Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/125/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010564
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6709010564.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 08. 01. 2014 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného D. P., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný D. P. I. S. A. Í. P. , nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom
U., T.. J.. Q. XXXX/X, dôchodca,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10. 09. 2008 v čase o 09.00 h v meste W., okres W. viedol po A. B. O. v smere od mesta C.
nákladné motorové vozidlo zn. AVIA ev. č. C. XXX I., pričom sa pred križovatkou so J. cestou dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla a neskoro pred sebou spozoroval stojace nákladné motorové vozidlo zn.
Opel Combo ev. č. C. XXX I., ktorého vodič D. Ľ., nar. XX. XX. XXXX čakal na odbočovanie pred
nim stojaceho osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi ev. č. T. XXX S., ktoré viedol O..
H. P., nar. XX. XX. XXXX a v km 238,9 narazil do nákladného motorového vozidla Opel Combo,

ktorého následne odhodilo do osobného motorového vozidla Škoda Octavia Combi, v dôsledku čoho
O.. H. P., nar. XX. XX. XXXX utrpel zranenia a to otras mozgu stredného stupňa, pohmoždenie hlavy
v čelovej oblasti, poranenie medzistavcovej platničky C3 - 4 s mediálnou herniou odtláčajúcou miechu,
pomliaždenie pravého ramenného kĺbu a ramena a pomliaždenie ľavej strany hrudníka, ktoré si vyžaduje
práceneschopnosť a liečbu v trvaní 7 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. d), j) Tr. zákona, §
46 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, sa výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, sa u r č u j e skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek

druh motorového vozidla v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených a to O.. H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F.,
P., K.. T. XXX/XX, prechodne bytom W., E.. S. XX, Sociálnu poisťovňu, a.s., Bratislava, Záhradnícka 31,
IČO: 30 807 484 a Dôveru ZP, a.s., Bratislava, Čulenova 5, IČO: 35 942 479 s ich nárokmi na náhradu
škody odkazuje na občianske - súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 1T 28/2008-181 zo dňa 11. 11. 2010 Okresný súd Zvolen obžalovaného D. P. uznal
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Uznesením sp. zn. 3To 27/11
zo dňa 09. 02. 2011 Krajský súd Banská Bystrica zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T
125/2009 zo dňa 11. 11. 2010 a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Zároveň I. stupňovému súdu uložil povinnosť vyhovieť návrhu obžalovaného na vykonanie dokazovania
a to doplnením znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, znalcom z odboru neurológie ohľadom
zranení poškodených, keďže zrejme najvážnejším zranením z pohľadu liečenia a dĺžky pracovnej
neschopnosti u poškodeného O.. H. P. je zranenie v zmysle otrasu mozgu a problémov s tým súvisiacich,
vrátane úrazu chrbtice, ktoré zranenia posudzoval v prípravnom konaní znalec z odboru traumatológie,

ktorý zjavne nie je dostatočne kompetentným pre preverenie obhajoby obžalovaného o nadsadenosti
údajných zranení poškodených, ktoré mali utrpieť pri ním zavinenej dopravnej nehode.

Pri viazanosti právnym názorom vysloveným rozhodnutím odvolacieho súdu a povinnosti vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, okresný súd vykonal a doplnil na hlavnom

pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom svedkov-poškodených,
oboznámením sa so znaleckými posudkami, výsluchmi znalcov a tiež vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného a oboznámením sa s ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, pretože mal za to, že on neporušil žiadny predpis, príčinou nehody

bola skutočnosť, že vozidlo Opel Cambo jazdiace pred ním nemalo dôvod k zastaveniu, toto mohlo
pokračovať popri odbočujúcom vozidle Škoda Octavia. Na hlavnom pojednávaní dokazoval, že dňa 10.
09. 2008 viedol svoje motorové vozidlo zn. AVIA ev. č. C. - XXX I. v obci W. po A. B. v smere od C.
na W.. Videl vozidlo Opel Cambo jazdiace pred ním, toto registroval, nejakú dobu pred ním išlo, náhle
však prudko zabrzdilo. Videl, ako pribrzďuje, čo však podľa neho neznamená, že aj zastane. On takisto

pribrzďoval, do vozidla Opel Cambo narazil asi preto, že vzdialenosť medzi nimi bola kratšia a on to
už nestihol ubrzdiť a narazil do jeho zadnej časti. V dôsledku nárazu vozidlo Opel Cambo prednou
časťou narazilo do zadnej časti pred ním stojatým a odbočujúcim vozidlom zn. Škoda Octavia. Vo svojom
jazdnom pruhu jazdil viac vpravo a vozidlo pred ním bolo v strede jazdného pruhu. Podľa jeho úsudku
vozidlo jazdiace pred ním malo dostatok miesta prejsť po pravej strane okolo odbočujúceho vozidla.

Vozidlo, ktoré odbočovalo však on nevidel, nevidel ani, čo sa deje pred vozidlom jazdiacim pred ním.
Prečo nedodržal dostatočný odstup od vozidla jazdiaceho pred ním, vysvetliť nevedel, avšak naďalej
zotrvával na tom, že toto vozidlo mohlo po pravej strane pokračovať ďalej. Podľa obžalovaného ide
o nepatrnú haváriu a podľa ťuknutia odbočujúceho vozidla nemohlo dôjsť k takému zraneniu, ako je
uvedené v obžalobe, pretože u poškodeného Petra Kováčika po nehode nevidel žiadne zranenia.

Svedok - poškodený D. Ľ. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň viedol svoje motorové
vozidlo zn. Opel Cambo ev. č. C. XXX I. v obci W. po A. B. v smere od C. do W.. V blízkosti
odbočky na sídlisko Sekier spozoroval vozidlo zn. Škoda Octavia, ktorého vodič začal pribrzďovať a dal
znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. Preto aj on začal brzdiť. Potom vozidlo Škoda Octavia zastalo

v blízkosti stredovej čiary. On sa rozhodol tiež zastať, toto vozidlo neobchádzať po jeho pravej strane,pretože nemal istotu o jeho bezpečnom obídení. Následne do zadnej časti jeho vozidla narazilo vozidlo
obžalovaného. Nárazom bol odhodený v smere jazdy do pred ním stojaceho vozidla zn. Škoda Octavia.
Po nehode počul, ako poškodený H. P. hovorí zdravotníkom, že ho bolí niekde vzadu v zátylku.

