Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/141/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110200438
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110200438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Jozefa Vancu v právnej veci žalobcu: D. spol. s r. o. I., D. XXX,
I., IČO: XX XXX XXX zast. C.. D. M., advokátom, L. XX proti žalovanému: H. energetika a. s., G. XX,
L., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 16.193,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/1/2010-185 zo dňa 3.4.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným

súdu dňa 7.1.2010 domáhal proti žalovanému zaplatenia 17.047,88 eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, keď uviedol, že je dlhodobým odberateľom elektrickej energie, ktorú mu žalovaný dodáva na
základe uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXXXC. Poukázal na to, že žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8.1.2009 vyúčtoval odber elektrickej energie za rok 2008 v celkovej sume 768.814,50 Sk, z
ktorej odpočítal zaplatené preddavky v sume 255.230,- Sk a ako nedoplatok vykázal sumu 513.584,50
Sk. Konateľ žalobcu po doručení faktúry telefonicky na zákaznícku linku oznámil, že nesúhlasí s
výškou nedoplatku, na základe čoho sa osobne dostavil pracovník žalovaného pán Y., ktorý vykonal
kontrolu elektromeru s konštatovaním, že je v poriadku, ale ak žalobca naďalej nesúhlasí s vykázaným

nedoplatkom, je potrebné požiadať žalovaného o metrologickú kontrolu elektromeru. Žalobca listom zo
dňa 4.2.2009 požiadal žalovaného o umožnenie zaplatenia faktúry v splátkach, o zníženie preddavkov
na rok 2009 a o metrologické overenie elektromeru, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 12.3.2009,
ktorým oznámil žalobcovi, že záležitosť je v riešení a svoje stanovisko žalobcovi oznámi. Písomným
oznámením o výsledku riešenia reklamácie zo dňa 30.3.2009 bolo žalobcovi oznámené, že fakturácia
za rok 2008 je správna. Zároveň listom zo dňa 13.3.2009 oznámil žalobcovi, že vo fakturačnom období
2005/2006 a 2007 boli fakturované stavy odhadom, ktoré mohli byť podstatne nižšie ako bola skutočná

spotreba elektriny v uvedeným obdobiach. Následne vo fakturačnom období 2008 bola vyfakturovaná
vyššia spotreba elektriny. Listom zo dňa 26.1.2009 žalobca oznámil žalovanému, že zabezpečil vlastnú
kontrolu spotreby a žiada o vykonanie kontrolných meraní spotreby žalovaným. Tvrdil, že už od roku
2001 pre svoju potrebu vykonáva svojimi zamestnancami kontrolu skutočnej spotreby. Tieto záznamy
preukazujú, aká bola skutočná spotreba za rok 2001-2008. Uviedol, že žalovaným fakturovaná suma zatieto roky okrem roku 2008 primerane zodpovedá kontrolným odpočtom skutočnej spotreby vykonaných
žalobcom. Podľa týchto záznamov žalobcu je za roky 2001-2007 spotreba elektrickej energie spolu
414081 kWh, čo je v priemere za 1 mesiac 4929,5 kWh. Podľa faktúry doručenej žalovaným za roky

2001-2007 spotreba elektrickej energie je spolu 400651 kWh, čo je v priemere za 1 mesiac 4769,6
kWh, čiže rozdiel činí iba 159,9 kWh. V roku 2008 podľa záznamov žalobcu za prvý až tretí štvrťrok
skutočná spotreba bola reálna a porovnateľná s predchádzajúcim obdobím, avšak vo štvrtom štvrťroku
2008 stav elektromera bol vyšší o 96861 kWh, najmä však za mesiac december 2008 až 101616 kWh,
čo žalobca považuje za nereálne. Vo faktúre za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 je počiatočný

stav elektromera 6970 a konečný stav 65701 vo vyššej tarife a počiatočný stav 13825 a konečný
stav 21347 v nízkej tarife. Poukazujúc na § 5 ods. 2 Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej
dodávke pre odberateľov účinných od 1.1.2005. Uviedol, že meranie sa podľa žalobcu nerobí odhadom,
ako to žalovaný uvádza v písomnom podaní zo dňa 13.3.2009. V ďalšom žalobca citoval § 5 ods. 8
Obchodných podmienok, v zmysle ktorého ak v určenom meradle vznikne taká porucha, že nemožno
určiť množstvo odobratej elektriny, to sa určí podľa výšky spotreby v predchádzajúcom porovnateľnom

období (v rovnakých mesiacoch pred rokom z dôvodu porovnateľných poveternostných a teplotných
podmienok), v ktorom bola spotreba nameraná správne. Ak spotrebu nemožno takto určiť, resp. došlo
preukázateľne k zmenám v spotrebe elektriny na tomto odbernom zariadení, určí sa množstvo odobratej
elektriny dodatočne podľa výšky spotreby v nasledujúcom období alebo dohodou medzi odberateľom
a prevádzkovateľom DS. Nesúhlasil žalobca s tvrdením žalovaného, že fakturácia za rok 2008 bola

správna, pretože žalovaný nepostupoval v súlade s ním vydanými obchodnými podmienkami. Žalobca
tieto obchodné podmienky rešpektoval a dodržal. Faktúru aj napriek reklamácii zaplatil a snažil sa vec
riešiť mimosúdne. Na základe predložených dôkazov a kontrolných odpisov mal za to, že sa žalovaný na
úkoržalobcubezdôvodneobohatil,pretožeakbyžalovanýpostupovalvzmysleobchodnýchpodmienok,
najmä § 5 ods. 8, dospel by k záveru, že vykázaná a účtovaná spotreba je nereálna, že tu najskôr došlo

k zásahu vis maior.

