Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/154/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712210488
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712210488.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: O.. I. T.I.,

F.. XX. X. XXXX, T. Q. P. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v
Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporkyni: H. T., F.. X. X. XXXX, T. S. Č.. XX, XXX XX P., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: O.. D. T., F.. XX. X. XXXX, T. E., I. XXXX/XX, H. T. E., A..
Š. Č.. XX, odporkyňa a vedľajší účastník zastúpení JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v
Martine, Holubyho č. 51, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 13. 7. 2012 žiadala, aby súd určil, že právny úkon darovacej

zmluvy, ktorej vklad bol na Katastrálnom Košice, Správe katastra Košice IV zaregistrovaný pod V
10362/2010 dňa 7. 12. 2010 a ktorým vedľajší účastník daroval odporkyni jemu patriaci spoluvlastnícky
podiel nadobudnutý na základe C. XXX/XX v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. Skladná v
okrese Košice 4, v obci Košice - Juh, zapísaných na A. Č.. XXXX v registri "C" označených ako parcela
1291/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, dom č.s. 45 postavený na parcele č. 1291/1
je voči navrhovateľke neúčinný.

Vosvojompísomnomnávrhuuviedla,ženavrhovateľkaO..I.T.bolaakozákonnázástupkyňamaloletých
detí účastníčkou konania vedeného na Okresnom súde Martin pod číslom 16P 364/2001 o určenie

výživného a úpravu práv a povinností k deťom, pričom v tomto konaní ako odporca - otec maloletých detí
vystupoval vedľajší účastník O.. D. T.. V predmetnom konaní bol vynesený rozsudok dňa 15. 5. 2009.

Uvedeným rozsudkom 16P 364/2001 zo dňa 15. 5. 2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 19. 2. 2010 bol
vedľajší účastník zaviazaný platiť výživné na v tom čase mal. T. T.I. vo výške 663,88 € mesačne od 3. 4.
2001 do 16. 8. 2006, t.j. do času právoplatnosti rozvodu manželstva. Za toto obdobie od 3. 4. 2001 do
16. 8. 2006 vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom bolo vymedzené zameškané výživné vo výške
32 330,52 €, ktoré bol vedľajší účastník podľa spomenutého rozsudku povinný zaplatiť do 30-tich dní od
právoplatnostitohtorozsudkukrukámnavrhovateľky.Vedľajšíúčastníkrozsudkomstanovenúpovinnosť

nesplnil a ani do podania návrhu uvedenú povinnosť splnenú nemal. Už počas predmetného konania
uskutočňoval kroky smerujúce k tomu, aby nedisponoval žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné
na základe vyššie uvedeného exekučného titulu na sumu 32 330,52 € postihnúť a takto zabezpečiť
splnenie si povinností vyplývajúcich z vydaného rozsudku. Po vydaní spomenutého rozsudku vyzvalanavrhovateľka vedľajšieho účastníka k dobrovoľnému splneniu tejto povinnosti, ktorú však vedľajší
účastník do podania návrhu celkom nesplnil. Preto navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie
na Exekútorský úrad D.. D. P. J. J. F.E.. E.. S.. Š. XX, XXX XX T., ktorému vyšpecifikovala istinu a

trovy vzniknutého konania a žiadala, aby bola v znení návrhu vykonaná exekúcia na možný vedľajšiemu
účastníkovi patriaci majetok. Uvedená exekúcia prebieha do dnešného dňa po niekoľkých procesných
podaniach, z ktorých vyplynula oprávnenosť matky maloletých detí vyplývajúca z vydaného rozsudku
na zaplatenie čiastky 32 330,52 €, z ktorej vedľajší účastník z titulu zameškaného výživného uhradil
iba čiastku vo výške 13 244 €, pričom rozdiel do sumy 32 330,52 € neuhradil, čo predstavuje sumu 20

241,52 € a na túto sumu sa vedie exekúcia pod číslom EX 648/2010.

