Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112236362
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112236362.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa G.. U. T.,

A.. XX.XX.XXXX, W. U. XX/A, XXX XX F., právne zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, proti odporcovi
Groupama Garancia poisťovňa a.s., so sídlom Október 6. u. 20, 1051 Budapest, Maďarsko, podnikajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne
z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, v konaní o
zaplatenie 1 617,47 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 617,47 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 1 617,47 Eur odo dňa 30.06.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 247 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 569,66 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu vo výške 1 617,47 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Návrh vo
veci samej odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla Y. Y., B.: F. XXXCX. Dňa 28.12.2011
ako poistník uzavrel s právnym predchodcom odporcu poistnú zmluvu -havarijné poistenie motorového
vozidla č. XXXXXXXXXX. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj

všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel. Dňa 09.02.2012 došlo k poistnej
udalosti pri lyžiarskom stredisku Drienica. Pri odstavení vozidla urobil bezpečnostné opatrenie, potrebné
na to, aby sa vozidlo nepohlo a nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vozidlo
zabezpečil aktivovaním parkovacej brzdy, zaradením rýchlosti. Po odstavení vozidla sa vzdialil, po
vrátení sa na miesto, kde vozidlo pred niekoľkými hodinami riadne zaparkoval zistil, že vozidlo nie je na
mieste,kdezaparkoval,alesapohloanarazilozadnoučasťoudoblízkehostromu,čímvzniklanavozidle
škoda. Dňa 13.02.2012 poistnú udalosť odporcovi riadne oznámil. Ohliadka vozidla sa uskutočnila

dňa 1.02.2012. Na základe žiadosti odporcu výsledku ohliadky odovzdal dňa 23.03.2012 vozidlo do
Autoservisu PO CAR, následne obdržal faktúru č. F12 303487 na sumu 1 617,47 Eur, ktorú mu odporca
odmietol plniť.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k 17Ro/417/2012-32 zo dňa 20.11.2012 súd uložil
odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1 617,47Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1 617,47 Eur odo dňa 30.06.2012
do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Voči uvedenému platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote dňa 21.12.2012

odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa považuje v celom rozsahu za
nedôvodný s poukazom na Článok VIII., bod 1 písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre havarijné
poistenie motorových vozidiel, ktoré si navrhovateľ riadne prevzal, spolu s poistnou zmluvou. Kontrolou
a šetrením predmetnej škodovej udalosti bolo zistené, že vznik a priebeh nehodového deja ako celku, v
zmysle skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ v žalobnom návrhu, nie je možné z technického hľadiska

vo všeobecnosti považovať za prijateľný. Vznik škody a rozsah poškodenia predmetného vozidla sú z
technického hľadiska v rozpore s deklarovaným priebehom nehodového deja, ktorý uviedol navrhovateľ.
Je dôvodné predpokladať, že v danom prípade došlo k vzniku škodovej udalosti v dôsledku nesprávnej
obsluhy motorového vozidla navrhovateľa, a to nezabezpečenie motorového vozidla proti samovoľnému
pohybu, nie vplyvom skutočností, ktoré uvádzal navrhovateľ. Z uvedených skutočností preto vyplýva, že
povinnosť odporcu poskytnúť poistné plnenie v danom prípade nevznikla, vzhľadom na dojednanie tzv.

výluky poistenia medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle Článku VIII., bod 1, písm. b) Všeobecných
poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa a listinnými dôkazmi a to návrhom zo dňa 05.11.2012,
Poistnou zmluvou havarijného poistenia motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými poistnými
podmienkami pre poistenie motorových vozidiel, formulárom o dôležitých zmluvných podmienkach

uzatváranej poistnej zmluvy, výpisom z obchodného registra odporcu, oznámením škodovej udalosti z
poistenia motorového vozidla, zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti, faktúrou č. F12303487,
upomienkou č. 1 zo dňa 22.06.2012, žiadosťou o prešetrení finančného plnenia zo dňa 04.07.2012,
oznámením poisťovne zo dňa 24.02.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2012, Platobným
rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 17Ro/417/2012- zo dňa 20.11.2012, odporom proti

platobnému rozkazu zo dňa 21.12.2012, vypočutím navrhovateľa, Znaleckým posudkom č. 40/2013
znalca Ing. P. Q., ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla zn. Y. Y., farba čierna, EČ: F. XXX I..

