Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/127/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712011099
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2013:5712011099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

27.11.2013 v Martine takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
O. H., nar. XX.XX.XXXX I. S., trvale bytom S. - Ľ., W..
Š. Č.. XXXXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bode 1/
v presne nezistené dni v mesiaci január a február 2011 v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W..
Š. v Martine viackrát fyzicky napadol svoju družku F. X., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udieral päsťami
a dlaňami do tváre a celého tela, pričom sa jej opakovane vyhrážal zabitím,

v bode 2/

dňa 01.03.2011 v čase okolo 19.00 hod. v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W.. Š. v Martine
vulgárne nadával svojej družke F. X., nar. XX.XX.XXXX a opakovane sa jej vyhrážal tým, že ju zabije,
pričom nohou kopal do kresla sedacej súpravy, až kým sa toto neprevrátilo, pričom poškodená F. X. v
obave o svoj život a zdravie na konanie obvineného nereagovala,

v bode 3/

dňa 15.03.2011 v čase okolo 16.00 hod. v byte č. XX v bytovom dome č. XXXXX/X na W.. Š. v Martine

vulgárne nadával svojej družke F. X., nar. XX.XX.XXXX a vyhrážal sa jej tým, že ju zabije, aj celú
jej rodinu, v dôsledku čoho poškodená F. X. v obave o svoj život a zdravie z bytu odišla a konanie
obvineného oznámila polícii,

t e d a

v bode 1/, 2/, 3/
pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l
v bode 1/, 2/, 3/

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za použitia
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., lebo pokladá trest
odňatiaslobodyuloženýskoršímrozsudkomOkresnéhosúduMartinz26.07.2012,sp.zn.23T/36/2012,
vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilinez27.09.2012,sp.zn.3To/103/2012,právoplatným27.09.
2012 vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryMartinpodal10.07.2012podspisovouznačkou3Pv/129/2011obžalobu
na O. H. pre čiastkové útoky v bode 1, 2, 3, kvalifikované ako pokračovací prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
uvedené vo výroku podanej obžaloby.

Súdnahlavnompojednávaníkonanom27.11.2013vypočulobžalovanéhoO.H.,svedkyňupoškodenúF.
X.,svedkyňuK.X.,svedkaZ.X.,prečítalvýpovedezomrelýchsvedkýňI.X.aI.Z.,prečítallistinnédôkazy
najmä znalecký posudok z inej trestnej veci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), sexuológia, zmluvu o nájme bytu, správu Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odpis z registra priestupkov a odpis z registra trestov, a pripojené
spisy Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/23/2011, 23T/36/2012.

ObžalovanýO.H.kpodanejobžalobevypovedal,ževuvedenomobdobídochádzaločastokvzájomným
hádkam, ku kriku i k vzájomným urážkam a vulgárnym nadávkam medzi ním a jeho družkou, s ktorou

spolužili13rokov.Obžalovanývšakpoprel,žebysadružkevyhrážalzabitím.SF.X.sarozišlisavjanuári
2012, keď bol zadržaný políciou a vzatý do väzby. Odvtedy spolu nežijú. K svojej osobe vypovedal, že
naposledy bol odsúdený v roku 2012 pre nebezpečné vyhrážanie voči svojej družke. Nepodmienečný
trest odňatia slobody vykonal väzbou. V minulosti bol odsúdený pre lúpež v spolupáchateľstve, ale iba k
podmienečnémutrestu.Boltaktiežodsúdenýprefalšovanieavsúčasnostijetrestnestíhanýprepodvod.

