Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206273
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 3.667,63 € a nemajetkovej ujmy
733,53 €, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči

žalovanej zaplatenia sumy 3.667,63 € titulom majetkovej škody, sumy 733,53 € titulom nemajetkovej
ujmy a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol
písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného priadku, zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Y. L., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 7633/2010. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému

súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej dobe. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 žalobca uviedol, že
disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nejde tu teda o rozhodnutie

rozhodcovskej komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní
neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. V
exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný poriadok v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 nerobil rozdiel medzi exekučnými
titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora oudelenie poverenia do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný

k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
18.11.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o
udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 162 dní.
Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, navrhol žalobca

vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce
právne významné skutočnosti. Poukázal na to, že exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu
od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul

- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej § 41
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne
účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je
možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená

prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vznikla
mu majetková škoda v celkovej výške 3.667,63 € predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu. Zároveň si uplatňuje náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a

práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho
očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho

pohľadávky a jej príslušenstva, lebo by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil sumu 733,53 €, t.j. 20 %
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Žalobca ďalej uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú
o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť
pozitívne nereagovala.

Žalovaná vo vyjadrení k návrhu (č.l. 151) navrhla žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania splnenia
základnýchzákonnýchpodmienokpotrebnýchprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003
Z. z. zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania. Uviedla, že v žalobnom návrhu sa vyskytujú
viaceré nedostatky, napr. neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, absencia
relevantných údajov ako je dátum doručenia podania na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o

vzniku škody. Žalobca nepriložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného
exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď. Poukazuje na to, že neoznačenie
spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na
porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu

SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS374/2012). Nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody, keď žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia,ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly
prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Dňa 23.04.2012

jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba vo veci, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. S poukazom na § 15 zákona
č. 514/2003 Z.z. má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Napriek opakovaným
výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení

prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovaťnároknanáhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal,zktoréhodôvoduMinisterstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. nárok žalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie
poverenia uplatňuje svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva

v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti a to najmä takej, ktorá
nevedie k vydaniu rozhodnutia. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti
o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je preto možné
považovať za nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť

len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zároveň
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
vydanie poverenia, ale týka sa len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku).
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer

zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného od 01.06.2011 zároveň vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy
bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok

žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Pred dňom
01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvádzal vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. V samotnej dôvodovej správe, je k novelizovanému ustanoveniu
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia

na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná
rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
"rozhodnutí rozhodcovských súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia, pričom § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Pokiaľ žalobca namieta, že súd

prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal "opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu", v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3. marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.
septembra 2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu

vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaná zároveň vzniesla námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. XXXX (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Žalobca podľa názoru žalovanej nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha ani existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným

rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobách namieta. Na
základe všetkých uvedených skutočností je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať
žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku
škody. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnilajeho ďalšie podnikateľské postupy. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a
príslušenstva nie je podložená žiadnymi reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. V súvislosti s
uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy je zároveň potrebné posúdiť jeho súlad s dobrými

mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Má zato, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 11.12.2013, a to v neprítomnosti účastníkov konania a právneho

zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie
doručené dňa 28.11.2013, rovnako ako žalovanej (doručenky č.l. 121 pv).

Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 04.12.2013 z dôvodu
zachovania zásady hospodárnosti konania a spolu s ospravedlnením predložila vyjadrenie k návrhu. I
keď súd vyjadrenie žalovanej pre krátkosť času (originál vyjadrenia žalovanej bol doručený súdu dňa
09.12.2012) nedoručil žalobcovi, vzhľadom na množstvo konaní s rovnakým či obdobným predmetom

konania, medzi tými istými účastníkmi, nielen na tunajšom súde, ale na viacerých súdoch v SR, kde
žalovaná podáva rovnaké vyjadrenia (čo je súdu známe z vlastnej úradnej činnosti), má súd zato,
že nedoručením vyjadrenia žalovanej nedošlo k porušeniu práv žalobcu, keďže tento má vedomosť o
postoji žalovanej k uplatnenému nároku. Žalobca zároveň mal možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa
11.12.2013, na ktorom by mu bolo vyjadrenie žalovanej doručené.

