Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201405
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Michalovce,
katastrálny odbor, Michalovce, Sama Chalupku č. 18, za účasti: U. J., bytom A. Č.. XXX, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Michalovce zo dňa 30. 05. 2013 č. k. V 1326/2013-
Zm-El, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Michalovce zo dňa 30. mája 2013 č. k. V 1326/2013-Zm-El.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35,--
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 30. 05. 2013 č. k. V 1326/2013-Zm-El zamietla Správa katastra Michalovce

podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") návrh
navrhovateľky zo dňa 16. 04. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom
spoluvlastníctve U. J. v katastrálnom území A., obec A., okres A., zapísanej na LV č. XXX, ktoré
sú špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva č. 117/2013-ŠTE zo dňa 16. 04. 2012, ktorú
uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a U. J., zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, ako záložca.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanej účastníčke vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 02. 05. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou
v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke
okrem poskytnutej sumy peňažných prostriedkov vo výške 250,-- eur, aj poplatok k sume 242,-- eur,
úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je povinná

skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe
zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom
sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na
účet zastúpeného, pričom z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnounáležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým
spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje
pochybnosti. Dohoda o splnomocnení , ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej

dohody (alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade
bola obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a
ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný
(určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko
bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 02.05.2012

na zabezpečenie jej pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachavpovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Kvýberusplnomocnencanedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Z uvedeného dôvodu považuje Dohodu o
splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Záložnú zmluva považovala za absolútne neplatnú aj vzhľadom na fakt, že záložné právo malo byť

zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, t. j. na vrátenie istiny 250,-- eur,
poplatku v sume 242,-- eur ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť
medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,
ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníčky konania v podstatne vyššej hodnote, než je
výška plnenia samotnej dlžníčky v zmluve o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech účastníka

konaniadoprávzáložcuavkonečnomdôsledkutýmtokonanímsaohrozujúajdobrémravy.Spoukazom
na znenie ust. § 39 Občianskeho zákonníka konštatovala, že predmetná záložná zmluva je absolútne
neplatná s tým, že svoj názor opiera sa aj o názor súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12. 12. 2007, Krajského súdu v Žiline č. 29 Sp/11/2012, Krajského súdu
v Nitre č. 19 Sp/7/2012.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 22. 07. 2013 navrhovateľka žiadala, aby Správa
katastra Michalovce sama zrušila napadnuté rozhodnutie a návrhu na povolenie vkladu záložného práva
vyhovela, resp. aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Uviedla, že predmetné rozhodnutie je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a
ustanovenia§31ods.1katastrálnehozákonavyplývapresprávnyorgánzákonnápovinnosťonáležitom

zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú
prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
splnomocniteľom nesprávne právne posúdil. Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo neplnila svoje

povinnosti riadne a včas, neplatila dlh tak, ako to bolo dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o

splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpenej, ako aj zvoleného
zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán

nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Rovnako
sa nestotožnila s názorom správneho orgánu, že predmetná dohoda o splnomocnení je v rozpore s §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú.

Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne
zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného

práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Jepreto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom
úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.

Správa katastra neuviedla, prečo uprednostnila aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o
nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle
§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda špeciálna právna norma obsiahnutá
v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. Podľa jej názoru táto

prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď skúmala
rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci
občianskeho súdneho konania.

Na záver navrhovateľka uviedla, že Správa katastra Michalovce nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne

posúdila.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 09. 2013 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie Správy katastra Michalovce,

oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, jeho pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou U. J. dňa 02.
05. 2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke úver
vo výške 250,-- eur, dlžníčka sa zaviazala vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok 242,-- eur, vrátane

úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok
od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 02. 05. 2012 U. J. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 03. 05.
2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene

splnomocniteľky k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve splnomocniteľky, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľky zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň
vyplýva, že splnomocniteľka sa sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že táto
sama z vlastnej iniciatívy požiadala uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní

úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 16. 04. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 117/2013-ŠTE, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za
účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 02. 05. 2012.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 17. 12. 2013, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom
navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 11. 12.
2013 a zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez jej prítomnosti.Odporca a účastníčka U. J. svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnili, ani z vážneho
dôvodu nepožiadali o jeho odročenie.

Preto súd postupoval podľa § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a

pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako

neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo

a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formovanézákladné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania
(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a

jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo
vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou U. J., ako splnomocniteľkou a

splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľka podpísala dňa 02. 05. 2012, t. j. deň, keď bola podpísaná aj predmetná
zmluva o úvere zo dňa 02. 05. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 03. 05. 2012.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť

ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotná dlžníčka
si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o

preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama dospela
k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť
si zástupcu, ktorý by v jej mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do vlastníctva
patriacichnehnuteľností,ktorévedelaidentifikovaťužvčaseuzavretiazmluvyoúvere aktorýchhodnota
mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu

neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, táto ani nemala vedomosti
o existencii občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátila so žiadosťou
o poskytnutie pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto
situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať

s nehnuteľnosťami dlžníčky U. J..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania

pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodneniarozporusdobrýmimravmivovzťahukposkytnutémuúverualebopoplatkualeboúrokuzomeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže Správa katastra Michalovce
touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,

že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná
zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom
prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia §
250l ods. 2 O. s. p, v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá

veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v
sume 35,-- eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.
č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.