Navrhovateľka vyvinula úsilie smerujúce k zisteniu existencie majetku vedľajšieho účastníka, pričom
zistila, že vedľajší účastník bol vlastníkom nehnuteľnosti - bytu, ktorý je na Katastrálnom úrade Košice,
v Správe katastra Košice IV, v obci Košice - Juh, v kat. území Skladná, ktorý je zapísaný na A. Č..
XXXX ako parcela č. 1291/1 - zastavané plochy a nádvoria, dom č. súp. 45, postavený na parcele
1291/1 o výmere 378 m2, pričom spoluvlastnícky podiel k tejto vyššie uvedenej nehnuteľnosti nadobudol

dedičstvom C. XXX/XX I. následne tento svoj spoluvlastnícky podiel po vynesení vyššie uvedeného
rozsudku, teda exekučného titulu previedol darovacou zmluvou na odporkyňu, pričom táto darovacia
zmluvy bola na príslušnom Katastrálnom úrade Košice IV, v Správe katastra Košice IV, pre kat. úz.
Skladná registrovaná pod R. XXXXX/XXXX a to vkladovacím konaním č. R. XXXXX/XXXX zo dňa 7.
12. 2010 pod položkou výkazu zmien 614/2010.

Je potom nesporné, že vedľajší účastník previedol na odporkyňu jemu patriaci spoluvlastnícky podiel
na hore špecifikovanej nehnuteľnosti, i keď vedel, že má voči navrhovateľke splniť povinnosť v zmysle
exekučného titulu vo výške 32 330,52 € z titulu zameškaného výživného.

Odporkyňa mala taktiež vedomosť o prebiehajúcom konaní o určenie výživného na maloleté deti
a taktiež mala vedomosť od navrhovateľky, ktorá jej osobne túto skutočnosť oznámila po ukončení

pojednávania o výživné maloletých detí, ako i v priebehu konania, že existuje dlh vedľajšieho účastníka
voči navrhovateľke. No i napriek tejto skutočnosti a vedomosti o celej situácii v rodine navrhovateľky a
vedľajšieho účastníka prijala dar vo forme spoluvlastníckeho podielu vedľajšieho účastníka v jej byte.

Podľa § 42a ods. 1 veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči menu právne neúčinné. Toto právo

má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný,
alebo ak už bol uspokojený.

Z vyššie uvedenej prílohy ako i skutkového a právneho stavu a tiež po oboznámení sa s obsahom
navrhovaných pripojených spisov je nesporné, že vedľajší účastník disponoval s majetkom účelovo
tak, že ukrátil svojím konaním uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky, preto sa táto

prostredníctvom tohto návrhu domáha v zmysle § 42a ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
určenie právnej neúčinnosti vedľajším účastníkom uskutočneného právneho úkonu darovacej zmluvy
na spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti, ktorá je na Katastrálnom úrade Košice IV, v Správe katastra
Košice - Juh, zaregistrovaná na A. Č.. XXXX ako parcela č. 1291/1 - zastavané plochy a nádvoria, dom
č. súp. 45, postavený na parcele 1291/1 o výmere 378 m2, ktorá bola registrovaná pod R. XXXXX/

XXXX zo dňa 7. 12. 2010.

Ak teda mal vedľajší účastník povinnosť splniť podmienky rozsudku voči navrhovateľke, existovala teda
vymáhateľná pohľadávka a navrhovateľka tvrdila, že dlžníkom uskutočnený dar je právne neúčinný,
nakoľko ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky a úkon je zrealizovaný podľa podmienok
uvedených v ods. 2 - 5 § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je odporovateľný.

Podľa § 42a ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strany známy a právnemu úkonu,ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Je teda nesporné, že odporcov úkon vykazuje znaky uvedené v ods. 2 § 42a OZ, že je urobený v
posledných 3 rokoch a tiež je nesporné, že ukracuje veriteľa, že je urobený medzi osobami blízkymi
dlžníkovi - vedľajšiemu účastníkovi a že strana v darovacej zmluve uvedená ako obdarovaná, teda
odporkyňa poznala úmysel snahy dlžníka ukrátiť veriteľa, teda navrhovateľa a teda je dôkazná povinnosť

