Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111011215.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom, v trestnej veci proti obžalovaným R. Q. a

spol.preprečinpodielnictvapodľa§231ods.1písm.a)Trestnéhozákonaainénahlavnompojednávaní
dňa 28.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1) R. Q., nar. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom M., L.E.V. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom M., Z. Č.. XX,
t. č. M.C.W., J.. J. Č.. XX,

2) C. H., rod. Q., nar. XX.X.XXXX U. M., trvale bytom M., J.. J. Č.. XXXX/XX, prechodne bytom M., J..
J.I.N. Č.. XX, adresa na doručovanie písomností M., J.. J. Č.. XX (G. Ž. V.),

sú vinní, že

dňa21.februára2010asio13:10hod.vM.,nauliciJ..J.Č..XX,spoločnepopredchádzajúcejvzájomnej
dohode, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli Y. F. tým spôsobom, že obaja pristúpili k

osobnému motorovému vozidlu zn. Mazda 626, EČ: BA-720XR, v ktorom sedel na sedadle vodiča Y.
F., obžalovaný R. Q. vypol motor vozidla, vytiahol kľúče zo spínacej skrinky, tieto zahodil, nasadil si tzv.
boxer a následne spoločne s obžalovaným C. H. začali biť Y. F. do oblasti tváre, pričom Y. F. v úmysle
ich zastrašiť vytiahol spod sedadla vozidla plynovú pištoľ, vystúpil z vozidla, pištoľ obtiahol, namieril
ňou na obžalovaných, jeden z obžalovaných však do neho sotil a pištoľ mu z rúk vypadla, po čom
obžalovanívútokunaY.F.pokračovali,vdôsledkučohospadol,kdedonehonaviackopali,čímY.F.,nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Ž., Y.X.C. Č.. XXX/XX spôsobili zranenia, a to otras mozgu, tržnozmliaždenú
ranu v záhlavovej oblasti vľavo a zmliaždenie sánky a krčnej chrbtice, vyžadujúce si liečbu v spojení s

práceneschopnosťou v trvaní 3 až 5 týždňov,

teda

obžalovaný R. Q. a obžalovaný C. H.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustili fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že

napadli iného,

čím spáchali

obžalovaný R. Q. a obžalovaný C. H.
prečinublíženianazdravíspolupáchateľstvompodľa§20,§156ods.1Trestnéhozákonavjednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Za to sa odsudzujú:

Obžalovaný R. Q.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, 41 ods.
1 a 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 26 (dvadsaťšesť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 19.5.2012 sp. zn. 0T/119/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný C. H.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4 a 41 ods. 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný a výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaným ukladá, aby spoločne a nerozdielne do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatili poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. náhradu

vo výške 1.046,47 Euro a poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín náhradu škody vo výške
89,20 Euro.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Y. F. so svojím nárokom na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

Obžalovaný R. Q., nar. XX.X.XXXX

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1

písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 17. apríla 2010 v čase o 12:40 hod. v Trnave, na Ul. Coburgovej previedol na iného notebook zn.
MSI GX620X-061CZ, čierno-červenej farby a dostal za to finančnú odmenu vo výške 50,- €, pričom
vedel, že predmetný notebook pochádza z trestnej činnosti,

oslobodzuje, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 25.7.2011 na obvineného R. Q. obžalobu pre
spáchanie prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom

základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v jeho oslobodzujúci časti. Dňa 15.3.2012 podala
prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na tunajšom súde obžalobu na obvinených R. Q. a C. H. pre
spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písmeno
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd obe

konaniach spojil na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod spisovou značkou 30T/39/2011.Súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul oboch obžalovaných, svedka
poškodeného Y. F., znalcov MUDr. V. Č. a MUDr. R. C., svedkov C. J., M. R., Y. F., Y. U., T. Ť., H. Q., Y.
L., prečítal výpoveď svedka T. N. a oboznámil listinné dôkazy.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obžalovaným
bolo preukázané spáchanie prečinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva takt ako boli pre tieto
trestné činy obžalovaní. Pokiaľ ide o spáchanie prečinu podielnictva, dospel súd k záveru, že nebolo
preukázané, že tento skutok, pre ktorý jej Jozef Q. obžalovaný sa stal.

Obžalovaný R. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je nevinný v oboch bodoch obžaloby. Rovnako využil svoje právo a na hlavnom
pojednávaní odoprel vypovedať. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpovede
obžalovaného z prípravného konania, v, ktorom toto svoje právo odoprieť k veci vypovedať nevyužil.
Vo vzťahu k prečinu podielnictva obžalovaný v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol že dňa 17.

4. 2010 od Y. L. žiadne peniaze neprevzal, peniaze mu dala H.Á. Q. vo výške 50 euro, ktorému bola dlžná
ak, ktorej požičiaval deň pred predajom notebooku. Obžalovaný tiež uviedol, že vedel o tom, že notebook
pochádzaztrestnejčinnosti,aletentonotebookonanepredávala,H.Q.odobžalovanéholenchcela,aby
zohnal niekoho, kto teda notebookov kúpy, aby mu mohla vrátiť peniaze, ktoré ich obžalovaný požičal.
Pri predaji notebooku obžalovaný nebol. Vo svojej neskoršej výpovedí obžalovaný uviedol, že pri svojej

predchádzajúcej výpovedi bol pod vplyvom marihuany, ktorú vtedy denne fajčil. Vo vzťahu ku skutku
uviedol že, ráno stál pred autom pred bytovkou, kde býva R. L. a bola tam s ním aj H. Q.. Prišiel za
ním chalan, ktorému hovoria T. a povedal obžalovanému, že má na predaj notebook. Keď obžalovaný
zistil, že tento notebook je kradnutý, povedal, že on s tým nechce mať nič spoločného. Dva dni predtým
požičal H. Q. peniaze a v ten deň, keď mu tento T. ponúkal kradnutým notebook povedal H. Q., že by

mu tie peniaze mohla vrátiť. V ten istý deň navečer bol obžalovaný doma a H. Q. mu poslala 50 euro.
Vo vzťahu k prečinu z ublíženia na zdraví a výtržníctva obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní uviedol, že 4 alebo 5 mesiacov predtým, než došlo ku skutku, za ktorý je obvinený, jeho brat
C. Q. (H.) vymenil s poškodeným Y. F.X.Ň. motorové vozidlo značky BMW za motorové vozidlo značky
Mazda. Na požiadanie jeho brata, išiel obžalovaný s ním do Trenčína, kde si vozidla vymenili, teda