Dňa 28.12.2011 ako poistník uzavrel s právnym predchodcom odporu Poistnú zmluvu - havarijné
poistenie motorového vozidla č. XXXXXXXXXX pre prípad poškodenia alebo zničenia motorového

vozidla, so začiatkom poistenia odo dňa 29.12.2011. Poistené bolo motorové vozidlo. Celkové ročné
poistné bolo dohodnuté v sume 396,36 Eur. Navrhovateľ súdu predložil doklad, z ktorého vyplýva, že
dňa 30.12.2011 zaplatil ročné poistné v sume 396,36 Eur. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj Všeobecné
poistné podmienky pre poistenie motorových vozidiel.

Dňa 09.02.2012 došlo k poistnej udalosti pri lyžiarskom stredisku Drienica, kde došlo k poškodeniu

motorového vozidla. Ohliadka vozidla bola vykonaná po vzájomnej dohode účastníkov dňa 21.02.2012.
Navrhovateľ bol listom odporcu zo dňa 13.02.2012 vyzvaný na doloženie faktúry za opravu vozidla.

Vozidlo dal navrhovateľ dňa 23.03.2012 opraviť do Autoservisu PO CAR, s.r.o. Prešov, na základe
ktorého mu táto spoločnosť vystavila faktúru č. F12303487, znejúcu na sumu 1 617,47 Eur, ktorou mu
servisvyúčtovalvykonanéprácenavozidleamateriál,použitýprioprave.ZostranyspoločnostiPOCAR,

s.r.o. bola navrhovateľovi doručená dňa 22.06.2012 upomienka č. 1 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
1 617,47 Eur. Navrhovateľ listom zo dňa 04.07.2012 požiadal odporcu o prešetrenie poistnej udalosti.
Odporca až listom zo dňa 24.02.2012 oznámil navrhovateľovi, že v zmysle Článku VIII., ods. 1 písm. b)
Všeobecných poistných podmienok nevznikla odporcovi povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie.

Navrhovateľ súdu predložil zároveň doklad, z ktorého mal súd za preukázané, že dňa 29.06.2012 zaplatil

spoločnosti PO CAR, s.r.o. sumu vo výške 1 617,47 Eur.Odporca listom zo dňa 24.02.2012 upovedomil navrhovateľa, že mu nevyplatí poistné plnenie z dôvodu,
že sa jedná o výluku z poistenia podľa ods. 1, písm. b) článku VIII., a to nesprávna obsluha vozidla
Všeobecných poistných podmienok.

Predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2012 vyzval navrhovateľ odporcu na poskytnutie poistného plnenia.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že vznik a priebeh nehodového deja ako celku v
zmysle skutočností, ktoré uviedol navrhovateľ v žalobnom návrhu nie je možné z technického hľadiska
považovať za prijateľný. Vznik škody a rozsah poškodenia predmetného vozidla sú teda z technického
hľadiskavrozporesdeklarovanýmpriebehomnehodovéhodeja,ktorýuviedolnavrhovateľ.Odporcamal
za to, že ku škodovej udalosti došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy motorového vozidla navrhovateľa,

a to nezabezpečenie motorového vozidla proti samovoľnému pohybu, nie vplyvom skutočností, ktoré
uviedol navrhovateľ.

Z tohto dôvodu mal odporca za preukázané, že v tomto prípade sa jedná o výluku poistenia medzi
navrhovateľom a odporcom v zmysle Článku VIII., ods. 1, písm. b) Všeobecných poistných podmienok.
Zároveň odporca navrhol v odpore proti platobnému rozkazu nariadiť vo veci znalecké dokazovanie.