odporkyne preukázať, že úmysel vedľajšieho účastníka - dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe
uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu pri potrebnej starostlivosti rozpoznať. V danom prípade
sa vedomosť odporkyne ako osoby blízkej o existencii tohto úmyslu vedľajšieho účastníka - dlžníka
predpokladá (prezumuje) a preto odporkyňa nesie tvrdenia, dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno o
tom, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nevedela. Keďže z prebiehajúceho rozvodového konania ako i
z prebiehajúceho konania o určenie výživného odporkyňa mala vedomosť priamo od navrhovateľky, tak

právny úkon darovacej zmluvy je odporovateľný a súd by al takýto úkon za odporovateľný určiť.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka, ktorý
uviedol, že odporkyňa nemala a ani doposiaľ nemá vedomosť o tom, žeby si vedľajší účastník neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Podľa nej sa o deti vždy riadne staral, zabezpečoval, čo
potrebovali a o čo ho požiadali. Vnučky ani keď dosiahli plnoletosť, nikdy neinformovali odporkyňu

o neplatení výživného ich otcom, ani inak nenaznačili, žeby mali vzťahové problémy s ním. Nie je
pravdou tvrdenie navrhovateľky, žeby táto bola informovala odporkyňu o spore týkajúceho sa neplatenia
výživného, ktorý viedla s jej synom na okresnom súde. Z týchto dôvodov teda nie sú splnené zákonné
podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu - úmysel druhej strane známy nebol a odporkyňa
nemohla poznať a mať vedomosť o tom, žeby jej syn mal zameškané výživné a žeby prevodom

spoluvlastníckeho podielu na ňu ukrátil svoje deti. Z listu vlastníctva vyplýva, že odporkyňa bola
podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu č. 45 v Skladnej v podieli 3/20-tín, jej syn - vedľajší
účastník v tomto konaní nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/20-tín dedením. Nehnuteľnosti z dôvodu
značnej vzdialenosti od miesta bydliska neužíval, neplatil dane, nestaral sa o ne, všetky náklady znášala
odporkyňa. Vychádzajúc z týchto skutočností spoluvlastnícky podiel previedol na svoju matku.

Právny zástupca ďalej uviedol, že vedľajší účastník dňa 19. 3. 2012 previedol na svoju dcéru T. T.,
F.. XX. XX. XXXX svoje členské práva k 3-izbovému družstevnému bytu Č.. XX F. K. D.. I. XX R. E..
V ten istý deň, t.j. 19. 3. 2012 bola medzi ním, T. T. a navrhovateľkou uzavretá dohoda, v ktorej sa
účastníci zaviazali a prehlásili, že prevodom členského podielu vedľajšieho účastníka na dcéru T. T.
budú považovať čiastku získanú z predaja bytu za úhradu dlžného výživného zo strany O.. T. v zmysle

rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 16P 364/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9CoP 65/2009. T. T. C. XX. X. XXXX uzavrela Dohodu o vysťahovaní a prebratí bytu
E. Ž., uvedený deň navrhovateľka prevzala od pána Ž. 33 500 €, vedľajší účastník dňa 22. 2. 2012
poukázal navrhovateľke 200 €, k termínu podania návrhu mal vedľajší účastník z uvedených dôvodov
nároky z titulu výživného úplne a bezo zvyšku vysporiadané ( s preplatkom 13 358,48 €), pohľadávka z

titulu zameškaného výživného teda zanikla. Odporkyňa a vedľajší účastník žiadali návrh navrhovateľky
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: H.. E. T., O.. O. G.I., W.
T., listinnými dokladmi - výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX P.. Ú.- J., návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 15. 7. 2010, rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 16P 364/2001 - 851, Zmluvou o prevode

členských práv a povinností, potvrdením zo dňa 27. 6. 2012, výpisom z účtu o úhrade zo dňa 22. 2.
2012, dohodou o vysťahovaní a prevzatí bytu, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 9. 11. 2010,
Zmluvou zo dňa 9. 11. 2010, rozhodnutím o povolení vkladu č. R. XXXXX/XX, Dohodou zo dňa 19. 3.
2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala určiť, že právny úkon darovacej zmluvy, ktorou