Keďže škoda na vozidle mu bola do určitej výšky uhradená poisťovňou a vozidlo už bolo staršie, v tomto
konaní si ďalšiu škodu neuplatnil.
Na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu svedok doplnil, že náraz bol
silný, že bol pripútaný, pričom bol na tento náraz pripravený, lebo v spätnom zrkadle videl vozidlo
obžalovaného.Ďalejuviedol,žeponárazehoodhodilodozaduapotomdopreduaspäť atýmtonárazom

ohol operadlo sedadla, na ktorom sedel.

Svedok - poškodený O.. H. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 10. 09. 2008 viedol služobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi ev. č. T. XXX S., evidované na firmu UCB spol. s.r.o.
Bratislava, v ktorej pracoval ako vedúci zdravotnej služby W., po A. B. v smere na W., pričom odbočoval
vľavo na sídlisko J.. Pred odbočením z hlavnej cesty na sídlisko Sekier vyhodil smerovku a zastal vo

svojom jazdnom pruhu v blízkosti stredovej čiary z dôvodu, že dával prednosť viacerým oproti idúcim
kamiónom naloženým drevom. Následne pocítil náraz do zadnej časti vozidla, pričom tlak odzadu bol
obrovský. Odopol bezpečnostný pás, vystúpil z vozidla a prešiel k zvodidlám. Bolela ho hlava, krk, bolo
muzle,cítilpálivúbolesť,tŕplimuruky.PotombološetrenýaprevezenýdoNsPW.,kdehohospitalizovali
na traumatologickom oddelení so zraneniami krčnej chrbtice, hlavy, ramena a rebier.

Pred dopravnou nehodou bol v minulosti liečený na krížovú chrbticu a okrem krvného tlaku v čase
nehody, iné zdravotné ťažkosti nemal, bol športovec. Všetky zdravotné úkony po dopravnej nehode
absolvoval mimo okresu W.. V súčasnosti ho čaká ďalšia operácia chrbtice. Po nehode sa stal plným
invalidným dôchodcom.
Z poisťovne mu bolo uhradené bolestné. Vzhľadom k tomu, že jeho liečenie nie je do dňa rozhodnutia

súdu ukončené, ďalšiu škodu súvisiacu s jeho liečením v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou si
bude uplatňovať v občiansko-súdnom konaní.

Podľa § 256 ods. 2 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané ďalšie návrhy na náhradu škody
a to poškodená Sociálna poisťovňa, a.s. z titulu vyplatenia nemocenských dávok poistencovi O.. H. P.

v sume 1 232,28 € a poškodená Dôvera ZP, a.s. z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti O.. H. P. v
sume 1 688,12 €. Spoločnosť UCB Servis spol. s.r.o. si škodu z titulu poškodenia motorového vozidla
Škoda Octavia Combi v trestnom konaní neuplatnila vzhľadom k tomu, že táto jej bola uhradená zo
zákonného poistenia vozidla škodcu.

Závery znaleckého posudku MUDr. Ondreja Bohuša, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgia,
vypracovaného 25. 01. 2009, čítaného na hlavnom pojednávaní dokazujú, že znalec pri vypracovávaní
znaleckého posudku vzal v úvahu určité chronické degeneratívne zmeny na chrbtici poškodeného,
ktorými tento trpel už pred úrazom, ďalej, že vyšetrenia diagnostikovali úrazové a aj neúrazové zmeny,
ktoré možno kvalifikovať ako zhoršenie zdravotného stavu na podklade už existujúcich chronických

degeneratívnych poškodení chrbtice, tiež, že motorové vozidlo Škoda Octavia Combi bolo poškodené
minimálne,pôsobiacenásilie(nárazzozadu)nemalotakúveľkúintenzitu,akábyzodpovedalautrpeným
zraneniam, ktoré v čase znaleckého dokazovania poškodený mal a preto pri jeho vypracovávaní a
hodnotení ( bolestného ) vychádzal len zo zranení a poúrazových zmien, ku ktorým by došlo za
identickej situácie u zdravého jedinca. Na základe uvedeného potom zo znaleckého posudku vyplýva,

že poškodený O.. H. P. pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu stredného stupňa, pohmoždenie hlavy
v čelovej oblasti, poranenie medzistavcovej platničky C3-4 s mediálnou herniou odtláčajúcou miechu,
poudieranie a pomliaždenie pravého ramenného kĺbu a ramena, pomliaždenie ľavej strany hrudníka.
V čase znaleckého dokazovania poškodený už bol 22 týždňov práceneschopný a táto naďalej trvala.
Za predpokladu, že by uvedené zranenia utrpela zdravá osoba, doba práceneschopnosti by bola 7-9

týždňov. Počas liečby poškodený trpel bolesťami, v prvom mesiaci liečby bol pripútaný na lôžko, bez
možnosti lokomócie. Neskôr až do dňa vypracovania znaleckého posudku chodí s pomocou barly. Pri
chôdzi má pocit neistoty, chodí s úklonom doľava, musí si šetriť pravú dolnú končatinu. Trpí poruchou
citlivosti v prstoch rúk, má pocity mravčenia, tŕpnutia, slabosti v prstoch rúk. Je obmedzený v pohyblivosti
v krčnom úseku chrbtice - otáčanie hlavy do strán ( stále má Schanzov golier ). Pri akceptácii vyššie

uvedeného stanovil bolestné na výšku 2 274,- €.

Zo záverov znaleckého posudku znalca Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc., z odboru zdravotníctva,
odvetvia neurológia, vypracovaného a podaného v zmysle doplnenia dokazovania po zrušujúcomrozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva, že posudok znalec podal dňa 18. 11. 2011. Ďalej z tohto posudku
vyplýva, že znalecký posudok bol spracovávaný v dobe, keď poškodený O.. H. P. bol v liečení v
NRC Kováčová, liečba nebola ešte skončená, následne bude pokračovať v ambulantnej forme, pričom

postupnými vyšetrenia sa spresňuje diagnóza, konfrontujú sa zistené poškodenia zdravotného stavu
so zmenami chronického ochorenia chrbtice podľa fotodokumentácie nehody. Znalec štúdiom spisu,
zdravotnej dokumentácie, vlastným vyšetrením poškodeného konštatoval, že pri dopravnej nehode
dňa 10. 09. 2008 utrpel poškodený O.. H. P. otras mozgu, pohmoždenie hlavy v čelovej oblasti,
podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie hrudníka vľavo.

