Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110231124
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110231124.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky A. M., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z., Q.. C. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19, proti odporcovi A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v Z., Q.. L. X, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., IČO: 36
868 434, so sídlom v Prešove, ul. Konštantínova 3, v konaní o zaplatenie 8.700,- Eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 4.515,66 Eur s 9 % úrokom z omeškania od
9.12.2010 opakovane do budúcna,

vprevyšujúcejčastinávrhnazrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaanazaplateniečiastkypresahujúcej
4.515,66 Eur zamieta,

o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 9.12.2010 domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť 8.700
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % a k náhrade trov konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že
s odporcom žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, kupovali si veci. Z danej čiastky 450

Eur žiada ako rozdiel medzi hnuteľnými vecami, ktoré si napokon podelili. 7.000 Eur žiadala z titulu
čiastky, ktorá bola zaplatená ako kúpna cena za pozemok nachádzajúci sa v Župčanoch, ktorý kupoval
do vlastníctva brat odporcu Š. G.. Následne odporca vybral z účtu hotovosť 9.000 Eur a potom ešte 500
Eur a z toho titulu žiada zaplatiť túto čiastku.

Následne súd na základe návrhu navrhovateľky svojim uznesením zo dňa 17.1.2013 pripustil zmenu
žalobného návrhu tak, že žalobný návrh znie:

„Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľným veciam: notebook,
fotoaparát, domáce kino, tlačiareň k PC, reproduktory a ojazdené auto Ford Eskort tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky sa prikazujú veci notebook a fotoaparát a do výlučného vlastníctva odporcu
sa prikazujú hnuteľné veci televízor, domáce kino, tlačiareň a reproduktory.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie 8.700,- Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne od podania návrhu do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania.“

Odporca s návrhom nesúhlasil.Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uviedla, že suma, ktorú žalujú je sumou pozostávajúcou zo 7.000 Eur vybratých na kúpu
pozemku a 9.000 Eur, ktoré vybral odporca, tak polovica z nich. Svoj návrh opierala o to, že žili ako druh a
družka, peniaze šetrili spoločne. Navrhovateľka chodila s odporcom 7 rokov. Najprv pracovali v zahraničí
v J., potom v W.. V W. mali každý zvlášť účet, ale keď prišli na Slovensko, tak peniaze, ktoré priniesli z

W., vložili na účet na Slovensku. Účet na Slovensku bol v Q. I., bol to účet na meno navrhovateľky, ale
dispozičné právo tam mal aj odporca. Všetky peniaze vkladali spoločne na spoločný účet. Plánovali si
spoločnú budúcnosť, chceli kúpiť pozemok, ale keďže nemali čas hľadať a vybavovať okolo toho, tak
vybrali 7.000 Eur a dali to bratovi A. G. - Š., ktorý pozemok aj kúpil v Ž. na svoje meno. Ten pozemok
je dodnes na meno brata odporcu. S bratom odporcu nemali žiadnu zmluvu. Navrhovateľka uviedla, že
bola v 7-ročnom vzťahu a bola si istá týmto vzťahom a dôverovala odporcovi, aj jeho rodine. Na jar 2010

ich vzťah skončil za dramatických okolností. Odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti v W.. Dohodli sa
pritom tak, že keď sa vrátia na Slovensko, tak pôjdu do banky, vyberú peniaze a rozdelia si ich napoly.
Odporca však na to nečakal a 5 dní na to, ako sa rozišli, odišiel na Slovensko, vybral z banky 9.000
Eur a potom ešte 500 Eur. Keď ho kontaktovala, tak on sa jej smial, že peniaze jej nikdy nevráti. Tá
istina, ktorú žaluje je 8.700 Eur, z toho je 4.500 Eur tá polovica z 9.000 Eur, ktorú vybral odporca v apríli

2010 a 3.500 Eur je polovica z peňazí, ktoré dali bratovi odporcu na pozemok. 700 Eur je za hnuteľné
veci, ktoré si spoločne kúpili. Kúpili si televízor, ktorý mali na Slovensku. Keď však bol odporca po ich
rozchode vybrať peniaze, prišiel k jej rodičom a televízor zobral.