previedol vedľajší účastník na svoju matku (v konaní odporkyňu) spoluvlastnícky podiel 1/20-tiny vnehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v P.. Ú.. J., zapísaných na A. Č.. XXXX voči nej právne neúčinný.
Darovacia zmluva bola zaregistrovaná pod V 10362/2010 dňa 7. 12. 2010. Navrhovateľka ako zákonná
zástupkyňa maloletých detí W. I. T. T., ktorých otcom bol vedľajší účastník, v konaní pred Okresným

súdom v Martine, sp. zn. 16P 364/2001 mala priznané výživné rozsudkom zo dňa 15. 5. 2009, ktorý
sa stal právoplatným dňa 19. 2. 2010, na základe ktorého bol vedľajší účastník zaviazaný zaplatiť
výživné v tom čase na maloletú T. T. vo výške 663,88 € mesačne v čase od 3. 4. 2001 do 16. 8.
2006, t.j. do času právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov detí. Za toto obdobie bolo zameškané
výživné vo výške 32 330,52 €, ktoré bol povinný vedľajší účastník v zmysle rozsudku zaplatiť do 30

dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka tvrdila, že odporca si povinnosť
stanovenú rozsudkom nesplnil a bola presvedčená, že robil kroky smerujúce k tomu, aby nedisponoval
žiadnym majetkom, ktorý by bolo možné na základe exekučného titulu postihnúť. Navrhovateľka podala
návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad D.. D.Ú. P., exekúcia skončená nebola, z uplatnenej
sumy 32 330,52 € podľa navrhovateľky vedľajší účastník uhradil vo výške 13 244 € a zvyšok zostal
nezaplatený. Navrhovateľka zistila, že vedľajší účastník bol spoluvlastníkom nehnuteľností a to bytu

v Košiciach na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi, pričom svoj spoluvlastnícky podiel
previedol darovacou zmluvou na svoju matku, vklad vlastníctva bol povolený rozhodnutím Katastrálneho
úradu Košice pod číslom R. XXXXX/XXXX zo dňa 7. 12. 2010.

Navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní o určenie výživného na
maloleté deti a taktiež mala vedomosť od navrhovateľky, ktorá jej osobne túto skutočnosť oznámila

po ukončení pojednávania o výživnom na maloleté deti, že existuje dlh vedľajšieho účastníka voči
navrhovateľke. Napriek tejto vedomosti odporkyňa prijala dar spoluvlastníckeho podielu od vedľajšieho
účastníka v jej byte.

Odporkyňa bola vypočutá dožiadaným súdom a to Okresným súdom Košice II, kde v predmetnej veci
uviedla, že so synom D. sa navštevuje raz do roka, keď príde na cintorín. S bývalou nevestou sa žiaľ

nestretáva. O určenom výživnom na vnučku T. sa dozvedela od syna, keď jej povedal, že výživné riadne
platí. Odporkyňa býva v 3-izbovom byte, náklady za byt hradí sama, byt bol zrekonštruovaný, zateplený,
vymenené okná, všetky tieto náklady si hradila a preto navrhla, aby podiel v byte v 1/20-tine previedol
syn na ňu s tým, že starší syn ju dochová. V čase uzavretia darovacej zmluvy o dlhoch svojho syna
nevedela, o tom sa so svojimi deťmi nerozpráva. Odporkyňa poukázala na to, že mala úraz hlavy a

niektoré súvislosti si nepamätala. Nevedela presne uviesť, kedy navštívila syna v Martine, ani kedy sa
stretla s jeho deťmi. S nevestou E., s manželkou druhého syna vychádza dobre, táto sa o ňu dobre
stará a na nich plánovala dať celý svoj majetok. K majetkovému vysporiadaniu syna D. s jeho bývalou
manželkou sa vyjadriť nevedela. S vnučkami bola v kontakte telefonicky, nesťažovali sa, žeby im otec
neplatil výživné. O finančnej situácii svojho syna sa nerozprávala ani s príbuznými, vrátane E. T., ktorá

sa o ňu stará. Od nej mala informáciu, že sa navrhovateľka chce stretnúť, avšak odmietla to, lebo bola
chorá a zle sa cítila.

