Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7705202619
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7705202619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu Q. Č., X. XX, Q., zast. X.. U. Z.,
advokátom, E.K. X, S., proti žalovanému Q. S., P. XXXX/XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka U. - W.
V., U..W.., W. W. O., P.Z. Y. X, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody, o odvolaní ALLIANZ - Slovenskej
poisťovni, a.s., ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 6C/43/2005-512 z
17.12.2012

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňarozhodoltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu

98 620,95 € bezúročne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu
zamietol.

Zamietol nárok žalobcu o zaplatenie príslušných úrokov z omeškania od vykonateľnosti tohto rozsudku
do zaplatenia z uplatňovanej istiny a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania, na
účet právneho zást. žalobcu X.. U. Z. sumu 13 153,90 € a to v lehote do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Žalovaný navrhol žalobu o zaplatenie 193 810,99 € s prísl. ako neopodstatnenú zamietnuť s tým, že nie
je daná jeho zodpovednosť za vznik škody ale je zodpovedný ten, ktorý kritického dňa riadil motorové
vozidlo Škoda Octavia, EČ: Z.-XXXAM, t.j. X. Š., v ktorom vozidle ako spolujazdec sa viezol žalobca a

v dôsledku dopravnej nehody zavinenej menovaným vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje v tomto
konaní.

Vedľajší účastník na strane žalovaného nároky žalobcu neuznával a to jednak pre nedostatok pasívnej
legitimácie na strane žalovaného. Namietal premlčanie uplatnených nárokov, pokiaľ ide o bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia a to v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania
(na základe rozšírených nárokov žalobcom, ktoré bolo pripustené súdom uznesením z 14.5.2012 vyššie
uvedeným spôsobom - viď dôkaz č.l. 399-400 spisu), vedľajší účastník (ďalej len VÚ) neuznával ani
nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v

zmysle ust. § 7 ods.3 vyhl. č. 32/65 Zb. a taktiež namietal i menovaným uplatnený úrok z omeškania
a to všetko z dôvodov, ako tieto konkretizoval v priebehu konania, buď v písomných podaniach alebo
vyplývali aj z ich ústnych prejavov na pojednávaniach.Súd zistil, že dňa 24.3.2003 v čase okolo 17.45 hod. v úseku cesty pri obchodnom centre BILLA v
Michalovciach došlo k dopravnej nehode, ktorú zapríčinil vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octavia, EČ: Z.-XXXAM X. Š., ktorý vedenie vozidla v dôsledku opilosti po požití alkoholických nápojov

s hladinou 1,38 promile alkoholu v krvi nezvládol s týmto dostal šmyk a zišiel na pravú krajnicu, kde
narazil do obrubníka a následne zišiel mimo vozovku po pravej strane cesty, kde ľavou bočnou časťou
vozidla narazil do stĺpa verejného osvetlenia, ktorý zlomil a vytrhol zo zeme. V dôsledku tejto nehody
sa ťažko zranil jeho spolujazdec, t.j. žalobca, ktorý utrpel mnohopočetné zranenia tak ako je nižšie
popísané a za svoje konanie bol X. Š. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224

ods.1, 2 Tr.zák. a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm.d/ Tr.zák. a
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s tým, že výkon trestu odňatia slobody
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a to trestným rozkazom Okresného
súdu v Michalovciach zo dňa 4.8.2003. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 20.8.2003.

Žalobca pri dopravnej nehode utrpel rozsiahle zranenia:

- úrazový šok ťažkého stupňa spojený s bezvedomím,

- pohmoždenie mozgu pravého čelovo-spánkového laloku so zakrvácaním do mozgových obalov a po
tvrdú plenu mozgovú zlomeninu lebečnej klenby - ľavej strany spánkovej kosti,

- zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom fragmentov,

- sériovú zlomeninu rebier ľavej strany hrudníka I a VII,

- pohmoždenie ľavých pľúc,

- krvný výron a pneumothorax v ľavej pohrudničnej dutine,

- roztrhnutie sleziny,

- kompresívnu zlomeninu 11.teho hrudného stavca

- tržnú ranu na ľavej ruke 3 cm s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 mesiacov a ďalšie
zranenia.

V súlade s výpoveďou žalobcu bolo v konaní zistené, že tento bezprostredne po úraze bol
hospitalizovaný v NsP v Michalovciach na oddelení ARO vo veľmi vážnom stave a bol v ťažkej kóme.
Pri diagnostickom vyšetrení sa zistilo, že žalobca má lebečnú zlomeninu v oblasti záhlavia, oxipitálne
krvácanie do mozgu kombinované suparatoidálne a krvácanie pod mozgové pleny.

