Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/110/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212132
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113212132.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: P. G., Q..
XX.X.XXXX, U. H. XXX, K.. Y., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom
Hlavná 29, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Gabriarska 2, 040
17 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom
Němcovej 22, 040 01 Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/2741/2012
zo dňa 19.1.2012,

z a m i e t a návrh na prerušenie konania,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 244,36 EUR na účet právneho zástupcu
žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu dňa 25.4.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/2741/2012, ktorým jej bola ako žalovanej
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa, a.s.
ako žalobcovi sumu 51,45 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobkyňa zároveň
žiadala nahradiť trovy konania. V žalobe uviedla, že žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok, ktorý
uplatňoval v rozhodcovskom konaní v čase uzavretia zmluvy o poistení, alebo pri riadnom vyúčtovaní
pri zániku poistenia. Okrem toho, žalovaný pri uzatváraní poistných zmlúv bol povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou, a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky
svoje náklady. Nemožno potom od žalobkyne spravodlivo požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá
nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Suma uplatnená v rozhodcovskom konaní ani nebola
presne špecifikovaná. Svoj návrh odôvodnila tým aj tým, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských
zmluvách je na základe konštantnej judikatúry považovaná za neprijateľnú. Žalobkyňa sa nemala
možnosť riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Bolo jej odňaté právo konať pred súdom
a podľa judikatúry zároveň dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že prioritne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov
rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona
č. 246/2002 Z. z. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán

bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a
výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok ( ďalej v texte aj VPP ).
Žalovaný tvrdil, že žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných
podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal
z podpisu vyplývajúce ustanovenie časti XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné
zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by
nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 51,45 Eur zodpovedá nákladom žalovaného
vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale
osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia
za uzatvorenie poistnej zmluvy.

Právny zástupca žalovaného v rámci pojednávania konaného dňa 29.11.2013 taktiež navrhol prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013. Uviedol, že Ústavný súd SR prijal
na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a to v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012, pričom žalobca sa v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku sa oprel o právne
závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobkyne, oboznámením
návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, výňatku zo Všeobecných poistných podmienok, oznámenia
o zániku poistenie, rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, návrhu na začatie konania pred
arbitrážnym súdom, upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovského
rozsudku zo dňa 19.1.2012, uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012, kompletných
Všeobecných poistných podmienok, rozhodnutí súdov predložených žalovaným, návrhu na prerušenia
konania, ako aj ostatného spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvorila dňa 16.7.2007 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Doba poistenia bola dojednaná na 20 rokov a mesačné poistné bolo dojednané vo výške
585,- Sk.

Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 8.9.2010 vyplýva, že dňa 3.9.2010 bola žalovanému
doručená žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy, pričom ku dňu 17.10.2010 došlo k zániku
poistenia s tým, že žalobkyni bude zaslaný preplatok 184,75 EUR.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp.zn.
2C/2741/2012, bola žalobkyni uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 187,99 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €.

Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že asi pred 6 a pol rokmi uzavrela so žalovaným
poistnú zmluvu, ktorú s ňou uzavrela p. U., ktorá chodila po obciach a ponúkala poistenie, pričom má
vedomosť o tom, že poistenie s ňou dojednalo viacero ľudí. Ohľadom samotného uzavretia zmluvy
uviedla, že pri uzatváraní zmluvy bolo veľa papierov a ona pristúpila na podmienky poisťovne, pričom
všetky tieto papiere určite nečítala, možno si to nejako prešla. Zároveň uviedla, že pri dojednávaní
poistenia bola reč o jednotlivých rizikách poistenia, teda že je to pre prípad dožitia a smrti, aká je
výška poistného, spôsob platenia s tým, že ona to platila mesačne, avšak asi po troch rokoch zmluvu
zrušila, keďže s touto poisťovňou nemala dobrú skúsenosť a pri ukončení zmluvy jej bola vyplatená
suma 185 EUR, preto sa jej javí úplne absurdné, prečo si už vtedy žalovaný nestrhol sumu cca 50 EUR,
ktorú od nej teraz požaduje. Žalobkyňa sa vyjadrila, že pri dojednávaní poistenia nebola informovaná o
tom, že prípadné spory budú riešené rozhodcovským súdom, pretože pri dojednávaní poistenia slovo
„súd“ vôbec neodznelo a taktiež nebola riešená ani žiadna možnosť výberu medzi všeobecných a

rozhodcovským súdom, pričom o existencii rozhodcovského súdu sa dozvedela až po doručení zásielky
z tohto súdu. Na otázky svojho právneho zástupcu vypovedala, že nemohla meniť obsah poistných
podmienok a pri dojednávaní poistenia jej iba bolo ukázané, kde má zmluvu, resp. poistné podmienky
podpísať a to bolo všetko. Taktiež uviedla, že si nemohla vymieniť nejaké iné podmienky v rámci zmluvy,
resp. všeobecných poistných podmienok, pretože p. U. prišla s hotovým produktom, a to bolo všetko.
Tiež nebola informovaná o tom, že pri uzavretí zmluvy vznikajú nejaké náklady, ktoré by mala uhradiť.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice
zo dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/2941/2012, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť do 5 dní od
doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 EUR a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- EUR. Uvedený rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 16.4.2013 a žalovaná
podala žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 25.4.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa § 41
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 16.7.2007 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako
poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzavrela
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bola žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú neprehľadný text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.

Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné

práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší
súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej
výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež
formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní
poistnej zmluvy nebola oboznámená s rozhodcovskou doložkou, teda že v prípade vzniknutých sporov
budú tieto riešené cestou rozhodcovského súdu. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že právny
zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo
nepodpísať, avšak z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa musela zmluvu resp. VPP podpísať
na miestach, kde jej to sprostredkovateľka ukázala. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobkyňa
mala pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými
dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohla ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky,
ktoré ani nie sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní
resp. VPP nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na
uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, a z tohto dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z.
vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu VPP, ako aj
rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada
rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.
žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobkyne ovplyvniť kreovanie tohto orgánu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012. Podľa
neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane
vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel,
nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovieť a preto zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013,
ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov
postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo
zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy
a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom
- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd zároveň zdôrazňuje, že ten istý právny
záver ako bol prijatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej
doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. 6MCdo/9/2012 zo dňa
16.1.2013 a sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2013) každý
úkon po 60,07 EUR + režijný paušál 3 x 7,81 EUR t.j. spolu 203,64 EUR + 20% DPH = 244,36 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.