Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112235573
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112235573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR,s.r.o.sosídlomPajštúnska5,Bratislava,protižalovanýmv1.rade:L.C.,G..X.XX.XXXX,E..Č..
K. Z. XX, M. K., Č. P., v 2. rade: V. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, O., v 3. rade: B. C.Š., G.. XX.X.XXXX,
G. K. U. XX, O., zastúpený opatrovníčkou Q. B., A. E. U. A. Z. G. E., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov,
IČO: 42176778, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, o zaplatenie 7.200,29 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 6.366,71 EUR a 8,5%-tného ročného úroku z
omeškania zo sumy 4.831,80 EUR od 16.10.2009 do 17.6.2011, a zo sumy 4.801,80 EUR od 18.6.2011
do zaplatenia,

v zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými n e p r i z n á v a ,

žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 932,23 EUR na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 31.10.2010 navrhol žalobca uložiť žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.200,29 EUR spolu s úrokom z omeškania, úrok z omeškania 686,38 EUR a
ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 4.801,80 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia a taktiež nahradiť trovy

konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Ďalej poukázal na to, že postupca a žalovaní v 1. až 3. rade uzatvorili dňa
28.9.2005 zmluvu na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným peňažné prostriedky
a vzhľadom na to, že žalovaní v 1. až 3. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili
svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy,

pričom pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala 7.230,29 EUR
a pozostávala z istiny 4.831,80 EUR, riadneho úroku 19,42 EUR, úroku z omeškania 2.379,07 EUR
a ostatného príslušenstva 0 EUR. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalobca si uplatňuje zákonný úrok z
omeškania počnúc dňom 16.10.2009 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.Žalovaná v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 27.11.2013 ospravedlnila, preto
súd konal v jej neprítomnosti.

Žalovaný v 2. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že manželia C. ho oslovili, aby im išiel ručiť

k ich pôžičke a keďže poznal deda žalovanej v 1. rade, súhlasil s tým, pričom keď mu prišla výzva na
platenie úveru, oslovil žalovaných v 1. a 3. rade, ktorí mu prisľúbili, že úver budú splácať, avšak neskôr
predali dom, auto a odsťahovali sa, pričom on získal vedomosť o tom, že sa majú nachádzať v Č. P.,
niekde v okolí K., čo aj oznamoval žalobcovi.

Keďže sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovaného v 3. rade, bol mu ustanovený opatrovník, ktorý sa k
žalobe nevyjadril a pojednávania sa napriek riadne vykázanému doručeniu nezúčastnil, preto súd konal

v jeho neprítomnosti.

Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako veriteľ a žalovaní
v 1., 2. s 3. rade ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere s výšku úveru 100.000,- Sk, výškou
úrokovej sadzby 12,10% p.a., výškou splátok 2.283,- Sk mesačne k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou
prvej splátky 20.10.2005 a konečnou splatnosťou úveru 20.9.2010.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.4.2011 vyplýva, že žalovaný v 2.
rade ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka uznala záväzok postupcu
vo výške 4.831,80 EUR.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009, dodatku k tejto zmluve zo dňa 12.11.2009, ako aj
príloh tejto zmluvy vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca postúpila na žalobcu

pohľadávky okrem iného aj pohľadávku voči žalovaným.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009 vyplýva, že postupca oznámil žalovaným
postúpenie pohľadávky.

Z pokusu o zmier zo dňa 20.9.2012 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy
9.365,22 EUR z dôvodu, že dňa 25.8.2008 bola pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s.

vyhlásenámimoriadnasplatnosťposkytnutéhoúveru,pričomtátoskutočnosťbolažalovanýmoznámená
a z tohto podania zároveň vyplýva z čoho pozostáva dlžná suma.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 20.5.2013 vyplýva, že aj keď žalobca vychádza pri
konštatovaní omeškania z dátumu postúpenia pohľadávky dňom 16.10.2009, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, možno predpokladať, že k odstúpeniu od zmluvy došlo pred