Súd vo veci vypočul navrhovateľa, ktorý na pojednávaní uviedol, že dňa 28.09.2011 uzatvoril poistnú
zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla s odporcom so začiatkom poistenia od 29.12.2011.
Poistné v decembri roku 2011 aj riadne uhradil. Dňa 09.02.2012 sa mu na úseku Drienica- Lysá stala
nehoda, kde došlo k poškodeniu motorového vozidla, kde v tom čase vo februári 2012 motorové vozidlo
odstavilnapravejstranepricestenasvahu,následnezatiaholručnúbrzduazaradilprvýstupeň.Zároveň

súdu uviedol, že je si istý, že tieto bezpečnostné opatrenia na odstavenie motorového vozidla v celom
rozsahu vykonal, pretože ak by nebola zaradená rýchlosť, rovnako ak by nebola zatiahnutá ručná brzda,
auto by sa pohlo, nemohol by z neho vystúpiť. Následne s kamarátom, ktorý bol jeho spolujazdec, išli
na Lysú, kde po 5 hodinách, keď sa vrátili k odstavenému vozidlu, videli, že je opreté o strom, došlo
k poškodeniu nárazníka ako aj pravého svetla. Túto škodovú udalosť odporcovi oznámil cestou svojho

makléra, ten si všetko zaevidoval, o čom odporca vydal aj oznámenie škodovej udalosti z poistenia
motorového vozidla, a to bolo vydané dňa 13.02.2012. Následne odporca poslal svojho likvidátora, aby
spísal zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti. Likvidátor odporcu motorové vozidlo prezrel, spísal
záznam o poškodení zo dňa 21.02.2012. Zo strany odporcu mu bol doručený list, aby im zaslal faktúru na
opravu motorového vozidla. Následne, keďže likvidátor odporcu odporučil opravu vozidla, svoje vozidlo

odstavil do spoločnosti PO CAR Prešov, kde vykonali opravu, následne mu predložili faktúru na sumu 1
617,47 Eur. O tom, že táto faktúra zo strany odporcu nebola tejto spoločnosti zaplatená, sa dozvedel až
v júni 22.06.2012, keď mu prišla upomienka na zaplatenie dlžnej sumy. Následne prešetroval uvedenú
skutočnosť u odporcu, kde mu bolo povedané, že posielali list ešte z februára 2012, ktoré adresovali
na jeho meno, avšak bolo tam uvedené nie Mesto Prešov, ale Mesto Bratislava, kde mu oznámili, že

poistné plnenie spoločnosti PO CAR neuhradia z dôvodu, že sa na uvedený prípad vzťahuje výluka z
poistenia podľa Článku VIII., ods. 1 písm. b), čiže nesprávna obsluha vozidla. Následne dňa 29.06.2012
spoločnosti PO CAR Prešov sumu vo výške 1 617,47 Eur v celom rozsahu zaplatil, následne sa obrátil
na svojho advokáta, ktorý predžalobnou výzvou zo dňa 16.10.2012 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej
sumy. Žalobca šoféruje od roku 1976, preto je si 100 % istý, že riadne zabezpečil motorové vozidlo proti

posunutiu, a to zabezpečil ručnú brzdu, ako aj zaradil rýchlosť. Nevie uviesť, z akého dôvodu došlo k
posunu motorového vozidla, či zmenou poveternostných podmienok, že sa roztopil ľad, narušili terén
a auto sa posunulo.

Dňa 11.11.2013 bol súdu doručený Znalecký posudok č. 40/2013 znalca Ing. P. Q., kde zo záverov tohto
posudku jednoznačne vyplýva, že na základe vykonaných výpočtov je možné z technického hľadiska

usúdiť,ževozidlo,stojacenamiernomsvahu,ktorébymaloaktivovanúručnúbrzdu,zaradenýrýchlostný
stupeň,savplyvompoveternostnýchpodmienok,vkombináciispovahouparkoviskamohlopohnúťvzad.
Zároveň na otázku č. 2 znalec jednoznačne uviedol, že sklon parkovacieho miesta bol zistený ako 12
%. V bode 2.17b bol vykonanývýpočet sily vetra, ktorá ako prídavná sila mohlo pôsobiť na stojace vozidlo na svahu, na ktoré pôsobila
zložka sily G sin alfa, ktorá sa vplyvom vetra zväčšila. Na zaparkované vozidlo do kopca pôsobila
sila minimálne 1630N až 2040N, ktorá mala snahu vozidlo posúvať dole kopcom. Každé prekročenie

veľkosti tejto hodnoty sily, mohlo spôsobiť pohyb vozidla smerom vzad. To znamená, teoreticky, že už
aj sila napríklad 1631N, resp. 2041N mohla spôsobiť posun vozidla vzad na danom povrchu. Ak by sa
predpokladalo, že v danom mieste zafúkal vietor o rýchlosti napr. 20 až 40 km za hodinu, zložka sily
pôsobiaca na vozidlo G sin alfa by sa mohla zvýšiť o hodnotu ( 10,85N až 15,15N), resp. ( 43,40N
až 52,60N), čo by spôsobilo uvedenie vozidla do pohybu smerom dole kopcom. Či tieto podmienky boli

splnené aj v uvedený deň nie je možné jednoznačne preukázať.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.11.2013 v celom rozsahu
súhlasil so znaleckým posudkom č. 40/2013, nemal k nemu žiadne výhrady.