Následne pre vyššie uvedené zdravotné ťažkosti žalobcu súvisiace s dopravnou nehodou sa žalobca

nevedel zamestnať a tak od 21.4.2004 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie až
do 9.11.2006 (viď dôkaz č.l. 90 spisu). Potom od 9.6.2006 sa zamestnal vo firme W. W.. W. Y..R.. W.
s miestom výkonu práce Michalovce, s podobným pracovným zaradením ako predtým (viď dôkaz č.l.
85-87 spisu) i napriek pretrvávajúcim zdravotným problémom, keďže pociťoval nedostatok finančných
prostriedkov, pretože v tom čase nepracovala ani jeho manželka a nemala žiaden príjem. V čase od

1.6.2006 do 9.6.2006 bol žalobca opätovne hospitalizovaný v NsP v Michalovciach - na neurologickom
oddelení pre zhoršenie zdravotného stavu a to pre bolesti chrbta, vzhľadom na zlomeninu 11.teho
hrudného stavca, ale hlavne bolesti hlavy, skôr v záhlaví, závrate, poruchy pamäte, pocit na odpadnutie
až kolapsový stav (viď dôkaz č.l. 89 spisu), a menovaný ďalej uviedol, že pred úrazom sa venoval
rôznym aktivitám, rekreačne hrával hokej, futbal, tenis a plával pravidelne počas víkendov od útleho

veku. Rovnako sa venoval rôznym spoločenským akciám, rád chodil tancovať a navštevoval aj iné
kultúrne podujatia.

Súdcitujúc§427,§431ods.1O.z.,prinárokubolestného,ktorýbolžalobcompôvodneuplatnenývsume
47 425,81 € (1 428 750,- Sk) a bol odvodzovaný z posudku Q.. X. Z. zo dňa 24.9.2003 pri základnom
počte bodov 793,75 x 60 Sk za jeden bod s 30-násobným zvýšením (viď dôkaz č.l. 182b spisu) a nárok

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 146 385,18 € (4 410 000,- Sk odvodzoval z posudku Q.. X.
Z.X. zo dňa 6.4.2004 pri základnom počte bodov 1225 x 60 Sk za jeden bod so 60-násobným zvýšeníma to za ťažké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, mozgové a duševné poruchy po poranení hlavy,
stratu sleziny a následky z poranenia pľúc (viď dôkaz č.l. 182a spisu).

Na základe námietok zo strany VÚ na strane žalovaného proti lekárskym ohodnoteniam predloženým

žalobcom s podanou žalobou za súhlasu žalobcu súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru
traumatológie za účelom objektívneho posúdenia poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom
dopravnej nehody už aj preto, že Q.. X. Z., ktorý uvedené lekárske ohodnotenie vystavil a zároveň
bol ošetrujúcim lekárom žalobcu, sa pri výsluchu v uvedenom konaní vyjadril, že je známym manželky
žalobcu, preto následne uznesením zo dňa 24.8.2010 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru

traumatológie na posúdenie poškodenia zdravotného stavu žalobcu následkom dopravnej nehody s
konkrétnym ohodnotením bolestného a sťaženia.

Vzhľadom k námietkam zo strany VÚ, súd za účelom ich odstránenia nariadil vo veci kontrolné znalecké
dokazovanie a to uznesením zo dňa 11.10.2011 a podaním znaleckého posudku poveril Q.. G. Z. s tým,
aby sa vysporiadal s týmito námietkami ako aj s otázkou stanovenia rozdielneho počtu bodov bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli určené jednak v posudkoch predloženým žalobcom ako

aj v posudku vypracovaného znalcom v tomto konaní.

Menovaný znalec predložil vypracovaný znalecký posudok dňa 23.3.2012 (viď dôkaz č.l. 324-376 spisu)
a ohodnotiac bolestné počtom bodov 1016,97. Čo sa týka bolestného, znalec uviedol, že stanovenú
výšku bolestného znalcom Q. Z. považuje za správnu a to v počte vyššie uvedených bodov, a preto
nepovažoval za potrebné vykonať nové komplexné ohodnotenie bolestného.

Súd po znaleckom posudku Q.. Z. zistil položku č. 431 - plošné jazvy na brušnej a hrudnej stene vľavo
na ploche 80 cm počtom bodov 50, položku 298a - vzrasty pľúc vľavo následkom poranenia pľúc a
hrudnej steny - ľahké (uvedené zmeny sú popísané na rtg snímke hrudníka pri vyšetrení v pľúcnej
ambulancii v Prahe dňa 17.2.2012, pričom poškodený má absolvovať kontrolné pľúcne vyšetrenie o
rok) s počtom bodov 25 a tak vyčíslené sťaženie spoločenského uplatnenia hore uvedeným znalcom

predstavujú konečný počet bodov 1260 a pre záver z vypracovaného znaleckého posudku žalobca
reagoval návrhom o rozšírenie žaloby o zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 13 337,18 € a o
zvýšenie odškodnenia za sťaženie SU vo výške 4 182,43 €.