Vedľajší účastník vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v Košiciach, kde býva jeho matka, je
vlastníčkou domu v obytnom dome, kde sa nachádzajú 4 byty. Matka je spoluvlastníčkou v 4/20-inách,
vo vedľajšom byte býva jeho brat. Bol toho názoru, že nie je žiadna pohľadávka navrhovateľky, ktorá by

bola neuhradená, poukázal na právne úkony týkajúce sa prevodu bytu, ktorý mali s navrhovateľkou na
ich dcéru a následne uzavretej dohody súvisiacej s prevodom bytu na ďalšie osoby.

Pri posúdení oprávnenosti nároku navrhovateľky súd vychádzal zo zákonného ustanovenia
upravujúceho odporovateľnosť právneho úkonu a následne dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 - 5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou

jemu blízkou (§ 116 a 117). To však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré
bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo z časti. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti
sú, že k právnemu úkonu, ktorý sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, právny úkon bol
urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa a tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa

sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi
dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna
domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí,
ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla
rozpoznať. Náležitú starostlivosť schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré súd

zisťuje konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

Pripojeným rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 16P 364/2001 - 851 mal súd preukázané, že
vedľajší účastník bol povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim dcéram W. T. I. T. T.. K. T. T.I. bolo
určené výživné za obdobie od 3. 4. 2001 do 25. 5. 2001, pričom zameškané výživné za obdobie od 3.
4. 2001 do 16. 8. 2006 vo výške 32 330,52 € bol povinný zaplatiť k rukám matky.

Vo vzťahu k W. T. bol odporca povinný platiť výživné od 3. 4. 2001 do 30. 9. 2001 a zameškané
výživné za toto obdobie vo výške 1 155,01 € bol povinný zaplatiť k rukám matky. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 10. 8. 2010.

Zo strany odporcu bola súdu predložená Zmluva o prevode členských práv a povinností zo dňa 19. 3.
2012, na základe ktorej O.. D. T. I. O.. I. T.I. previedli na nadobúdateľku T. T., nar. 16. 11. 1989 členské

práva a povinnosti k 3-izbovému družstevnému bytu v E. F. K.. I. XX, Č.. T. XX.

Súdu bola ďalej predložená Dohoda zo dňa 19. 3. 2012, v zmysle ktorej T. T. I. O.. I. T.Ť. sa zaviazali
každá jednotlivo, že za podmienky, že O.. D. T. prevedie svoj členský podiel k družstevnému bytu F. I.
XXXX/XX, Č.. T. XX F. T. T., budú považovať čiastku, ktorú získajú za predaj tohto bytu, resp. prevod
členských práv zaň, za úhradu dlžného výživného zo strany O.. D. T. v zmysle rozsudku Okresného

súdu v Martine sp. zn. 16P 364/2001, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9CoP 65/2009 vo výške 32 330,52 €, ako aj zameškané výživné na dcéru Barboru za obdobie od 3.
4. 2001 do 26. 8. 2006. rovnako aj zameškané výživné na dcéru W. od 3. 4. 2001 do 30. 9. 2001 v sume
1151,01€. V prípade, že predaj nepokryje uvedené záväzky omeškaného dlžného výživného, nepokrytá
časť bude naďalej vymáhaná ako dlh od O.. D. T. zo zameškaného výživného. V dohode o vysťahovaní

a prebratí bytu zo dňa 27. 6. 2012 (čl. 23 spisu) T. T. previedla členské práva a povinnosti týkajúce
sa predmetného bytu na E. Ž. a získala čiastku 33 500 €. V súlade s potvrdením (čl. 27 spisu) O.. T.
potvrdila, že dňa 27. 6. 2012 prevzala finančnú čiastku 33 500 € za prevod členských práv a povinností
za družstevný byt na K. I. XX, Č.. T. XX Z. H. E. Ž..

Zo strany odporcu bol predložený výpis z Unicredit bank zo dňa 22. 2. 2012, ktorým preukazoval, že v

uvedený deň previedol splátku navrhovateľke na výživné na Barboru.Na základe návrhu účastníkov konania boli súdom vypočutí svedkovia H.. E. T., W. T. I. O.. O. G..