16.10.2009, najneskôr dňa 15.10.2009, pričom odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a
podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka je pri zrušení zmluvy každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko čo podľa nej dostal. Jedná sa teda o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa však
premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom nárok je
premlčanýajvovšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehote,keďžežalobabolapodanásúduaž31.10.2012,

pretovedľajšíúčastníkvzniesolnámietkupremlčaniauplatnenéhonároku.Ztohtopodaniaďalejvyplýva,
že žalobcom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, ktorý nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah a takto
formulovaná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej lehoty
formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, pričom ako neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne

neplatná. Vedľajší účastník zároveň poukázal na to, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ pokiaľ
by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a uznaní premlčacej lehoty, naviac podľa
názoruvedľajšiehoúčastníkavzhľadomnaodstúpenieodzmluvy,dôsledkomktoréhojezrušeniezmluvy
od začiatku, neprichádza dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach vôbec do úvahy
ani podľa klasickej civilistiky. Zároveň poukázal na to, že uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť premlčanie záväzku spotrebiteľa. Podpisom
formulárovej dohody spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzavretie tejto dohody privodilospotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva
k uzavretiu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa a okolnosti za ktorých žalobca uzatvára
so spotrebiteľmi tieto formulárové dohody (po vynútenej návšteve splnomocnenej osoby žalobcu s

vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu) je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku
a posudzovať ju najmä podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.11.2013 označeným ako „zmena návrhu a čiastočné
späťvzatie návrhu na začatie konania“ žalobca žiadal uložiť žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi
sumu 833,58 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania z jednotlivých nepremlčaných splátok

vovýške75,78EURod21.11.2009dozaplateniaataktozakaždýmesiacdo21.9.2010ataktiežnahradiť
trovykonaniastým,žesplnenímpovinnostijednýmzodporcov,zanikávrozsahutohtoplneniapovinnosť
plnenia ostatných odporcov, pričom vo zvyšnej časti zobral žalobca návrh späť.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len OZ),
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
a žalovaní ako dlžníci uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, pričom aj keď z textu tejto zmluvy vyplýva,
že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka, z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1990
Zb. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení vyplýva, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. v platnom znení o spotrebiteľských úveroch ako

špeciálny právny predpis. Z textu samotnej žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako postupca
(Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava) odstúpil od predmetnej zmluvy, pričom keďže k postúpeniu
pohľadávky došlo dňa 15.10.2009, k odstúpeniu od zmluvy muselo dôjsť pred týmto dátumom, pričom
žalobca sa vyjadril, že týmto odstúpením od zmluvy nedisponuje. Keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy v
súlade s § 48 Občianskeho zákonníka, došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, pričom každý z účastníkov

má povinnosť vrátiť všetko čo si navzájom plnili a teda aj žalovaní by mali povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie, avšak vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nie je možné
žalobcovipriznaťjehoprávospoukazomnaskutočnosť,žesúdpovažujevznesenúnámietkupremlčania
za dôvodnú, pretože žalobca podal žalobu až dňa 31.10.2012 a k premlčaniu jeho nároku v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty došlo najneskôr k 16.10.2011.Na druhej strane z pokusu o zmier, ktorý adresoval žalobca žalovaným, jednoznačne vyplýva, že k
ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. ku dňu 25.8.2008, čo zároveň nepochybne vyplýva aj zo

zostavy prehľadu transakcií úveru. Vzhľadom na túto skutočnosť je úplne nepochybné, že k premlčaniu
nároku žalobcu došlo vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a keďže nárok nebol uplatnený do
25.8.2011, je premlčaný, pričom aj pri teoretickej aplikácii Obchodného zákonníka by bol nárok žalobcu
premlčaný aj v 4-ročnej premlčacej lehote, keďže žaloba bola podaná až dňa 31.10.2012.

K argumentácii žalobcu ohľadom uzavretia dohody o uznaní dlhu súd uvádza, že predĺženie premlčacej

lehoty v dôsledku uznania dlhu v zmysle § 110 ods. 1 OZ nemožno posudzovať oddelene od § 558 OZ
zvlášť pri spotrebiteľských zmluvách. Pre platnosť tohto právneho úkonu - uznania dlhu sa v zmysle
zákona, teda § 558 OZ vyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní dlhu v prípade, že dlh je už premlčaný.
Platnosť uznania dlhu je potrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý
je v spotrebiteľských právnych vzťahoch prioritný. Potrebné je vychádzať z toho, že neinformovanosť
spotrebiteľa o dôsledkoch uznania spočívajúcich v predĺžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov

na desať rokov a posunutí jej plynutia od splatnosti pohľadávky do uznania dlhu, nemôže byť na ujmu
spotrebiteľa. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) sloboda a vážnosť vôle (§
37 ods. 1 OZ). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Uznanie dlhu je právnym
úkonom a osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon, má byť uzrozumená s
podstatou daného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia

iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských
právnych vzťah v neprospech spotrebiteľa, keďže ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp
ochrany spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013).