Navrhovateľka uviedla, že ohľadne pozemku veci nedali do poriadku ani v roku 2008 - 2009, keď ešte

bola spoločne s odporcom vo vzťahu, pretože verila jemu aj jeho bratovi. Navrhovateľka uviedla, že účet
v Q. I. bol jej a dispozičné právo mal odporca. Bola jedna karta, ktorou disponovala ona a odporca. Keď si
založili účet, krátku dobu mala kartu aj jej matka. Odporca, keď prišiel na Slovensko po ich rozchode, tak
vyberal peniaze priamo z banky, pretože mal dispozičné právo, nie cez kartu. Na nákladoch za bývanie
počas spoločného pobytu v W. sa podieľali spoločne.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Potvrdil, že bol s navrhovateľkou v 7-
ročnom priateľskom vzťahu, kedy boli partnermi. Najprv pracovali v J., potom v W.. V W. bývali v jednej
domácnosti. Účet v Q. Bank mala založený navrhovateľka, ale dávali tam spoločné peniaze. V W. mal
každý účet osobitne. Vyťahovali sa peniaze z účtov v W. a dávali sa na Slovensko v Q. I.. Na jar

2010 sa pohádali a rozišli sa. Odporca nepoprel, že z banky vybral po ich rozchode 9.500 Eur, ale
navrhovateľka predtým vytiahla 7.000 Eur, bolo to rok predtým. Myslí si, že tie peniaze boli jeho, pretože
on pracoval v troch prácach, zarábal 3.000 Eur mesačne. Poplatky za domácnosť v W. boli 700 Eur.
Uviedol, že navrhovateľka v podstate nič neplatila, preto teda považuje tých 9.500 Eur za jeho peniaze.
Keď vyberala navrhovateľka 7.000 Eur, tak nebolo to určite na kúpu pozemku. Pozemok kupoval jeho

brat a jeho sestra, on nie. S navrhovateľkou spoločne neplánovali kúpu pozemku, ani to neurobili. Čo
sa týka hnuteľných vecí, tak áno, zakúpil domáce kino ešte v Anglicku a bolo to z jeho peňazí. Televízor
kúpil na Slovensku a dal ho rodičom navrhovateľky, pretože nechcel, aby bol doma u nich, pretože jeho
brat užíva elektronické veci, na čo je on citlivý. Navrhovateľka si v Anglicku kúpila počítač, fotoaparát, to
si ona aj zobrala. Čo sa týka vkladania peňazí, odporca uviedol, že v Q. banke vkladala navrhovateľka,

on bol pritom. V W. mali zariadený dom, elektriku a vodu platil on, niekedy navrhovateľka. On chodil na
nákupy, navrhovateľka občas s ním, niekedy nakupovala ona. Uviedol, že neplánoval s navrhovateľkou
spoločnú budúcnosť, pretože už ho raz podviedla. Čo sa týka spoločných vecí, tak poukázal na to, že
tlačiareň si zakúpil zo svojich peňazí, pretože to potreboval kvôli práci, reproduktory k svojej veži, zo
svojich peňazí, auto. Predtým mal L. Z. Y. J., predal ho, doložil peniaze a kúpil si ďalšie auto.

Odporca tvrdil, že na pozemkoch v Ž. sa stavajú tri domy. Jeden je jeho brata, jeden jeho sestry a tretí sa
stavia pre jeho mamu. Jeho mama sa zaručila bytom za ten pozemok. Na žiadnom pozemku nefiguruje
ani ako vlastník, ani ako účastník stavebného konania.

Odporca nevedel uviesť na otázky súdu, aké peniaze, ktoré sa vkladali na účet Q., boli presne jeho a
presne navrhovateľky. Odporca ale tvrdil, že jeho príjem bol okolo 2.500 až 3.000 Eur a navrhovateľkin
maximálne 1.000 Eur.Navrhovateľkanavýpoveďodporcupoukázalanato,žesodporcomviedlispoločnúdomácnosť.Peniaze
na slovenskom účte nikdy neboli len jeho a je nelogické, keď s ňou podľa vyjadrení neplánoval spoločnú
budúcnosť, aby vkladal na jej účet peniaze. Poukázala na to, že odporca nemal viacero zamestnaní. Pri

ich práci, keď pracovali 4 dni v týždni po 12 hodín + každý týždeň nejaký nadčas, tak bolo nemožné mať
3 zamestnania. Nemohol mať ani príjem, tak ako uvádza. Jej príjem bol za celý rok 16.000 libier, z čoho
vychádza, že priemerne zarábala okolo 1.500 Eur mesačne a tak zarábal aj odporca. Navrhovateľka
stále tvrdila to, že pozemok, ktorý bol kupovaný v Ž., bol z ich peňazí 7.000 Eur a bol kupovaný pre nich.

Vo veci boli vypočutý viacerí svedkovia.

