Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412204287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Erika Vargu a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa:
Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Zochova 1117/97, IČO: 00
222 071, proti odporcovi : Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. H., U. XXXX/XX, o zaplatenie 716,57
eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
7C/145/2012-73 zo dňa 27.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu

716,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 676,59 eur od 1.8.2012 do zaplatenia
a trovy konania v sume 40,50 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z toho, že dokazovaním bolo preukázané neplnenie povinností odporcu ako vlastníka bytu
č. 14, v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. U. v O. H., ktorý je v správe OSBD Dolný Kubín, konkrétne
riadne neuhrádzanie platieb za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a do fondu prevádzky,
údržby a opráv bytového domu tak, že k 31.7.2012 dlhuje celkom 716,57 eur. Súd priznal navrhovateľom
uplatnený nárok s poukazom na článok VI., bod 2, zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva povinnosť
vlastníka bytu poukazovať ako preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia

spojené s užívaním bytu a poplatok za výkon správy, resp. s poukazom na čl. V., kde je uvedený
spôsob rozúčtovania nákladov za poskytnuté plnenia spojené s užívaním bytu, vrátane dodávky tepla,
teplej úžitkovej vody, pitnej vody, vodného a stočného. Tiež poukázal na článok V., bod 2, zmluvy o
výkone správy, z ktorého vyplýva povinnosť zaplatiť nedoplatok zistený vyúčtovaním nákladov do 15.7.
príslušného kalendárneho roka. Čo sa týkalo námietok odporcu ohľadom nákladov na vykurovanie,
manipulácie s meračmi v jeho byte, výmenu radiátorov v jeho byte bez jeho vedomia v súvislosti
s uplatňovaným nárokom navrhovateľa, súd tieto vyhodnotil ako nepravdepodobné a v konečnom

dôsledku aj nepreukázané.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhal sa zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazoval na skutočnosť, že hoci
vykurovacie sezóny sú z roka na rok miernejšie a na spotrebu tepla nenáročnejšie, jemu násobkomspotreba tepla stúpa. Dôvod uvedeného stavu nie je v oknách alebo radiátoroch, ktoré sú stále rovnaké,
ale je v meračoch spotreby tepla. Súd sa nezaoberal spotrebou tepla podľa jednotlivých meračov.
Odvolateľ predložil na porovnanie svoje náklady na teplo s nákladmi jeho suseda, ktorý má viac článkov

radiátorov,širšípriemerkúrenárskychrúrok,pričomspotrebumal1,4násobnemenšiu.Odvolateľvyjadril
názor, že napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené vzhľadom na komplex okolností relevantných pre
rozhodovanie o merite veci; aby ho súd mohol vyhodnotiť, musí nevyhnutne poznať všetky doň patriace
zložky.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa

vykonaných ohliadok u odporcu merače tepla neboli menené, ani do nich nebolo nijako zasahované.
Kontrola správnosti ich merania bola vykonaná dvakrát, z toho raz pri ohliadke súdu. Bolo zistené,
že čísla meračov zodpovedajú číslam uvedeným vo vyúčtovaní tepla. Bola skontrolovaná aj plomba
zabudovaná v meračoch, pričom sa zistilo, že táto je originálna, nepoškodená, z čoho vyplýva, že
s meračmi nebolo manipulované. Nie je možné vykonať porovnanie spotreby tepla bytov s približne
rovnakou výmerou, ako to robí odporca, nakoľko spotrebu tepla si vlastníci bytov môžu korigovať

termoregulačnýmihlavicamiumiestnenýminaradiátoroch.Pritompriohliadkebytuodporcubolozistené,
že tieto boli zapnuté na najvyšší stupeň, na čo odporca uviedol, že mu je v byte zima, preto musí
silnejšie kúriť. Na spotrebu tepla odporcu majú vplyv aj staré okná, pričom v iných bytoch, ktoré odporca
uvádza na porovnanie, môžu byť osadené okná nové. Ak sa v priebehu dňa osoby v byte nezdržiavajú,
nepotrebujú byt vykurovať tak ako odporca, preto spotrebúvajú menej tepla.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.,) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) preskúmal vec v
rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a aplikáciou postupu podľa § 156
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolanie odporcu nie je opodstatnené.

