Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/27/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913202567
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913202567.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: T. S., Q.. E., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, E., zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, Advokátska kancelária
M.R.Štefánika 2393/29, Trebišov, proti odporcovi: Slovenská republika zast. Slovenským pozemkovým
fondom Bratislava, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie rozsahu dedičstva t a k t o

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že nehnuteľnosti parcely registra „ C“ č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX - záhrada vo výmere
XXXX m2, zakreslené v geometrickom pláce B. N. č. plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 4.2.2012,
ktoré sú vytvorené z parcely registra „ E“ č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXXX m2, zapísaných na
LV č. XXXX, k.ú. K. H. C.,

p a t r i a do zaniknutého BSM A. E., zomr. X.XX.XXXX a B. E., Q.. E.Á., zomr. XX.X.XXXX.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti citované vo výroku tohto
rozhodnutia patria do zaniknutého BSM jej právnych predchodcov rodičov A. E. a B. E., Q.. E., lebo ich
získali prídelom od štátu, neskôr si na nich postavili na základe stavebného povolenia rodinný dom, ktorý
už je majetkoprávne vysporiadaný a bol v dedičskom konaní po nich prejednaný. Pozemok, na ktorom
rodinný dom postavili, nebol predmetom dedičstva a keďže k ním získali vlastnícke právo vydržaním
žiadala, aby súd túto skutočnosť skonštatoval, vyhovel návrhu, aby bolo možné v novoobjavenom
dedičskom konaní po nich prejednať aj tie nehnuteľnosti, ktoré doposiaľ prejednané neboli.

Odporca žiadal, aby súd v konaní zistil či boli u právnych predchodcov navrhovateľky splnené podmienky
týkajúcej sa oprávnenej držby, spôsobilého predmetu vydržania a uplynutia zákonom stanovenej
vydržacej doby a preskúmal aj titul - prídelovú listinu, o ktorú opiera navrhovateľka vlastnícke právo jej
právnych predchodcov, aby bolo jednoznačne preukázané, či rodinný dom, ktorý je už vo vlastníctve
navrhovateľky, stojí skutočne na pozemku získanom jej právnymi predchodcami v minulosti prídelom
od štátu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:

