Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/306/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310212958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4310212958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členov senátu

JUDr. Dušana Harbutu a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Q. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X., I. XXXX/XX, 2/ L. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., I. XXXX/XX a 3/ V. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X., I. XXXX/XX, o zaplatenie 7.586,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 04. 04. 2013 č.k. 14C/206/2011-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky splátok prisúdeného
plnenia m e n í tak, že žalobcovi prisúdené plnenie povoľuje žalovaným v 1.-3. rade zaplatiť v splátkach

po 250 eur mesačne vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvého stupňa nezmenený.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1.-3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu 7.586,45 eura s 8,29 % úrokom z omeškania zo sumy 7.045,19 eura od 01. 09.
2010 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 7.045,19 eura od 01. 09. 2010 do zaplatenia a
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 455 eur a to všetko v mesačných splátkach
po 100 eur splatných vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou

rozsudku pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť ostatných žalovaných.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
účastníci konania dňa 09. 07. 2008 uzatvorili platnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver v celkovej
sume6.439,62eura,pričomžalovanýv3.radeprevzalručenímnasebapovinnosťuspokojiťpohľadávku
v prípade, že ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili svoje zmluvné

povinnosti, preto žalobca písomne dňa 30. 12. 2009 odstúpil v súlade s čl. 6 a 7 od zmluvy a vyzval
žalovaných na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Keďže žalovaní tak neučinili, považoval
žalobu za dôvodne podanú a priznal žalobcovi uplatnenú pohľadávku vo výške 7.586,45 eura spolu s
8,29 % úrokom z omeškania zo sumy 7.045,19 eura od 01. 09. 2010 do zaplatenia a vo výške 5 % od
01. 09. 2010 do zaplatenia s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 a § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Priznanú pohľadávku povolil podľa ust. § 160 ods. 1 OSP zaplatiť
žalovaným v 1.-3. rade v splátkach po 100 eur mesačne splatných vždy do 20-teho dňa toho-ktoréhomesiaca, prihliadajúc na výšku žalovanej sumy, ako aj finančné možnosti žalovaných tak, aby priznaný
nárok bol uhradený v primeranej lehote. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 142 ods. 1
OSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal i náhradu trov konania vo výške 455 eur za zaplatený

súdny poplatok za žalobu.

Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca len v časti, týkajúcej sa výšky splátok, v ktorý
h súd povolil žalovaným v 1.-3. rade zaplatiť mu priznanú pohľadávku a žiadal tieto splátky určiť vo
výške 250 eur mesačne. Dôvodil, že v tejto časti je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nesprávny,
keď s ohľadom na výšku dlžnej sumy, z ktorej sa pri výpočte úrokov vychádza, je mesačná splátka vo

výške 100 eur nereálna vo vzťahu k možnosti uspokojenia jeho pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že iba výška priznaného úroku za úver a úroku z omeškania predstavuje súhrnne až
79,52 eura mesačne v závislosti od počtu dní v mesiaci, v dôsledku čoho súdom stanovená mesačná
splátka dlhu žalovanými je nastavená neadekvátne, čím dochádza k jeho znevýhodneniu ako veriteľa.
Uviedol taktiež, že žalovaní môžu vlastniť, resp. v budúcnosti nadobudnúť majetok, ktorého speňažením
môže byť jeho pohľadávka uspokojená, jednorazová splatnosť zostatku dlhu pred dohodnutou dobou

splatnosti bola zapríčinená správaním žalovaných, ktorí porušovali povinnosti plniť si svoj dlh riadne a
včas, pričom on ako veriteľ svoje povinnosti dodržal. Berúc do úvahy i ekonomickú situáciu žalovaných
malvšakzato,žejepotrebné,abymesačnásplátkadlhubolastanovenáakokompromisživotnejsituácie
žalovanýchaexistenciesplatnéhozáväzku.Vdanomprípadesúdompovolenásplátkavšakneumožňuje
reálne uspokojiť priznanú pohľadávku, čím došlo k porušeniu zásady spravodlivého procesu a rovnosti

strán v konaní pred súdom. Uzavrel preto, že i keď sa nebráni možnosti splatiť dlžnú sumu žalovanými
v splátkach, korektné splátky voči výške pohľadávky sú vo výške 250 eur.