Mechanizmus vzniku týchto zranení nastal tým spôsobom, že do jeho stojaceho vozidla narazilo
zozadu iné vozidlo. Bez ohľadu na intenzitu nárazu, znalec považuje za veľmi pravdepodobné, že
poškodený na náraz nebol pripravený, nečakal ho. Podľa znalca v momente nárazu vplyvom prudkej
zotrvačnej sile došlo k vtlačeniu hlavy poškodeného dozadu, táto sa odrazila od opierky a pri prudkej
zmene vektora síl v dôsledku vplyvu kinetickej energie došlo k mimoriadne prudkému predklonu hlavy.
Tento predklon hlavy presahoval obvyklé možnosti pohyblivosti krčnej chrbtice. Podotkol, že keďže

telo bolo zadržané pásmi, hlava bola katapultovaná na stopke krčnej chrbtici. V znaleckom posudku
ďalej znalec uvádza, že spustenie airbagov a následný úder do hlavy boli príčinou otrasu mozgu.
Podotkol, že úder do hlavy poškodeného je dokumentovaný odbornými vyšetreniami, lebo o. i. bolo
stanovené, že poškodený utrpel pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti. Kvantifikáciu ( t.j. závažnosť )
úrazu krčnej chrbtice poškodeného možno podľa znalca hodnotiť aj s ohľadom na skutočnosť, že úraz

nasadol na chorobou zreteľne zmenený terén. Tento typ úrazu máva aj ďalšiu zložku, ktorá pôsobí v
protismere pôvodného vektora síl. Výsledkom je pohyb pripomínajúci švihnutie bičom ( tzv. „ whiplash
injury“ ). Uvedený mechanizmus poranení krčnej chrbtice pri náraze sa veľmi často vyskytuje pri
dopravných nehodách. Ak presiahne určité hranice a hlava spolu s krčnou chrbticou vykoná pohyb,
ktorý sa dá prirovnať k švihnutiu biča, následkom je nepríjemný a vážny úraz, pri ktorom dochádza

k výraznému presiahnutiu možného rozsahu pohybov v postihnutom kĺbe. Ďalším následkom je vznik
drobných trhliniek v svalovom a väzivovom aparáte krčnej chrbtice. Podstatou poúrazových príznakov
je progresívny rozvoj zmien v tkanive okolo postihnutých kĺbov. Klinické príznaky sa objavujú po uplynutí
niekoľkých dní od úrazu. Takto to bolo aj v prípade poškodeného O.. H. P., u ktorého po úraze
došlo k zhoršovaniu - progresii klinických príznakov, pretože úraz u neho nasadol na degeneratívnym

procesom zmenenú chrbticu. Keďže vo vnútri krčnej chrbtice sa nachádzajú krvné cievy, tepny, v
dôsledku úrazu došlo aj k zhoršeniu krvného zásobenia krčnej miechy a časti zadného mozgu. Toto
dokazujú príznaky v klinickom neurologickom náleze realizovanom v rámci znaleckého posudzovania
a výsledkom vyšetrenia magnetickou rezonanciou ( MRI ). Významným nálezom O.. H. P. pri vyšetrení
MRI bolo postihnutie medzistavcovej platničky medzi 6. a 7. krčným stavcom - C6/7, kde bola

zaznamenaná významne redukovaná šírka chrbticového kanála s minimálnym predozadným rozmerom
cca 7 mm. V úrovni vysunutej medzistavcovej platničky je popísaný aj tlak na miechu prejavmi tlakových
štrukturálnych miechových zmien. Toto zistenie je v súlade s klinickými neurologickými nálezmi. Pokiaľ
by na krčnej chrbtici išlo o starší nález, nevyhnutne by takýto nález sprevádzali aj príslušné neurologické
príznaky ešte pred posudzovanou nehodou. Znalec preto zastáva názor, že dekompenzácia uvedeného

stavunastalavpriamejpríčinnejsúvislostisposudzovanýmúrazom.Takýtonálezpodľaznalcanemožno
dať do presného porovnania so stupňom deformačných zmien na poškodených autách, pretože
vyjadruje len NÁHLOSŤ a PRUDKOSŤ pohybu. Intenzita nárazu v tomto prípade nie je dominantným
faktorom. Znalec rovnako ako aj znalec MUDr. Bohuš konštatoval, že O.. P.Á. pred nehodou síce nemal
závažné zdravotné problémy obmedzujúce ho v bežných denných aktivitách, napriek tomu vyšetrením

MRI a tiež počítačovou tomografiou bolo dokázané, že už v čase posudzovaného úrazu mal závažné
degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici. Preto znalec ďalej v posudku konštatoval, že ak by nedošlo k
dopravnému úrazu, O.. H. P. by nemal v súčasnej dobe také zdravotné problémy, ktoré ho v konečnom
dôsledku invalidizovali a znemožňujú mu bežné denné aktivity. Podotkol, že u poškodeného sa navyše
rozvinuli aj psychické poruchy v zmysle poúrazovej stresovej poruchy ( PSP ).

Zo záverov tohto znaleckého posudku znalca neurológa vyplýva, že O.. H. P. pri posudzovanej nehode
utrpel otras mozgu, pohmoždenie hlavy v čelovej oblasti, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu,
pomliaždenie hrudníka vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice charakteru „whiplash injury“ s následným
rozvojom poškodenia krčnej miechy a poúrazový organický psychosyndróm stredne ťažkého až ťažkého
stupňa a poúrazovú stresovú poruchu. Pokiaľ sa mal znalec vyjadriť k dobe liečenia, uviedol, že

práceneschopnosť u poškodeného sa skončila invaliditou. K príčinnej súvislosti medzi dopravnou
nehodou a chronickými zmenami v zdravotnom stave poškodeného znalec konštatoval, že posudzovaný
úraz nasadol u poškodeného na jeho chrbticu, ktorá vykazovala degeneratívne zmeny. Skutočnosťou
však je aj fakt, že pred nehodou O.. H. P.Á. nemal žiadne závažné zdravotné ťažkosti. Išlo obezpríznakové postihnutie, v klinickej praxi bežné. Znalec uviedol, že hypoteticky, ak by nedošlo k úrazu,
poškodený by v súčasnosti nemal žiaden obmedzujúci zdravotný problém. Ďalej znalec v závere svojho
posudku konštatoval, že u poškodeného je významné aj poškodenie medzistavcovej platničky medzi