Odporca sa vyjadril k znaleckému posudku v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 12.12.2013,
kde uviedol, že v zmysle záverov tohto znaleckého posudku je zrejmé, že nie je preukázané, že by
hypotetické podmienky, popísané v znaleckom posudku č. 40/2013 boli splnené i dňa 09.02.2012 na

parkovisku, aj pred lyžiarskym strediskom Drienica. Navrhovateľ v danom prípade teda nepreukázal ani
svoje tvrdenia podľa § 120 O.s.p., že by skutočne v predmetnej veci v rozhodnom čase zaistil vozidlo
proti samovoľnému pohybu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.01.2014 v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.01.2014, z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní. Týmto podaním zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní.
Pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť.

Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti odporcu.

Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení

poistenia.

Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa § 790 Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä

a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom
vzniknú (poistenie majetku);

b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);

c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú

majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa § 791 ods. 1, Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel,
poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky,

vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ
trebapodľapoistnýchpodmienokpoistkupredložiťnauplatnenieprávanapoistnéplnenie,môžepoistiteľ
požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím

poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého

dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou

je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 798 Občianskeho zákonníka, poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť,
ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.

Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa§799ods.2Občianskehozákonníka,ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu

poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.Podľa § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Súd z vykonaného dokazovanie mal za preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla
Y. Y., B.: F. XXX I.. Zároveň navrhovateľ súdu predložil poistnú zmluvu, z ktorej súd mal za preukázané,

že dňa 28.12.2011 uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu- havarijné poistenie motorového vozidla č.
XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia odo dňa 29.12.2011. Navrhovateľ súdu predložil doklad,z ktorého pre súd vyplynulo, že mal zaplatené ročné poistné v sume 396,36 Eur. Z výpovede
navrhovateľa mal súd za preukázané, že dňa 09.02.2012 došlo k poistnej udalosti pri lyžiarskom
stredisku Drienica, kde došlo k posunutiu motorového vozidla zadnou časťou do blízkeho stromu, čím

na vozidle navrhovateľa vznikla škoda. Ohliadka vozidla bola vykonaná po vzájomnej dohode dňa
21.02.2012, zároveň osoba vykonávajúca ohliadku odporučila opravu vozidla. Listom odporcu zo dňa
13.02.2012 bol navrhovateľ požiadaný o doloženie faktúry za opravu vozidla. Následne vozidlo pristavil
do spoločnosti PO CAR Prešov, s.r.o., ktoré za vykonanú opravu vystavili navrhovateľovi faktúru č.
F12303487 na celkovú sumu 1 617,47 Eur, ktorou mu servis vyúčtoval za vykonané práce na vozidle

a materiál použitý pri oprave. Faktúra bola splatná dňa 16.04.2012. Navrhovateľ zároveň doložil súdu
doklad ( čl.21 ) spisu, z ktorého pre súd vyplynulo, že dňa 29.06.2012 zaplatil dlžnú sumu vo výške 1
617,47 Eur.

Odporca vo svojich písomných stanoviskách, poukazoval na skutočnosť, že nemá byť zaviazaný na
poskytnutie plnenia navrhovateľovi titulom uzatvorenia poistnej zmluvy, a to z dôvodu existencie
výluky z poistenia podľa Článku VIII. Všeobecných poistných podmienok. Odporca poukázal vo svojich

písomných vyjadreniach na skutočnosť, že popis skutkového deja nie je možné z technického hľadiska
vo všeobecnosti považovať za prijateľný, mal za to, že k posunutiu motorového vozidla došlo v dôsledku
nesprávnej obsluhy motorového vozidla navrhovateľa, preto sa na daný prípad vzťahuje výluka z
poistenia podľa Článku VIII., ods. 1, písm. b) Všeobecných poistných podmienok.

