Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 13, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812206272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 247,81 Eur ako
náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku a čiastky 49,56 Eur ako náhrady

nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky), ktoré mu mali byť spôsobené
nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXX/
XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXXX/XXXX) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí zákonom stanovenej doby, kedy
súčasne žiadosť súdneho exekútora bola nesprávne súdom zamietnutá.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.08.2013 č.k. XC/XXX/XXXX-XX tak, že návrh
žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa 12.12.2013 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie

konanie s odôvodnením, že aj keď sa síce jedná o drobný spor do 1.000,- Eur, tým, že prvostupňový
súd nenariadil vo veci pojednávanie, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.01.2014 požadovala žalobný návrh
zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca
uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné
prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie
nárokov Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované.

Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc
na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia aniexistenciu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým
nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik

škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď právnemu zástupcovi žalobcu
bolo predvolanie doručené dňa 02.01.2014 a žalovanej dňa 23.12.2013. Žalobca síce cestou právneho
zástupcu podaním zo dňa 09.01.2014 doručeným súdu elektronickou poštou dňa 10.01.2014 navrhol

zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebola ústavne konformným spôsobom vyriešená otázka
zákonného sudcu, no súd túto subjektívnu výhradu žalobcu nepovažoval za dôležitý dôvod pre
odročenie, či dokonca zrušenie pojednávania, keďže o tejto otázke už rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XNcC/XX/XXXX-XX, ktorým zákonného sudcu Mgr. Martina
Štubniaka nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.

1Er/ XXX/XXXX a zistil nasledovné:

Žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. V. H.
navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému K.i O. na podklade exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola
menovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 85,83 Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor

následne v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 24.06.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prípisom (bez uvedeného dátumu)
súd požiadal Stály rozhodcovský súd o zaslanie rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doložený
dňa XX.XX.XXXX. Následne tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XEr/XXX/XXXX-XX
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči uzneseniu

nebolo podané odvolanie žiadnym účastníkom exekučného konania (teda ani žalobcom), čím sa
uznesenie stálo právoplatným a vykonateľným dňa 25.11.2011. Napokon uznesením zo dňa 13.02.2012
č.k. 1Er/569/2011-35 súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Uznesenie nebolo napadnuté odvolaním v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
27.04.2012.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci treba uviesť, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie

troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.

zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sanajmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX . v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.06.2011. Síce v tom čase účinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, no táto lehota
neplatila v prípadoch kedy išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda o
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V danom prípade preto exekučný súd nemal povinnosť

rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní,
keďže exekúcia bola navrhovaná na podklade rozhodcovského rozhodnutia. Súčasne je z uvedeného
exekučného spisu zrejmé, že exekučný súd vzhľadom na povahu veci konal bez zbytočných prieťahov.
Po obdržaní žiadosti súdneho exekútora vykonával nevyhnutné úkony smerujúce k rozhodnutiu veci,
konkrétne vyžiadal od rozhodcovského súdu potrebný spis a po jeho dôjdení dňa 23.08.2011, rozhodol

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré zástupca žalobcu prevzal dňa XX.XX.XXXX. Uznesenie následne nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.11.2011, ktorým dňom bola s konečnou platnosťou v primeranej dobe od podania
žiadosti súdneho exekútora odstránená právna neistota žalobcu v danom exekučnom konaní. Čo sa
týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená aj tým,

že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka voči povinnému nevymožiteľná,
nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod nesprávny úradný postup
(ako už bolo uvedené) nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnej moci, ktorého výsledkom
je konkrétne rozhodnutie. Ak podľa žalobcu trpelo uznesenie exekučného súdu zo dňa 18.10.2011

nesprávnosťou, táto by teoreticky mohla byť posudzovaná len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady ale
aj v exekučnom konaní ako špecifickej časti občianskeho súdneho konania slúži systém opravných
prostriedkov, ktorých účelom je preskúmanie a náprava skutkových či právnych pochybení, pričom ako
je zrejmé z exekučného spisu, žalobca preskúmanie uznesenia podaním odvolania neinicioval. Súd

tak v tejto súdenej veci nemal preukázané, že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak
potom nebolo preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti
žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné
zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok a tým pádom vykonávať ani žalobcom navrhované

dôkazy znaleckým posudkom ohľadne výšky škody či správnosti postupu exekučného súdu. Súd preto
návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného
návrhu zo dňa 21.09.2012 je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods.
1 O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho
konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť podľa §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V
dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na
súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdnehoporiadkuažalovanejakoúčastníčkevkonaníúspešnejnepriznalnáhradutrovkonania,pretože

trovy konania nevyčíslila a ani zo spisu jej žiadne nevyplývajú.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.