Právny zástupca navrhovateľky žiadal, aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť citovaná vo výroku tohto
rozsudku patrí do zaniknutého BSM rodičov navrhovateľky titulom vydržania. Návrh odôvodnil tým,
že nehnuteľnosť im bola pridelená v r. 1941 vtedajšími maďarskými orgánmi, lebo Obec K. H. C. v
tom čase patrila Maďarskej republike. Nasvedčuje tomu doklad vydaný v Budapešti dňa 24.7.1941, na
základe ktorého neskôr bolo pre nich vydané stavebné povolenie a postavili rodinný dom, ktorý užívali
počas svojho života až do svojej smrti. Dom je t.č. vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá v ňom aj býva
spolu so svojim synom, lebo ho zdedila po svojich rodičov. Listinné dôkazy, ktoré predložili preukazujú,
že cena za pridelenú nehnuteľnosť bola právnymi predchodcami navrhovateľky vyplatená v plnom
rozsahu. Inou prídelovou listinou alebo iným listinným dôkazom navrhovateľka nedisponuje, ale to čo v
konaní predložili, korešponduje jej tvrdeniu. Poukázal na stavebné povolenie, ktoré bolo vydané rodičom
navrhovateľky dňa 28.7.1958 tvrdiac, že ak by neboli vlastníkmi pozemku, takéto stavebné povolenie by
im v tom čase vydané nemohlo byť. Poukázal na potvrdenie obce o tom, že všetky roky spätne právnymi
predchodcovia navrhovateľky platili z týchto nehnuteľností (a posledných rokoch aj navrhovateľka po ich
smrti ) všetky dane. Oprávnenosť držby je konštatovaná už samotným vydaním stavebného povolenia,
ale potvrdila to aj obec, že právni predchodcovia navrhovateľky od vybudovania nehnuteľnosti túto užívali
sústavne, nikým nerušene, nepretržite počas svojho života.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že sporná nehnuteľnosť patrila jej neb. rodičom A. E., zomr.
X.XX.XXXX a B. E., rod. E., zomr. XX.X.XXXX, pretože ho získal prídelom neb. starý otec po matke A.
E.Á. a kúpnu cenu v maďarských peniazoch vyplatil v tom čase Maďarskému štátu s tým úmyslom, že
pozemok bude patriť jeho synovi P. O., ktorý odišiel do vojny a tam aj zomrel. Jej rodičia sa zosobášili a
keďže matka chcela postaviť dom, neb. starý otec jej daroval pozemok a následne požiadali o vydanie
stavebného povolenia na tento pozemok. Prídelová cena za nehnuteľnosť bola neb. starým otcom
vyplatená, vysporiadaná, čo vyplýva z listinných dôkazov ňou predložených. Inú prídelovú listinu nemá,
lebo sa nezachovala. Z jej tvrdenia vyplynulo, že k darovaniu nehnuteľnosti starým otcom pre je rodičov
došlo v minulosti ústnou formou. V tomto rodinnom dome, ktorý rodičia postavili na základe stavebného
povolenia z r. 1958, žili počas celého svojho života nikým nerušene a nepretržite. Rodinné okolnosti
však jej rodičov donútili kúpiť si neskôr byt v Košiciach, lebo má postihnutého brata, ktorý tam chodil
do školy a matka sa väčšiu časť roka zdržiavala s bratom v Košiciach. V dome však nepretržite býval
otec až do svojej smrti. Po ich smrti bola v dedičskom konaní nehnuteľnosť prejednaná a vysporiadaná.
Nevysporiadaný ostal iba pozemok. Rodičia počas svojho života boli zaťažení bratovou chorobou a
vlastnými zdravotnými problémami, preto sa tomu nedokázali dostatočne venovať a tak to chce dať do
poriadku po ich smrti ona. Tvrdila, že rodinný dom, ktorý stojí na spornej nehnuteľnosti po smrti rodičov
zdedila spolu s bratom v polovičnom rozsahu, momentálne sa dom rekonštruuje, lebo tam bude bývať
jej syn. Navrhovateľka sa presne nepamätala kedy došlo k darovaniu tohto pozemku starým otcom
pre jej rodičov ale tvrdila, že to mohlo byť niekedy v r. 1952, pretože v tom roku sa rodičia sobášili a
chceli vybudovať rodinný dom. Poukázala na záznam napísaný 6.12.1965 jej matkou, sťažovateľkou
B. E. na Odbor poľnohospodárstva, vodného hospodárstva a lesníctva Vychodoslovenského Krajského
národného výboru v Košiciach, v ktorej sťažnosti sa ohradzuje voči tomu, že sa začala exekúcia zo
mzdy jej manžela na vyrovnanie úhrady prídelovej ceny stavebného pozemku vo výške 1800 Kčs od
1.10.1965 až do úplného vyrovnania. Poukazuje na to, že finančný odbor ONV nebol oprávnený nariadiť
exekúciu, lebo býv. ONV v Kráľovskom Chlmci rozhodnutím zo dňa 20.2.1960 č. 1710/1960 konštatuje,
že prídelová cena tohto stavebného pozemku už bola vyrovnaná počas okupácie v maďarskej mene
a súčasne navrhli Štátnej sporiteľni v Bratislave, aby predpísanú prídelovú cenu vo výške 1800 Kčs
odpísala. Na túto sťažnosť odpovedá Východoslovenský Krajský národný výbor v Košiciach listom zo
dňa 17.12.1965, kde po prešetrení oznamujú sťažovateľke, že prídelová cena za pridelený stavebný
pozemok v rozlohe 0,18 ha bola vyrovnaná dňa 19.4.1944 Š. O.. Zistili, že odbor poľnohospodárstva
bývalého ONV v Kráľovskom Chlmec urobil príslušné opatrenia na odpis pohľadávky v sume 1800 Kčs,
súčasne prijali opatrenie na zastavenie výkonu rozhodnutia a na prevedenie upustenia od vymáhania
pohľadávky. Na vysvetlenie rodinných pomerov uviedla, že stará matka po matke sa volala Z. O. a
narodila sa v Poľsku. Jej druh, s ktorým nebola zosobášená sa volal Š. E.. S druhom mala syna Štefana,
ale keďže sa nenarodil počas manželstva používal priezvisko po matke volal sa Štefan / P. O.. Druh jej
matky Š. E. zomrel vo vojne, vtedy sa matka vydala druhýkrát za jej starého otca A. E., s ktorým mala
jednu dcéru, a to jej matku B. E.. Keďže Š. / P. O. zomrel vo vojne / jeho manželka tak isto zomrela,
volala sa Z. K. ich dcéru vychovávali jej starí rodičia. Prídel, ktorý bol realizovaný v prospech P. O. vo
forme pozemku, na ktorom stojí ich rodinný dom dnes, ostal k dispozícií starých rodičov, ktorí sa rozhodli,

že ho darujú svojej dcére, teda matke za trvania manželstva s jej otcom. Na tomto pozemku sa neskôr
postavil rodinný dom, v ktorom žili až do svojej smrti.