brat nechal poškodenému svoju vozidlo značky Mazda a zobral si jeho vozidlo značky BMW. Navyše
mu nejaké peniaze doplatil, koľko to bolo už si nepamätá. S poškodeným spisoval jeho brat nejakú
zmluvu a dohodli sa, že brat urobí prepis na vozidlo Mazda z Bratislavy do Trnavy a poškodený urobí
prepis vozidla z Trenčína do Trnavy. Nakoľko vozidlo BMW bolo nepojazdné, pretože malo prasknutú
hlavu, museli ho odvliecť na lane. C. H., dal potom vozidlo opraviť automechanikovi, spojazdnil ho,

ale potom ho po nejakom čase zastavili policajti a zistilo sa, že vozidlo je v exekúcii. C. H. vyvolával
poškodenému a pýtal sa ho, prečo mu nepovedal, že vozidlo je v exekúcii, načo mu poškodený povedal,
že tu vybaví. Obžalovaný pri týchto telefonátoch svojho brata nebol, toto mu hovoril jeho brat. Keď
sa bratovi obžalovaného nepodarilo poškodenému niekoľkokrát dovolať, pretože sa zatajoval a mobil
nezdvíhal, tak brat obžalovaného povedal poškodenému, aby prišiel aj s autom do Trnavy, že mu

auto prepíše. V inkriminovaný deň brat obžalovaného zavolal poškodenému, aby prišiel na predpis,
poškodený prišiel do Trnavy na čerpaciu stanicu a C. H. požiadal obžalovaného, aby ho tam zaviezol.
Obžalovaný išiel so svojím bratom na svojom vozidle BMW šedej farby, spolu so svedkom T. N.. Keď
sa potom s poškodeným stretli, tak C.E.H. H. poškodenému povedal, aby išli s ich vozidlom Mazda 626
za nimi a takto ich priviedli na ulicu J. XX. V motorovom vozidle Mazda 626, ktoré riadil poškodený s

ním boli ešte dvaja alebo traja chalani. Keď poškodený prišiel na ulicu J. Č. XX, prišiel obžalovaný k
motorovémuvozidlu,vktoromsedelnamiestevodičapoškodený,otvorildvereaspýtalsapoškodeného,
prečo ešte neprepísal auto. Na to poškodený odpovedal, že to vybaví. Počas tohto rozhovoru bolo
vozidlo, v ktorom sedel poškodený naštartované. Obžalovaný vypol motor tohto vozidla, vytiahol kľúče
zo spínacej skrinky a povedal poškodenému, aby si zobral svoje pôvodné auto BMW, lebo toto sa

nedá prepísať. Poškodený sa začal rozčuľovať a spoza chrbta vytiahol pištoľ, ktorú mal schovanú u
vzadu, akoby za pásom. Pištoľ obtiahol a namieril jej hlaveň na tvár obžalovaného, ktorý vtedy stál
zohnutý tvárou k poškodenému. Brat obžalovaného, C. H. stál vtedy za chrbtom obžalovaného. Svedok
T. N. stál pri vozidle obžalovaného, ktoré bolo vzdialené asi 4 až 5 metrov, možno 10 metrov. Ako
poškodený vytiahol pištoľ, tak obžalovaný sa od auta automaticky odsunul, C. H. kopol do dverí autá, aby

poškodený nevystúpil, obžalovaný alebo C.E.H. H.Č. vykrútili poškodenému ruky a vytiahli ho z vozidla
von. Obžalovaný dal poškodenému dve rany päsťou na tvare, aby pustil pištoľ. Poškodený nechcel pištoľ
pustiť, stále ju udržal a stále na obžalovaného mieril. Potom pištoľ upustil, lebo C. H. poškodenému
vykrútil ruku a prehodil ho cez otvorené dvere na vodičovej strane na prednú kapotu. Pištoľ bola padnutána zemi a dal ju vedľa šoféra na sedačku spolujazdca. Kamaráti poškodeného stále sedeli v aute.
Obžalovaný potom povedal niekomu, aby zavolali policajtov. Poškodený sa stále chcel vrátiť k pištoli, ale
obžalovaný so svojim bratom mu to nedovolili a odháňali ho od auta. Tí chlapci, čo boli s poškodeným

sa asi zľakli a utiekli preč. Potom prišli policajti, obžalovaný im povedal, že je tam pištoľou a policajti ju
zobrali. Pýtali sa ich ako sa to stalo a obžalovaného, C. H. a T. N. zobrali na policajnú stanicu. Ohľadne
fyzickéhoútokuobžalovanéhonapoškodeného,obžalovanýuviedol,žepoškodenémudal2alebo3rany
do oblasti tváre, pričom C. H. poškodeného neudrel. Nik z obžalovaných nemal v ruke oceľový boxer.
Poškodený obžalovaných neudrel, nemal kedy, iba na nich mieril pištoľou. Obžalovaný tiež uviedol, že

nevidel, že by poškodený spadol na zem. Jeho zranenie na hlave si vysvetľuje tým, že sa mu to možno
stalo vtedy, keď ho C. H.I.C. prehodil cez dvere na kapotu auta.

Obžalovaný C. H. Využila na hlavnom pojednávaní svoje právo a odoprel k veci vypovedať a toto svoje
právo rovnako využil i v prípravnom konaní.

K prečinu podielnictva
Svedok C. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v prípravnom konaní v rámci vyšetrovania
prečinu zatajenia veci, a to notebooku ktorý je uvedený v obžalobe ako vyšetrovateľ vypočúval jednak
podozrivého Y. L., ktorý bol vtedy v tej veci v procesnom postavení obvineného. Y. L. povedal, že na
trnavskej železničnej stanici našiel notebook a že požiadal obž. R. Q., či ten notebook nevie predať.