Posudok vypracovaný Q.. Z. zo dňa 6.4.2004 považoval Q.. Z., pri svojom preštudovaní za sčasti
nesprávny a neúplný. Uvedenú položku hodnotil Q.. Q. Z. vo svojom znaleckom posudku 1000 bodmi,

pričom uvedenú hodnotu doporučili ním zvolení konzultanti a to lekár psychiater a lekár neurochirurg.
Obidvaja títo uvedenú položku hodnotili zhodne 1000 bodmi, pričom svoje hodnotenie podložili popisom
zdravotného stavu a závermi. Položka 251 ako ďalej kontrolný znalec uviedol a to mozgové a duševné
poruchy po ťažkom úraze hlavy, bola teda hodnotená úzko špecializovanými konzultantmi pre dané
odvetvie. Q.. X. Z. vo svojom lekárskom posudku zo dňa 6.4.2004 túto položku hodnotil 600 bodmi,

pričom v danom posudku bližšie nešpecifikoval na základe akých lekárskych námietky ďalej dodal, že v
uvedenej dobe hlavne z dôvodu duševných zmien po úraze mozgu stav poškodeného, t.j. žalobcu ešte
ani nebol ustálený. Hodnotenie položky 251 - 1000 bodmi teda prevzal z posudku Q.. Q. Z., pretože to
bolo v jeho posudku dostatočne podložené a zdokumentované dvoma konzultantmi.

Súd citoval § 441 O.z., § 106 ods.1 O.z., § 7 ods.1, 2, 3 vyhl. č. 32/65 Zb. a dôvodil, že priznal v tomto

konaní žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 20-násobku základného počtu
bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 1 200 364,- Sk, t.j. 40.508,66 € (1016,97 bodov x 60 Sk
za jeden bod = 61 018,20 Sk x 20-násobok) a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
40-násobku zo základného počtu bodov, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 3 024 000,-Sk, t.j. 100
378,41 € (1260 bodov x 60 Sk za jeden bod = 75 600 x 40-násobok) (podľa znaleckého posudku).

Uvedené náhrady súd krátil o 30%, pretože podľa názoru súdu existuje miera spoluúčasti žalobcu na
vznikuanásledkochdopravnejnehodyspočívajúcavtom,žežalobcamalvedomosťotom,ževodičX.Š.
pred jazdou požíval alkoholické nápoje, nakoľko bolo v konaní preukázané, že v čase pred nehodou boli
spolu prítomní v pohostinstve zvanom Papuča v Michalovciach, z ktorého spoločne odišli v predmetnom
motorovom vozidle. Z toho súd vyhodnotil, že žalobca svojím konaním tým, že kritického dňa zavinenie

porušil preventívne povinnosti v zmysle § 415 OZ, pretože si mal byť vedomý, že vodič s požitými
alkoholickými nápojmi, môže spôsobiť dopravnú nehodu.Z takto vypočítanej náhrady, t.j. z čiastky 140 887,07 € (40 508,66 € + 100 378,41 €) po odpočítaní 30%,
t.j. čiastky 42 266,12 €, náhrada, ktorá prislúcha žalobcovi predstavuje sumu 98 620,65 € (2 971 054,73
Sk), na ktorú súd zaviazal žalovaného spôsobom ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a

keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil titulom náhrady škody viac než bolo týmto rozhodnutím súdu
priznané, preto v prevyšujúcej časti jeho nárok bol zamietnutý.

Súd dôvodil, že svedok Q. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.6.2010 potvrdil skutočnosť, že
vodičovi Š. motorové vozidlo požičal a ten ho v čase nehody riadil s jeho vedomím. Túto skutočnosť vo
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.1.2008 potvrdil aj svedok X. Š. (viď dôkaz č.l. 188-122 spisu).

Svedok H.. Q. V. na pojednávaní dňa 24.5.2010 (viď dôkaz č.l. 238 spisu) potvrdil pravdivosť a úplnosť
výpovede žalovaného v trestnom konaní zo dňa 5.5.2003, kde na č.l. 41, 42 pripojeného spisu tunajšieho
súdu 2T/134/2003 uviedol, že vodič X. Š. riadil jeho motorové vozidlo v čase nehody s jeho súhlasom.
Vzhľadom k uvedenému súd vyhodnotil jeho neskoršiu výpoveď v tomto konaní, kde na pojednávaní dňa
6.8.2007 túto skutočnosť popieral za účelovú už aj preto, že tento rozpor vo výpovedi nevedel žiadnym
spôsobom zdôvodniť a na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či kritického dňa hlásil na polícii krádež

motorového vozidla Škoda Octavia, žalovaný uviedol, že „nie, nehlásil“. (viď dôkaz č.l. 108, 109 spisu).