SvedkyňaF.X.nahlavnompojednávanívypovedala,žesobžalovanýmužnežijevspoločnejdomácnosti
dva roky. Má nového priateľa. S obžalovaným nekomunikuje, iba keď sa niečo týka dcéry. Nemá k nemu
blízky vzťah. Svedkyňa ďalej vypovedala, že vo veci volala policajtov, pretože obžalovaný bol opitý,
agresívny, mala z neho strach a obavu, že ju bude znovu „mlátiť“ pred deťmi. Väčšinou sa to stávalo, keď

mal obžalovaný vypité a boli hádky. V opitosti jej nadával, hádali sa, mala strach a preto volávala políciu.
Raz pri hádke kopol do fotelky, lebo sa chcel vybúriť na niečom inom. Hádky boli stále. Obžalovaný jej
nadával, ponižoval ju, robil rasistické útoky. Nadával jej, že je cigánka, nadával jej do špín, čo počuli aj
deti. Používal proste vulgarizmy. Pri hádke jej dal raz, alebo dvakrát facku. Obžalovaný ju v januári alebo
februári 2011 fyzicky napadol, udrel ju a skoro jej zlomil nos. Možno dvakrát utiekla z domu. Keď prišli

policajti,povedalimu,abyprestalstým,žeaksatobudeopakovať,takhopotomzoberú.Malavedomosť
o tom, že bol aj v cele policajného zaistenia, ale pustili ho domov. Následne bol určitý čas pokoj, ale
potom si znova obžalovaný vypil. Keď prišla domov z roboty a chcela sa ísť okúpať, tak nadával, že to
všetko platí. Strašne kričal. V januári 2012 volala políciu, lebo ju ponižoval a obmedzoval. Či sa jej aj
vtedy vyhrážal, to si už nepamätala.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla prečítať predchádzajúcu výpoveď svedkyne poškodenej
z prípravného konania. Súd návrhu prokurátorky na prečítanie predchádzajúcej výpovede vyhovel,
pretože poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala a obžalovaný ju mal tak možnosť vypočúvať v
priebehu trestného konania. Pred výsluchom v prípravnom konaní bola poučená podľa § 130 Trestného
poriadku a po poučení neodoprela vypovedať, ale vyhlásila, že vypovedať chce a bude. Obžalovaný

mal tak možnosť v priebehu trestného konania vypočúvať svedkyňu poškodenú F. X. a klásť jej otázky,
čím boli zachované jeho práva v zmysle článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala a obžalovaný
jej aj kládol otázky. Svedkyňa vypovedala, že v januári a februári 2011 ju obžalovaný v mieste bydliska
viackrát fyzicky napadol, udieral ju päsťami do tváre, vyhrážal sa jej zabitím a nadával jej, že je špinavá

cigánka, ktorú treba zabiť. Mala narazený nos, ale na ošetrení nebola, lebo sa ho bála. Dňa 1.03.2011,asi o 19.00 hod., jej obžalovaný pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával, rozkričal sa po nej a vyhrážal sa
jej, že ju zabije.V rozčúlení kopol do fotelky sedacejsúpravy, ktorá sa následkom jeho kopania prevrátila.
Dňa 15.03.2011, asi okolo 16.00 hod., jej opätovne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zabije. Z

tohto dôvodu odišla k susede I. Z., ktorej všetko vyrozprávala, pretože bola z obžalovaného psychicky
zrútená. Obžalovaného sa bála a preto išla podať oznámenie na polícii. Svedkyňa k prečítanej výpovedi
vypovedala, že na polícii vypovedala pravdu. Obžalovaného sa bála, pretože bol agresívny. Mala obavu
o svoj život a zdravie, lebo sa bála, čo v tej agresivite urobí. Opätovne potvrdila na hlavnom pojednávaní,
že obžalovaný vtedy kopol do fotelky a vyhrážal sa jej zabitím. Policajtom pri výpovedi určite neklamala.

S obžalovaným spolu nežijú od roku 2012, kedy bol vzatý do väzby.

Svedkyňa K. X. (dcéra poškodenej, ale nie je dcérou obžalovaného) vypovedala, že matka nemá
žiadny dôvod obžalovaného nepravdivo obviňovať. Podľa nej všetko, čo sa dialo, skôr zakrývala. Z
obžalovanéhomalaajonavtomobdobístrachastres.Potvrdilafyzickéútokyzostranyobžalovanéhona
matku, ktoré sa stali viackrát. Matka niekedy išla na políciu podať oznámenie, ale nie v každom prípade.