R. Q. notebook vzal a mal ho predať nejakej žene na Z. ulici, za akú sumu, to uviesť nevie. Následne
ako vyšetrovateľ v procesnom postavení svedka vypočúval i R. Q.. Z jeho výpovede si pamätá to, že
hovoril, že tento notebook ktorý mu dal Y. L. predal za nejakú sumu, už si nepamätá, bolo to možno 20
alebo 50 Euro. Nepamätá si presne, či vypovedal o tom, že vie odkiaľ tento notebook pochádzal, ale
musel v tomto smere vypovedať tak, že tento notebook pochádza z trestnej činnosti, nakoľko následne

mu prokurátorka prikázala vzniesť obvinenie R. Q.Á.V. pre prečin podielnictva. To je všetko či si k veci
pamätá. Obžalovaný R. Q. k výpovedi svedka uviedol, že nie je pravda to, čo svedok hovoril.
Svedkyňa H. Q. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odoprieť k veci vypovedať, nakoľko obaja
obžalovaní sú jej bratranci. Na návrh prokurátora súd podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku prečítal
jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 7.10.2010, v ktorej uviedla, že si požičala 50, euro od

obžalovaného R. Q.. Tieto peniaze mu vrátila tak, že si uvedenú sumu požičala od Y. L., ktorý priniesol
domov notebook a tento na druhý deň predal. Y. L. vrátila 50 euro, keď dostala podporu.
Svedok Y. L. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súvislosti s krádežou
tohto notebooku bol aj odsúdený, bol som odsúdený ako páchateľ za jeho krádež na 6 mesiacov
nepodmienečne, trest si vykonal. To, čo uviedol v prípravnom konaní je pravda. Z toho, čo vypovedal

na polícii si nič nepamätá, ani ohľadne tohto trestného činu si na hlavnom pojednávaní nič nepamätá,
nemá dobrú pamäť, pretože mal všelijakú pohnutú minulosť, žil aj na ulici. Na návrh prokurátora súd
prečítal výpovede svedka z prípravného konania. Na prečítanie na hlavnom pojednávaní boli použiteľné
zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 7.10.2010 (ďalej len „1. výsluch“), ďalej zápisnica zo dňa 9.2.2011
(ďalej len „2. výsluch“) a napokon zápisnica zo dňa 19.4.2011 (ďalej len „3. výsluch“). Pri prvom výsluchu

svedok uviedol, že notebook, ktorý ukradol na stanici predal za 140,- euro, z ktorých si pre seba
nechal 30,- euro a zvyšok dal H. Q.C.U., z ktorých ona vrátila obžalovanému 50,- euro. Pri druhom
výsluchu svedok opäť uviedol, že ukradnutý notebook predal neznámej žene za 140,- euro, pričom s
peniazmi naložil tak, ako to uviedol pri svojom prvom výsluchu. O pomoc pri predaji notebooku požiadal
obžalovaného, ktorý zohnal tú ženu, ktorej ho neskôr predal. Obžalovanému nepovedal odklial má

notebook a obžalovaný sa ho na to ani nepýtal. Pri 3. Výsluchu svedok čiastočne zmenil výpoveď, keď
uviedol, že to nebol obžalovaný, ktorý zohnal kupcu, ale žena obžalovaného V. Q., ktorú o to požiadal
obžalovaný. Na rozdiel od svojich predchádzajúcich výpovedí uviedol, že za notebook utŕžil sumu 130,-
euro, z ktorej dal 70,- euro H. Q. a 20,- euro dal obžalovanému za pomoc pri predaji. Opätovne uviedol,
že nikto nevedel, že notebook pochádza z trestnej činnosti. K svojim predchádzajúcim výpovediam

uviedol, že pred nástupom na výkon trestu (v rámci výkonu tohto trestu bol vypočutý ako svedok -
2. výsluch) cca 4 roky užíval rôzne návykové látky - pervitín, marihuanu, heroín, hubky, pričom sa
nepodrobil žiadnej liečbe.
Po prečítaní výpovedí na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že pravdivá je výpoveď prečítaná v
poradí ako posledná (3. výsluch).

Z listinných dôkazov súd oboznámil tie, ktoré sa vzťahovali k hodnoteniu osoby obžalovaného.
K skutkovým okolnostiam prípadu neboli v rámci prípravného konania ani konania pred súdom
zabezpečené listinné dôkazy.Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že voči obžalovanému neexistujú také dôkazy, ktoré
by pri posúdení každého dôkazu samostatne, ako i v ich vzájomných súvislostiach bez pochybností
preukazovali, že došlo k spáchaniu skutku tak, ako sa obžalovanému kladie za vinu. Samotný

obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní poprel, že by predal, rsp. Sprostredkoval predaj
notebooku, ktorý odcudzil svedok Y. L.. Uviedol, že po tom, ako sa od Y. L. dozvedel o tom, že
notebook je kradnutý tak s tým nechcel mať nič spoločného. Sumu 50,- euro mu dala H. Q., pričom
malo ísť o vrátenie pôžičky, ktorú jej niekoľko dní predtým poskytol. Z výpovede svedkyne H. Q.C.U.
tiež nevyplynulo, že by sa obžalovaný dopustil obžalovaného skutku. Nejasný obraz o tom, čo sa stalo

ponúkajú výpovede Y. L.. Tento bol v prípravnom konaní vypočutý trikrát v procesnej pozícii svedka v
období po tom, ako bolo obžalovanému oznámené obvinenie. Vo všetkých výpovediach svedok poprel,
že by obžalovanému povedal, že notebook, ktorý bol napokon predaný nejakej neznámej žene bol
kradnutý. Podľa svedka mal obžalovaný v rámci stíhanej trestnej činnosti buď nájsť ženu, ktorá tento
notebook od svedka kúpila, resp. mal povedať jeho žene o tom, že svedok potrebuje predať notebook a
táto mala potom zohnať záujemcu. Rozporné výpovede svedka, spolu s jeho vyjadreniami o viacročnom

užívaní rôznych návykových látok, výrazným spôsobom spochybňujú vierohodnosť jeho výpovede.
Rozpory medzi podstatnými výpoveďami obžalovaného a svedkov Q. a L. sú tak podstatné, že ich
zhodnotením nemožno dôjsť k jednoznačnému záveru o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa
mu v obžalobe kladie za vinu. Z objektívnej stránky trestného činu nebolo obžalovanému preukázané, že
by sa dopustil konania, ktoré zakladá trestnosť, teda, že by obžalovaný na seba alebo na iného previedol

notebook, ktorý pochádzal z trestnej činnosti - krádeže, spáchanej svedkom Y. L.. Obžalovaný poprel,
že by uvedený notebook niekomu predal, alebo sprostredkoval predaj. Svedok L. tvrdí, že notebook
nepredal obžalovaný, ale predal ho priamo svedok.
Riadiac sa uvedenými závermi súd obžalovaného spod obžaloby pre tento prečin oslobodil v zmysle §
285 písm. a) Trestného poriadku.

K prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom a prečinu výtržníctva
spolupáchateľstvom

Svedok poškodený Y. F. na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní popísal spáchanie

skutku tým spôsobom, ako je uvedený v obžalobe a v odsudzujúcej časti tohto rozsudku. Dodal, že
pokiaľideoosoby,sktorýmisastretolprvýkrátvTrenčíneasktorýmidohodolvýmenuvozidiel,taktýchto
bolo viacero, vie, že medzi nimi bol pán N. a obž. R. Q.. Pokiaľ ide o osoby, s ktorými sa stretol následne
v Trnave pri reštaurácii McDonald tak medzi týmito osobami boli i obaja obžalovaní. Pri svojom fyzickom
napadnutí bol obž. R. Q. tou osobou, ktorá mu vzala kľúče zo zapaľovania, zahodila ich, následne si

na ruku nasadil boxer a začal ma udierať do hlavy. Keď potom svedok poškodený vystúpil z auta, tak
ho začali biť viaceré osoby, a medzi tými osobami, ktoré ho bili boli obaja obžalovaní. Pokiaľ by mal
popísať priebeh bitky v tom štádiu, keď sa ich snažil ich zastrašiť zbraňou, ktorú mu vyrazili z ruky a
následne ho bili, tak nevie presne popísať, ktorí z obžalovaných ho bili akým spôsobom, viem, že niekto
ho udieral s boxerom do tváre, iní ho kopali. Keď prichádzala polícia, tak ten útočník s tým boxerom

boxer zahodil preč, aby ho nenašli.

Na otázku obhajcu svedok nevedel presnejšie popísať čo konkrétne mu urobil obžalovaný C. H., viem,
že bol medzi tými páchateľmi, ktorí ho napadli a bili. Obžalovaný H. nestál pri svedkovi poškodenom v
momente, keď ho začal biť obžalovaný Q.X.C., pristúpil k nemu až potom. Na otázku obžalovaného H.,

či svedok vedel, keď vymieňal auto, že to auto, ktoré on dáva je v exekúcii, svedok odpovedal, že to
som nevedel. Ten od ktorého auto kúpil mu zatajil to, že je v exekúcii.
Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v ten deň sedel v krčme v Trenčíne
na Kvetnej ulici v pohostinstve U Zajaca a prišli za ním kamaráti Y.K.Z. F.Ý. a Y. F., či sa s nimi nechce
previezť do Trnavy, že sa pôjdu do McDonaldu najesť. Y. F. išiel do Trnavy kvôli papierom v súvislosti s

prepisom auta. Po ceste do Trnavy Martin Beňo telefonoval s nejakým človekom, s ktorým sa dohodol,
že sa stretnú s ním v McDonalde v Trnave. Keď prišli do Trnavy, išli sa do reštaurácie McDonald najesť,
Y. F. potom vyšiel z reštaurácie, stretol sa s tým človekom, s ktorým si dohadoval stretnutie, rozprávali
sa a potom všetci traja nasadli do auta a nasledovali toho človeka, s ktorým sa Y. F.X.Ň. v Trnave stretol,
pričom tento človek išiel na modrom BMW. Išli za nimi na nejakú ulicu v Trnave, kde to BMW zastavilo

a oni zastavili za nimi. Z BMW pred nimi vystúpili traja ľudia, prišli k ich autu a začali sa s Y. F. o niečom
vadiť, o čom to si ja už nepamätá. Jeden z nich vytiahol Y. F. kľúčik zo štartéra. Jeden z tých troch ľudí
si nasadil na ruku boxer, bol kovový, strieborný a začali ťahať Y. F. von z auta. Svedok vtedy sedel na
zadnom sedadle, asi v strede, Y. F. bol vodič a Y. F. sedel vedľa vodiča vpredu. Potom ako ho začaliťahať z auta von, dostal Y. F.Ň. údery do hlavy, či to bolo od jednej soby alebo od viacerých to nevie,
pretože zo svojho miesta nemal taký rozhľad. Vytiahli ho z auta, privreli ho dverami auta a ďalej ho bili.
Koľko ľudí ho bilo povedať nevie. Y. F. potom tuším spod sedačky vozidla vytiahol plynovú pištoľ, nevie

presne čo s ňou urobil, no nevystrelil z nej. Tí útočníci nachvíľu odstúpili od poškodeného, potom zas k
nemu znovu pristúpili a bili ho ďalej. Čo bolo ďalej to už si nepamätá. Obidvaja (na hlavnom pojednávaní)
prítomní obžalovaní boli medzi tými tromi útočníkmi, ktorí napadli Y. F.. Nevie povedať akým spôsobom
sa obžalovaní podieľali na útoku. Ten tretí útočník bol vyšší od týchto dvoch, presnejšie ho však nevedel
opísať. Svedka, ani Y. F. títo útočníci nenapadli. Počas tohto incidentu svedok vystúpil z auta, no do

bitky medzi týmito tromi a poškodeným nezasiahol. Snažil sa zavolať pomoc a to mobilným telefónom.
Dovolal sa na číslo 112, policajtom oznámil, že bijú jeho známeho a od ľudí na zastávke zisťoval, kde
sa v Trnave vlastne nachádzajú. Y. F.W.L. tiež vystúpil z auta a spolu bežali hľadať pomoc, F. sa tiež do
bitky nezapojil. Incident skončil tak, že iba krátku chvíľu po tom, čo som dotelefonoval išla okolo policajná
hliadka, oni hneď prišli na miesto, kde sa bitka odohrala, všetkých nás legitimovali, potom prišla sanitka,
bol ošetrený Y. F. a sanitka ho odviezla na ďalšie ošetrenie. Potom počkali ešte na kriminalistického

technika, ktorý zisťoval, či sa nestrieľalo na mieste incidentu a potom som ja s Y. F. išiel na policajnom
aute na výsluch. Pokiaľ by sa mal svedok vyjadriť k príčine sporu medzi Y. F. a týmito útočníkmi, vie
len to, že s týmito ľuďmi si vymenili vozidlá a F. mal iba prísť od týchto ľudí prevziať papiere od vozidla,
tak aby mohol byť urobený prepis majiteľa. Y. F. bol tak zranený, že mal vlastne celú tvár od krvi, mal
oblečené biele tričko, ktoré mal až po prsia tiež zakrvavené. Tí útočníci, ktorí bili poškodeného vrátane tu