Prvostupňový súd poukázal aj na stanovisko žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca svoje
tvrdenia spochybňujúce zistenie množstva odoberanej elektriny nepodložil žiadnymi preukázateľnými
skutočnosťami. Po doručení faktúry č. XXXXXXXXXX žalobcovi bola na jeho podnet vykonaná
23.1.2009 kontrola elektromera v.č. XXXXXXX, výsledkom ktorej bolo zistenie skutočne nameraného

množstva odoberanej elektriny na predmetnom odbernom mieste. Žalovaný na základe stavov zistených
pri kontrole vystavil 5.3.2009 Dobropis, ktorým znížil vyfakturovaný sporný nedoplatok o 854,75
EUR. Nedoplatok, ktorý žalobca uhradil žalovanému bol 16.193,13 EUR a nie 17.047,88 EUR. Ďalej
tvrdil, že ďalším dôkazom preukazujúcim správne zistenie množstva odobratej elektriny je potvrdenie
vyhovujúceho stavu elektromera, ktoré bolo vypracované nezávislou organizáciou Slovenská legálna

metrológia, n.o. Posúdenie sa vykonalo na základe reklamácie žalobcu. Žalovaný mal za to, že na
predmetnom odbernom mieste bolo zistené skutočné množstvo odoberanej elektriny za rok 2008, a
to odčítaním stavu z elektromeru v.č. XXXXXXX, pričom na tomto elektromere neboli zistené žiadne
závady, ktoré by mali vplyv na správne zaznamenávanie spotreby elektriny, a preto žiadal žalobu
zamietnuť.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na podanie žalobcu zo dňa 4.2.2011, v ktorom žalobca uviedol, že
po niekoľkých výpadkoch príkonu elektrickej energie od začiatku roku 2008 zaslal písomný podnet na
štátnu energetickú inšpekciu (Krajský inšpektorát v D.) dňa 15.7.2008. Táto vykonala šetrenie a listom
zo dňa 8.12.2008 uložila zistené nedostatky odstrániť a predložiť správu o ich odstránení. Žalobca
uviedol, že v zmysle stanoviska výrobcu elektromera k posudku Slovenskej legálnej metrológie, n.o.,

tento posudok nespĺňa všetky náležitosti a výrobca mal k nemu výhrady uvedené v posudku (vyznačené
na posudku). Žalobca predložil súdu Zápisnicu zo zasadnutia komisie pre posúdenie stavu elektromeru
zo dňa 24.9.2010 v R. R., ktorá v podobnej veci zistila pri posudzovaní podobného elektromeru, že
mohlo dôjsť k nesprávnemu pretočeniu číselníka pri chode elektromera. Poukázal na to, že trafostanica
je distribučná, z ktorej je distribuovaných 5 odberov, z toho 4 v maloodbere a jeden veľkoodber. Táto

trafostanica nemá súčtový elektromer, ktorý je bežne montovaný v distribučných staniciach. Mal za to, že
takýto elektromer by vyvrátil alebo potvrdil tvrdenia žalobcu o nereálnej spotrebe. Žalobca ako vlastník
trafostanice nie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemá svlastníkom trafostanice zmluvu, že je oprávnený distribuovať elektrickú energiu cez dané zariadenie. V
tomto prípade ide zo strany žalovaného o porušenie § 18 ods. 14 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na podanie žalovaného doručeného súdu dňa 29.11.2011, v ktorom

žalovaný poukázal na ustanovenia uzavretej zmluvy a obchodných podmienok, na to, že na odbernom
mieste č. XXXXXX - N. XXX, I. bola 27.1.2009 urobená kontrola, pri ktorej nebola zistená porucha
určeného meradla (elektromera) výrobné číslo XXXXXXX a nebol zistený voľný chod predmetného
meradla. Kontroly sa zúčastnil aj žalobca. Listom zo dňa 4.2.2009 žalobca požiadal o metrologické
preskúšanie elektromera a listom zo dňa 13.3.2009 žalovaný informoval žalobcu o zaslaní meradla
na úradné preskúšanie. Listom zo dňa 30.3.2009 bol žalobca informovaný o výsledku vyriešenia

reklamácie, prílohou bol aj Posudok na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa 11.3.2009. Z predmetného
posudku jednoznačne vyplýva, že elektromer vyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám
prílohy č. 14 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže sa na meradle
nezistila chyba, žalobca bol týmto listom informovaný o tom, že je povinný uhradiť náklady spojené s
jeho preskúšaním a výmenou. Listom zo dňa 30.3.2009 bol žalobca s poukazom na zistené skutočnosti

informovaný aj o oprávnenosti fakturácie vo fakturačnom období 2008. K námietkam žalobcu týkajúcim
sa náležitostí posudku na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa 11.3.2009 žalovaný uviedol, že v zmysle
ust. § 20 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z.z. posudok na meradlo je verejnou listinou a jeho náležitosti sú
definovanévust.§20ods.4predmetnéhozákona.Malzato,žetvrdeniaadôkazyžalobcunepreukazujú
opak záveru posudku na meradlo. Žalovaný uviedol, že v zmysle zmluvy, v prípade zmeny obchodných

podmienok, nadobudnú nové obchodné podmienky platnosť dňom písomného oznámenia, najneskôr
dňom ich zverejnenia na internetovej stránke dodávateľa. Pôvodné obchodné podmienky týmto strácajú
platnosť. Odo dňa 1.1.2009 boli v účinnosti obchodné podmienky odlišné od tých, na ktoré sa odvoláva
žalobca. Uviedol tiež, že ku komisionálnemu preskúšaniu elektromera nedošlo so súhlasom žalobcu, čo
potvrdzuje i zápis z opätovného preskúšania elektromera zo dňa 3.6.2009.