6. a 7. krčným stavcom - C 6/7, kde v úrovni vysunutej medzistavcovej platničky je popísaný aj tlak na
miechu s prejavmi tlakových štrukturálnych miechových zmien ( myelopatia ), pričom uvedený nález je
v súlade s klinickými neurologickými nálezmi. Znalec konštatoval, že pokiaľ by na krčnej chrbtici išlo
o starší nález, nevyhnutne by takýto nález sprevádzali aj príslušné neurologické príznaky ešte pred
posudzovanou nehodou. Preto znalec z uvedeného vyvodil záver, že dekompenzácia uvedeného stavu

nastala v priamej príčinnej súvislosti s posudzovaným úrazom, pričom takýto nález nemožno dať do
presného porovnania so stupňom deformačných zmien na poškodených vozidlách, lebo vyjadruje len
náhlosť a prudkosť pohybu, intenzita nárazu v tomto prípade nie je dominantným faktorom.
Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch podaného znaleckého posudku. Tento doplnil
a uviedol, že pokiaľ ide o úraz hlavy a mozgu, tento je nespochybniteľný, lebo bol diagnostikovaný
už na chirurgickom oddelení a aj úrazovom oddelení vo W. a to bezprostredne po dopravnej nehode.

Išlo o pomliaždenie mäkkých častí a tiež mozgu ako takého. Či boli aktivované airbagy alebo nie, je
irelevantné(privypracovaníposudkusinevšimol,žetietoaktivovanéneboli,vychádzalzposudkuMUDr.
Bohuša ), lebo najdôležitejší údaj je ten, že došlo k úrazu mozgu, čo bolo preukázané vyšetreniami
popísanými v lekárskych správach ( magnetickou rezonanciou ). Ďalej znalec vypovedal, že aj keď
poškodený mal degeneratívne zmeny na chrbtici, nejaké závažné zdravotné problémy pred nehodou

nemal, pretože toto by bolo zrejmé z jeho zdravotnej dokumentácie, musel by mať ťažkosti, chodiť
k lekárom, mať pracovnú neschopnosť, avšak z jeho dokumentácie takéto skutočnosti nevyplývajú. Z
tohto dôvodu preto znalec stanovil, že pred nehodou nemal také ťažnosti, ktoré by ho obmedzovali
v bežných, denných, pracovných, športových aktivitách. Je neprípustné, aby si takéto zranenie bol
spôsobil následne poškodený sám nejakým záklonom a predklonom a to práve z dôvodu, že významná

je tu nepripravenosť, náhlosť, lebo iná je situácia v držaní hlavy, keď je človek na takýto pohyb hlavou
pripravený a vtedy pohyb hlavy môže presiahnuť normálne možnosti krčnej chrbtice. Keď ide o náhly,
nepripravený pohyb, jedná sa o neočakávaný pohyb hlavou. Znalec ďalej poukázal na rozdiel v
poškodení miechy a chrbtice. Poškodenie chrbtice môže byť bezpríznakové štádium, čo však nemôže
nastať v prípade chorej miechy. Poškodenie miechy je dokázateľné najmodernejšími metódami. Znalec

poukázal na to, že pred nehodou poškodený Ing. Kováčik žil normálny pracovný aj športový život, pričom
poúrazemáochrnutietrochkončatínzoštyroch.Kdeformáciivozidielsaznalecnahlavnompojednávaní
nevyjadroval, poukázal však na spôsobené zranenia u poškodeného ( zmliaždenie hlavy, otras mozgu,
zmliaždenie ramena ), ktoré skutočnosti sú pre znalca dôkazom, že sa v danom prípade jednalo o
náraz prudký a to bez ohľadu na deformáciu plechov. Pokiaľ si k vypracovaniu posudku znalec pribral

konzultanta - psychológa, urobil tak z dôvodu, že podával komplexný znalecký posudok k poškodeniu
zdravia poškodeného Ing. Kováčika, lebo poškodený bol aj mozog, ktorý v medicíne je možné sledovať
postupmi neurologickými, psychologickými aj psychiatrickými.
Znalec zotrval na záveroch ním podaného posudku, tiež na tom, že intenzita nárazu nie je dominantným
faktorom pri následkoch úrazu a opäť konštatoval, že ním uvedené zranenia poškodený utrpel, tieto

boli diagnostikované v okresnej nemocnici vo Zvolene a keďže tieto nevedeli zvládnuť, bol poškodený
prevezený do trauma centra v Banskej Bystrici, kde uvedené diagnózy potvrdili, t. j. rôznymi lekármi
dvoch pracovísk boli konštatované zranenia tak, ako sú uvedené v posudku.

Súd vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Žofaja, znalca z odboru doprava,

odvetvia nehody v cestnej doprave a to práve na návrh obhajoby a po tom, čo bol podaný znalecký
posudok z odboru neurológia a zo záverov ktorého vyplýva, že po podrobnej analýzy nehody v
danom prípade bola iba jedna príčina nehody z technického hľadiska a to nesprávny spôsob jazdy
obžalovaného, ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, resp. obžalovaný
sa nevenoval dostatočným spôsobom riadeniu vozidla. Znalec v posudku hodnotil aj techniku jazdy

ostatných vodičov a s ohľadom na celkovú situáciu v mieste nehody a na možný pohyb protiidúcich
vozidiel považoval jazdu vodiča Octávie - Ing. H. P., za technicky správnu, lebo tento pred nehodou stál
s vozidlom tak, že spätné zrkadlo jeho vozidla bolo vo vzdialenosti cca 0,4 m od stredu vozovky ( dodržal
tak ustanovenie § 19 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého je vodič pred odbočovaním vľavo
povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery

vozidla alebo nákladu a šírku vozovky, pričom na zaradenie sa čo najviac vľavo majú vplyv - schopnosti
vodiča odhadnúť stred vozovky, - protiidúce vozidlá ). K jazde vodiča D. Ľ. vozidlom Opel znalec uviedol,
že nezistil žiaden podnet, podľa ktorého by bolo možné usudzovať, že tento vodič zastavil náhle. Znalec
jeho zastavenie z technického hľadiska považoval za bežné zastavenie z dôvodu prekážky v cestnejpremávke, keď si tento vodič vyhodnotil, že nemôže bezpečne pokračovať v jazde. Tu znalec poukázal
na to, že vodič Opla síce mohol Octáviu obchádzať po jej pravej strane za dodržania bezpečného
bočného odstupu od nej a súčasne musel dodržať bezpečný odstup od nerovností na pravej strane

vozovky. Znalec k uvedenému ďalej konštatoval, že z výpočtu priestorových pomerov vyplynulo, že
vedľa Octávie po jej pravej strane NEBOL dostatočný priestor na bezpečnú jazdu vozidlom Opel. Preto
vodič Opla nemal možnosť bezpečne obísť Octáviu po jej pravej strane a nemohol tak plynule prejsť cez
križovatku obídením Octávie po jej pravej strane. Vodič vozidla Opel zastavil, lebo nemohol bezpečne
pokračovať v jazde z dôvodu prekážky v premávke.