prítomných obžalovaných neboli nijako zranení. Nevidel, žeby sa poškodený aktívnym spôsobom bránil,
teda žeby aj on sa snažil udierať, prípadne inak fyzicky oplatiť napadnutie.
Na otázku obhajcu, či svedok vedel o tom, žeby mal poškodený s týmito ľuďmi nejaké problémy, svedok
uviedol, že nič takého od poškodeného nepočul. Svedkovi sa len nepáčilo, keď mu poškodený povedal,
že idú za tými ľuďmi niekde do Trnavy na iné miesto. Myslel si, že to nie je dobrý nápad, poškodený

mu povedal, že keby niečo, že má na obranu v aute plynovú pištoľ. Obžalovaný H. k výpovedi svedka
uviedol, že svedok vystúpil z auta a odišiel odtiaľ hneď na začiatku incidentu a prišiel až keď tam bola
sanitka s políciou, pričom políciu volali oni. Svedok potvrdil to, čo k jeho výpovedi uviedol obžalovaný
H., že svedkovi po príchode polície obžalovaní odovzdal kľúče od auta aj papiere. Voči svedkovi a
voči F.W.L. sa obaja obžalovaní chovali normálne, voči nim neútočili obžalovaní ani fyzicky, ani slovne.

Svedok opakovane poprel tvrdenie obžalovaného H., že poškodený F. hneď na začiatku, pred fyzickým
incidentom, vytiahol spoza chrbta pištoľ a zopakoval, že poškodený dostal najprv tri alebo štyri rany a
až keď ho ťahali von, vytiahol pištoľ.
Svedok Y. F. vypovadal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a v podstate zhodne
ako poškodený a tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby popísal priebeh incidentu medzi

obžalovanými a poškodeným. Samotný priebeh incidentu popísal tak, že keď s autom zastavili, tak z
toho auta idúceho pred nimi vystúpili tri osoby, pričom toto šoférovala tretia osoba, ktorú nepozná. Jeden
z týchto troch otvoril dvere na mieste vodiča ich auta a povedal poškodenému, že im do telefónu niečo
pičoval a potom dostal poškodený od nich nakladačku. Predtým mu ešte vytiahli zo zapaľovania kľúčiky,
kto to bol, to si už nepamätá. Potom čo jeden z týchto troch útočníkov otvoril dvere spolujazdca, tak udrel

päsťou poškodeného do tváre, poškodený na to vytiahol spod sedadla pištoľ, s ktorou ich chcel zastrašiť,
no dostal ďalší úder päsťou a pištoľ mu padla niekde k spolujazdcovi. Pištoľou nemieril nikomu na hlavu
ani na brucho, jej hlaveň smerovala dolu k zemi. Títo útočníci vytiahli poškodeného von z auta a privreli
ho dverami k rámu auta a tam ho potom bili, udierali päsťami. Či ho udierali všetci traja alebo len dvaja, to
už si presne nepamätá, no uviedol, že ho udierali aj obžalovaní. Poškodený sa brániť nemohol, pretože

ho útočníci držali. Potom ako dostal poškodený prvú ranu tam svedok, spolu so svedkom R.G.Š. vystúpili
z auta a zostali stáť vedľa neho. Oni (svedkovia) tým útočníkom začali hovoriť, aby prestali poškodeného
biť, že sa to dá vyriešiť aj kľudnou cestou, na to sa obžalovaný Q. po nich rozbehol, začal ich naháňať,
avšak urobil len jedno kolečko okolo auta a potom sa vrátil. Potom svedkovia ušli z miesta preč a išli
nájsť niekoho, kto im povie, na akej ulici sa nachádzajú, chceli zavolať záchranku. Keď sa dozvedeli,

že sa nachádzajú na N. ulici, tak M. R. zavolal políciu a povedal, aby tam prišla aj sanitka. Potom keď
videli, že policajti už idú na miesto incidentu, tak tam prišli aj oni. Poškodený sedel na chodníku, bol celý
dobitý, mal krvavú hlavu. Poškodeného potom zobrali na ošetrenie do nemocnice a ich zobrali policajti
na výsluch. Koľkokrát každý z obžalovaných udreli poškodeného, to uviesť presne nevie, bolo to však
viackrát, určite viac ako dvakrát. Útočníci bili poškodeného najprv iba holými rukami, resp. päsťami, no

potom keď vytiahli poškodeného z auta, tak si obžalovaný Q. nasadil boxer a týmto udieral poškodeného.
Išlo o kovový boxer s oblými hranami, ktorý sa nasádza na prsty ruky. Zranenia na obžalovaných nevidel.Na otázku obhajcu či videl svedok obžalovaného H., žeby udieral poškodeného, svedok uviedol, že
obžalovaného videl ako poškodeného držal, privieral ho o auto dverami a tiež ho udieral päsťou.
Obžalovaný Q. k výpovedi svedka uviedol, že poškodený vytiahol pištoľ hneď.

Svedok Y. U., príslušník PMJ KR PZ v Trnave, ktorý bol vyslaný na miesto incidentu vypovedal na
hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že s kolegom Ť. boli vyslaný na miesto,
kde sa mala odohrať nejaká bitka. Po príchode im obžalovaní uviedli, že ich napadol chalan s pištoľou
a oni ho v sebaobrane bili päsťami. Ten napadnutý chalan svedkovi povedal, že do Q. napadli boxerom
ako prví. Na mieste v motorovom vozidle sa našla plynová pištoľ, komu patrila, to uviesť nevie. Zranený

poškodený bol trochu dezorientovaný, mal tržnú ranu na hlave a hovoril, že oni ich napadli, myslel tým
skupinu, v ktorej boli bratia Q., no nepovedal kto konkrétne ho z tejto skupiny napadol. Obžalovaní zasa
tvrdili, že ich napadli tí mladíci so zbraňou. Následne vykonali dokumentáciu o incidente s prítomnými
osobami, ale na detaily si nepamätá
Svedok T. M., druhý z príslušníkov PMJ privolaný na miesto činu rovnako ako svedok Vlk popísal priebeh
udalostípoichpríchodenamiestočinu.Rovnakouviedol,žeobžalovanítvrdili,žeichpoškodenýnapadol