Zo svedeckej výpovede H.. E. T. mal súd preukázané, že táto žije v bezprostrednej blízkosti (vo
vedľajšom byte) odporkyne, o ktorú sa aj stará podľa momentálnych potrieb a možností. Ich rozhovory

spočívajú v bežnej komunikácii bez toho, aby riešili problémy osobné a finančné ostatných príbuzných.
Svedkyňa mala informáciu, že so synom D., ako aj vnučkami W. I. T. je odporkyňa v telefonickom
kontakte. Dom, v ktorom žijú a v ktorom sa nachádzajú 4 byty bol rekonštruovaný, podľa svedkyne táto
investícia bola hradená vlastníkmi. Nezaujímalo ju, ako to bolo riešené so svokriným bytom, nemala
vedomosť ani o tom, že švagor D. daroval svoj podiel matke. Nikto ju o tom neoboznamoval. Dozvedela

sa to až následne. Navrhovateľka ju požiadala o zabezpečenie stretnutia so svokrou, ale tá bola
zdravotne tak, že ju nechceli ničím zaťažovať. Príbuzní sa zhodli v tom, aby navrhovateľke odkázala,
že stretnutie medzi ňou a bývalou svokrou sa neuskutoční. Svedkyňa uviedla, že vedomosť o tom, že
švagor neplatil výživné mala od bývalej švagrinej a niečo vedela aj od neho. So svokrou sa o tom
nerozprávala. Potvrdila, že svokra naposledy spadla v roku 2013 a predchádzajúce to bolo v období
asi 2 - 3 roky dozadu.

Z výpovede svedka O.. G. mal súd preukázanú tú skutočnosť, že vedľajší účastník mal nevysporiadané
finančné záležitosti vo vzťahu k spoločnosti, ktorej svedok bol konateľom. Iné skutočnosti z jeho
výpovede zistené neboli. Svedok na pojednávanie z vlastného rozhodnutia predložil uznanie dlhu zo
dňa 30. 11. 2011 a z 15. 3. 2012, ktoré boli pripojené do spisu.

Svedeckou výpoveďou W. T. (dcérou navrhovateľky a vedľajšieho účastníka) mal súd preukázané, že

menovaná mala vedomosť v konaní o výživnom s tým, že otec rozporoval výšku výživného, alebo že
výška výživného bola problematická. Nemala vedomosť ako často navštevuje otec rodinu na východe
(kde žije jeho matka), možno dvakrát do roka. Otec jej daroval kone, auto, vyjadril sa tak, že za kone už
nemôže platiť a môže prísť o ne, alebo si ich niekto môže prísť zobrať. Toto bolo v období asi roku 2008
- 2010, svedkyňa uviesť presne nevedela. So starou mamou je v minimálnom kontakte, v roku 2010 jej

stará mama volala na sviatky a povedala, že aby sa snažili pochopiť otca, že má finančné problémy
a musí zabezpečiť hlavne malé deti. So starou mamou a rozprávala asi 3 - 4 roky dozadu, presne to
nevedela uviesť. Táto na ňu apelovala, aby prijala otcovu novú rodinu s tým, že nemôže mať vysoké
nároky ako mala predtým. So starou mamou sa konkrétne nerozprávala o otcovom majetku. Uviedla,
že nevie, či od otca dostávala výživné. Ak peniaze dostávala, nevedela, či to bolo výživným. So starou

mamou sa rozprávali, že nejaký problém s výživným je, ale nie to, že otec neplatí výživné, ale prečo
by mal na sestru platiť tak vysoké výživné.

Z výpovedi svedkov vypočutých v tomto konaní súd nemal preukázanú tú skutočnosť, žeby odporkyňa
mala vedomosť o finančnej situácii svojho syna, vedľajšieho účastníka, ani jeden z vypočutých svedkov
nepotvrdil, že ktokoľvek by sa s odporkyňou o výživnom, nedoplatkoch a dlhoch rozprával takým

spôsobom, že táto by mohla nadobudnúť vedomosť, alebo presvedčenie o tom, že jej syn sa chce
zbavovať majetku a v dôsledku toho by previedol na ňu spoluvlastnícky podiel v byte, kde ona bývala.
V predmetnej veci treba podľa názoru súdu zohľadniť vek odporkyne (narodená 1926), ako aj rodinné
väzby vo vzťahu k synovi Jozefovi, jeho bývalej manželke, ako aj deťom týchto dvoch účastníkov. Tak
ako uviedla svedkyňa H.. E. T. odporkyňu sa snažili ochrániť pred všetkými nepríjemnými a stresujúcimi

situáciami v rodine vzhľadom na jej vek a zhoršený zdravotný stav.