Ak by aj súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že vodič X. Š. viedol motorové vozidlo bez
vedomia žalovaného, vzhľadom k ust. § 430 OZ ods.1, druhá veta zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ
spoločne s vodičom, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil, pričom túto
zákonom predpokladanú nedbalosť je možné jednoznačne vyvodzovať z okolností zapožičania vozidla

svojej sestre a Q. J., pri ktorom žalovaný žiadnym spôsobom výslovne nevylúčil jeho zapožičanie aj inej
osobe, lebo za nedbalosť je možné považovať také konanie zodpovedného subjektu, pri ktorom koná s
vedomím možného následku, ktorý svojím konaním hoci vopred nezamýšľa a nechce dosiahnuť, má si
byť vedomý aspoň teoretickej možnosti vzniku takéhoto následku v príčinnej súvislosti s jeho primárnym
konaním.

Súd ďalej neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania zo strany VÚ týkajúcu sa nárokov žalobcu
v zmysle procesných úprav realizovaných v priebehu konania a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil
nároky titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia rozšírením žaloby na základe položiek
určených znaleckými posudkami Q.. Q. Z., č. 1/2011 a Q.. G. Z. č. 15/2012 akonáhle mal preukázanú
vedomosť, uplatnil si škodu pri ustálení stavu.

Súd priznal advokátovi za tieto úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zast., spísanie žaloby,
pojednávania v dňoch 23.4.2007, 13.6.2007, 6.8.2007, 23.1.2008, každý úkon po 619,07 € ďalej
pojednávania v dňoch 13.5.2009, 9.11.2009, 24.5.2010, 21.6.2010, 20.8.2010, 27.6.2012, 29.10.2012
a 7.12.2012, návrh na rozšírenie žaloby zo dňa 10.5.2012, vyjadrenie k znaleckému posudku, každý
úkon po 619,99 € vychádzajúc z výpočtového základu 98 620,95 € (v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

spolu odmena predstavuje čiastku 9 905,32 €. K uvedenej odmene patrí režijný paušál v zmysle § 16
ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to 2 x 4,98 €, 3 x 5,91 €, 1 x 6,34 €, 2 x 6,95 €, 3 x 7,21 € a 5 x 7,41
€, t.j. spolu 106,61 €.

K vyššie uvedeným úkonom súd priznal v zmysle § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s príslušnými ust.
zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal náhradu za použitie motorového vozidla TOYOTA

LANDCRUISER, EČ: S. XXX P. na trase Košice - Michalovce a späť, ktorého priemerná spotreba na
100 km je 9,7 l.

K uvedeným úkonom patrila aj amortizácia motorového vozidla zn. TOYOTA LANDCRUISER, EČ: S.
XXX P. za cestu Košice - Michalovce a späť (65 km x 2), pri 0,183 € za 1 km v dňoch 24.5.2010,
21.6.2010, 27.6.2012 a 29.10.2012 každá suma po 23,79 €, čo spolu cestovné vrátane amortizácie

motorového vozidla predstavuje sumu 159,31 €.

Pri strate času hotových výdavkov a náhrada za stratu času je suma 407,99 €. Celkove teda odmena
advokáta a hotové výdavky predstavujú sumu 10 419,92 € (9 905,32 € + 106,61 € + 407,99 €). Takto
vyčíslenú sumu súd zvýšil o daň z priadnej hodnoty v zmysle § 18 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. podľa
zák.č. 222/2004 Z.z., čo predstavuje 2 083,98 €, t.j. spolu 12 503,90 €. K uvedenej čiastke súd prirátal aj

preddavky na trovy dôkazov zložené žalobcom v priebehu konania vo výške 650 €. Celkove teda trovykonania predstavujú sumu 13 153,90 €, ktorú súd priznal žalobcovi s poukazom na citované právne
ustanovenie.

V podanom odvolaní s poukazom na § 205 ods.1 O.s.p. VÚ, čo do vyhovujúcej časti žiadal

zmeniť rozsudok tak, že návrh žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia zamietne odvolací súd a žalobca zaplatí náhradu trov VÚ, ktoré mu vzniknú.