Obžalovaný povedal matke, že je z cigánskej bandy a túto bandu vypáli. Keď sa obžalovaný s mamou
hádali, tak to vyústilo až do toho, že ju bil. Pri bitkách osobne nebola, ale bola väčšinou so sestrou vo
vedľajšej izbe. Pribehla väčšinou až vtedy, keď mama už bola na zemi a plakala s tým, že ju zbil, alebo
jej strelil. Bývalo to dosť často a viackrát. Z vedľajšej izby počula buchot, počula všetko aj vtedy, keď
mama spadla. Samozrejme jej potom matka povedala, že obžalovaný ju udrel. Väčšinou bola matka len

červená na tvári, ale raz jej videla aj modriny na ruke. Mama si to však nechcela dať ošetriť. Všetky tieto
veci, o ktorých vypovedala, sa mohli odohrať v rokoch 2010 až 2011. Nezhody medzi obžalovaným a
poškodenou však trvali asi tri roky. Matka jej taktiež hovorila, že sa jej obžalovaný vyhrážal s tým, že ju
zabije, alebo že ju podreže. Matka viackrát chodila, v priebehu týchto rokov, na políciu podávať trestné
oznámenia na obžalovaného. Veľmi o tom nehovorila, ale aj susedia, ktorí volávali policajtov jej hovorili,

aby to riešila a nenechala to tak. Podľa nej matka mala tendenciu skôr konanie obžalovaného zakrývať
a neoznamovať kvôli tomu, že vtedy spolu žili a on bol živiteľom rodiny. Pamätala si, že v tom období
boli k nim privolaní policajti najmenej päťkrát. Volávali ich najmä susedia, ale aj mama.

Svedkyňa, zomrelá I. Z. v zápisnici, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedala, že

F. X. a jej bývalý druh, obžalovaný H., mali medzi sebou nezhody. Všetko vedela iba sprostredkovane
od F. X., ktorá sa jej vždy vyrozprávala a vyžalovala. Bola však svedkom toho, že F. bola po takomto
výstupe obžalovaného rozrušená a uplakaná, musela ju upokojovať a videla na nej, že sa svojho druha
bojí. Taktiež bola svedkom toho, keď jej obžalovaný vulgárne a oplzlo nadával. F. X. sa k nej opakovane
utiekala o pomoc, keď ušla pred obžalovaným, ktorý vedel byť veľmi agresívny, zvlášť keď si vypil. F. sa

ho bála a verila tomu, že by vyhrážky zabitím mohol aj uskutočniť. Preto sa obrátila na políciu a prenajala
si byt s deťmi, pretože bol najvyšší čas, aby sa od obžalovaného osamostatnila.

Svedkyňa, zomrelá I. X. , matka poškodenej v zápisnici z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná, vypovedala, že obžalovaný - bývalý druh dcéry F., ju fyzicky, opakovane napádal.

So svojím manželom vždy skôr videli následky jeho fyzického napádania a vyčíňania, ale samotnú
bitku nevideli. Dcéra nikdy nechcela ísť na ošetrenie, lebo sa bála svojho druha. S manželom však boli
svedkom toho, že obžalovaný dcére vulgárne nadával, žiarlil na ňu, čo ich bolelo, pretože to vždy bolí
človeka, ak ubližujú jeho dieťaťu. H. bol skutočne agresívny, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu a mal
by sa ísť určite liečiť. V súčasnosti dcéra žije už vo svojom byte a žije sa jej pokojnejšie, ale v tejto veci

sa musela obrátiť na políciu. Vo veci vypovedala pravdu, pretože nemá dôvod klamať a obžalovaného
H. považuje za nebezpečného človeka, najmä pre svoju dcéru a jej deti.