Svedkyňa M. je navrhovateľkina matka, pozná obidvoch účastníkov. Mala k dispozícii účet, ktorý bol ich
spoločný. Dcéra jej dala kartu, ale vybrala peniaze iba raz, bolo to 140 Eur. Bolo to v čase, keď ešte
účastníci žili spolu, inak peniaze nikdy nevyberala. V tom čase jej totiž peniaze chýbali, ale inak nie,
pretože manžel pracoval v Rakúsku a peniaze mali. Následne tieto peniaze aj dcére vrátila, keď prišli v

lete domov. Kartou nikdy neplatila za tovar a kartu vrátila dcére v júni, keď ešte chodila s odporcom. Čo
sa týka platieb v roku 2010 vo februári 499 Eur a potom 400 Eur, tak to si účastníci kupovali televízor v
MAXE, ktorý bol potom u nich a následne si ho odporca zobral.

Ako svedkyňa bola vo veci vypočutá C. G., matka odporcu, ktorá oboch účastníkov pozná. Nevie o tom,

ako hospodárili a aké mal účty jej syn A. s vtedy priateľkou - navrhovateľkou. Čo sa týka pozemku v
Ž., tak bolo to tak, že jej syn Š. a dcéra Š. chceli kúpiť pozemok na rodinné domy a potrebovali ručiť
jej bytom. Takto bola dohoda medzi ňou, synom Š. a dcérou Š., že im bude ručiť. Podmienkou však je,
že tam vystavia 3 domy a ten tretí bude pre ňu. Syn A. pritom vôbec nebol, do toho sa neangažoval,
bolo to medzi ňou a jej dvoma deťmi Š. a Š..

Svedkyňa C. G., k svojej výpovedi ešte dodala, že matka navrhovateľky si vyberala z ich kreditnej karty
peniaze na opravu a rekonštrukciu bytu a jej synovia boli v byte robiť. Pozemok kupovala ona spolu so
Š., ručila svojim 4-izbovým bytom. Stavebné povolenie žiadal syn Š.. Uviedla, že zrekonštruovala svoj
byt asi 7 - 8 rokov dozadu za 200.000,-- Sk s tým, že pôžičku brala pre ňu dcéra A., ktorú dodnes spláca

po 160 Eur mesačne.

Svedok Š. G. je bratom odporcu. Pozná aj navrhovateľku. Dokonca žili spolu nejaký čas vo K. I. v jednom
byte. To, ako hospodáril jeho brat A. s navrhovateľkou nevie, každý sa staral o seba. Čo sa týka pozemku
v Ž.W., tak brat A. do toho nikdy nebol zaangažovaný. On sa chcel stavať spoločne so sestrou a s

mamou urobili dohodu, aby im ručila bytom, a že jej vystavajú tretí dom a potom svoj byt predá. Brat
A. im peniaze nedával.

Svedkyňa Z. P. poznala obidvoch účastníkov konania. Navrhovateľka je jej kamarátka od detstva a
odporcu dlhé roky tiež pozná. Nepracovala s nimi v zahraničí, ale keď prišli domov, tak sa stále s nimi

stretla. Vedela o ich vzťahu, ako fungovali. Vedela, že mali spoločný účet a aj to, že odporca vybral
peniaze, keď prišiel z Anglicka, keďže ho náhodou vonku stretla a on sa pochválil, že vybral peniaze, a
že ich už navrhovateľka neuvidí. Taktiež si pamätá aj to, že z toho účtu brali peniaze na pozemok, že si
budú stavať rodinný dom v Ž.. K tomu výberu peňazí, keď už sa účastníci rozišli, svedkyňa poznamenala,
že si pamätá, že ho stretla na detskom ihrisku, ona tam bola so psom a on s bratom. Sedeli spolu a

rozprávali sa o ich vzťahu a na záver povedal: „Vieš čo, ja som jej vybral peniaze z účtu a môže ísť do
pi... a už ich ani neuvidí.“ Koľko to peňazí bolo, to ale svedkyňa nevie. Dôvod, prečo sa s ňou odporca
vlastne rozprával, bolo to, že navrhovateľka sa s ním rozišla kvôli niekomu inému a on od nej chcel
vedieť, kto to je, ale ona mu to nepovedala. Keď ešte spolu chodili, tak to, že chcú stavať spolu dom,
vedela od navrhovateľky, keď sa spolu rozprávali a o plánoch do budúcnosti. Hovorila, že to má byť dom

v Ž.. Podrobnosti ale nevie.