Žalovaní v 1.-3. rade sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia

pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

Predmetom tohto konania bola žaloba žalobcu, ktorou sa po pripustení jej zmeny uznesením súdu
prvého stupňa zo dňa 05. 03. 2013 č.k. 14C/206/2011-86 žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovaným v 1.-3. rade zaplatiť mu sumu 7.586,45 eura s úrokom s omeškania vo výške 8,29 % zo

sumy 7.045,19 eura od 01. 09. 2010 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 7.045,19 eura
od 01. 09. 2010 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 09. 07. 2008. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel, keď zaviazal žalovaných v 1.-3. rade zaplatiť mu sumu 7.586,45 eura s
8,29 % úrokom z omeškania zo sumy 7.045,19 eura od 01. 09. 2010 do zaplatenia a s 5 % úrokom

z omeškania zo sumy 7.045,19 eura od 01. 09. 2010 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo
výške 455 eur v mesačných splátkach po 100 eur, splatných vždy k 20-temu dňu toho-ktorého mesiaca
do zaplatenia pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Pre absenciu odvolania účastníkov konania vo všetkých týchto
častiach, okrem výšky povolenej splátky dlhu, rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť

a predmetom odvolacieho konania preto zostala len navrhovateľom napadnutá časť, týkajúca sa výšky
splátok prisúdeného plnenia.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyššie citované zákonné ustanovenie teda zakotvuje v zásade 3-dňovú lehotu na splnenie povinnosti
uloženej súdnym rozhodnutím. Zároveň však pre súd ponecháva oprávnenie určiť lehotu na plnenie
dlhšiu, alebo určiť, že peňažné plnenie možno vykonať v splátkach. Určenie dlhšej, než 3-dňovej lehotyna plnenie, ako i povolenie splátok teda náleží medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené
do jeho voľnej úvahy, a preto súd môže sám a nezávisle na návrhu účastníka konania uvážiť, či je
toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v

tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného
a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery účastníkov konania, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné
neplnenie stanovenej povinnosti nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že súd

prvého stupňa síce správne povolil žalovaným zaplatiť žalobcovi priznanú pohľadávku v splátkach,
avšak pri určení ich výšky nepostupoval zákonu zodpovedajúcim spôsobom tak, ako na to dôvodne
poukazuje žalobca vo svojom odvolaní. Niet totiž sporu o tom, že žalovaní čerpali od žalobcu úver,
ktorý použili na rekonštrukciu domu v E., že majú neuspokojivú finančnú situáciu a tiež, že majú
snahu dlh splatiť. Na druhej strane je však potrebné zohľadniť i výšku dlhu a skutočnosť, že pri
súdom prvého stupňa stanovenej výške splátok 100 eur mesačne by len samotnú prisúdenú istinu

splácali viac ako 6 rokov a že z takto určenej splátky naviac jej prevažujúca časť bude pokrývať ešte
priznané príslušenstvo pohľadávky. V konečnom dôsledku by takto lehota, v ktorej by došlo k zaplateniu
prisúdenej pohľadávky žalobcovi, bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu a nezodpovedala by
požiadavke spravodlivého riešenia veci. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s námietkami
žalobcuuvádzanýmivjehoodvolaníadospelkzáveru,žezákonnýmhľadiskámzodpovedározhodnutie,

ktorým bude žalovaným povolené zaplatiť žalobcovi právoplatne priznanú sumu 7.586,45 eura s
príslušenstvom v mesačných splátkach po 250 eur splatných vždy k 20-temu dňu mesiaca s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220
OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na

jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.