V odvolaní namietal, že podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. sú tu dôvody odvolania, lebo nejde tu o
30% mieru spoluzavinenia na vzniku škody na zdraví. Závery súdu sú predčasné, žalovaný neumožnil
použitie motorového vozidla inej osobe ako svojej sestre a druhovi a ani nemal vedomosť o tom, že
toto motorové vozidlo použije iný, než ten, komu ho požičal, preto je jeho zodpovednosť v zmysle ust.

§ 427 OZ vylúčená a je v zmysle § 430 ods.1 Obč.zák. daná zodpovednosť toho, kto bez vedomia
prevádzkovateľa toto motorové vozidlo umožnil použiť, prípadne toto na prevádzku použil. Nejde tu
o zodpovednosť za vzniknutú škodu podľa § 427 OZ u žalovaného. Nesprávne je rozhodnutie súdu
aj čo do výšky priznaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia ako aj posúdenie vznesenej námietky premlčania. Pri bolestnom súd nepostupoval podľa § 7

ods.3vyhl.č.32/1965Zb.aodvolateľkapovažujezaneprimeranéaneodôvodnenézvýšenie40-násobku
bodového ohodnotenia na 1260 bodov, lebo základné bodové ohodnotenie zohľadňuje skutočnosť, že
poškodený pod vplyvom negatívnych následkov je obmedzený vo svojich možnostiach spoločenského,
kultúrneho a spoločenského vyžitia, ale aj pracovného uplatnenia.

VÚ nespochybňuje skutočnosť, že úraz u žalobcu zanechal trvalé následky, ale on funguje ako iný

jedinec, je schopný fyzicky a psychicky sa sám postarať o seba, lebo mal sa zamestnať najprv vo Veľkej
Británii (od 3 mesiaca 2007) a neskôr v Českej republike, t.j. v roku 2010, kde žije a pracuje doteraz a
pracuje na plný úväzok, čiže nevyžaduje žiadnu potrebu pomoci druhých osôb. Tento súčasný zdravotný
stavaobmedzeniastýmsúvisiaceniesúúmernénáhradepriznanejsúdmi.Zanesprávnejeajrozšírenie
návrhu a samotné premlčanie nebolo zohľadnené súdom podľa § 106 ods.1 Obč.zák. Podľa súdnej

praxe, ak má vedomosť o škode zodpovedná osoba, má žiadať súd o rozhodnutie, zákon vychádza z
predpokladu, že osoba, ktorá si pamätá škodu, má si nárok uplatniť akonáhle má k dispozícii informácie
o vzniku škody (Najvyšší súd SR M Cdo 37/2000 zo dňa 27.8.2001, ktoré vyšlo pod R 68/2003. Za deň
zistenia bolesti nemožno považovať deň vyhotovenia posudkov o bolestnom, ale okamih ustáleného
zdravotného stavu poškodeného. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú

a zistenú bolesť (§ 9 ods.1 vyhl.č. 32/1965 Zb.). Za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne
deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára a až znaleckým posudkom Q.. Z. bolo zrejmé, že
zdravotný stav žalobcu bol pri vykonaní bodového ohodnotenia za bolesť ustálený v septembri 2003,
t.j. 6 mesiacov po úraze a hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri zdravotnom stave žalobcu
ustálený 3 roky po úraze, t.j. 24.4.2006 a lehota v čase rozšírenia žalobného návrhu zo dňa 11.5.2012

podľa § 106 O.z. uplynula.

Odvolanie podal aj žalovaný S. podľa obálky dňa 17.4.2013 na pošte, vo Veľkej Británii, datoval ho
pri podpise 6.4.2013. V odvolaní tvrdil, že súd rozhodol nesprávne, lebo na základe Q.. J. ako svedka
nemohol rozhodnúť, ktorý nebol nikdy majiteľom vozidla a nikdy od neho nedostal auto do užívania ako
uvádza vo svojej výpovedi, sestra K. užívala jeho motorové vozidlo, prečo súd nepredvolal jeho sestru,

vôbec nebral do úvahy jeho výpoveď, kde jasne a dôrazne povedal, že nikdy nepožičal ani J. tak ani
Š., ktorý túto nehodu spôsobil, od prvého dňa chodil za ním J., aby za sumu 500 tisíc korún povedal,
že auto požičal, že nemá sa ničoho báť, že všetko uhradil poisťovni. J. aktívne vybavoval vyšetrovateľa
a jemu povedal, že „neboj sa, všetko sa ututlá, bude pokoj, lebo ja som už aj so svojim švagrom P.. Z.
vybavil a aby o Č. sa postaral tak, aby bolo všetko ok“. Potom dostal predvolanie na výpoveď tak volal

J., povedal aby tam išiel, je všetko vybavené policajtom. Preto podpísal prázdnu zápisnicu, čo už oni
chceli. Súd odročil sa, on chcel byť konfrontovaný tak s J. tak aj Š.H.K. U. Č..