Svedok Z. X., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho dcéra mu povedala, že
jej obžalovaný dal facku. Keď bol obžalovaný opitý, tak bol nervózny. Mal vedomosť o tom, že dcéra

na H. podávala trestné oznámenia. Bál sa o dcéru, pretože H. kričí. Dcéra niekedy po hádke utiekla k
nim domov. V súčasnosti dcéra s H. spolu nežije. Obžalovaný H.k bol vždy taký „nervák“ a dcéra sa
sťažovala, že sa ho bojí. Keď bol však triezvy, tak bol úplne normálnym človekom. K prečítanej výpovedi
z prípravného konania vypovedal, že dcéra nikdy nechcela ísť na ošetrenie, lebo sa hanbila a bála.
Obžalovaný, keď mal vypité, bol veľmi agresívny. Dcéra mala obavu, že ublíži jej, aj deťom. Počuli

vulgárne nadávky obžalovaného na adresu ich dcéry. Keď bol pod vplyvom alkoholu, hovoril to, čo mu
prišlonajazyk.Potomsavyhrážaldcérezabitímavulgárnejejnadával.Kprečítanejvýpovedivypovedal,
že dcéra im naozaj hovorila o tom, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím.Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny z 28.02.2011,
sa na úrad dostavila F. X., ktorá okrem iného uviedla, že ich spolužitie s obžalovaným O. H. je veľmi zlé
už dlhšie obdobie. O probléme sa skôr nezmienila, pretože sa hanbila a mala strach z obžalovaného,

ktorý sa jej vyhráža a fyzicky i psychicky ju napáda, ponižuje a vulgárne nadáva. Všetci sa ho boja.
Úrad poškodenej poskytol poradenstvo s tým, že vo veci vyhrážania, psychického i fyzického násilia, sa
musí obrátiť na orgány v trestnom konaní. Pri ďalších opakovaných návštevách úradu bola F. X. v zlom
psychickom rozpoložení a zo strachu nemala odvahu spolužitie riešiť.

Podľa listinného dôkazu (znaleckého posudku v inej trestnej veci z 12.03.2012, z odboru zdravotníctvo
a farmácia, psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) bolo v marci 2012,
keď bol obžalovaný vo väzbe v inej trestnej veci, v súvislosti ale s nebezpečným vyhrážaním voči
poškodenej zistené, že trpí poruchou osobnosti a je emočne nezrelý, labilný s rysmi impulzivity a
nezdržanlivosti, s asociálnymi tendenciami a malodaptívnymi prejavmi. Obžalovaný v tomto období
netrpel syndrómom závislosti na alkohole, na úrovni choroby, ale išlo o abúzus z alkoholu - pijáctvo,

s návykovou komponentou, ale bez chorobného návyku. Osobnosť menovaného je emočne nezrelá,
myslenie aj afektivita sú impulzívne. Napriek snahe o isté sebapoznanie, osobnosť nedokáže využiť
vlastné racionálne zdroje na ovládanie sa.

Vyššie uvedené dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní do seba vzájomne zapadajú, korešpondujú

spolu, dopĺňajú sa a utvárajú tak reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých súd dospel k záveru,
že obžalovaný O. H. sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Výpoveď poškodenej je v súlade s výpoveďou svedkyne K. X., Z. X. a zomrelých svedkýň
I. Z. a I. X. Títo svedkovia taktiež usvedčujú v dostatočnom rozsahu obžalovaného zo stíhanej trestnej
činnosti. Obžalovaný je nepriamo usvedčovaný aj listinným dôkazom - úradnou správou ÚPSaVR Martin

z 28.2.2011. Vzhľadom na obsah týchto

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Trestného zákona, za použitia § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Obžalovaný sa
pokračovacím konaním vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin

spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - družke. Z výpovedí poškodenej, svedkov je nepochybné,
že poškodená mala z konania obžalovaného strach, utekala k svojej susede, volala policajtov, bola
rozrušená a plakala. Obžalovaný sa konania dopustil na chránenej osobe, ktorou je podľa § 139 ods.
1 písm. c/ Trestného zákona blízka osoba, ktorou je v zmysle ust. § 127 ods. 4,5 Trestného zákona,
príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo

obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú a na účely trestných činov (...), nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, sa rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič
spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobu podľa ods. 4, ako aj osoba, ktorá
s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Vyššie uvedenými dôkazmi je preukázané, že

v rozhodnom čase, keď sa obžalovaný dopúšťal trestnej činnosti, žili s poškodenou F. X. v spoločnej
domácnostiakodruhadružka,majúspoločnédieťaS.avsúčasnostitedajepoškodenábývaloudružkou
obžalovaného. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v ust. § 15 písm. a/ Trestného
zákona.

Súd pri úvahách o druhu a výmere treste vychádzal najmä z ust. § 31, 36, 37, 42 a 44 Trestného
zákona. U obžalovaného poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti nezistil, pretože hoci obžalovaný O.
H. má v odpise z registra trestov zaznamenané štyri odsúdenia pred spáchaním činu v tejto veci na
území Slovenskej republiky, vo všetkých veciach sa na neho v súčasnosti hľadí, ako keby súdom
potrestaný nebol. Z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/36/2012 má súd preukázané,

že rozsudkom Okresného súdu Martin z 26.07.2012 sp. zn. 23T/36/2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline z 27.09.2012, sp. zn. 3To/103/2012 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (skutok 23.01.2012,
vyhrážanie sa zabitím poškodenej F. X. a jej fyzické napadnutie, pričom privolaní policajti museli použiť
hmaty a chvaty, lebo im obžalovaný kládol aktívny odpor), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný uložený trest odňatia slobody vykonal väzbou, v ktorej bol od 23.01.2012 do 23.08.2012.
Obžalovaný v súčasnosti s poškodenou už nežije v spoločnej domácnosti a odvtedy, ako vykonal trest
odňatia slobody, sa v podstate nestretávajú a nemajú žiadne konflikty. Vo všetkých veciach, v ktorýchbol obžalovaný pred spáchaním skutku v tejto veci odsúdený, platí fikcia neodsúdenia. Z týchto dôvodov
súd pokladal trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Martin z 26.07.2012,
sp. zn. 23T/36/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline z 27.09.2012, sp. zn. 3To/103/2012,

právoplatným 27.09.2012, vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý obžalovaný už vykonal 23.08.2012, na
ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný a preto postupom podľa § 44 Trestného zákona
upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

Súd o náhrade škody nerozhodoval, pretože poškodená F. X. si náhradu škody voči obžalovanému
neuplatňovala.

Súd na hlavnom pojednávaní 27.11.2013 vykonal dokazovanie odznova, pretože JUDr. Jozef Vančo
súdu 27.11.2013 písomne oznámil, že má pozastavenú činnosť advokáta, o čom sa len nedávno
dozvedelodsudcutunajšiehosúdu, ale podľapísomnéhooznámenia Slovenskejadvokátskejkomoryz

28.10.2013malpozastavenývýkonadvokáciesúčinnosťouužod15.7.2013.Tútoskutočnosťpovažoval
súd za iný dôležitý dôvod na vykonanie dokazovania odznova (§ 217 ods. 5 Tr. por.). Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní 27.11.2013 vyhlásil, že sa bude obhajovať sám potom, ako písomné oznámenie
súdu o pozastavení výkonu advokácie jeho obhajcu si nevyzdvihol v odbernej lehote do 26.10.2013
na doručovacej adrese. Na druhej strane súd nemal vzhľadom na obsah písomného oznámenia JUDr.

Vanča z 27.11.2013 a písomného oznámenia Slovenskej advokátskej komory z 28.10.2013 preukázané,
že rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie bolo JUDr. Vančovi pred 10.9.2013 doručené do
vlastných rúk (§ 11 ods. 1, 58 ods. 6 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii), preto odpor obžalovaného z
10.9.2013 považoval za podaný včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný
účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.