Dňa 06.12.2013 bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalobca
žiadal zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR z dôvodu
porušenia práva na súdnu ochranu, osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci
nestranným súdom (č.l. 137-150). Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 127
Ústavy SR, v ktorom konaní sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a

zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané
dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), §109 ods. 2 písm. c) O.s.p., z ktorého dôvodu
navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. 9C/58/2012 prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Napriek tomu, že žalobcovi nebolo oznámené, že by došlo
k zrušeniu termínu pojednávania, na pojednávanie sa ani žalobca, ani je právny zástupca, nedostavili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené podmienky § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu a žalovanej, ktorá s vykonaním
pojednávania v jej neprítomnosti súhlasila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to
žalobného návrhu zo dňa 21.09.2012 (č.l. 1-4), uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/42/2013

zo dňa 12.02.2013 (č.l. 118-120), vyjadrením žalovanej ohľadom predbežného prerokovania nároku (č.l.
124), návrhom žalobcu na prerušenie konania (č.l. 137-150), vyjadrením žalovanej (č.l. 151-159), ako
aj ostatným obsahom spisu a exekučným spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/596/2010,
pripojeným na základe návrhu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným
skutkovým záverom, ktoré nasledovne právne kvalifikoval.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) súd konanie preruší, ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 O.s.p. je obligatórne a vzťahuje sa na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú súd nie je v konaní oprávnený riešiť ako otázku predbežnú. Naproti

tomu prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je fakultatívne a bude namieste vtedy, ak
prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd na také konanie dal podnet. Súd je toho názoru, že otázka zákonného sudcu nie je svojoupovahou takou predbežnou otázkou, ako to má na mysli či už ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.
alebo ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda otázkou, od ktorej závisí rozhodnutie v merite
veci. V súvislosti s námietkou zákonného sudcu a práva na nestranný súd zároveň súd poukazuje na

to, že z dôvodu vzniku možných pochybností o nezaujatosti sudcov tunajšieho súdu bola daná vec
podľa § 16 O.s.p. predložená Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením sp. zn. 9NcC/42/2013 zo dňa
12.02.2013, právoplatným dňa 13.08.2013, rozhodol o vylúčení Mgr. Daniely Pilarčíkovej (ktorá nie je
zákonnou sudkyňou v danej veci, pozn. súdu) z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 9C/58/2012 s tým, že ostatní sudcovia Okresného súdu Námestovo nie sú vylúčení z

prejednávaniaarozhodovaniaveci.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdnevideldôvodpreprerušenie
konania z dôvodu uvádzaného žalobcom, preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný
zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu, tento bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s
tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 6Er/596/2010,

spočívajúcom jednak v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie a jednak v nesprávnosti postupu
exekučného súdu, keď žiadosť súdneho exekútora bola súdom nesprávne zamietnutá.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/596/2010 vyplýva, že žalobca ako oprávnený,
prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 09.06.2010 navrhol do zápisnice spísanej pred súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vykonanie exekúcie voči povinnej Y. L., F. XXX, o vymoženie sumy
812,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 812,- € od 19.07.2009 do zaplatenia, úroku
vo výške 6 % ročne zo sumy 812,- € od 24.11.2009 do zaplatenia, trov konania 223,51 € a trov exekúcie,
a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.02.2010 sp. zn.
SR 23020/09, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské

rameno 8, Bratislava, právoplatného dňa 15.03.2010 a vykonateľného dňa 18.03.2010. Súdny exekútor
žiadosťou sp. zn. EX 7633/10, doručenou súdu dňa 05.08.2010, požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 6Er/596/2010-9 zo dňa 30.08.2010 súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Po predložení veci odvolaciemu súdu oprávnený podaním zo

dňa 19.01.2011, doručeným súdu dňa 20.01.2011, zobral odvolanie bez uvedenia dôvodu späť a navrhol
odvolacie konanie zastaviť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp. zn. 6CoE/4/2011 zo dňa
28.02.2011 odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s uvedeným uznesením Krajského súdu v Žiline nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.05.2011.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej zákon
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi

upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho
predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, nezákonné
zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom
opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, 2. škodu, ktorá predstavuje skutočnú

škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 05.08.2010, t.j. ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto

lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/596/2010 jednoznačne vyplýva, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v danej veci bola doručená súdu dňa 05.08.2010, pričom súd o žiadosti
rozhodol dňa 30.08.2010 uznesením, ktorým návrh na vydanie poverenia zamietol. Z dikcie ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní je stanovená pre písomné poverenie
exekútora v prípade, ak nebude zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Postup súdu v prípade,
ak je zistený rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom upravuje tretia veta citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ktorá však neustanovuje lehotu, v ktorej je súd povinný v takom prípade rozhodnúť. Vzhľadom na
uvedené možno vyvodiť záver, že pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia sa

15-dňová lehota uvedená v druhej vete citovaného zákonného ustanovenia nevzťahuje. Je zrejmé,
že v prípade zistenia rozporu so zákonom si rozhodnutie súdu vyžaduje jednak zložitejšie právne
posúdenie, čo si vyžaduje dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie ďalších dôkazov potrebných
pre rozhodnutie. V tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenie doručená súdu dňa 08.08.2010
a súd rozhodol dňa 30.08.2010, teda po 24 dňoch, nie po viac ako 162 dňoch ako je uvedené v

žalobnom návrhu. Exekučný súd tak podľa názoru súdu rozhodol v primeranej lehote, keď zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv, ako aj
potrebu postupu v súlade s právom Európskej únie, ktorej je Slovenská republika členov. V súvislosti

s tvrdením žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená aj tým, že
exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie, v dôsledku čoho je jeho pohľadávka voči povinnej nevymožiteľná,
súd poukazuje na to, že v prípade rozhodnutia súdu nemohlo ísť o nesprávny úradný postup. Pod
nesprávny úradný postup totiž nemožno zahrnúť proces vykonávaný orgánom verejnej moci, ktorého

výsledkom je konkrétne rozhodnutie. V danom prípade by teda mohlo ísť len o zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Keďže podľa žalobcu bolo uznesenie exekučného
súdu zo dňa 30.08.2010 nesprávne, mal možnosť podať proti nemu odvolanie, ktorú možnosť i využil.
Následne však sám žalobca odvolanie voči uzneseniu zobral späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie
konanie zastavené a uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť. Žalobca (oprávnený) pritom

odvolanie voči uzneseniu zobral späť bez uvedenie akéhokoľvek dôvodu. Uvedený postup žalobcu v
exekučnom konaní teda možno chápať ako akceptáciu, súhlas s postupom exekučného súdu, z ktorého
dôvodu nie je teraz namieste namietať nesprávnosť postupu exekučného súdu vo vzťahu k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobca nepreukázal ani nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov na preukázanie ním tvrdeného porušenia povinnosti Okresného súdu Námestovo vo
veci sp. zn. 6Er/596/2010 rozhodnúť o žiadosti u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

stanovenejlehote,ateda,žebydošloknesprávnemuúradnémupostupuvdanejveci,existenciaktorého
je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich
nie je táto zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že v dôsledku nepreukázania nesprávneho

úradného postupu nie je možné návrhu žalobcu vyhovieť, a to bez potreby skúmania naplnenia ďalších
dvoch podmienok vyžadovaných pre vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe
uvedených skutočností potom súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o námietku žalovanej vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že žalobca

pred začatím súdneho konania podal na Ministerstve spravodlivosti viaceré žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, a to najneskôr dňa 25.09.2012. Samotná žalovaná nepoprela
uplatnenie konkrétneho nároku, ktorý je predmetom tohto konania, keď z jej vyjadrenia k predbežnému
prerokovaniu nároku žalobcu (č.l. 124) vyplýva, že nemôže jednoznačne potvrdiť, a teda ani vyvrátiť
(pozn. súdu), že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom doručených žiadostí o predbežné

prerokovanie. I keď žalobný návrh v tejto veci bol žalobcom podaný skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov
od podania najneskoršej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vzhľadom na neuspokojenie
nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti, ktorá uplynula počas súdneho konania, bolo zrejmé, že
žalovanáneuznalanárokžalobcu,ktoráskutočnosťnakoniecvyplývaizvyjadreniažalovanej.Vzhľadom
na uvedené potom súd nezistil dôvody, ktoré by bránili preskúmaniu uplatneného nároku v súdnom

konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. I keď žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala priznať

náhradu trov konania, tieto nevyčíslila, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s
predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).