Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 9, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/94/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221041
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113221041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: I. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., O. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 61, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom v
Košiciach, ul. Garbiarska 2, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

návrh na prerušenie konania zo strany odporcu z a m i e t a ,

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina č. 41, Košice, sp. zn. XC/XXXX/XXXX
zo dňa 19.1.2012,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 16.7.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu v Košiciach návrhom na odklad vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu bol vydaný dňa 19.1.2012, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť do 5 dní od doručenia
tohto rozhodcovského rozsudku zaplatiť peňažnú sumu vo výške 41,14 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 Eur. Navrhovateľka si napadnutý rozsudok prevzala 26.4.2013. Navrhovateľka vo
svojom návrhu namietala, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na
základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku napriek tomu, že rozhodcovská doložka
nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Poukazovala pritom aj na
rozhodovanie NS SR. Navrhovala, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu, odložil vykonateľnosť
predmetného rozsudku a nahradil jej trovy konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil. V prvom rade poukazoval na to, že konanie nie je spotrebiteľským
sporom. Taktiež poukazoval na to, že navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok a teda nie sú splnené
podmienky na to, aby súd vo veci konal. Poukazoval na to, že rozhodcovská doložka bola dojednávaná
individuálne ako osobitné zmluvné dojednanie, ktoré podpísala navrhovateľka 30.7.2008. Navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca podal dňa 9.12.2013 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. vzhľadom
na konanie Ústavného súdu SR, ktoré je podľa názoru odporcu právne významné v tejto veci.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, obsahom spisu, podaniami právneho zástupcu odporcu,
poistnou zmluvou, rozhodcovským rozsudkom XC/XXXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že uzavrela poistnú zmluvu prostredníctvom svojej známej. Ona
hovorila, že je to veľmi výhodné. Podrobnosti si už teraz nepamätá, ale opätovne ju v nedávnej dobe
navštívila. Hovorila jej, že jej nerozprávala o tom, že ak poistku zruší, musí zaplatiť nejaké peniaze. Tá
známa jej povedala, že ona to tiež nevedela a že jej to je ľúto. Návrh podala kvôli tým poplatkom, ktoré
prišli ohľadne zrušenia zmluvy. Je jednoduchá žena, je prvýkrát na súde a nevie sa právnicky vyjadrovať.
Navrhovateľka uviedla, že nebola plne oboznámená s obsahom zmluvy, čo sa týka toho rozhodcovského
rozsudku. Ak by vedela, že takáto klauzula tam je, tak by takúto zmluvu nepodpísala. Uviedla, že už v
živote nejaké zmluvy podpísala, a keď od nich odstúpila, tak žiadne poplatky platiť nemusela.

Právny zástupca odporcu vo svojom písomnom vyjadrení ako aj ústne na pojednávaní uviedol
nasledovné:

I.V prvom rade poukazoval na to, že podľa jeho názoru navrhovateľ nie je oslobodený od súdnych
poplatkov, pretože sa v žiadnom prípade nejedná o spotrebiteľský spor špecifikovaný v zákone o
súdnych poplatkoch. Z toho dôvodu má právny zástupca odporcu za to, že by malo byť toto konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku spoplatnené podľa zákona.

II. Právny zástupca odporcu v súvislosti s tým zdôraznil aj skutočnosť, že podľa názoru odporcu
predmetom tohto konania ani nie je spotrebiteľský spor, keďže predmetom konania je len prieskum toho,
či nie sú alebo sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok
nie je hmotnoprávnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa
jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu svojimi účinkami postavený na roveň rozsudku
všeobecného súdu.

III. Z tohto dôvodu právny zástupca odporcu pre nezaplatenie súdneho poplatku má za to, že nie sú
splnené podmienky na začatie konania a je teda povinnosť súdu zastaviť konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku.