Navrhovateľ jednoznačne vo svojej účastníckej výpovedi vylúčil možnosť, aby nezabezpečil motorové

vozidlo. Uviedol, že pri ceste na svahu motorové vozidlo odstavil, zatiahol ručnú brzdu, zaradil prvý
stupeň. Poukázal na to, že šoféruje od roku 1976, preto je si 100 % istý, že auto riadne zabezpečil
ručnou brzdou, ako aj zaradil rýchlostný stupeň.

ZáverznalcaIng.P.Q.vZnaleckomposudkuč.40/2013zodňa11.11.2013boljednoznačný,žejemožné
z technického hľadiska usúdiť, že vozidlo stojace na miernom svahu, ktoré by malo aktivovanú ručnú

brzdu a zaradený rýchlostný stupeň, sa vplyvom poveternostných podmienok v kombinácii s povahou
parkoviska mohlo pohnúť vzad.

Súčasťou uzatvorenej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie motorových
vozidiel.

Podľa Článku II. týchto poistných podmienok, sa dojednalo základné poistenie pre prípad poškodenia

alebo zničenia vozidla, uvedené v poistnej zmluve, jeho časti a výbavy, ak ku škode dôjde následkom
písm. a) havárie.

Podľa Článku VIII., ods. 1, písm. b) Všeobecných poistných podmienok, právo na poistné plnenie
nevznikne, ak vozidlo alebo jeho časti boli poškodené alebo zničené následkom nesprávnej obsluhy
vozidla ( napr. nedostatok pohonných hmôt),

technických kvapalín a mazív, určených na prevádzku vozidla, nesprávne riadenie prevodov, prehriatie
motora a podobne.

PodľaČlánkuXX.,Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,haváriajepoškodeniealebozničeniepoisteného
vozidla alebo jeho časti náhodnou udalosťou, vzniknutou nárazom alebo stretom, pričom náraz je zrážka
poisteného vozidla s nepohyblivou časťou, napr. stena, stojaci automobil a stret je zrážka poisteného

vozidla s pohyblivým objektom, napr. automobil, človek, zviera. Nesprávnou obsluhou sa rozumie
porušenie predpísaného návodu na použitie veci, alebo porušenie technologického postupu.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, na ochranu tzv.slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v
súkromnoprávnych vzťahoch, je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej
zmluvy môže mať akákoľvek zmluva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy, uzatvárané

podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej. Dodávateľ je ten, kto pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba ( fyzická), ktorá pri
uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Rovnako súd uvádza, že pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle.
Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy, uzatvárané medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba
aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá
možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela a
na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj zásada v § 53 ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka, a to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ

nemal možnosť oboznámiť, pred uzavieraním zmluvy.

Súd je toho názoru, že v uvedenej právnej veci, ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Odporca pri uzatváraní tejto poistnej zmluvy, konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto
je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa. Naopak
navrhovateľ, ako fyzická osoba, pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa, predmetnú poistnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná, podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná, a keď výsledky dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutočnosti, ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Súd mal v tomto prípade za preukázané, že odporca neuniesol dôkazné bremeno. Uvádzal, že k
vzniku škodovej udalosti malo dôjsť v dôsledku nesprávnej obsluhy motorového vozidla, a to údajným
nezabezpečením motorového vozidla proti samovoľnému pohybu, zároveň navrhol vo veci vykonať
znalecké dokazovanie.

Naopak, súd mal z výpovede navrhovateľa za preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to aj

súdu vo svojej účastníckej výpovedi navrhovateľ zdôvodnil. Záver znalca Ing. P. Q. bol jednoznačný,
keď ten v úlohe č. 1 vo svojej odpovedi na otázku jednoznačne uviedol, že z technického hľadiska je
možné, že vozidlo stojace na miernom svahu, ktoré by malo aktivovanú ručnú brzdu a zaradenú rýchlosť
sa vplyvom poveternostných podmienok, v kombinácii s povahou parkoviska mohlo pohnúť vzad.Súd poukazuje na to, že navrhovateľ mal s odporcom uzatvorenú poistnú zmluvu, týkajúcu sa
havarijného poistenia motorových vozidiel, kde v Článku II. je jednoznačne uvedené, že poistenie sa
vzťahuje na poškodenie motorového vozidla, popísaného v poistnej zmluve aj v dôsledku havárie.