s pištoľou a poškodený zasa tvrdil, že ho obžalovaní napadli prví a udierali ho boxerom do váre. Svedok
ďalej uviedol, že na obžalovaných žiadne zranenia nevideli.
Procesné strany navrhli vypočuť na hlavnom pojednávaní i svedka T. N., ktorého sa súd opakovane
pokúsil predvolať na hlavné pojednávanie. Pokus o predvolanie svedka cestou pošty, ani cestou polície
nebol úspešný, nakoľko sa svedok nezdržiaval ani v mieste svojho trvalého pobytu, ani na inom mieste,

ktoré by súdu bolo známe. Svedok sa stal tak pre súd nedosiahnuteľný a preto súd v zmysle § 263 ods.
3 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania.
Svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 22. 7. 2011 uviedol, že niekedy koncom roku
2009 našiel v časopise Avízo inzerát, kde bolo ponúkané na predaj staršie vozidlo značky BMW. Jeho
známy, C.E.H. Q. mal o takéto vozidlo záujem, pričom ho chcel vymeniť za svoje staršie vozidlo značky

Mazda 626. Obžalovaný sa s poškodeným, ktorý si podal tento inzerát, neskôr dohodol a autá si
navzájom vymenili. Dohodli sa tak, že do jedného mesiaca poškodený vybaví papiere ohľadom jeho
motorového vozidla značky BMW, odhlási ho a pošle ich obžalovanému. Obžalovaný po čase zistil,
že motorové vozidlo od poškodeného ma veľa závad, chcel ho poškodenému vrátiť a svoje vozidlo
značky Mazda 626 chcel naspäť. Dohodli sa na stretnutí v Trnave a niekedy v mesiaci február 2010

prišiel poškodený do Trnavy a svedok, spolu s obžalovanými ho čakali pri McDonalde, pričom prišli
na inom vozidle zn. BMW. Poškodený prišiel na vozidle Mazda 626 ešte s nejakými dvomi chalanmi,
odtiaľ potom išli na ulicu Lynčinsku, kde bolo opakované vozidlo značky BMW, ktoré predtým patrilo
poškodenému. Poškodený nasledoval vozidlo, ktoré riadil svedok a takto prišli Lynčiansku ulicu. Vozidla
zastavili tak, že stáli oproti sebe. Svedok zostal sedieť v aute, pričom obaja obžalovaní z auta vystúpili.

Obžalovaný R. Q. pristúpil k vozidlu Mazda 626, k dverám vodiča, ktorým bol poškodený. Obžalovaný
začal poškodenému dohovárať, že prečo robí takéto podvody, či sa hrajú na gangstrov a podobne.
Poškodený sa začal rozčuľovať, nadávať a začala na obžalovaného kričať, že jej vyjebaný cigáň, kokot
a podobne. Obžalovaný R. Q. bol od poškodeného asi 2 metre a dvere na vozidle poškodeného boli
otvorené. Obžalovaný C.L.N. H. stál vtedy vzadu, za obžalovaným R. Q. asi 1 až 2 metre. Obžalovaný

Q. sa rozbehol za poškodeným, došiel k nemu a povedal, aby rýchlo stíchol, alebo nastane bitka.
Poškodený vzápätí vytiahol pištoľ spod sedačky alebo z dverí a namieril na obžalovaného Q.. V tom
tam skončil obžalovaný H., kopol do predných dverí vodiča, a tak zabránil poškodenému v tom, aby na
nich mieril. Potom obžalovaný Q. zakročil tak, že poškodenému vykrútil ruky, nasadil si na ruku boxera
a 3 krát ho udrel do hlavy, pričom poškodený bol vtedy pri aute, bol opretý o auto. Z auta ho vytiahli

obaja obžalovaní. Pištoľ rozobral obžalovaný H. a dal ju dozadu do kufra vozidla Mazda 626. Tí dvaja
chalani, čo došli s poškodeným tam stáli a pozerali sa a potom utiekli. Obžalovaný Q. ešte 3 krát udrel
poškodeného do hlavy s boxerom, pričom poškodený potom krvácal z hlavy, padol na zem a tu ho
ešte obžalovaný H.K. dvakrát kopol do hrudníka. Následne prišli policajti. Svedok opakovane uviedol,
že poškodený vytiahol pištoľ predtým, ako ho obžalovaný Q.Á.V. udrel. Obaja obžalovaný v reakcii na

čítanú výpoveď svedka popreli, že by udreli poškodeného boxerom. Poškodený na tom trval.
V konaní pred súdom boli vypočutí i znalci MUDr. V. Č., znalkyňa z odvetvia psychiatrie a MUDr. R. C.,
znalec z odvetvia chirurgia, traumatológia.
Znalkyňa MUDr. V. Č. uviedla, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku podaného v prípravnom
konaní. Obžalovaný R. Q. trpí rozvinutou závislosťou od kanabinoidov. Nebola u neho zistená

symptomatika duševnej poruchy a preto nenavrhuje skúmať jeho duševný stav. Rovnako mu nenavrhuje
uložiť ochranné liečenie.
Znalec MUDr. R. C. sa v plnom rozsahu sa pridržiaval písomne podaného znaleckého posudku
č. 57/2010 podaného v prípravnom konaní a na tento posudok sa v plnom rozsahu odvolal. Zozáverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel zmliaždenie dolnej sánky a šije, ktoré
vzniklo priamym mechanizmom a to priamym pôsobením tvrdého predmetu hladkého povrchu,
ktorým bola pravdepodobne rukách zovretá do päste. Údery do tváre takzvaným boxerom súd

dosť nepravdepodobné, vzhľadom na absenciu krvného výronu v mieste zmliaždenia. Ďalej utrpel
tržnozmliaždenú ranu v záhlavovej oblasti vľavo, ktorá vznikla taktiež priamym mechanizmom a to
kontaktom s tvrdým predmetom nerovného povrchu. Mohlo ísť o kontakt s obrubníkom chodníka pri
páde, alebo ako následok použitia takzvaného boxera alebo iného predmetu s nerovným povrchom.
Vzhľadom na výrazne absentujúcim popis charakteru rany pri prijatí na traumaticko-ortopedickú kliniku