Žalobca k tvrdeniam žalovaného uviedol, že v danom prípade je potrebné aplikovať obchodné
podmienky účinné od 1.1.2008, pretože právna skutočnosť nastala v období platnosti a účinnosti týchto
podmienok a to, že zo strany žalovaného došlo k zničeniu rozhodujúceho dôkazu - elektromeru, napriek
žiadosti žalobcu o jeho zachovanie, považoval za nezodpovedné a účelové.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd poukázal na to, že na základe čiastočného

späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 3.4.2012 konanie v časti o zaplatenie 845,75 eur zastavil a
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 3.4.2012 súd pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 16.193,13 eur s 19%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.3.2009 do
zaplatenia.

Súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním Zmluvou o združenej dodávke oprávnenému

odberateľovi s ročným vyúčtovaním č. XXXXXXXXXXC uzavretou v zmysle ust. § 269 ods. 2
Obchodnéhozákonníkamedzižalobcomakoodberateľomažalovanýmakododávateľomdňa1.12.2005
mal za preukázané, že predmetom zmluvy je dodávka, distribúcia a prenos elektriny a poskytovanie
systémových služieb, ktoré zabezpečuje dodávateľ. Odberateľ sa zaviazal zaplatiť za dodávku,
distribúciu a prenos elektriny, ako aj za systémové služby a za náklady systému. Podľa prílohy č. 3 k

zmluve adresa odberného miesta je N. XXX, XXX XX I., číslo odberného miesta je XXXXXX a Y. kód
odberného miesta je XXZVSXXXXXXXXXXZ. Cena bola dohodnutá v prílohe č. 2 zmluvy (v cenníku) a
dodávka sa uskutočňuje v súlade s obchodnými podmienkami.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2009 splatnou do 27.1.2009 mal súd preukázané, že žalovaný
vyúčtoval žalobcovi cenu za dodanú elektrinu za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 celkom sumou

768.814,50 Sk, z ktorej boli odpočítané preddavkové platby vo výške 255.230,- Sk a nedoplatok žalobcu
predstavoval 513.584,50 Sk, t.j. 17.047,88 eur.Žiadosťou o predĺženie termínu splatnosti faktúry XXXXXXXXXX zo dňa 4.2.2009 žalobca požiadal
žalovaného o predĺženie lehoty splatnosti faktúry a to tak, že platba sa má rozdeliť na 5 splátok v roku
2009 a o zníženie preddavkov za spotrebu elektrickej energie.

Faktúrami za roky 2001 až 2007 (vrátane) žalobca preukázal súdu množstvo odobratej elektrickej
energie na odbernom mieste N. XXX, I. a vyúčtovanie ceny za dodanú elektrinu.

Faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX mal súd preukázanú spotrebu elektriny za rok
2009 a vyúčtovanú cenu za dodanú elektrinu za tento rok.

Faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,

č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX mal súd preukázanú spotrebu elektriny za rok 2010 a vyúčtovanú
cenu za dodanú elektrinu za tento rok.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2009 splatnou 15.4.2009 na sumu 116,70 eur mal súd
preukázané, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi cenu za preskúšanie MZ a výmenu merania.

Faktúrou za elektrinu (dobropisom) č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2009 splatnou 16.3.2009 mal súd
preukázané, že žalovaný za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 vyúčtoval žalobcovi preplatok vo výške
854,75 eur.

Pracovným príkazom č. XXXXXXXXXX vydaným dňa 23.1.2009 bolo súdu preukázané, že dňa
27.1.2009 bola zamestnancom žalovaného vykonaná skúška elektromera v.č. XXXXXXX, elektromer

nebol odmontovaný, systémy boli odskúšané, registrovali správne, meranie bolo v poriadku a zákazník
nežiadal úradné overenie elektromera.

Listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 12.3.2009 bolo súdu preukázané, že žalovaný
potvrdil žalobcovi doručenie sťažnosti týkajúcej sa faktúry za elektrinu vo februári 2009.

Oznámením o výsledku riešenia reklamácie zo dňa 13.3.2009 mal súd preukázané, že žalovaný sa

vyjadroval k reklamáciám, ktoré dostal 23.1.2009, 30.1.2009 a 19.2.2009. Na odbernom mieste č.
XXXXXX pri kontrole dňa 27.1.2009 nebol zistený voľný chod predmetného meradla. V prílohe tohto listu
žalovaný doručil žalobcovi faktúru za elektrinu, dobropis č. XXXXXXXXXX s preplatkom na sumu 854,75
eur. Pôvodne fakturovaný stav číselníka meradla výr. č. XXXXXXX, zadaný odhadom bol upravený k
31.12.2008 z 67832 na 66227 vo vysokej tarife a z 21761 na 21655 v nízkej tarife na základe stavu

zisteného pri kontrole odberného miesta 27.1.2009. Na základe reklamácie žalobcu z 19.2.2009 a
žiadosti o preskúšanie meradla bola 23.2.2009 na uvedenom odbernom mieste realizovaná výmena
meradla výr. č. XXXXXXX so stavom číselníka 67536 vo vysokej tarife a 22432 v nízkej tarife, za meradlo
výr. č. XXXXXX s nulovým počiatočným stavom číselníka v ST, VT a NT. Pôvodné meradlo bolo zaslané
na úradné preskúšanie. Žalovaný ďalej oznámil žalobcovi, že vo fakturačnom období 2005/2006 boli

k 31.12.2006 a fakturačnom období 2007 boli k 31.12.2007 na číselníku meradla výr. č. XXXXXXX
fakturované stavy odhadom, ktoré mohli byť podstatne nižšie ako bola skutočná spotreba elektriny
v uvedených obdobiach. Následne vo fakturačnom období 2008 bola vyfakturovaná vyššia spotreba
elektriny.