K mechanizmu nárazu znalec uviedol, že vozidlo Avia sa tesne pred nehodou pohybovalo rýchlosťou
cca 32 km/h a po náraze do vozidla Opel znížilo svoju rýchlosť na cca 22 km/h. Po prejdení dráhy 3,2
m zastalo. V momente nárazu vozidla Avia do vozidla Opel, vozidlo Opel stálo, nepohybovalo sa. Po
náraze mu bola udelená kinetická energia od pohybujúceho sa vozidla Avia a vozidlo Opel tak zrýchlilo
na cca 23 km/h, pričom po prejdení dráhy 3,8 m v rýchlosti cca 18 km/h narazilo do stojaceho vozidla
Škoda Octavia. Toto vozidlo odrazilo dopredu, vozidlo Opel nárazom znížilo rýchlosť jazdy na cca 10 km/

h a po prejdení dráhy 0,5 m od nárazu zostalo stáť. Vozidlu Škoda Octavia vplyvom nárazu bola udelená
kinetická energia od vozidla 9Opel a vozidlo Škoda Octavia zrýchlilo na cca 11 km/h a po prejdení dráhy
cca 6 m zastalo.
Znalec v posudku sa zaoberal aj dynamikou rázu a pohybom vodiča pri náraze a v tejto súvislosti k
posudku pripojil CD, z ktorého vyplýva testovací ráz na Ústave súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý

zodpovedá prípadu posudzovanému v posudku. Z tohto videa pri nárazovej rýchlosti 11 km/h vidieť,
akým spôsobom sa pohybovalo telo vodiča pri náraze vo vzťahu k interiéru vozidla. Podotkol, že rozdiel
poškodeného O.. H. P. od vodiča sledovaného na videu je v tom, že tento vodič na videu očakával náraz
a na krku mal pevný bezpečnostný golier, ktorý mu bránil väčšiemu zakloneniu hlavy dozadu a dopredu.
Preto podľa pohybu vodiča počas crash testu je podľa znalca možné tvrdiť, že poranenia vodiča Škoda

Octávia pri posudzovanej dopravnej nehode dobre zodpovedajú priebehu nehodového deja.

Z dôvodu, že obhajoba obžalovaného považovala znalecký posudok Ing. Ľubomíra Žofaja za nesprávny,
lebo tento znalec podľa obhajoby nesprávne vyhodnotil situáciu na ceste a techniku vedenia vozidiel,
najmä vozidla D. Ľ. ( Opel ), keďže podľa obhajoby mohol D. Ľ. svojím vozidlom pokračovať v jazde a

po pravej strane vozovky bezpečne prejsť popri vozidlu Octavia, do konania zadovážila svoj posudok
vypracovaný znalcom Dušanom Vančom, znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave.
Obhajoba ďalej nesúhlasila ani so závermi posudku Ing. Žofaja ohľadom rýchlosti vozidiel s poukazom
na deformáciu vozidiel Opla a Octavie.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní aj oboznámením sa so znaleckým posudkom
zadováženým obhajobou obžalovaného a vypracovaným Dušanom Vančom, znalcom z odboru cestná
doprava - nehody v cestnej doprave, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že pri
spracovanej simulácii podľa tvrdenia obžalovaného, keď v čase nárazu Avie do vozidla Opel sa toto
ešte pohybovalo, by potom sa vozidlo Opel pohybovalo rýchlosťou v intervale od 19,21 do 23,48 km/

h a vozidlo Avia sa v čase nárazu pohybovalo v intervale od 27,6 do 33,8 km/h. Pri takto stanovenej
rýchlosti by vozidlo Opel bolo narazilo do vozidla Octavia rýchlosťou v intervale od 20,9 do 25,6
km/h. Pri spracovaní simulácie pri podmienke, keď vozidlo Opel Combo v čase nárazu vozidlom
Avia sa už nepohybovalo ale STÁLO, z tohto posudku vyplýva, že vozidlo Avia v čase nárazu sa
pohybovalo rýchlosťou v intervale od 28,0 do 34,2 km/h, vozidlo Opel narazilo do vozidla Octavia

rýchlosťou v intervale od 17,3 do 21,1 km/h. Znalec poukázal na to, že pri dopravnej nehode došlo k
nepatrnejdeformáciizadnéhovekabatožinovéhopriestoruvozidlaOctaviaakeďženedošlokprasknutiu
plastového nárazníka, podľa znalca rýchlosť vozidla Opel bola v čase nárazu do vozidla Octavia na
dolnej hranici intervalu. Rovnako znalec poukázal na to, že poškodenie prednej časti vozidla Opel je len
čo sa týka hĺbky deformácie nepatrná aj vzhľadom k značnej korozii tohto vozidla.

Záverom znalec preto konštatoval, že zo spracovaných simulácii je z technickej stránky možné, že
vozidlo Opel v čase zrážky STÁLO a je tiež možné, že sa i POHYBOVALO. Podľa výškového zamerania
poškodenia zadného ľavého blatníka vozidla Opel znalec v posudku uviedol, že je možné preto odvodiť,
že vozidlo Opel v čase zrážky sa pohybovalo a nachádzalo sa vo fáze intenzívneho brzdenia.
Znalec v posudku ďalej konštatoval, že vodič vozidla Opel D. Ľ. MOHOL po pravej strane obísť vozidlo

Škoda Octavia a to pri zvýšenej pozornosti pomalou jazdou a bez toho, aby vošiel na krajnicu.

NahlavnompojednávanísasúdoboznámilajsoznaleckýmposudkomvypracovanýmÚstavomsúdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline ( podaného súdu dňa 29. 04. 2013 ), z ktorého vyplýva, žepo podrobnej technickej analýze predmetnej dopravnej nehody, technickou príčinou jej vzniku bola
nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Avia, ktorý nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť za
vozidlom Opel, alebo ragoval oneskorene v dôsledku čoho n edokázal zastaviť za vozidlom Opel tak,

aby nedošlo k ich vzájomnému kontaktu. Poukázal na to, že vedľa vozidla škoda po pravú vodiacu čiaru
bola vzdialenosť cca 1,8 m, že krajnica za čiarou nebola rovná, že spevnená časť, ktorá nadväzuje na
jazdný pruh bola o šírke cca 0,55m. Vodič vozidla Opel by mohol obísť vozidlo Škoda po pravej strane
pri dodržaní odstupu od vozidla Škoda cca 25 cm. Vykonanie obchádzania vozidla škoda uvedeným
spôsobom by si vyžiadalo veľmi pomalú jazdu a jednalo by sa o manéver, pri ktorom by nebola dodržaná

minimálna bočná vzdialenosť vozidiel. Znalec preto konštatoval, že považoval za správne, že vodič
vozidla Opel uvedený manéver nevykonal. K mechanizmu nárazu a rýchlosti vozidiel uviedol, že vozidlo
Avia narazilo do vozidla Opel v rýchlosti 29 až 32 km/h, že vozidlo Opel v čase zrážky už STÁLO, resp.
bolo tesne pred zastavením - pohybovalo sa počas brzdenia rýchlosťou do cca 6 km/h, že vozidlo Avia
bolo zrážkou spomalené na cca 19 km/h, pričom jej vodič ďalej brzdil a zastavil v zdokumentovanej
polohe, že vozidlo Opel narazilo do vozidla Škoda v rýchlosti cca 18 km/h a vozidlo Škoda bolo zrážkou

zrýchlenénarýchlosťcca13km/hazastavilo.VozidloOpelnárazomspomalilonacca9km/hazastavilo.
Na hlavnom pojednávaní Doc. O.. H. P., PhD., znalec ÚSI Žilina zotrval na záveroch nimi podaného
znaleckéhoposudku.Ďalejdokazoval,ženehodovýdejsimulovaliprogramomPC-CRASH, vychádzali
pri tom z predložených dokladov, spisového materiálu, rozsahu, charakteru poškodení vozidiel,
lokalizácie jednotlivých črepín na mieste dopravnej nehody a simulácia bola vykonaná tak, aby

zdokumentované stopy korešpondovali s vypočítaným priebehom nehodového deja. Aj keď nevykonali
meranie vozidla Avia a Opel, sú im známe geometrické údaje týchto vozidiel, zaoberali sa oboma
technicky prijateľnými variantmi, t.j., že vozidlo Opel v čase zrážky už stálo a tiež variantom, že vozidlo
Opel v čase zrážky nestálo a jeho zadná časť mohla byť v dôsledku brzdenia zvýšená oproti výške v
bežnej jazde, ale táto skutočnosť podľa ústavu nemá vplyv na konečné posúdenie technickej príčiny

predmetnej dopravnej nehody. Poukázal ďalej na to, že síce vozidlo Opel je terénne vozidlo, táto
skutočnosť však podľa znalca neznamená, že vodič má povinnosť jazdiť mimo vozovku, to, že sa
rozhodol zostať na vozovke, nemožno považovať za nesprávny prvok v jeho technike jazdy. Pokiaľ v
posudku sa zmieňovali o potrebnej vzdialenosti 25 cm pri dodržaní odstupu medzi spätným zrkadlom
vozidla Opel a zadnou časťou vozidla Octavia, je to aj z dôvodu, že ak vozidlo Octavia by začalo

odbočovací manéver vľavo vykonávať pri plnom natočení volantu doľava, tak pravá zadná časť tohto
vozidla by sa mierne priblížila ku koridoru vozidla Opel. Znalec z technického hľadiska a vzhľadom ku
zdokumentovaným stopám, rozsahu lokalizácie úlomkov, vylúčil na hlavnom pojednávaní možnosť, že
by najskôr došlo k nárazu vozidla Opel do vozidla Octavia a až následne k nárazu vozidla Avia do
vozidla Opel. Znalec sa tiež vyjadril k fyzike a pohybu tela vo vozidle pri náraze, pričom poukázal na

pohyb tela znázornený v znaleckom posudku na str. 39-40 a uviedol, že pri náraze do zadnej časti
vozidla dochádza prvotne k pohybu tela smerom do operadla, ktoré má svoju pružnosť a následne v
dôsledku tejto pružnosti dôjde k pohybu tela smerom dopredu k prístrojovej doske, pričom na uvedených
fotografiáchjeviditeľnýpohybtelavodičataksmeromdozaduakoajdopreduatoažkprístrojovejdoske,
kedy je dokonca možný kontakt hlavy s hornou časťou čelného skla. Uvedené je možné aj pri použití

bezpečnostných pásov, kedy môže dôjsť k vyvlečeniu hornej časti tela z ramenného pásu a sú v takom
prípade vytvorené podmienky na kontakt prednej časti tela s interiérom vozidla. Tu znalec poukázal na
test uvedený na čl. 40 posudku, kedy vodič bol rovnako pripútaný a jeho hlava sa dostala až do oblasti
čelného skla.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný aj zápisnicou o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody,
náčrtkom z miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou, ktorými je dokumentovaný priebeh nehody
a ktoré preukazujú postavenie po nehode, ako aj zábery na miesto dopravnej nehody, miesto kontaktu
vozidiel, celkové usporiadanie komunikácie v mieste dopravnej nehody.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedený. Súd konanie

obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keď obžalovaný
z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví poškodenému Ing. Petrovi Kováčikovi. Obžalovaný
konal v tzv. vedomej nedbanlivosti, t.j. vedel o možnosti spôsobenia následku ( dopravnej nehody,
prípadnezranení),ktorýobžalovanýsícenechcelspôsobiť,avšakbezprimeranýchdôvodov(zhľadiskaskúseností obžalovaného ako niekoľko desiatok ročného vodiča a ostatných okolností prípadu ) sa
spoliehal, že následok nenastane.