Svedok S. M. je v príbuzenskom pomere s navrhovateľkou, je brat jej otca. Pozná ju aj odporcu. Býval
jeden čas u babky navrhovateľky a ona tam chodievala aj so svojim priateľom - odporcom. Hovorili, že
si v zahraničí šetria na to, aby si postavili rodinný dom v Ž., dokonca sa ho odporca pýtal, že či mu

príde pomôcť na stavbu, keďže je vyučený stavbár. Či ten pozemok napokon aj kúpili, tak k tomu sa
vyjadriť nevedel.Svedok X. S. je s oboma účastníkmi kamarát, pracovali spolu v W. a bývali spolu v jednom dome. Za
dom hradili každý poplatky na jednu štvrtinu. Vie o tom, že navrhovateľka s odporcom spolu hospodárili,
dávali si peniaze dokopy a kupovali si veci zo spoločných peňazí. Vie, že mali spoločný účet ešte v

čase, keď boli spolu v J.. Vedel aj to, že sa chceli spolu budovať, a že si kúpili pozemok v Ž.. Na tom
pozemku bol dokonca aj s odporcom kosiť trávu niekedy v lete 2009. Ten pozemok bol dlhý asi 100
metrov a široký 10 metrov. Odporca si ho podľa neho kupoval s bratom a sestrou. Aké peniaze dal na
kúpu pozemku, tak to nevedel.

Svedkyňa Š. G. je sestra odporcu. Čo sa týka nehnuteľnosti v Ž., kupovala ich jej brat, ktorý bol v tom
čase ženatý s jeho manželkou. Na tých pozemkoch sú 3 domy. Jeden je jej brata Š.J. a dva sú jej. Ten
druhý a tretí je jej a ten tretí ako keby bol mamin, ale je napísaný na ňu. Za koľko presne sa kupoval
pozemok, tak to si nepamätá. Mama brala úver, bolo to 500.000,-- Sk, kde založila svoj byt. Ona dávala
10.000 alebo 11.000,-- Sk. 14 rokov pracuje v zahraničí, takže mala nejaké peniaze. Čo sa týka žitia
účastníkov uviedla, že ako žili v W., tak k tomu sa vyjadriť nevie.

Svedkyňa A. M. je navrhovateľkina sestra. Spolu pracovali a bývali v Anglicku v jednom dome 3 páry.
Pokiaľvie,takonidvajamalikaždýsvojúčetvAnglickuanaSlovenskumalaúčetnavrhovateľka.Vkladali
na neho peniaze spoločne. Chodili spolu 7 rokov a určite si plánovali spoločnú budúcnosť. Vie o tom, že
sikupovalipozemokvŽ.,chcelisitampostaviťdomazaložiťrodinu.Pokiaľvie,takvyberalinatopeniaze

z účtu vo výške 7.000 Eur. Pretože museli odísť do Anglicka, tak ich dali Š. G. na kúpu pozemku. Ten
pozemok mal byť na 3 časti, jeden pre brata Š., druhý pre jeho sestru a tretí pre účastníkov. Dokonca na
tom pozemku sama aj bola, pretože si odporca požičiaval kosačku od jej bývalého priateľa na kosenie
trávy na tom pozemku.

Navrhovateľka následne špecifikovala hnuteľné veci, ku ktorým navrhovala zrušiť podielové
spoluvlastníctvo. Bol to notebook, fotoaparát, domáce kino, tlačiareň k PC, reproduktory a ojazdené auto
Ford Escort.

Odporca uviedol k špecifikácií, že vyžínač trávy kúpil pre brata ako darček. Nepamätá si, že v ktorom

to bolo roku, ale mohlo to byť v roku 2008, keď si brat kúpil pozemok, aby mal s čím kosiť trávu. Bolo
to asi za 3.000,-- Sk. Nepamätá si presne, nekupoval ho s navrhovateľkou, kupoval ho z vlastných
peňazí, ktoré mal pri sebe. Notebook, ktorý je tam uvedený, tak ten si kupovala navrhovateľka v W. z
peňazí, ktoré zarobila ona a užívala ho aj ona. Taktiež to bolo aj s fotoaparátom. Televízor Panasonic
kúpil on z vlastných peňazí na Slovensku. Mal peniaze v hotovosti, nevyberal zo spoločného účtu. V

ktorom to bolo roku, tak to si nepamätá. Domáce kino tak isto, kupoval ho v Anglicku z peňazí, ktoré
zarobil tam. Taktiež aj tlačiareň kupoval v Anglicku z peňazí, ktoré zarobil, aj reproduktory LG. Osobné
auto Ford Escort kupoval v roku 2007 za 650 libier v Anglicku zo svojich peňazí. Ročník auta bol 1998.
Auto predal v Anglicku za 350 libier. Odporca uviedol, že v Anglicku hospodáril každý sám. Každý mal
svoj účet. Potom tie peniaze vybrali a dali ich na Slovensko na spoločný účet, pretože na Slovensku sa

dohodli, že účet budú mať spoločný. S navrhovateľkou nikdy žiadne hnuteľné veci spoločne nekupoval.
S navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti 8 rokov.