Právny zástupca navrhovateľky v tejto súvislosti poukázal na list Rady ONV v Kr. Chlmci zo dňa
20.2.1960, v ktorom a konštatuje, že pozemok, ktorý bol prídelom v minulosti pridelený Š. /. O. sa znovu
prideľuje starým rodičom navrhovateľky, a to Alžbete a Jánovi Krátkemu aj napriek tomu, že stará matka
sa nevolala O. ale E. ide zrejme o chybu v písaní ale je evidentné, že ide o tých istých ľudí, ktorým
bol ten istý pozemok „znovu pridelený“ čím sa opravilo to čo bolo v minulosti evidenčne nesprávne
zaznamenané.

Výsluchom zástupcu odporcu súd zistil, že nemajú výhrady voči návrhu ak sa preukáže, že sporná
nehnuteľnosť, na ktorom stojí momentálne rodinný dom navrhovateľky zdedený po rodičoch, stojí
na parcele, ktorý im bol v minulosti pridelený na základe prídelovej listiny, ktorej originál v konaní
predložiť nevedela. Odporca žiadal vykonať dokazovanie na Správe katastra zaslaním rozhodnutia
odboru výstavby ONV Kr. Chlmec o povolenie výstavby rodinného domu zo dňa 28.7.1958 a požiadať o
identifikáciu parcely č. XXX/XX uvedenú v tomto rozhodnutí na pozemnoknižný stav a na súčasný stav
C-KN a E-KN. Žiadali preveriť či pozemok pod rodinnom domom navrhovateľky t.j. parc.č. reg. C č. XXX/
X a parc.č. XXX/X vytvorené z parc. reg. E č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Streda nad Bodrogom
je totožná s tou, ktorá je uvedená v stavebnom povolení zo dňa 28.7.1958, ktorú právni predchodcovia
navrhovateľky získali prídelom v minulosti od Maďarského štátu a za ktorú údajne zaplatila aj jeho cenu.

Zo správy Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho vyplýva, že identifikácia na parc.č E-
KN č. XXX/X, ktorá je už evidovaná na liste vlastníctva v k.ú. K. H. C. sa nevyhotovuje. Na parcelu
je založený list vlastníctva č. XXXX v celosti, ktorý nahrádza identifikáciu. V danom katastrálnom
území bol na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v súlade so zákonom č. 180/95 Z.z. spracovaný a
schválený ROEP a na parcely boli založené listy vlastníctva. Z uvedeného dôvodu na majetkoprávne
usporiadanie parciel je potrebné urobiť geometrický plán, ktorý nahrádza identifikáciu. Zároveň zaslali
súdu pozemnoknižnú vložku č. XXX k.ú. K. H. C.. Uviedli, že E-KN parcela č. XXX/X pôvodne bola
zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 248. Lustrovaním pozemnoknižnej vložky č. XXX bolo zistené, že
parc.č. E-KN č. XXX/X bola prepísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX.

Zo správy Štátneho archívu v Košiciach, pobočka Trebišov súd konštatuje, že prídelová listina, od ktorej
odvodzuje navrhovateľka právo svojich právnych predchodcov z r. 1941, sa v archíve nenachádzala.

Súd konštatuje, že navrhovateľka v konaní predložila ďalší listinný dôkaz v jazyku maďarskom, z ktorého
vyplývajú skutočnosti vedené v rozhodnutí Rady ONV v Kr. Chlmci zo dňa 20.2.1960, teda že jej starí
rodičia Š. O. a Z. R. vyplatili v dvoch splátkach prídelovú cenu za pridelený pozemok vo výmere 500 siah
v Obci K. H. C.. Predložila súdu aj prevodovú tabuľku, v zmysle ktorej 500 siah predstavovalo XXXX m2.
Podľa predloženého geometrického plánu v tomto konaní kde ja zameraný užívací stav, užíva XXXX
m2. Táto výmera je zapísaná aj na LV č. XXXX, k.ú. K. H. C. pri parc. reg. E č. XXX/X. To znamená,
že v skutočnosti užíva o niekoľko m2 menej, než malo byť jej rodičom pridelené. Iné doklady o prídele
k dispozícií nemá.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116 ods. 1 v spojení s § 145) vlastnícke právo
k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu
zákonom stanovenú t.j. tri roky hnuteľnú a desať rokov nehnuteľnú vec.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe ( proti cirkvi a štátu
sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia lehota a to 100 a 40 rokov). Bolo tomu tak napriek tomu, že
v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol

ako vlastník uvedený niekto iný. K takým prípadom dochádzalo napr. vtedy, keď prevod vlastníctva
k nehnuteľnosti na základe zmluvy, uzavretej podľa obyčajového práva / často stratenej/ nebol na
nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Preto vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe
zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí
vlastníctva k nehnuteľnosti, čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva.

V tomto konkrétnom prípade došlo k prideleniu spornej nehnuteľnosti v r. 1941 právnym predchodcom
navrhovateľky počas platnosti obyčajového práva na Slovensku. Prídelová listina je titulom, na základe
ktorej sa oni ujali držby, ktorú treba považovať za oprávnenú ale vlastnícke právo na základe nej
nenadobudli lebo nedošlo k zápisu tejto skutočnosti do pozemkovej knihy ale že ich držba bola
oprávnená sa dôvodne predpokladá nakoľko neskôr došlo k darovaniu spornej nehnuteľnosti rodičom
navrhovateľky, ktorým sa následne ten istý pozemok štátom pridelil znovu do vlastníctva hoci sa to v
pozemkovej knihe opäť nezaznamenalo ale za vlastníkov sa považovali lebo im bolo v r. 1958 vydané
stavebné povolenie, na základe ktorého si na spornej parcele postavili rodinný dom, ktorý až do smrti
užívali a v užívaní ktorého neboli nikdy nikým rušení, t.j ich držba bola opäť oprávnená.

Súd teda konštatuje, že u rodičov navrhovateľky boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa § 115
a násl. stredného občianskeho zákonníka z r. 1950 k tomu, aby nadobudli vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti vydržaním a to, že vydržanie sa týka tej parcely, na ktorej si neskôr postavili rodinný
dom a ktorý bol vytvorený geometrickým plánom citovaným vo výroku tohto rozsudku vyplýva aj zo
správy Okresného úradu Trebišov, odboru katastrálneho, ktorý túto skutočnosť potvrdil. Listinné dôkazy
predložené navrhovateľkou v konaní preukázali bez pochýb jej tvrdenie o tom, že jej rodičia získali
spornú nehnuteľnosť prídelom od štátu a hoci v konaní nevedela predložiť prídelovú listinu / lebo za
nezachovala/ ale pravdivosť jej tvrdenia vyplýva z ďalších dôkazov, ktoré súd vykonal, a to listín z obsahu
ktorých možno nesporne dospieť k záveru, že získali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním
titulom prídelovej listiny, ktorá zakladala ich dobromyseľnosť v čase, keď sa ujali držby nehnuteľnosti, na
ktorej si neskôr postavili rodinný dom. To, že k prídelu pre nich došlo vyplýva priamo aj z listu Rady ONV v
Kráľovskom Chlmci zo dňa 20.2.1960, v ktorom sa konštatuje, že pozemok, ktorý bol v minulosti prídelom
od štátu pridelený P. / Š. O. za znovu prideľuje starým rodičom navrhovateľky. Aj keď sa v tomto liste
omylom uviedlo nesprávne priezvisko starej matky navrhovateľky tak, že namiesto E.E. sa nesprávne
uviedlo O. je nesporné, že ide o tých istých ľudí a týka so to tej istej nehnuteľnosti, teda je nesporné, že
titul pridelením v ich prospech v minulosti existoval. Po tomto zistení súd návrhu navrhovateľky vyhovel
v plnom rozsahu a rozhodol, že sporná nehnuteľnosť patrí do zaniknutého BSM jej rodičov lebo k nej
v minulosti nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

Navrhovateľka mala v konaní úspech, trovy konania nežiadala, odporcovi trovy nevznikli preto súd
účastníkom trovy konania nepriznal / § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 ods. 1 OSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.