Z posudku na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa 11.3.2009 súd zistil, že Slovenská legálna metrológia,

n.o. preskúmala elektromer výr. č. XXXXXXX, rok výroby XXXX. Dátum posledného overenia meradla
bol 6.4.2005 a overenie bolo platné do 6.4.2010. Stav počítadla VT bol 67536,28 kWh a ST bol 22434,02kWh. Overovacie značky boli neporušené a elektromer nebol mechanicky poškodený. Výsledkom
hodnotenia bolo, že elektromer vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 14 k vyhl.
ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom meranie vykonal B.. G. K..

Konštatoval prvostupňový súd, že uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné a súd
ich mal preukázané aj vyššie uvedenými dôkazmi.

Pokiaľžalobcanamietalvýsledokúradnéhopreskúšaniameradlastým,žemeradlovyhovujetechnickým
a metrologickým požiadavkám vyhl. č. 210/2000 Z.z. v platnom znení, pričom svedok B.. G. K., ktorý
vykonal merania pri kontrole elektromera, vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené v posudku.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že zápisom z opätovného preskúšania elektromera z 3.6.2009

mal preukázané, že prítomní účastníci Dušan T., W. R. (konatelia žalobcu), B.. G. K. a Ľ. K. (za
žalovaného) vykonali vonkajšiu obhliadku elektromera so zistením, že elektromer nebol mechanicky
poškodený a overovacie značky neboli porušené. Účastníci sa dohodli na opätovnom nepreskúšaní a
neodplombovaní elektromera.

Z Protokolu č. X/XXX/XX o výsledku kontroly Štátnej energetickej inšpekcie z 27.11.2008 súd zistil, že

táto organizácia vykonala kontrolu spoločnosti H. distribučná a.s., G. XX, XXX XX L., teda kontrola
sa netýkala žalovaného. Odpoveďou na podnet z 8.12.2008 Štátna energetická inšpekcia oznámila
žalobcovi, že v dňoch 11.9.2008 až 11.10.2008 bola vykonaná kontrola bezpečnosti a spoľahlivosti
dodávky elektriny pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt žalobcu v I.. Vykonanou kontrolou bolo zistené
porušenie zákona č. 656/2004 Z.z. a spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s. bolo uložené

odstrániť nedostatky a závady. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná kontrola sa netýkala žalovaného
a nemá vplyv na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

Zo správy o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia z 20.1.2010 súd zistil, že elektrické
zariadenia a inštalácie žalobcu sú schopné bezpečnej prevádzky. Predchádzajúca skúška bola
vykonaná 06/2008. Túto správu žalobca predložil na preukázanie skutočnosti, že k „údajnej“ nereálnej

spotrebe nedošlo z dôvodu existencie vád na zariadeniach žalobcu.

Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že Ing. K. Š., bývalý zamestnanec žalovaného, uviedol, že
ťažko sa posudzuje, či došlo k takému odberu, aký bol nameraný. Predložil súdu tabuľku výpočtu
priemernej spotreby elektriny za roky 2001 až 2008, z ktorej vyplýva, že v roku 2008 bola spotreba o
61% vyššia ako priemerná spotreba za predchádzajúce roky. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,

že v roku 2008 bola nameraná vyššia spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste žalobcu, ako
za predchádzajúce aj nasledujúce roky. Spornou bolo určenie, či táto vyššia spotreba bola spôsobená
vadou elektromeru na predmetnom odbernom mieste alebo nie, preto skutočnosti uvedené svedkom B..
Š. nepreukazujú ani nevyvracajú tvrdenia účastníkov. Odpisy stavu elektromera na čerpacej stanici
( predmetnom odbernom mieste), ktoré podľa tvrdenia žalobcu vykonávali jeho zamestnanci v rokoch

2001 až 2009, ani prehľad spotreby elektrickej energie za roky 2001 až 2009 nepreukazujú nesprávne
zistenie množstva odberu elektriny žalobcom od žalovaného na predmetnom odbernom mieste. Slúžia
len na preukázanie rozdielu v množstve dodanej elektriny za jednotlivé obdobia.

Pokiaľ žalobca na preukázanie skutočnosti, že mohlo dôjsť aj k inej poruche meradla, ktorú môže
preukázať jeho posúdenie organizáciou Slovenská legálna metrológia, n.o. predložil súdu časť zápisnice

zo zasadnutia komisie pre posúdenie stavu elektromerov konanej dňa 24.9.2010 v R. R., z ktorej
vyplýva, že pri nasimulovaní pretáčania číselníka v NT tarife v ráde tisíc ( 6999, 5999) bubienky sa
nedostali do štandardnej polohy, ani raz pri dvoch pokusoch, celý proces pretáčania nebol dokončený a
prebiehal v dvoch krokoch a do správnej polohy sa dostal až pri nábehu ďalšieho natáčania, pričom prichode elektromera mohlo dôjsť k pretočeniu číselníka aj v ráde desaťtisícov, prvostupňový súd uviedol,
že tento zápis z 24.9.2010 sa netýkal priamo elektromeru z odberného miesta žalobcu, preto mal súd
za to, že výsledky tejto kontroly nie je možné použiť pre dané konanie. To, že iné meradlo podobné

meradlu, ktoré bolo používané na odbernom mieste žalobcu vykazuje vady, resp. môže vykazovať vady
nepreukazuje, že aj elektromer výr. č. XXXXXXX bol chybný, resp. že mal nejakú vadu a ak by aj mal,
aký by to malo vplyv na meranie spotreby elektriny.