Odporca v písomnom podaní uviedol, že televízor po nadobudnutí za cenu 350 Eur, má ho k
dispozícii odporca, počítač bol za 700 až 800 libier, to má navrhovateľka, fotoaparát 100 libier, ten má

navrhovateľka, motorové vozidlo 650 libier bolo predané odporcom za 350 libier, DVD prehrávač za
100 libier k dispozícii odporca a kosačka 100 Eur, ktorú kúpil odporca výlučne zo svojich finančných
prostriedkov a ako darček ju daroval svojmu bratovi.

Z výpisu z účtu z Q. I. vyplýva, že 4.8.2008 bolo vložených na účet v pokladni 7.853,04 Eur, vklad

uskutočnila A. M.. 8.8.2008 bolo vybratých 7.000 Eur, výber uskutočnila A. M.. Z výpisu z účtu z Q. I.
vyplýva, že 1.4.2010 bolo vybratých 9.000 Eur A. G. a 6.4. 500 Eur A. G.. Z výpisu z Q. I. za rok 2009
vyplýva, že v roku 2009 bolo vkladných A. M. v januári - 2.000 Eur, v júli 2009 - 7.000 Eur a niekoľkokrát
bolo vyberané, alebo bola platba kartou. V roku 2010 bolo vložených A.Á. M. 4.000 Eur vo februári,
vybraté vo februári 500 Eur, následne urobené platby kartou a výbery v hotovosti. Na účte bol ku koncu

marca zostatok 9.968,68 Eur.Odporca predložil súdu doklady, výpisy z jeho účtu, ktoré predložil z dôvodu debetov, t.j. vyberania
peňazí z tohto účtu. Z týchto účtov však súd zistil, že príjem peňazí, ktoré boli vkladané na účte, boli
vkladané nepravidelne a jeho celkový príjem na týchto účtoch nepresahoval 1.500 Eur mesačne.

Výpisyzúčtovakoajvýplatnépáskypredložilaajnavrhovateľka,ktorébolizhodnésjejtvrdenímohľadne
príjmu. Odporca nepredložil súdu výplatné pásky, alebo niečo, čo by potvrdzovalo jeho tvrdenia o tom,
že v Anglicku zarábal nepomerne viac ako navrhovateľka tak, ako to tvrdil. Z predložených listinných
dôkazov súd zistil, že predávajúca C. Š. predala Š. G. a jeho žene Z. nehnuteľnosti a to 20.10.2008.

Š. G. W. Z. G. si zobrali aj hypotekárny úver dňa 6.10.2008 vo výške 500.000,-- Sk, nehnuteľnosti boli
zakúpené za 770.000,-- Sk.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 136 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými
ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Navrhovateľka si podala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj na

zaplatenie sumy vyplývajúcej z peňazí, ktoré si odporca vybral z účtu, resp. peňazí, ktoré mali byť
zaplatené za pozemok, ktorý mal byť spoločným pozemkom účastníkov konania.

Súd v časti vyporiadania podielového spoluvlastníctva návrh zamietol. Spoluvlastníctvo vzniká na
základe tých istých právnych skutočností, ako vlastnícke právo, a teda možno ho nadobudnúť kúpou,

darovacou zmluvou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom. Na základe vykonaných dôkazov súd má za to, že podielové
spoluvlastníctvo na predmetné hnuteľné veci medzi účastníkmi konania nevzniklo. Je síce pravdou,
že účastníci žili v spoločnej domácnosti ako partneri dlhé obdobie a spoločne aj hospodárili, čo
súd mal za preukázané a nespochybniteľné. Nielen samotnou výpoveďou účastníkov konania ale