IV. Podaný návrh považuje odporca za neurčitý a bezdôvodný. Presný, zrozumiteľný a určitý petit nie
je vyjadrením iba formálnych náležitosti návrhu, ale aj nevyhnutne predpokladom toho, aby súdne
rozhodnutie bolo vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním návrhu sledoval. Takto
formulovaný petit je nevyhnutným predpokladom na to, aby súd vôbec mohol návrh prejednať a vecne
o ňom rozhodnúť. Z návrhu navrhovateľky však toto nevyplýva, aké právne účinky podanou žalobou
navrhovateľ sledoval. Nie je z podanej žaloby zrejmé, z ktorého právneho dôvodu navrhovateľ žiadal
rozsudok zrušiť, čo podľa názoru odporcu môže mať za následok vznik právnej neistoty.

V. Navrhovateľ nekonkretizoval, ktoré ustanovenia akého právneho predpisu o ochrane spotrebiteľa boli
pri rozhodovaní Arbitrážneho súdu porušené. V rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní neboli porušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Navrhovateľ bol v rozhodcovskom
konaní pasívny, nevyužil žiadne zo svojich procesných práv. S poukazom na individuálnosť dojednania
rozhodcovskej doložky považuje odporca tvrdenie navrhovateľa o neprijateľnosti za nepravdivé.
Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto
neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je platná. Poistník síce podpisuje celý súvislý
text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré
poukazuje poistná zmluva

VI.. Odporca poukazuje na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne
graficky, vizuálne aj právne oddelený a obsahuje len dva body, teda je stručný, jasný a zrozumiteľný,
bez toho, aby mohol spotrebiteľa akokoľvek zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho s
obsahom je samostatne verifikovaný menom a priezviskom, miestom, dátumom, číslom občianskeho
preukazu a osobitným podpisom navrhovateľa vzťahujúci sa len k týmto dojednaniam. V dôsledku
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľ súhlasil so znením rozhodcovskej doložky, teda aj keby

rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd
oprávnený ju skúmať.

VII. V tejto súvislosti právny zástupca odporcu poukázal na koncepciu priemerne vnímavého a
obozretného spotrebiteľa vypracovaného judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

VIII. Poisťovňa pri uzavretí rozhodcovskej doložky splnila podľa odporcu, že poistník má možnosť
ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky, poskytla aj možnosť poistníkovi dodatočného odmietnutia
rozhodcovského konania po uzavretí poistenia v lehote 30 dní. Poistník bol pred uzavretím poistenia
treťou osobou náležite informovaný a mal možnosť si vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie - poukazujúc
na to Záznam o požiadavkách a potrebách klienta.

IX. Odporca poukazuje na nesprávny všeobecný záver navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovských
doložiek v spotrebiteľských zmluvách, pretože žiadny právny predpis nezakazuje dojednať
rozhodcovskú doložku aj v spotrebiteľskej zmluve a rozhodcovské doložky samé o sebe nie sú
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Vzhľadom na vyššie uvedené má odporca za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná
individuálne a nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku a to aj v prípade, ak zakladala nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo však nie je daný prípad.

Na záver ešte právny zástupca odporcu poukazoval na aplikáciu noriem Európskej únie a Smernice
93/13 EHS, na nesprávny preklad z anglického textu predmetnej smernice. Zároveň nesúhlasil s
odkladom vykonateľnosti, keďže by sa malo jednať o výnimočné existujúce skutkové okolnosti, ktoré
musia byť riadne odôvodnené. Navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka uzatvorila s Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. (odporca) poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX dňa 30.7.2008. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté
dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. V závere všeobecných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo XX/XXXX znovu
dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky, s uvedením textu : „poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných
poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol dňa 2.1.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/
XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, ktorým bola
navrhovateľke uložená povinnosť, aby do piatich dní od doručenia tejto zmluvy zaplatila 41,16 Eur a 276
Eur trovy rozhodcovského konania. Tento rozsudok bol navrhovateľke doručený 24.6.2013.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákona
o rozhodcovskom konaní“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh na prerušenie konania zamietol a to s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu nie je
dôvod na prerušenie konania v súvislosti s konaním na Ústavnom súde II US/499/2012, keďže ide o inú
skutkovú situáciu ako v prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho
súdu XXC/XX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu Prešov v danej veci, ktorý návrh na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol.