Prvostupňový súd ďalej citoval ust. § 35 zák.č. 656/2004 Z.z., v zmysle ktorého meranie elektriny
v prenosovej sústave je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ prenosovej sústavy a meranie elektriny
v distribučnej sústave prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Zabezpečenie týchto činností možno

delegovať na zmluvnom základe na inú odborne spôsobilú osobu. Merať odber elektriny je možné
len určeným meradlom. Montáž určeného meradla zabezpečuje výrobca elektriny, prevádzkovateľ
prenosovejsústavy,prevádzkovateľdistribučnejsústavyavlastníkpriamehovedenianavlastnénáklady.
Úpravy na umiestnenie určeného meradla zabezpečuje odberateľ a výrobca elektriny na vlastné
náklady. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo

zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po
určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla a obvodov určeného meradla inou osobou
ako prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľom distribučnej sústavy je zakázaný.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť
overenie správnosti merania odberu elektriny podľa osobitných predpisov. Ak má odberateľ elektriny

pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu,
požiadaprevádzkovateľaprenosovejsústavyaleboprevádzkovateľadistribučnejsústavyopreskúšanie.
Tí sú povinní do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby
na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a s výmenou meradla prevádzkovateľ
prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy. V prípade, ak neboli na určenom meradle

zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou ten, kto o to požiada. Prevádzkovateľ
prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy pri výmene určeného meradla je povinný
informovať odberateľa elektriny o stave odobratého množstva elektriny a zároveň je povinný oznámiť
stav meradla pred výmenou a stav nového meradla po výmene. Termín výmeny určeného meradla
je povinný oznámiť odberateľovi 15 dní pred uskutočnením výmeny. Výrobca elektriny alebo koncový

odberateľ je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k odbernému elektrickému zariadeniu
na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia odobratého množstva
elektriny. Rovnako je povinný oznámiť aj s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451, § 456, § 457 a § 458

Občianskeho zákonníka a poukazujúc aj na čl. IV. zmluvy o združenej dodávke, v zmysle ktorého
oprávnenémuodberateľovisročnýmvyúčtovanímč.XXXXXXXXXXCzdruženádodávkasauskutočňuje
vždy v súlade s platnými Obchodnými podmienkami pre zmluvy o združenej dodávke pre odberateľov
s ročným vyúčtovaním ako aj, že Obchodné podmienky platné ku dňu podpisu tejto zmluvy sú uvedené
v prílohe č. 1 k tejto zmluve s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade zmeny obchodných

podmienok nadobudnú nové obchodné podmienky dodávky platnosť dňom písomného oznámenia,
najneskôr dňom ich zverejnenia na internetovej stránke dodávateľa a pôvodné obchodné podmienky
týmto dňom strácajú platnosť ako aj poukazujúc na čl. III. bod 8 až 10 Obchodných podmienok platných
od 1.1.2008, na čl. III. bod 6 až 8 Obchodných podmienok platných od 1.1.2009 a v nadväznosti na to aj
na § 3 bodu 9 Prílohy číslo 7 ku Prevádzkovému poriadku spoločnosti Východoslovenská distribučná

a.s. uzavrel, že vzhľadom na to, že zisťovanie oprávnenosti účtovania ceny za dodanú elektrinu sa
uskutočňuje za obdobie roku 2008, mal súd za to, že vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania sa
riadia Obchodnými podmienkami platnými od 1.1.2008.

Po takto vykonanom dokazovaní prvostupňový súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo súdu
preukázané, že by elektromer chybne zaznamenával spotrebu elektriny na predmetnom odbernom

mieste. Práve naopak, posudkom na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa 11.3.2009 mal súdpreukázané, že elektromer vyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 14 k vyhl.
ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvostupňový súd citujúc aj ust. § 120
ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť

uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok
procesnú zodpovednosť. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že na určenom meradle nebola
zistená porucha, ktorá by bola prekážkou zistenia spotreby elektriny na predmetnom odbernom mieste.
Meradlo bolo vyhovujúce, a preto ním namerané hodnoty predstavujú zistenú spotrebu na danom
odbernom mieste. To, že meradlo nebolo k dispozícii pre účely súdno-znaleckého posúdenia, nie je

možnépripísaťlennaťarchužalovaného,lebožalobcamoholužajpredpodanímžalobynasúdpožiadať
o zabezpečenie dôkazu a navyše pri opätovnom preskúšaní elektromera dňa 3.6.2009 nežiadal o
opätovné preskúšanie a odplombovanie elektromera. Podľa názoru súdu, druhú vetu článku III. bodu
10. Obchodných podmienok platných od 1.1.2008 nie je možné vykladať nezávisle od prvej vety tohto
ustanovenia. To znamená, že preukázateľná zmena v spotrebe elektriny na určitom odbernom mieste
sama o sebe, bez ďalšieho, nemôže byť dôvodom na určenie spotreby elektriny podľa tohto ustanovenia

a nie podľa údajov nameraných elektromerom. Pokiaľ by sa súd v tomto smere stotožnil s názorom
žalobcu, akákoľvek nameraná vyššia spotreba elektriny za určité obdobie na určitom odbernom mieste
v porovnaní so spotrebou nameranou na tom istom mieste v inom období, by bola dôvodom na použitie
druhej vety článku III. bodu 10. Obchodných podmienok platných od 1.1.2008 pri určení množstva
spotrebovanej elektriny. Teda nemal by sa skúmať dôvod nameranej vyššej spotreby. Súd mal za to,