Súd zároveň poukazuje na výklad pojmov v Článku XX. Všeobecných poistných podmienok, kde
havária je jednoznačne definovaná ako poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla, alebo jeho časti,
náhodnou udalosťou, vniknutou nárazom, alebo stretom, pričom náraz je zrážka poisteného vozidla s
nepohyblivou časťou, ako stena, stojaci automobil a stret je zrážka poisteného vozidla s pohyblivým
objektom.

V tomto prípade došlo k nárazu, a to k zrážke poisteného vozidla s nepohyblivou časťou.

Podľa názoru súdu nie je možné nie je možné na daný prípad aplikovať výluku z poistenia, podľa Článku
VIII., ods. 1, písm. b) ako nesprávnu obsluhu vozidla.

Súd mal za to, že k poistnej udalosti došlo tak, ako ju popísal navrhovateľ, nielen vo svojom návrhu
na začatie konania, ale aj vo svojej účastníckej výpovedi, išlo o náhodnú udalosť, ktorá bola zároveň
preukázanáajznaleckýmdokazovanímasúdupreukázalskutočnosť,žemohlodôjsťkjavu,ktorývyvolal

poistnú udalosť, pričom tento priebeh bol jednoznačne navrhovateľom popísaný. Súd uvádza, že poistná
udalosť nastala bez zavinenia tretej osoby a súd má za to, že boli splnené všetky podmienky na plnenie
odporcu, vyplývajúce mu z uzatvorenej poistnej zmluvy.

Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 1 617,47 Eur.
Zároveň tým, že sa odporca dostal do omeškania s peňažným plnením, súd ho zaviazal postupom podľa

citovaných zákonných ustanovení zaplatiť navrhovateľovi aj zákonný úrok z omeškania deň, nasledujúci
po zaplatení dlžnej sumy spoločnosti PO CAR Prešov, s.r.o., t.j. odo dňa 30.06.2012.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, odporca je tak povinný nahradiť mu trovy
konania.

Právny zástupca navrhovateľa si trovy konania vyčíslil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
20.01.2014, kde žiadal priznať odmenu celkovo za 6 úkonov právnej pomoci, spolu s režijným paušálom
aDPH,rovnakopožiadalonáhradusúdnehopoplatku.Celkovožiadalpriznaťtrovyprávnehozastúpenia

vo výške 569,66 Eur.

Súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku za návrh vo výške 97,00 Eur a preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,00
Eur.

Spolu za zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy znaleckého dokazovania priznal navrhovateľovi

sumu vo výške 247,00 Eur ( 97,00 Eur + 150,00 Eur).

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol postupom podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a), b), c)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Právnemu zástupcovi navrhovateľa priznal súd odmenu celkovo za 6 úkonov právnej pomoci, a to
príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 08.08.2012, návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
05.11.2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 06.02.2013, účasť na pojednávaní dňa 08.04.2013, vyjadrenie

k znaleckému posudku zo dňa 18.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014.

Súd vychádzal pri určovaní odmeny za jeden úkon právnej pomoci z hodnoty sporu vo výške 1 617,47
Eur, kde odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje

sumu 71,37 Eur. Celkovo má tak právny zástupca navrhovateľa nárok na odmenu vo výške 428,22 Eur
( 6 x 71,37 Eur).

Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal aj režijný paušál vo výške 46,50

Eur ( 2 x 7,63 + 4 x 7,81 Eur).

Postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, priznal súd aj 20 % DPH vo výške 94,94 Eur.

Celkovo trovy právneho zástupcu navrhovateľa predstavujú sumu 569,66 Eur ( 428,22 Eur + 46,50 Eur
+ 94,94 Eur).

Ešte na zdôraznenie tohto rozhodnutia súd uvádza, že právny zástupca navrhovateľa mal nárok na

režijný paušál za účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 v sume 8,04 Eur. Uplatnil si ho však iba v
sume 7,81 Eur. Súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania, keďže ide o návrhové konanie, súd
nemôže priznať účastníkovi viac, ako sa požaduje, preto priznal režijný paušál za účasť na pojednávaní
20.01.2014 iba v uplatnenej sume vo výške 7,81 Eur, aj keď právny zástupca navrhovateľa mal nárok
na režijný paušál v sume 8,04 Eur.

Odporca je tak povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 247,00 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 569,66 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.