Ďalej sa to naťahuje, nevie čo ďalej, keď J. mu ponúkol 500 tisíc Sk za kladnú výpoveď, podotkol,
že „neboj sa nič všetci od sudkyne, doktorov a policajtov vedia, čo majú robiť, dnes si stačí zohnať
troch kamarátov, hocičo a človek, ktorý nemá ani štipku vinu na tom, sa stalo Č. má zaplatiť nehorázne

peniaze?“. Opýta sa súdu, kedy Š.K. G.aplatí škodu, ktorú spôsobil na jeho vozidle. Do dnešného dňa
nedostal ani korunu. On proste dostane podmienku a bude sa im všetkým smiať do tváre.Vo vyjadrení k odvolaniu VÚ, žalobca navrhol potvrdiť rozsudok a priznať trovy odvolacieho konania.
Toto vyjadrenie bolo doručené VÚ a žalovanému pre závadu v doručení, pretože na adrese v Slovenskej
republike je neznámy, nebolo doručené.

Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 7.6.2013 bolo argumentované, že vykonaným dokazovaním sa
preukázalo v danom prípade, že prevádzateľ motorového vozidla žiadnym faktickým a relevantným
spôsobom nevylúčil použitie svojho vozidla aj inou osobou , a preto v prípade ďalšieho zapožičania inej
osobe nie sú splnené podmienky pre prechod jeho objektívnej zodpovednosti na túto osobu v zmysle
§ 430 ods.1 OZ. a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané konanie vodiča proti vôli prevádzateľa

ohľadompoužitiamotorovéhovozidlatakakotopredpokladáust.§430ods.1OZaanibezjehovedomia,
pretože sa jednalo o dobrovoľné a vedomé zapožičanie vozidla osobou, ktorá týmto vozidlom v danom
čase disponovala s vedomím prevádzateľa.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku správne oddelil nárok na náhradu za bolesť od nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia a obidva nároky posúdil samostatne, pričom svoju úvahu riadne
odôvodnil.

VÚ vo vzťahu k priznaniu zvýšenia odškodnenia za bolesť svoje námietky v odvolaní odôvodnil iba
všeobecnými zdôvodneniami, ktoré sú v rozpore so závermi znaleckých posudkov, ktoré posudzovali aj
bolestivosť a náročnosť liečby všetkých zranení žalobcu a z ktorých súd aj pri rozhodovaní vychádzal.

Rozhodne sa nie je možné stotožniť s názorom VÚ, že „finančný ekvivalent“ hodnotenia bolestného
čo v prípade žalobcu predstavuje sumu 61 018,20 Sk by mal spĺňať funkciu primeraného odškodnenia

za liečbu trvajúcu viac ako 8 mesiacov, hospitalizáciu v dĺžke 33 dní, 3 operácie a celý priebeh liečby
znalcami označený ako komplikovaný, spojený s bolesťami silnej intenzity po dlhší čas.

Trvalé následky podstatným a zásadným spôsobom ovplyvňujú každodenný život žalobcu a to najmä
zmeny na mozgu, časté závraty a poškodenie pľúc a uvedeným následkom je prispôsobené aj
momentálne zamestnanie žalobcu bez námahy a zaťažovania fyzickou prácou, ďalej skutočnosť, že

žalobca nie je odkázaný na pomoc inej osoby ako tvrdí VÚ nemôže odôvodňovať neprimeranosť
odškodnenia v sume 70 264,88 €, ktorá má predstavovať trvalú a jednorazovú kompenzáciu do konca
je ho života a to aj so zohľadnením budúceho zhoršovania stavu potvrdeného aj znaleckými posudkami.

K námietke premlčania uviedol, že po zmene žaloby dňa 11.5.2012 z dôvodu uplynutia 2 ročnej
subjektívnej doby odo dňa ustálenia zdravotného stavu v septembri 2003, resp. 24.4.2006 bol uplatnený

nárok včas a žalobca nepovažuje námietku premlčania za dôvodnú, lebo nároky na náhradu škody, o
ktorých jediných mal vedomosť z posudku vypracovanom Q.T.. Z. dňa 24.9.2003 uplatnil riadne žalobou
dňa 25.2.2005, teda tiež do 2 rokov v rámci subjektívnej premlčacej doby (úraz sa stal 24.3.2003, žaloba
podaná 25.2.2005). Následne po zistení iného rozsahu, teda výšky škody na zdraví žalobcu vyplývajúcej
zo znaleckých posudkov opätovne v dvojročnej subjektívnej dobe uplatnil tieto nároky návrhom na

pripustenie zmeny žaloby, žalobca nemal a ani nemohol mať v čase podania žaloby vedomosť o škode
na zdraví, ktorá bola určená položkami, ktoré stanovili znalci až v priebehu konania a teda u neho v
súlade s § 106 ods.1 OZ začala subjektívna dvojročná premlčacia doba vo vzťahu k tejto časti škody
plynúť až doručením znaleckých posudkov.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu
prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil).

Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a

uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s touto ústavou.Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR.

Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Výroky o zamietnutí žaloby v časti podľa § 206 ods.1, 3 O.s.p. neboli preskúmavané.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132

O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Súdvzaldoúvahyibaskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,resp.vyšlipočaskonania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas

konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s.
p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny

predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania).

Zust.§153ods.1O.s.p.vyplýva,žesúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a
nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto konaní,
dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch ako dokazovanie v konaní nesporovom.
V sporovom konaní účastník má preto povinnosť tvrdenia ( § 79 ods. 1 O.s.p. ) a povinnosť dôkaznú. To

ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta
tretia O.s.p. vychádzal z toho, že súd síce nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrhúčastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované
dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie
vo veci. Ide tu o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon

ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania
neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti.

Odvolací súd k výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa doplňuje len toľko, že v
odvolacomkonanínedošlokzmeneskutkovéhostavuaodvolacísúdužnemôžeskutkovézistenia,ktoré
sú založené na hodnotení dôkazov a v ktorých nezistil logický rozpor pri hodnotení dôkazov, vyhodnotiť

inak, a to z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, súd správne vykonal
dôkazy a vyhodnotil ich, pričom vychádzal z ust. § 132 až § 135 O.s.p., ani jeden z odvolacích dôvodov
nebol preukázaný v tomto konaní.

Dokazovaním bolo preukázané, že zo žiadnej v časti odvolania nevyplynula ani tá okolnosť namietaná
VÚ, ktorá by bola relevantná po vykonaní dokazovania súdom.

Súd sa vyporiadal prakticky so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, s poukazom na § 127 O.s.p.

vykonal rozsiahle znalecké aj ďalšie kontrolné dokazovanie a nebolo sporu o tom, že došlo ku škode
na zdraví a že by nesprávne aplikoval súd ust. § 427 ods.1 OZ, lebo právnické osoby vykonávajúce
dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. To, či žalovaný zodpovedá
ako prevádzateľ za škodu podľa § 430 ods.1 OZ je možné, ale len podľa vyjadrenia žalobcu k odvolaniu,
pretože súd správne citoval právne normy a zákonne ich aj aplikoval. Náhrady boli krátené v súvislosti

s tým o 30%, pri priznaní 40-násobku základného počtu bodov (3 024 000,- Sk, t.j. 100 378,41 € - 1260
bodov x 60,- Sk za jeden bod = 75 600 x 40 násobok pri sťažení spoločenského uplatnenia), lebo miera
spoluúčasti žalobcu je za to, že následkom dopravnej nehody utrpel škodu, avšak žalobca musel mať
vedomosť o tom, že vodič Š. pre jazdou požil alkoholické nápoje, popíjal si alkohol a bolo v konaní
preukázané, že v čase pred nehodou boli spolu prítomní v pohostinstve zv. „papuča“ v Michalovciach,

spoločne odišli vo vozidle, kritického dňa potom zavinene porušil preventívne povinnosti nedopustiť sa
vzniku škody podľa § 415 OZ (generálna klauzula o prevencii vo vzťahu ku vzniku škody). On si musel
byť vedomý toho, že vodič s požitými alkoholickými nápojmi môže spôsobiť dopravnú nehodu. Preto súd
neurobil chybu, ak od náhrady po zvýšení odrátal 30% zavinenie žalobcu.

Ostatné námietky uvedené v odvolaní aj vrátane námietok premlčania sú vysvetlené vo vyjadrení

žalobcukodvolaniuVÚ,ktorébolodoručenéVÚ,t.j.ALLIANZ-Slovenskápoisťovňa,a.s.,dňa10.7.2013
a táto už nereagovala vo veci.

Vzhľadom na odvolanie žalovaného písané zo zahraničia (Walsall, England), toto odvolanie je napísané
akokeby vedľajší účastník a žalovaný Q. S. nevedeli oznámiť podozrenie z trestného činu podvodu, resp.
aj VÚ je povinný podľa Trestného zákona podať oznámenie o trestnom čine, ak ide o okolnosti, ktoré

píše v odvolaní. Odvolací súd sa nemohol zaoberať týmto odvolaním, vzhľadom na to, že toto odvolanie
je absorbované odvolaním VÚ a žalovaný v odvolaní uvádza: „človek, ktorý nemal ani stipku viny, na
tom co sa stalo D. ma zaplatit nehorazne peniaze? Este na zaver by som sa chcel pytat súdu kedy W.K.
zaplati skodu ktoru sposobil na mojom vozidle? Do dnesneho dna som nedostal od neho ani korunu
(Lelic mu ponúkal 500 tisíc sk za kladnu vypoved)“, toto odvolanie je neopodstatnené.