Odporca v odvolaní namietal nesprávnosť záverov pokiaľ súd prvého stupňa jeho tvrdenia v rámci
jeho obrany hodnotil za nepravdepodobné a nepravdivé a na tom základe aj konštatoval neunesenie
dôkazného bremena ohľadom nich. Avšak pokiaľ odvolateľ spochybňoval tieto závery, argumentoval
len všeobecne. Napríklad ohľadom nesprávneho merania meračov spotreby tepla odporca poukazoval

na každoročne rastúce hodnoty na meračoch, čo staval do protikladu s údajne z roka na rok miernejšími,
a v dôsledku toho na spotrebu tepla nenáročnejšími, vykurovacími sezónami. Odporca zvýraznil, že
„nie je možné“, aby spotreboval toľko tepla. Ako však navrhovateľ v konaní argumentoval a odvolací
súd sa s jeho názorom v zásade stotožnil, spotrebu tepla v byte ovplyvňuje množstvo faktorov, medzi
nimi napríklad druh (vek) okien na byte, spôsob regulácie, resp. nastavenia termoregulácie na tom-

ktorom radiátore, potreba vykurovania vzhľadom na (ne)zdržiavanie sa osôb v byte v priebehu dňa
a podobne. Odvolací súd v uvedených súvislostiach poukazuje na okolnosti zistené pri ohliadke bytu
odporcu dňa 15.1.2013, kedy termostatické hlavice (ktoré slúžia na nastavenie prívodu tepla, resp.
teplej vody do radiátora) boli zapnuté na najvyšší stupeň. Zároveň v rámci predmetnej ohliadky nebola
zistená manipulácia s meračmi tepla umiestnenými na radiátoroch, tieto boli riadne zaplombované;

podľa vyjadrenia prítomného technického pracovníka výška ich namontovania bola správna, pričom s
meračom nie je možné pohybovať bez porušenia plomby.

K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa neposúdil vec a neodôvodnil svoje rozhodnutie
komplexne, z hľadiska všetkých relevantných okolností (čo v kontexte obsahu odvolania odporcu
znamená, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetky okolnosti majúce vplyv na spotrebu tepla), odvolací

súd konštatuje, že za situácie, keď navrhovateľ náležite preukázal výšku spotreby tepla odporcom,
zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti namerania tepla odporcu.
Vzhľadom na nedostatočnosť relevantnej argumentácie odporcu v tomto smere, a nadväzne logicky
neunesenie dôkazného bremena, nemal súd prvého stupňa veľmi čo „komplexne“ posudzovať. Je
potrebné si uvedomiť, že v súdenej veci sa jedná o spor medzi účastníkmi konania, preto je (takmer)výhradnenanich,abykaždýznichposkytolpodstatnétvrdeniaohľadomsvojej„pravdy“atietoajnáležite
preukázal.

Odvolací súd teda súhrnom konštatuje, že odvolacia argumentácia odporcu nemôže byť za daných

okolností prípadu bez ďalšieho spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa. Zároveň
platí záver súdu prvého stupňa, že odporca svoje tvrdenia o nesprávnom meraní meračov tepla a
o objektívnej nemožnosti spotrebovať také množstvo tepla, ako bolo namerané, nijako nepreukázal.
Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odporca nenamietal.
Odvolací súd, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vo

svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu aj v súvisiacom výroku o náhrade
trov prvostupňového konania, aplikáciou ustanovenia § 142 ods. l O.s.p bola zohľadnená zásada
úspechu účastníkov konaní, odporca neúspešná procesná strana má povinnosť nahradiť navrhovateľovi
- procesne úspešnému účastníkovi trovy, ktoré v súvislosti s uplatneným návrhom účelne vynaložil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Odporca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto by bol inak povinný nahradiť navrhovateľovi jeho
trovy. Nakoľko si však navrhovateľ náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.