Žalovaný uviedol, že dohodu podpísal iba vonku na chodníku a reč bola iba o tom, že ma platiť splátky
po 30 EUR mesačne a aby sa snažil vyhľadať žalovaných v 1. a 3. rade. Súd poukazuje aj na to, že

je nelogické, aby po upozornení na premlčanie aj jeho dôsledky spomínanú dohodu podpísal. Zároveň
je potrebné poukázať na to, že konanie žalobcu má prvky nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore
s dobrými mravmi. Vyplýva to z formy spornej dohody, teda zakomponovania jednej nevýraznej vety
písanej malým písmom medzi text týkajúci sa splátok a to v časti označenej ako „forma splatenia
záväzku“, ktorá je v texte zvýraznená. Nepochybne, ak v časti týkajúcej sa splácania, za textom, ktorý sa

týka zaslania splátkového kalendára je vsunutá krátka veta o upozornení na premlčanie a jeho následky,
ide o rozpor s ustanovením § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia spomínanej dohody. Podľa tohto ustanovenia totiž predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Takýto postup žalobcu
podľa názoru súdu napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané, ako to vyplýva z § 7
ods. 1 spomínaného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 7 ods. 2 vyššie citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak

a/ je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti

b/podstatnenarušuje,alebomôžepodstatnenarušiťekonomickésprávaniepriemernéhospotrebiteľavo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ citovaného
zákona).Súd vyhodnotil postup žalobcu ako nekalú obchodnú praktiku a konania v rozpore s dobrými mravmi,
pričom zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca dal podpísať žalovanému v 2. rade (ako pristupujúcej osobe,
aj keď zo zmluvy vyplýva, že je dlžníkom) dohodu o splátkach, ktorá bola pre neho rozhodujúca a

do ktorej zakomponoval aj uznanie dlhu čo do základu aj čo do výšky bez upozornenia na dôsledky
tohto uznania a vnútil tak žalovaným podpísanie aj tohto právneho inštitútu - uznania dlhu. Podpisom
takejto formulárovej dohody si žalovaný v 2. rade zhoršili svoje zmluvné postavenie, pričom ak chcel
splátky,muselpodpísaťcelýformulár,pričom,vzhľadomnavýsluchžalovanéhov2.rade,sisúddovoľuje
konštatovať, že ani netušil výzvam toho, čo podpisuje. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery

vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu ČR I.US 342/2009, ktorý považoval za neprijateľné, ak
kľúčové zmluvné ujednanie bolo vytlačené drobným písmom systematicky umiestnené pod zvýraznený
text zmluvy, týkajúci sa celkom inej problematiky. K podobným záverom dospeli súdy vo viacerých
súdnych rozhodnutiach. Možno poukázať na rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. 4C 149/2011-72
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co 58/2012 zo dňa 15.11.2012, rozsudok Okresného
súdu vo Svidníku č.k. 2C 159/2011-50 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co

37/2012-88 zo dňa 7.6.2012, rozsudok Okresného súdu vo Svidníku č.k. 4C 187/2011-68 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co 53/2012-103 zo dňa 5.12.2012. Z vyššie uvedených
dôvodov, preto súd považoval dohodu o uznaní dlhu za neplatnú.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, pričom úspešný žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov

konania neuplatnil a neúspešný žalobca má právo na náhradu trov konania.

Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval na strane úspešného žalovaného náhradu trov konania s poukazom na skutočnosť, že v
zastavujúcej časti rozhodnutia žalobca procesne zavinil zastavenie konania a v zostávajúcej časti bol
neúspešný.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia,vyjadreniezodňa20.5.2013aúčasťnapojednávanídňa27.11.2013),každýúkonpo237,34
EUR + 3 x režijný paušál po 7,63 EUR, t.j. spolu 735,27 EUR. Súd taktiež priznal vedľajšiemu účastníkovi
cestovné výdavky, ktoré pozostávajú zo základnej sadzby 21,96 EUR (0,183 x 120 km) a náhrady za
spotrebované pohonné hmoty 9,17 EUR (120 km pri kombinovanej spotrebe 5 l nafty/100 km a cene

nafty 1,529 EUR/1 l), spolu teda cestovné výdavky predstavujú 31,13 EUR, pričom právny zástupca
vedľajšieho účastníka si účtoval polovicu týchto nákladov, ktorá predstavuje sumu 15,757 EUR. Súd
taktiež vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu za premeškaný čas za 4 pol hodiny, t.j. 13.01 EUR x 4
= 52,04 EUR, pričom právny zástupca vedľajšieho účastníka si taktiež účtoval polovicu tejto náhrady,
t.j. sumu 26,02 EUR.

Trovy konania teda spolu predstavujú 776,86 EUR (735,27 + 15,57 + 26,02) čo spolu s 20% DPH
predstavuje celkovú sumu trov konania 932,23 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.