že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil a na základe vyššie uvedených skutočností
a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto
ju zamietol.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovanému trovy
v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na dôvodné fakty, ktoré je
povinný prvostupňový súd brať do úvahy. V odvolaní uviedol, že súd neprihliadal na to, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu zákona, keď na písomnú výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa
30.12.2009, aby žalovaný zabezpečil elektromer č. XXXXXXX ako dôkaz pre účely objektívnej odbornej

kontroly, tento dôležitý dôkaz v tejto veci žalovaný zničil, a tým účelovo znemožnil vykonanie odbornej
kontroly predmetného elektromeru, pri ktorej by bolo možné objektívne zistiť, že číselník (počítadlo)
vykazoval poruchu. Bolo by to možné posúdiť komisionálne pri nasimulovaní pretáčania číselníka, či by
sa bubienky dostávali do štandardnej polohy. V nadväznosti na vyššie uvedené opakovane poukázal,
že podobný prípad bol riešený v R. R., o ktorom súdu predložil aj zápisnicu z takéhoto posudzovania

elektromeru, a v prípade, že žalovaný by zámerne nezničil tento dôkaz, bolo by možné rovnako
objektívne zistiť, v akom stave predmetný elektromer bol. Takéto konanie žalovaného prvostupňový súd
vyhodnotil navyše v neprospech žalobcu. S ohľadom na to, že predmetný elektromer bol vyrobený v
roku 1978, a teda bol už na konci svojej životnosti, je reálny predpoklad, že došlo k podobnej poruche
zariadenia, avšak pre zničenie tohto dôkazu samotným žalovaným, tento rozhodujúci dôkaz nebolo

možné vykonať. Žalovaný sa k zničeniu elektromeru ním, napriek písomnej výzve právneho zástupcu
žalobcu o jeho zachovanie, ani raz nevyjadril. S touto otázkou sa súd podľa názoru žalobcu dôsledne
nezaoberal, iba konštatoval, že sa netýka priamo elektromeru z odberného miesta žalobcu, preto ho
nemožno použiť pre dané konanie. Napriek tomu, že nebolo v moci žalobcu, okrem zaslania výzvy jeho
právnym zástupcom zo dňa 30.12.2009, aby žalovaný nezničil dôkaz, ktorý zrejme nebol v prospech

žalovaného, tento ho zjavne účelovo zničil a toto konanie žalovaného by súd preto nemal posudzovať
v prospech žalovaného. Ďalej citoval ust. § 266 ods. 5 a § 373 Obchodného zákonníka a poukázal na
to, že predložil súdu faktúry, z ktorých je zrejmá štandardná spotreba elektrickej energie za roky 2001
až 2007, ako aj že až v roku 2008 a to v poslednom štvrťroku je neobvyklý nárast spotreby, najmä za
mesiac december, čo vyplýva aj z tabuľky, ktorú vyhotovil.

Ďalšímproblémom,sktorýmsaprvostupňovýsúdtiežnezaoberalažalovanýsaktomutaktiežnevyjadril
je, že trafostanica, z ktorej je distribuovaná elektrická energia pre ďalších štyroch odberateľov nemásúčtový elektromer, z ktorého by bolo možné zistiť spotrebované množstvo jednotlivých odberateľov
a tým aj celkové množstvo spotreby. K odôvodneniu na str. 7 ods. 2, 3, 4 uviedol, že práve na jeho
podnet vykonávala kontrolu štátna energetická inšpekcia a zistila porušenie zákona č. 656/2004 Z.z. zo

strany žalovaného, konkrétne na prevádzke čerpacej stanice pohonných hmôt, ktorá je vo vlastníctve
žalobcu, a ktorá je napojená na predmetné odberné miesto, a nie ako konštatuje prvostupňový súd, že z
uvedeného je zrejmé, že predmetná kontrola sa netýkala žalovaného a nemá vplyv na záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným.

Ďalej žalobca citoval odôvodnenie rozhodnutia na str. 7 ods. 4 a uviedol, že súd sa ďalej nezaoberal,

čo by inak slúžilo k objektívnemu a logickému úsudku v spojení s ďalšími dôkazmi, že žalovaný sa
oprávnene domáha svojho práva. K odôvodneniu rozhodnutia na str. 7 ods.6, ktorý citoval, uviedol, že
predmetom sporu je, že žalovaný fakturoval žalobcovi neúmerne vysokú spotrebu elektrickej energie za
také krátke obdobie a neprejavil absolútne žiadny záujem túto spornú otázku riešiť vzájomnou dohodou,
a preto žalobca využil svoje právo a podal žalobu. Či táto nameraná nezvyčajne nadmerná spotreba
bola zavinená vadou elektromera už nie je možné zistiť, pretože žalovaný zničil tento dôležitý dôkaz,

ktorým bol práve predmetný elektromer č. XXXXXXX.

Ďalej poukázal na to, že z posudku Slovenskej legálnej metrológie vyplýva ,že elektromer nebol
mechanicky poškodený, overovacie značky neboli porušené, avšak Slovenská legálna metrológia
neotvárala meradlo, aby objektívne zistila, či počítadlo je alebo nie je opotrebované pre účely správneho
merania.

Ďalej poukázal aj na to, že z obchodných podmienok žalovaného, ktoré boli platné vo vzájomnom
obchodnom vzťahu od 1.1.2008, teda v kritickom období, ktoré súd cituje na str. 9 v poslednom odseku,
aký je postup medzi zmluvnými stranami v prípade kolízie, však žalobca poukázal na to, že žalovaný, aj
keď to z faktúr a vykonávaných odpočtov za predchádzajúce roky ako aj v nasledujúcom období mohol
súd sám zistiť, tento vôbec neprejavil záujem riešiť predmetný spor dohodou, žalovaný využíval svoje

monopolné postavenie na trhu v dodávke elektrickej energie, čo toto konanie preukazuje a poukázal aj
na grafické znázornenie.

Z uvedeného vyvodil, že bola relatívne konštantná spotreba elektrickej energie za roky 2001 až 2007
a následne po výmene chybného elektromeru aj za roky 2009 až 2011, že kritický rok 2008 resp. jeho
posledný štvrťrok znamená, že tu došlo k niečomu, čo spôsobilo nameranie takejto neúmernej spotreby

elektrickej energie, zrejme vis maior.