V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie
číslo XX/XXXX k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na
článok XV. Všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa
19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice. Odporca tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa vyššie uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ
vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá súd žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci,
kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednané
rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V rozhodnutí 6 Cdo 1/2012 NS SR okrem iného uviedol:

„V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto
záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte
nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“

Súd sa s vyššie uvedenou argumentáciou stotožňuje a preto súdu neostalo nič iné, len zrušiť
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe tejto rozhodcovskej
doložky v súlade s § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti na podporu svojich tvrdení súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax odvolacieho
Krajského súdu v Prešove, ktorý vo viacerých veciach potvrdil rozsudky okresných súdov ohľadne
zrušenia arbitrážneho rozsudku a v ich odôvodneniach súd poukazuje na nasledovné:

„Môže sa vyskytnúť otázka, či by vôbec spotrebiteľa napadla myšlienka namietať neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky. Tú odvolací súd poukazuje na nutnosť objektívneho posúdenia rozhodcovskej
doložky a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.
Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu,
ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že rozhodca iba
zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Odvolací súd tak nadobudol presvedčenie, že aj toto konanie je prejavom
nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.

Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený
v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných
praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej
len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti

formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a odsudzuje ako
konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. ...“

Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom
stanovisku kolégia, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej
strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju
prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd
nie je viazaný, § 135 ods. 1 in fine O.s.p.)..

Podľa názoru vyjadreného v odvolaní by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so
spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve
naviac. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok , ktorých obsah
spotrebiteľ nemôže nejako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť, a na otázku, či si rozhodcovskú doložku vymienil, možno iba ťažko odpovedať kladne, keďže
jej obsah, vrátane relevantných pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.

Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle vyššie uvedených
požiadaviek odvolacieho súdu (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce
záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie (§ 53 ods. 3 OZ) - ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy
nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a odporca neoznačil žiadne iné relevantné
dôkazy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť , že si
individuálne (podľa predstav spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto
záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že odporca si dôkazné bremeno o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

Navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Mohla ju buď prijať ako
celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol dodávateľom (odporcom) vopred
pripravený a na jej obsahu navrhovateľka nijakým spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt
spochybňuje tvrdenie odporcu, že ide o individuálny návrh navrhovateľky na riešenie prípadného sporu
v rozhodcovskom konaní.

Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa
podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.
3 ods. 2 Smernice).

Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, na ktorú odporca poukazoval v odvolaní, že vyjednaniu tejto
rozhodcovskej doložky predchádzal záznam sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol
spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ak by sa navrhovateľka rozhodla osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú doložku, zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, aj samotná zmluva neboli
na predtlačenom formulári, ale osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo
si navrhovateľka individuálne želala.

Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve
(č. l. 37 spisu) preukazuje, že v danom prípade opäť ide o predtlačený formulár, kde navrhovateľka
nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Takto predtlačený formulár (aj
keď vo forme záznamu sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta), odvolací súd
nepovažoval za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľka individuálne dojednala rozhodcovskú
doložku.

Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného odporcu nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil
navrhovateľke význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po
preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať
tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej
zmienky. Preto tvrdenie odporcu o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade
navrhovateľka) a pritom nepoznala jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľky. Doklady predložené navrhovateľkou
takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. v časti týchto podmienok. Na tom nič
nemení skutočnosť, že v deň podpisu obe strany podpísali (pokračovanie predtlačeného formulára)
aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach.

Záverom odvolací súd zhŕňa, že odvolacie námietky odporcu sú neadekvátne skutkovému a právnemu
stavu veci. Občianske súdne konanie má svoje zásady a nemôže predstavovať len akýsi nástroj na
vymáhanie plnení bez rešpektovania princípov, ktoré sú v súlade s hodnotovým poriadkom uznávaným
väčšinou v spoločnosti (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/201-19).“

Súd poukazujúc práve na ustálenú rozhodovaciu prax krajského súdu a s poukazom na vyššie
uvedené argumenty, ako aj svoje odôvodnenie v danom rozhodnutí, návrhu navrhovateľky na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel a v tejto súvislosti s poukazom na § 40 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku a to s poukazom
na jeho zrušenie.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.