Pri pasívnej legitimácie, či už podľa § 427 OZ ako aj 430 ods.1 OZ je nemiestna námietka zo strany
VÚ, že prichádzala do úvahy iná, resp. niekoho iného zodpovednosť za škodu, lebo na tieto námietky
nenavrhol žiadne dokazovanie ani pred vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 120 ods.4, VÚ
aanipotomvodvolacomkonanílensaopakujújehovýpovede,žepoúrazežalobcavycestoval,pracoval
vo Veľkej Británii, potom sa zdržiaval v Prahe, pracuje v ČR a nikto sa nemusí o neho starať, čiže kvalitu

jeho životu a následky zranenia nijako neovplyvnili. Je to namietané bez právnej relevancie, lebo VÚ
neuvádza už, aké lieky a aké sebazaprenia musí podstúpiť žalobca pri pracovných záležitostiach, či už
v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere, keď je zamestnaný a tým len v závislosti na utrpené
zranenia neprenáša vlastné povinnosti o svoje zdravie a nápravu zdravotného stavu na iné osoby, čoje vždy lepšie, než aby bol povedzme trvale práce nečinný, invalidný a pod., nemožno mu pripísať na
ujmu z hľadiska náhrady škody to, že sa po úraze zamestnal.

Odvolací súd so zreteľom na návrhové konanie považuje za vhodné pripomenúť VÚ, že ide o

kontradiktórne konanie a on je povinný navrhnúť dôkazy, t.j. aj konfrontáciu svedkov s účastníkmi a
účastníkov navzájom, tieto urobiť, zabezpečiť a pod. a nie opakovane namietať škodu, avšak neponúkať
žiadne dôkazy v tomto smere.

V oblasti teologického výkladu právnych noriem pri právnom posúdení veci, súd správne postupoval
podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, lebo výklad a uplatňovanie ústavným zákonom, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou a v pochybnostiach ide

tu vždy prioritne o práva jednotlivca a nie právo právnickej osoby, preto aplikácia zásady pri výklade
právnych noriem, t.j. že prioritné je právo fyzickej osoby, t. zn. zásada in dubio libertate vo vzťahu k
právnickej osobe VÚ, ktorá pomáha byť úspešným účastníkovi v konaní a aj v tejto časti odvolací súd
považuje odvolanie za neopodstatnené.

Rozsudok vychádza z toho, že aj pri zapožičaní motorového vozidlo, skutkový dej by možno súd zistil

inak, len postupom podľa § 213 ods.1, 3 O.s.p. a pri návrhovom konaní už odvolací súd nemal inú
možnosť ako ísť a zisťovať okolnosti pôžičky vozidla, resp. ako došlo k dopravnej nehode. Prevádzateľ
vozidla relevantným spôsobom nevylúčil použitie svojho vozidla aj inou osobou, a preto v prípade
zapožičania inej osoby nie sú splnené podmienky pre prechod jeho objektívnej zodpovednosti na túto
osobu, teda stále zodpovedá S., čo vyplýva z výpovede žalobcu, aj keď inak vypovedal svedok Q. J..

Vôľa požičania osobného motorového vozidla pri prechode jeho objektívnej zodpovednosti je dôležitá,
lebo vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že konanie vodiča proti vôli prevádzateľa podľa § 430
ods.1 OZ (aby konal bez jeho vedomia) nie je preukázaná, a preto išlo o stále, dobrovoľné a vedomé
požičanie auta osobou, ktorá týmto vozidlom v danom čase disponovala s vedomím prevádzateľa a bola
mu známa - sestra S. o tom vedela.

Podstatné je aj to, že VÚ nemala žiadne námietky k tomu, keď vodič Š. požil alkoholické nápoje pred
jazdou, ako aj ku okolnostiam nehody a či už žalovaný poznal alebo nepoznal žalobcu; musel poznať
vodiča X. Š., o čom vedela aj jeho sestra.

Odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepovažuje vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu za potrebné a účelné v tejto veci, pretože tieto skutočnosti uvedené vo vyjadrení sa opakujú v

celom konaní (§ 142, § 224 ods.1 O.s.p.) a neúspešný žalovaný a VÚ nemá na ich náhradu právo.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.