nemožno bližšie uviesť predmet, ktorý toto zranenie spôsobil. Ďalším zranením, ktoré poškodený utrpel
bol otras mozgu, pričom tento vznikol nepriamym mechanizmom, prenesením pôsobiacich síl. Zranenia,
ktoré poškodený utrpel dňa 21. 2. 2010 si bežnej praxi vyžadujú dobu liečenia 7 až 10 dní respektíve
3 až 5 týždňov. Doba liečenia poškodeného ak doba jeho práceneschopnosti ( do 15. 3. 2010 ) je
adekvátna zraneniam, ktoré dňa 21. 2. 2010 pri napadnutí utrpel. Z medicínskeho hľadiska možno
poranenia poškodeného charakterizovať ako ľahké. Charakter poranenia, ktoré poškodený utrpel pri

napadnutí dňa 21. 2. 2010 si vyžiadalo hospitalizáciu od 21. 2. 2010 do 22. 2. 2010. Počas hospitalizácie
bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach a po prepustení do ambulantnej starostlivosti mohol
byť poškodený čiastočné obmedzený v oblasti hygieny po dobu troch až štyroch dní a v oblasti zvýšenej
fyzickej aktivity po dobu 2 až 3 týždne. Na otázku samosudcu či je vylúčené, aby údery boli spôsobené
údermi boxerom, znalec uviedol, že s istotou sa to vylúčiť nedá, no s vysokou mierou pravdepodobnosti

nedošlo ku vzniku zranenia s použitím tzv. boxera alebo iného tvrdého útočného predmetu.

Zlistinnýchdôkazovsúdoboznámillistinyknáhradeškodyzčl.69-76,zápisnicuorekognícii+fotoalbum
z čl. 103-118, znalecký posudok KEÚ PZ z čl. 121-123, 125-130, lekársku správu z čl. 144, zápisnica
o ohliadke miesta činu, náčrtok, fotodokumentácia z čl. 145-155, prepis zvukového záznamu CD z čl.

156-157, doklad o zakúpení zbrane z čl. 158, sobášny list C.. Q. z čl. 159-160, správy a posudky na
osoby obžalovaných z čl. 194-213, ich výpisy z evidencie priestupkov z čl. 232-234 a ich odpisy registra
trestov z čl. 260-261, 262-264.
Zhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že obaja obžalovaní
sa dopustili spáchania skutku tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku, v jeho odsudzujúcej časti.

Z výpovedí poškodeného Y. F. a svedkov M. R., Y. F.É.Q. E. T. N. vyplýva, že obžalovaní fyzicky
napadli poškodeného, pričom tento útok podľa ich výpovedí možno rozdeliť na dve fázy. Prvá fáza sa
odohrala v priestoroch motorového vozidla Mazda 626, v ktorom sedel na mieste vodiča poškodený.
Vtedy ho napadol obžalovaný R. Q., ktorý ho opakovane udrel päsťou do oblasti hlavy. Vtedy mal
obžalovanýH.poškodenéhoprivrieťdveraminastranevodičaaopakovanehomaliobajaobžalovaníbiť.

Následne sa incident preniesol do priestoru pred vozidlo, kde ho obja obžalovaní, resp. obžalovaný H.
vytiahli a ďalej ho bili päsťami. Medzi týmito výpoveďami sú menšie rozdiely v popise detailov fyzického
útoku, avšak v podstatných skutočnostiach ako sú osoby útočníkov a spôsob útoku na poškodeného
sa tieto výpovede zhodujú. Svedok poškodený F., svedok F. a svedok N. zhodne uviedli, že pri útoku
na poškodeného použil obžalovaný Q. boxer, ktorý si nasadil na ruku a ním udieral poškodeného. Ich

výpovede sa nezhodovali v otázke kedy si obžalovaný Q. nasadil tento boxer, teda či v prvej fáze útoku
alebo až potom, keď poškodeného vytiahli z auta. Mechanizmus vzniku zranení tak ako ho popísali
uvedení svedkovia, zodpovedá záverom znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctvo MUDr. R. C..
Použitie boxera pri vzniku zranení poškodeného znalec pripustil, keď vo svojom znaleckom posudku
uviedol, že poškodený utrpel tržnozmliaždenú ranu v záhlavovej oblasti vľavo, ktorá vznikla priamym

mechanizmom a to kontaktom s tvrdým predmetom nerovného povrchu, pričom mohlo ísť o kontakt s
obrubníkom chodníka pri páde, alebo ako následok použitia takzvaného boxera alebo iného predmetu
s nerovným povrchom. I z prepisu telefonického hovoru svedka R. na linku 158 vyplýva, že už vtedy
svedok oznamoval policajtom, že ich kamarát (poškodený) bol napadnutý a že udreli boxerom. Rovnako
aj svedkovia Ť. a U. zhodne uviedli, že poškodeného mali podľa výpovedí svedkov (nie obžalovaných)

napadnúť s boxerom.
Preukázané tiež bolo, že poškodený v súvislosti s útokom obžalovaného Q. poškodený vytiahol
spod sedadla vozidla plynovú zbraň, ktorou zrejme chcel zabrániť ďalšiemu útoku obžalovaného. Z
výpovede všetkých svedkov incidentu je zrejmé, že poškoedný túto zbraň nepoužil a nemal k tomu
ani možnosť, nakoľko ihneď potom ako ju vytiahol ho tejto zbrane zbavili obžalovaní a následne obaja

obžalovaní pokračovali v útoku na poškodeného mimo vozidla. Svedok N. a obaja obžalovaní tvrdia,
že poškodený vytiahol zbraň predtým ako ho obžalovaný Q. udrel a poškodený F. a svedkovia R. a F.
uvádzajú, že poškodený vytiahol zbraň až po útoku obžalovaného Q.. Za vierohodné v tomto smere
považuje súd výpovede poškodeného a svedkov R. a F., ktorí sedeli v momente tohto útoku spolu spoškodeným v motorovom vozidle Mazda 626. Svedok N. sedel v motorovom vozidle zaparkovanom
oproti vo vzdialenosti niekoľko metrov. Výpoveď obžalovaných o tejto skutočnosti je podľa názoru súdu
motivovaná akýmsi ospravedlnením ich útoku na poškodeného. Agresivite obžalovaných nasvedčuje

aj tá skutočnosť zistená z výpovedí vyššie uvedených svedkov, že na začiatku fyzického konfliktu
vytiahol obžalovaný Q. poškodenému kľúč zo zapaľovania vozidla, celkom zrejme preto, aby nemohol
z miesta autom odísť. Samotný obžalovaný Q.Á. priznal, že poškodeného udrel opakovane do tváre a
že obžalovaný H. poškodenému vykrútil ruky a prehodil ho cez otvorené dvere na prednú kapotu auta.
Tento útok odôvodňoval tým, že na neho poškodený vytiahol pištoľ.