Zároveň poukázal na to, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z tvrdenia žalovaného,
že ak Slovenská legálna metrológia vo svojom posudku vyslovila názor, že meradlo (elektromer)
vyhovuje technickým požiadavkám, je to podľa neho rozhodujúce a ostatné rozhodujúce súvislosti
ho nezaujímajú, napriek tomu, že Slovenská legálna metrológia sa vôbec nezaoberala preskúšaním

presnostimeranianarozdielodobdobnéhoprípaduvR.R.,naktorývkonanípoukázal,čopodľažalobcu
nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zo strany žalovaného jednoznačne
preukázané, že elektromer výrobné č. XXXXXXX zaznamenával spotrebu elektrickej energie na

odbernom mieste č. XXXXXX - N. XXX, správne a nevykazoval žiadnu poruchu, ktorá by znemožňovala
správne určenie množstva odobratej elektrickej energie resp. správnosť merania údajov. Zdôraznil,
že na odbernom mieste č. XXXXXX - N. XXX, I., bola 27. januára 2009 urobená kontrola, pri ktorej
nebola zistená porucha určeného meradla (elektromera) výr.č. XXXXXXX a nebol zistený voľný chod
predmetného meradla. Kontroly sa osobne zúčastnil aj žalobca dňa 27. januára 2009, čo potvrdil

podpisom na správe o meracom zariadení. Na základe listu žalobcu zo dňa 4.2.2009, v ktoromžalobca žiadal o metrologické preskúšanie elektromera zaznamenávajúcom spotrebu elektrickej energie
na odbernom mieste č. XXXXXX - N. XXX, I., EIC: XXZVSXXXXXXXXXXZ, žalovaný zabezpečil
preskúšanie určeného meradla (elektromera) výr.č. XXXXXXX. Zároveň informoval žalobcu listom zo

dňa 13.3.2009, že meradlo výr. č. XXXXXXX bolo zaslané na úradné preskúšanie a že reklamácia
žalobcu bude doriešená po doručení posudku na predmetné meradlo zo Slovenskej legálnej metrológie,
n.o., pracovisko Košice. Z posudku na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa 11.3.2009 vypracovaným
Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. podľa § 19 ods. 5, 6 zák.č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že elektromer vyhovoval technickým

a metrologickým požiadavkám prílohy č. 14. k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Konatelia žalobcu (N. T. a W. R.) sa zúčastnili opätovného preskúšania elektromera dňa
3.6.2009, za prítomnosti B.. G. K. (Slovenská legálna metrológia, n.o.) a Ľubomíra K. (VSE), vykonala
sa obhliadka elektromera so zistením že elektromer nebol mechanicky poškodený a overovacie značky
neboli porušené. Účastníci sa dohodli na opätovnom nepreskúšaní a neodplombovaní elektromera.
Žalovaný zastával názor, že bola ním v konaní pred súdom prvého stupňa preukázaná správnosť

merania údajov určeným meradlom- elektromer výr.č. XXXXXXX na odbernom mieste č. XXXXXX -
N. XXX, I., údaje o množstve odobratej elektriny nameranej elektromerom výr.č. XXXXXXX poskytnuté
žalovanému zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy boli správne, a teda správna bola aj
fakturácia na dotknutom odbernom mieste odvíjajúca sa od množstva odobratej elektriny vo fakturačnom
období 2008, a preto sa teda žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil.

Ďalej uviedol, že žalovaný si riadne splnil všetky zákonné a zmluvné povinnosti. Nedošlo teda k
žiadnemu porušeniu zákona zo strany žalovaného, tak ako to uvádza na strane 1. odvolania žalobca.
Elektromer výr. č. XXXXXXX síce bol vyrobený v roku 1978, avšak bol overený dňa 6.4.2005, pričom
overenie bolo platné do roku 2010. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že nakoľko bol predmetný
elektromer vyrobený v roku 1978, je reálny predpoklad, že došlo k poruche zariadenia. Jeho domnienky

vyvracajú preukázané fakty a skutočnosti.

Zdôraznil, že tak ako už doposiaľ uviedol, vo fakturačnom období 2005/2006 boli k 31.12.2006 a
vo fakturačnom období 2007 k 31.12.2007 na číselníku meradla výr.č. XXXXXXX fakturované stavy
odhadom,ktorémohlibyťpodstatnenižšieakobolaskutočnáspotrebaelektrinyvuvedenýchobdobiach,
čo sa mohlo premietnuť do fakturácie za rok 2008. Dôvody nárastu spotreby elektrickej energie na

strane žalobcu môžu byť rôzne, čo nemôže byť následne na ťarchu žalovaného. K ostatným v odvolaní
uvádzaným tvrdeniam poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný jednoznačne
preukázal, že elektromer výr.č. XXXXXXX bol bez porúch, vyhovoval technickým a metrologickým
požiadavkám prílohy č. 14 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov
a zaznamenával správne množstvo odobratej elektrickej energie na dotknutom odbernom mieste.

Žalovaný preto postupoval tak, ako informoval žalovaného v oznámení o výsledku riešenia reklamácie
zodňa30.3.2009,t.j.zostranyžalovanéhobolapotvrdenásprávnosťfakturácienauvedenomodbernom
mieste vo fakturačnom období 2008. Nakoľko elektromer výr.č. XXXXXXX bol bez porúch, vyhovoval
technickým a metrologickým požiadavkám prílohy č. 14 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. a
zaznamenával riadne množstvo odobratej elektrickej energie na dotknutom odbernom mieste, na

daný prípad sa preto nevzťahuje ustanovenie čl. III. bodu 10 veta druhá Obchodných podmienok pre
zmluvy o združenej dodávke elektriny pre firmy a organizácie účinné od 1.1.2008, na ktoré sa žalobca
odvoláva. Tvrdenie žalobcu v odvolaní ohľadom porušenia zákona zo strany žalovaného zisteného
štátnou energetickou inšpekciou, Krajský inšpektorát D. jednak nesúvisia s meritom veci a sú aj
nepravdivé. Žalobca si zamieňa osobu žalovaného s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, pričom

sa jedná o dva odlišné subjekty. Prevádzkovateľom distribučnej sústavy na vymedzenom území, ktoré
pozostáva z Košického, Prešovského a časti Banskobystrického samosprávneho kraja je spoločnosť
Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: XX XXX XXX (Ďalej aj ako „VSD“ resp. „PDS“), VSD je právne
samostatná spoločnosť. VSD je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, teda distribútorom elektriny
a žalovaný je dodávateľom elektriny. Pokiaľ ide o ostatné v odvolaní uvádzané tvrdenia, považoval

žalovaný tieto za zavádzajúce a s ohľadom na predmet sporu za irelevantné.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho
odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku
a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktorý z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú
procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz
súdu predložiť.

Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne
skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie napadnutého rozsudku má podklad
vzistenískutkovéhostavuaodvolacísúdsasodôvodnenímvcelomrozsahustotožňuje,pretožedôvody

rozsudku sú správne a na tom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, ktoré boli
známe už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa náležite vysporiadal súd prvého stupňa aj v
odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ žalobca zakladal odvolací dôvod na tom, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym záverom a
nesprávnym právnym posúdením veci, má odvolací súd za to, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod

nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenia), pričom o

mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo
aplikoval správny predpis ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho

i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne
závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, odôvodnenie rozsudku zodpovedá požiadavkám
a zásadám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a je presvedčivé.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že v konaní nebolo preukázané, že by
sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pokiaľ bola preukázaná správnosť merania údajov
určeným meradlom (elektromerom výr.č. XXXXXXX) na odbernom mieste žalobcu č. XXXXXX N. XXX,

I., pokiaľ údaje o množstve odobratej elektriny nameranej elektromerom výr.č. XXXXXXX, ktoré boli
poskytnuté žalovaným zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy boli správne a v nadväznosti
na to bola správna aj fakturácia na uvedenom odbornom mieste odvíjajúca sa od množstva odobratej
elektriny vo fakturačnom období 2008. Je totiž nesporné, vychádzajúc aj zo záverov reklamačného
konania, že uvedený elektromer nevykazoval žiadnu poruchu, ktorá by znemožňovala správne určenie

množstva odobratej elektrickej energie resp. správnosť merania údajov, čo vyplýva aj z vykonanej
kontroly 27.1.2009, pri ktorej nebola zistená porucha určeného meradla a nebol ani zistený zlý chod
predmetného meradla, ktorej sa zúčastnil sám žalobca a pokiaľ aj z posudku na meradlo č. XXX.X/XX-
XXXX zo dňa 11.3.2009 vypracovaného Slovenskou legálnou metrológiou (o metrologické preskúšanie
elektromera požiadal sám žalobca, v dôsledku čoho meradlo výr.č. XXXXXXX bolo zaslané na úradné
preskúšanie) jednoznačne vyplýva tá skutočnosť, že elektromer vyhovoval technickým a metrologickým

požiadavkám prílohy č. 14 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Ak žalobca tvrdí, že súd neprihliadol na to, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákona, keď na
písomnú výzvu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.12.2009, aby žalovaný zabezpečil elektromer č.
XXXXXXX ako dôkaz pre účely objektívnej odbornej kontroly, tento dôležitý dôkaz v tejto veci žalovaný
zničil a tým účelovo znemožnil vykonanie odbornej kontroly predmetného elektromeru, ktorý by bolo

možné objektívne zistiť, či číselník vykazoval poruchu a v nadväznosti poukázal na to, že takýto prípad
bol riešený aj R. R., o ktorom súdu predložili zápisnicu z takéhoto posudzovania elektromeru, odvolací
súdlendodáva,žepokiaľdošlokukončeniureklamačnéhokonania,ktoréhovýsledkombolaskutočnosť,
že elektromer vyhovoval technickým a metrologickým požiadavkám a nevykazoval žiadnu poruchu, čo
vyplýva z kontroly zo dňa 27.1.2009 a následne aj z posudku na meradlo č. XXX.X/XX-XXXX zo dňa

11.3.2009 ako aj z opätovného preskúšania elektromera zo dňa 4.6.2009 aj za prítomnosti konateľov
žalobcu, pričom po vykonaní tejto poslednej obhliadky elektromera so zistením, že elektromer nebol
mechanicky poškodený a overovacie značky neboli porušené sa účastníci v rámci tejto kontroly (vrátane
konateľov žalobcu) dohodli na opätovnom nepreskúšaní a neodplombovaní elektromera (zrejme z toho
dôvodu, že sám žalobca sa uspokojil s výsledkom kontroly, vrátane posudku), žalovaný už nemal

dôvod uchovávať predmetný elektromer. Je potrebné zdôrazniť, že práve žalobca bol tou osobou,
ktorá v uvedenom období (do ukončenia reklamácie resp. do júna 2009 kedy došlo k opätovnému
preskúmaniu elektromera) mala možnosť požiadať o opätovné preskúšanie elektromera, prípadne aj
o vydanie kontrolného posudku, čo však neučinila. Za takejto situácie, pokiaľ sám žalobca nevyužil
svoje práva vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, možno vyvodiť záver, že jeho námietka je nedôvodná, a

preto prvostupňový súd správne uzavrel, že to, že meradlo už nebolo k dispozícii pre účely znaleckého
dokazovania v tomto konaní (nárok si žalobca uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 7.1.2010), nie je
možné pripísať len na ťarchu žalovaného.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k určitým
skutočnostiam leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky, je to teda ten účastník, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Dôkazné
bremeno znamená procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nepreukázal svoje
tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takom prípade, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia

povinnosti uloženej mu podľa § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p.) alebo vôbec (objektívne) nemohla byť
preukázaná.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa
správne a zákonne vo veci rozhodol, a preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania, pretože
žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.