Listinný doklad, ktorý bol do konania predložený a to dohoda (čl. 24), spísaná dňa 19. 3. 2012,
preukazovala súdu skutočnosti majúce väzbu na predmet konania. V uvedenej dohode sa dcéra
navrhovateľky a vedľajšieho účastníka T. T., ako aj navrhovateľka a vedľajší účastník dohodli tak, že
T. T. I. O.. I. T. sa zaviazali každá jednotlivo, že za podmienky, že O.. D. T.I. prevedie členský podiel

v družstevnom byte v E., I. XX Č..T. XX F. T. T., bude považovať sa čiastka, ktorá sa získa z predaja
tohto bytu, alebo prevodom členských práv zaň, za úhradu dlžného výživného zo strany O.. T. v súlade
s rozsudkom Okresného súdu v Martine 1 P 364/2001 a to vo vzťahu k T. T.Ť., ako aj vo vzťahu k W. T..
Finančné čiastky uvedené v tejto dohode korešpondovali s výživným, ktoré bolo určené v predmetnom
rozsudku okresného súdu.Nesporné bolo, že došlo k prevodu členského podielu na T. T. a táto následne byt previedla za sumu,
ktorá bola uvedená v Dohode o vysťahovaní a prevzatí bytu (čl. 23 spisu), t.j. vo výške 33 500 €.

Právny zástupca navrhovateľky na začiatku konania tvrdil, že bude namietaná táto dohoda ako neplatný

právny úkon, v priebehu konania však táto skutočnosť preukázaná nebola a podľa vyjadrenia právneho
zástupcu ani takáto žaloba podaná nebola. Vzhľadom na uvedené predmetná dohoda bola posúdená
ako platný právny úkon.

Podstatným pre právne posúdenie uplatneného nároku navrhovateľky podľa názoru súdu bolo skúmať,
či odporkyňa ako osoba blízka dlžníkovi preukázala, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale
aj to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani

pri náležitej starostlivosti, pričom nevedomosť, resp. vedomosť o úmysle dlžníka by musela existovať v
čase urobenia odporovateľného právneho úkonu.

Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na výpovede účastníkov, svedkov a predložené
listinné doklady súd dospel k záveru, že odporkyňa ako matka vedľajšieho účastníka, na ktorú tento
v roku 2010 previedol spoluvlastnícky podiel k bytu tak, ako je to označené vo výrokovej časti tohto

rozsudku, nemala vedomosť o finančných záležitostiach svojho syna, týkajúce sa výživného či už
platenia, alebo neplatenia výživného. Preukázaná bola len skutočnosť, že mala vedomosť o tom,
že jej vnučky si pýtajú výživné vo vysokej sume. Odporkyňa vo svojom veku, zdravotnom stave
a v mieste bydliska značne vzdialenom od bydliska svojho syna D. ani pri náležitej starostlivosti
nemala možnosť poznať jeho finančné a majetkové pomery tak, aby mohla poznať úmysel ukrátiť

na právach navrhovateľku. Odporkyňa vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom ohľadne prevodu
spoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom sama býva a ktorý vlastnil vedľajší účastník uviedla, že
náklady na tento byt si hradí sama, uhradila aj rekonštrukciu bytu a chcela, aby byt bol prevedený na
ňu s tým, že ho nechá druhému synovi, ktorý ju dochová.

Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd posúdil návrh navrhovateľky nedôvodným,

pretože v konaní neboli preukázané rozhodné skutočnosti zodpovedajúce zákonným ustanoveniam
uvedeným v § 42a Občianskeho zákonníka a to, že úmysel ukrátiť veriteľa odporkyňa ani pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať, úmysel dlžníka, t.j. svojho syna, že prevodom podielu k bytu chce ukrátiť
navrhovateľku. Súd na základe uvedeného návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade

s ustanovením § 157 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.

3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.