Po doplnení dokazovania v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a tiež dokazovania, ktoré
počas tohto konania bolo potrebné vykonať a súd poznamenáva, že v danom prípade sa jednalo o
rozsiahle dokazovanie, mal súd rovnako ako pri prvom rozhodovaní v tejto veci za to, že obžalovaný
svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1 Tr. zákona, keďže zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví, pretože porušil § 16 zákona č. 315/1996 Z. z.., t.j. za vozidlom idúcim pred ním nedodržal takú
vzdialenosť, aby mohol včas zastaviť vozidlo, keď vodič vozidla jazdiaceho pred ním vozidlo zastavil.
Porušenie tohto pravidla súd považoval za prvotnú technickú príčinu vzniku dopravnej nehody. Spôsob
porušenia uvedeného pravidla je odôvodnený výpoveďami samotného obžalovaného, ktorý na hlavnom
pojednávaní uviedol, že videl zadné svetlá predchádzajúceho vozidla, tomu prispôsoboval svoju jazdu,
avšak nestihol už ubrzdiť vzhľadom na kratšiu vzdialenosť medzi vozidlami a do vozidla narazil, tiež

výpoveďou svedka D. Ľ., ktorý vozidlo Avia videl v spätnom zrkadle a tušil, že do jeho vozidla narazí,
protokolom o dopravnej nehode, fotodokumentáciou, znaleckými posudkami Ing. Ľubomíra Žofaja, aj
ÚSI Žilina a napokon aj výpoveďami znalcov Ing. Ľubomíra Žofaja a Doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD.,
ktorí totožne konštatovali, že jedinou technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika
jazdy obžalovaného, pretože tento nedodržal minimálnu pozdĺžnu vzdialenosť za vozidlom Opel, alebo

reagoval oneskorene v dôsledku čoho nedokázal zastaviť za vozidlom Opel tak, aby nedošlo k ich
vzájomnému kontaktu.
Vodič sa musí správať predvídavo voči situácii, ktorá sa deje pred ním. Tvrdenie obžalovaného, že
vodič pred ním nemal zastať, ale mal plynulo po pravej strane pred ním stojaceho vozidla toto obísť a
plynulo pokračovať v jazde, neobstojí, pretože nikto, a to ani obžalovaný nemôže vyhodnocovať situáciu

v cestnej premávke za iného ( t.j. za vodiča vozidla jazdiaceho pred ním ), vodič nie je povinný reagovať a
jazdiťtak,akotouvádzalobžalovanýavneposlednomradesúdpoukazujenato,žesamotnýobžalovaný
na pojednávaní uviedol, že vozidlo, ktoré odbočovalo nevidel, nevidel ani, čo sa deje pred vozidlom
jazdiacim pred ním, preto nemohol bezpečne vyhodnotiť situáciu tak, že vodič jazdiaci pred ním mohol a
mal odbočujúce vozidlo obísť. Túto jeho obranu súd považoval za neodôvodnenú už aj s poukazom na

závery znaleckých posudkov uvedených vyššie, keď obaja znalci t.j. znalec Ing. Žofaj ako aj znalec Doc.
Ing. Pavol Kohút, PhD. konštatovali, že síce vodič vozidla Opel by mohol obísť vozidlo Škoda po pravej
strane pri dodržaní potrebného a bezpečného odstupu od vozidla Škoda ( cca 25 cm ), ale vykonanie
obchádzania tohto vozidla by si vyžiadalo veľmi pomalú jazdu a jednalo by sa o manéver, pri ktorom by
nebola dodržaná takáto minimálna bočná vzdialenosť vozidiel a preto považovali za správne

( z hľadiska bezpečnosti ), že vodič vozidla Opel takýto manéver nevykonal. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na ďalšie okolnosti bezpečnosti takéhoto manévru s poukazom na to, že pri plnom natočení
volantom vozidla Octavia, by vyššie uvedený priestor ( 25 cm ) musel byť ešte o niečo väčší, inak by
došlo ku stretu vozidla Opel so zadnou časťou vozidla Octavia a ďalej, krajnica za čiarou nebola rovná
a vodič s presnosťou nevie odhadnúť, kde sa práve nachádzajú pravé kolesá jeho vozidla, či tieto sú

ešte na vozovke, resp. už na nerovnej ploche, čím by nebolo možné už uvažovať o bezpečnej jazde,
naviac, ak vodič nepozná, o ako nerovnú plochu sa jedná ( či o pevnú, resp. nie ).
Pokiaľ aj obhajoba obžalovaného závery znalca Ing. Ľubomíra Žofaja nepovažovala za správne, lebo
tento znalec nesprávne vyhodnotil situáciu na ceste a techniku vedenia motorového vozidla, najmä
vozidla D. Ľ.Í., lebo podľa obhajoby mohol D. Ľ. svojím vozidlom Opel pokračovať v jazde a po pravej

strane vozovky bezpečne prejsť popri Octavii a z týchto dôvodov si zadovážila znalecký posudok od
znalca Dušana Vanča, ktorý na rozdiel od znalca Ing. Žofaja vyslovil záver, že D. Ľ. mohol vozidlo
Octavia po pravej strane obísť pri zvýšenej pozornosti pomalou jazdou a to bez toho, aby vošiel na
krajnicu, k tomuto súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že v konaní boli produkované dva kontra znalecké
posudky, bol do konania pribratý ústav, ktorého závery boli totožné so závermi znalca Ing. Žofaja a

preto súd pri hodnotení dôkazov a uznaní viny obžalovaného vychádzal z týchto dvoch posudkov, ktoré
považoval za objektívne, presvedčivé a správne. Súd tu poukazuje aj na ďalšiu námietku obhajoby
obžalovaného v tom, že vozidlo Opel v čase nárazu sa pohybovalo a intenzívne brzdilo, čím obhajoba
poukazovala na výškové zameranie poškodenia vozidla Opel, čo vyplýva aj z posudku Dušana Vanča,
pričom z posudku ústavu vyplýva, že vozidlo Opel v čase zrážky stálo, resp. bolo tesne pred zastavením

a jeho rýchlosť bola 0 až 6 km/h, pričom znalec Doc. Ing. Kohút na hlavnom pojednávaní konštatoval,
že aj keď by bola zadná časť vozidla Opel v dôsledku brzdenia zvýšená, táto skutočnosť podľa ústavu
nemá vplyv na konečné posúdenie technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody.Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že dopravnú nehodu zapríčinil práve obžalovaný tak,
ako je to už vyššie uvedené. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na znalecký posudok jednak
znalca MUDr. Ondreja Bohuša ( traumatológia ) ale aj znalca Doc. MUDr. Vladimíra Donátha, CSc.