Obaja obžalovaní mali nad poškodeným početnú aj fyzickú prevahu, ktorá vyplývala z ich fyzických
(telesných) daností, ako i „domáceho prostredia“, ktoré si obžalovaní vybrali na vyriešenie problémov
s poškodeným ohľadne výmeny vozidiel. Konanie obžalovaných nemôže byť žiadnym spôsobom
posúdené ako nutná obrana proti domnelému útoku poškodeného zbraňou, nakoľko k fyzickému
napadnutiu poškodeného došlo pred tým, ako vytiahol zbraň a tiež preto, že po tom, ako mu túto zbraň
vyrazili z ruky, pokračovali obaja obžalovaní v útoku na poškodeného. Ani v jednej z fáz útoku teda

neodvracali hroziaci útok poškodeného so zbraňou. Osoba poškodeného pred tým ako vytiahol zbraň
(sediac vo vozidle) a tiež v situácii keď bol bez zbrane, nebola pre obžalovaných žiadnou hrozbou a preto
ich konanie v oboch fázach útoku bolo vedené iba úmyslom ublížiť poškodenému na zdraví. Obžalovaní
týmto konaním celkom zrejme riešili svoju nespokojnosť s tým, ako dopadla výmena vozidiel, resp. s
tým, že poškodený im nepovedal, že vozidlo, ktoré si s nimi vymenil bolo v exekúcii.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. R. C. vyplýva, že poškodený pri útoku obžalovaných utrpel
zranenia, ktoré napĺňajú znaky ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona, ktoré si
vyžiadalo lekárske ošetrenie a následné liečenie, počas ktorého bol počas niekoľkých týždňov sťažený
jeho obvyklý spôsob života.
Obaja obžalovaný týmto svojim konaním naplnilo všetky zákonné znaky prečinu ublíženia n zdraví podľa

§ 156 ods. 1 Trestného zákona a to formou spolupáchateľstva. Svojim konaním tiež naplnili znaky
prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď na
mieste verejne prístupnom - na chodníku, resp. ulici v blízkosti bytových domov - napadli poškodeného,
ktorému spôsobili viaceré krvavé zranenia, čo možno považovať za hrubú výtržnosť.

Pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného, jeho druhu, výšky a spôsobu výkonu sa súd riadil najmä
ustanovením § 34 Trestného zákona.
U obžalovaného R. Q. súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko sa
spáchania trestných činov, pre ktoré je v tomto konaní súdený dopustil skôr ako bol vydaný (doručený
obžalovanému) trestný rozkaz Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 0T/119/2012,

ktorým bol právoplatne odsúdený. Nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil znaky dvoch trestných
činov, súd mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa zásad stanovených pre ukladanie úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda podľa ustanovenia § 364, ktorý je zo zbiehajúcich
sa trestných čnov najprísnejšie trestný. Sadzu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona súd upravil
v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby (0-3 roky) o jednu

tretinu na 1-3 roky, Keďže našiel u neho dve priťažujúce okolnosti a žiadne poľahčujúce okolnosti. V
takto upravenej trestnej sadzbe súd uložil obžalovanému za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť trest
odňatia slobody vo výmere dva roky, teda v polovici trestnej sadzby. Pri výmere trestu zohľadnil najmä
skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ v období rokov 1995-2013 15 krát súdne trestaný, z toho 4
krát súdmi Českej republiky. S poukazom na ustanovenie §§ 7b ods. 2 a 438e Trestného zákona sa

tieto právoplatné odsúdenia súdmi Českej republiky zohľadňujú rovnako, ako keby boli vydané súdmi
Slovenskej republiky. Vo všetkých štyroch prípadoch bol odsúdený pre čin trestný aj podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky a rozhodnutia boli vydané po 1.1.2013. Z uvedených odsúdení mu
bol 6 krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z toho v troch prípadoch súhrnný. Osoba
obžalovaného je z tohto pohľadu kriminálne narušenou a ani celý rad trestov rôzneho druhu nemali naň

zjavne zásadne výchovný účinok. Uloženie nepodmienečného trestu v polovici trestnej sadzby preto
považuje súd za primerané najmä vo vzťahu k osobe páchateľa, ktorým sa zabezpečí najmä ochrana
spoločnosti. Uloženie iného druhu trestu, vrátané trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom,
by sa minulo každému z účelov trestu sledovaného v ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona. Na výkon
trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Pri súčasnom
zrušení výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkaz Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp.zn. 0T/119/2012 mu súd opätovne uložil i trest zákazu činnosti v rovnakom rozsahu a
výmere ako mu bol uložený týmto trestným rozkazom.Obžalovanému C. H., riadiac sa rovnakými právnymi úvahami ako pri obžalovanom R. Q. (s výnimkou
súhrnného trestu) súd uložil v trestnej sadzbe 1-3 roky trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, teda tiež v

polovici trestnej sadzby. Obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný, z toho v jednom prípade súdom
Českej republiky rozhodnutím právoplatným 2.5.2013. S výnimkou odsúdenia v Českej republike bol
vo všetkých prípadoch trestaný uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. V troch prípadoch
boli tresty zrušené a nahradené súhrnnými nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Trest bol
obžalovanému uložený ako úhrnný v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona. Z rovnakého dôvodu ako u

prvého s obžalovaných ho na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poškodený Y. F. si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý mu mala byť spôsobená
tým, že mal stratu v podnikaní pri jeho práceneschopnosti. Keďže uvedený nárok riadne nepreukázal
a dokazovanie v tomto smere by bolo nad rámec potrieb trestného konania a toto by predĺžilo, súd
poškodeného Y. F. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na druhej

strane súd zaviazal obžalovaných, aby nahradili škodu, ktorá trestným činom vznikla Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s. a Sociálnej poisťovni v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a
výplatou dávok poistenia poškodenému Y.C.M. F..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.