( neurológa ) mal súd aj za to, že zranenia, ktoré poškodený O.. H. P. utrpel, nastali v príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pri znalcami rešpektovaných chronických degeneratívnych
zmenách na chrbtici, pričom sa jedná o ťažkú ujmu na zdraví tohto poškodeného. Pokiaľ opäť obhajoba
obžalovaného nesúhlasila na hlavnom pojednávaní so znaleckým posudkom Doc. MUDr. Donátha,
CsC.,tentopovažovalazanepresvedčivý,neobjektívny,najmävtom,žepodľaobhajobyintenzitanárazu

súvisí s následkami neurologického a aj traumatologického charakteru, žiadnym iným dôkazom, než
len týmto tvrdením posudok tohto znalca nespochybnila, pričom súd dáva do pozornosti, že obhajca
bez relevantného dôkazu nie je kompetentný spochybňovať závery znalca z neurológie, keďže v tejto
oblasti je laikom. Súd na podporu záverov znalca doc MUDr. Donátha, CSc., poukazuje aj na vyjadrenia
sa znalcov jednak Ing. Žofaja a ním pripojený CD k znaleckému posudku, z ktorého vyplývajú „crash
testy“ vykonané ÚSI Žilina, kde aj pri nárazovej rýchlosti 11 km/h vidieť, že telo vodiča pri náraze je

katapultované dopredu až k prístrojovej doske a rovnako z posudku a aj výpovedi znalca Doc. Ing.
Kohúta, PhD. vyplýva, že pri takejto rýchlosti a to aj za použitia bezpečnostných pásov môže byť telo
vodiča vymrštené až do čelného skla vozidla. Keďže poškodený si nespomína, ako, kde a čím mu
boli spôsobené zranenia, tieto sú ale diagnostikované už prvotnými lekárskymi správami a to dvoch
zdravotníckych zariadení, je možné zranenia hlavy, ramena a hrudníka vysvetliť uvedeným spôsobom.

Súd ďalej dáva do pozornosti, že pokiaľ sa jednalo o rýchlosti, v akých sa vozidlá pohybovali a v akých
navzájom do seba narazili, tak podľa názoru súdu u všetkých troch znalcov ( vrátane znalca obhajoby
Dušana Vanča ) tieto boli v podstate totožné s minimálnymi odchýlkami. Keďže súd naopak posudok
Doc. MUDr. Donátha, CsC., považoval za dostatočný, objektívny, nemal pochybnosti o záveroch v
ňom vyslovených s poukazom na skutočnosť, že znalec hodnotil len tie zranenia a poúrazové zmeny,

ku ktorým by došlo za identickej situácie u zdravého jedinca a pri neexistencii iného dôkazu, ktorý
by závery tohto posudku spochybňoval, odmietol vykonať ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z
odboru neuroológie. Rovnako odmietol vykonať aj dôkaz - vypočutie znalca Dušana Vanča, lebo v
konaní boli produkované dva posudky s rovnakými závermi nad posudkom znalca Dušana Vanča. Súd
odmietol osobne na hlavnom pojednávaní vypočuť ako svedkov manželku a syna obžalovaného, lebo

za postačujúce považoval ich čestné prehlásenie doložené k spisu s tým, že i napriek tomu, že obžaloba
bola podaná už v roku 2009, toto prehlásenie doložili do spisu až na pojednávaní v júli 2013 a toto
prehlásenie je datované dňom 26. 09. 2012. Preto ho súd považoval len ako účelovú obranu zo strany
obžalovaného a jeho rodiny s cieľom spochybniť zranenia utrpené pri dopravnej nehode u poškodeného
Ing. Petra Kováčika a ich osobnými výsluchmi by iné skutočnosti nevyšli najavo.

Nazáversúdpoukazujenazrušujúcerozhodnutiekrajskéhosúdu,keďkrajskýsúdvosvojomrozhodnutí
konštatoval, že už z dovtedy vykonaného dokazovania ( bez znaleckého posudku neurológa, ÚSI a
znalcvom Ing. Žofaja a Vanča ) bolo nesporné, že predmetnú dopravnú nehodu ako aj ublíženie na
zdraví poškodeného O.. P. spôsobil zjavne obžalovaný a že jeho zavinenie na vzniku dopravnej nehody
je nesporné a to aj napriek tomu, že sa obžalovaný snaží časť viny preniesť na poškodeného alebo iné

okolnosti jeho zavinenia, vrátane následku na zdraví poškodeného. Podľa názoru súdu ďalšie vykonané
dokazovanie po rozhodnutí krajského súdu tieto závery odvolacieho súdu ešte viac umocnili.

Pri určení druhu T a jeho výmery súd prihliadal na spôsob spáchania TČ, jeho následok, zavinenie,
poľahčujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný je ženatý, dôchodca. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Sankcionovaný za
priestupok nebol a nebol doposiaľ ani súdom potrestaný. Obžalovanému poľahčovalo, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život a trestný čin spáchal ako osoba vo vyššom veku,
nepriťažovalo mu nič. Následkom spáchania skutku došlo u poškodeného k ťažkému ublíženiu na zdraví

s konečnou plnou invaliditou. Vychádzajúc z týchto skutočností, súd obžalovanému ukladal ako druh
trestu trest odňatia slobody a to na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s tým,
že jeho výkon nespojil s okamžitým nástupom, ale tento odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,
čo je tiež výmera na spodnej hranici zákonom ustanovenej výmery, keď súd prihliadal na časový faktor,
ktorý uplynul od spáchania skutku ( 5,5 roka ). Pretože k trestnému činu došlo v príčinnej súvislosti s

vedením motorového vozidla, bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov. Jedná sa o trest na samej spodnej hranici ustanovenej
výmery. Takýto trest súd považoval za dostačujúci na nápravu a prevýchovu obžalovaného.Pokiaľ súd o nároku poškodených rozhodol tak, že týchto so svojimi nárokmi odkázal na konania o
občiansko-právnych veciach, urobil tak z dôvodu, že poškodený Ing. Peter Kováčik si síce v prípravnom
konaní škodu uplatnil, na hlavnom pojednávaní však uviedol, že škodu v nejakej výške mu už poisťovňa

uhradila, v akej, však uviesť presne nevedel a ďalej uviedol, že vo zvyšku si túto bude nárokovať
v občiansko-právnom konaní. Poškodení Dôvera ZP, a.s. a Sociálna poisťovňa, a.s. si tiež uplatnili
škodu už v prípravnom konaní, na hlavné pojednávanie sa nedostavili, súd ku dňu rozhodnutiu nemal
jednoznačne za preukázané, či výška škody uplatnená v prípravnom konaní je aktuálna, resp. či aj týmto
poškodeným medzičasom nebola škoda uhradená poisťovňou. Preto o nároku týchto poškodených

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie má odkladný účinok.