aj výpoveďou svedkov, ktorí s nimi v spoločnej domácnosti v Anglicku bývali. Ak odporca tvrdil, že
spoločne s navrhovateľkou nehospodáril, zavádzal a svoje tvrdenie ničím nepodložil, naopak objektívne
zistené skutočnosti hovoria o opaku. Ak predkladal súdu doklady o tom, že z jeho účtu sa hradil
napríklad plyn, alebo smeti a tieto peniaze nikdy od navrhovateľky nežiadal, len to potvrdzuje, že žili
v partnerskom vzťahu, ohľadne úhrad a spôsobu vedenia domácnosti existovala dohoda a je vysoko

pravdepodobné, že táto dohoda bola vzhľadom na ich porovnateľný príjem rovnocenná. Ak odporca
uhrádzal poplatky, z výpovedí účastníkov ako aj svedkov a z preukázaných dôkazov vyplynulo, že
účastníci hospodárili spoločne. Spôsob ich života a to, že spolu bývali, chodili spolu, mali spoločný
účet, intímne sa stýkali poukazuje na to, že hospodárili spoločne. Ak by chcel niekto z nich preukázať
opak, musel by predložiť súdu relevantné dôkazy, že to takto nebolo, čo sa ale nestalo. Napriek

tomu súd konštatuje, že aj keď účastníci spolu žili ako partneri, hospodárili spoločne, neznamená to
automaticky vznik spoluvlastníctva k veciam, ktoré si kupovali. Ak navrhovateľka tvrdila a odporca to
popieral, že k daným veciam, ktoré uvádzala, vzniklo podielové spoluvlastníctvo, bolo na nej dôkazné
bremeno, aby to relevantným spôsobom preukázala, že na veci, ktoré užívali každý osobitne (notebook,
fotoaparát, auto) boli kupované do podielového spoluvlastníctva, ako aj veci, úžitky ktorých užívali

spoločne (reproduktory), boli kupované do tejto formy vlastníctva. Dôkazné bremeno v tomto smere
navrhovateľka neuniesla, a preto súd má za to, že veci tak ako si ich kupovali vo Veľkej Británii a
tak, ako ich aj následne užívali vo Veľkej Británii, boli každého veci vo výlučnom vlastníctve, podielové
spoluvlastníctvo tu nevzniklo, preto v tejto časti súd návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľka žiadala, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť jej na úplné vyrovnanie 8.700 Eur. Aj
keď súd pripustil zmenu žalobného návrhu dňa 17.1.2013, kedy navrhovateľka žiadala túto sumu na
úplné vyrovnanie, nevyplýva z petitu, o aké vyrovnanie vlastne ide, či o vyrovnanie z podielového
spoluvlastníctva, alebo aj z titulu zaplatenia peňazí ohľadne výberu odporcu v apríli 2010 a výberupeňazí, ktoré mali byť použité na kúpu pozemku v roku 2008. Z vykonaného dokazovania a návrhu zo
dňa 9.12.2010 však vyplýva, že táto suma je sumou nielen z vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ale podstatnú časť tejto sumy si navrhovateľka uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia. Z polovice

sumy 7.000 Eur, teda 3.500 Eur za kúpu pozemku a polovica z 9.500 Eur z neoprávneného výberu
odporcom (polovica 4.750 Eur).

Súd to, prečo v tejto časti návrhu vyhovel čiastočne odôvodňuje nasledovne:

To, že účastníci mali na Slovensku účet v Q. banke vedený na meno navrhovateľky s dispozičným
právom pre odporcu je nespochybniteľné a ani jeden z účastníkov nenamietal skutočnosť, že tento
účet bol ich spoločným účtom. Neobstoja tvrdenia odporcu, že si s navrhovateľkou neplánoval nikdy
spoločnú budúcnosť (to odporca nepreukázal, naopak na podporu navrhovateľkiných tvrdení stoja
svedecké výpovede ako aj objektívne zistený stav), že on tam prispieval väčšou sumou peňazí, keďže
ani toto nebolo preukázané. Súd nemal za preukázané zo strany odporcu tvrdenia, že zarábal vo Veľkej

Británii dvojnásobne viac ako navrhovateľka. Navrhovateľka túto okolnosť poprela. Poukazovala na
to, že zarábali približne rovnako. Predložila súdu doklady zo svojich účtov, ako aj výplatné pásky, z
ktorých vyplýva, že jej príjem bol mesačne okolo 1.500 Eur. Odporca predložil súdu výpisy zo svojho
účtu, z ktorých ale nevyplýva, že by vo Veľkej Británii vkladal na svoj účet vyššie sumy peňazí ako
navrhovateľka a nijaký iný dôkaz súdu nepredložil, (napríklad výplatné pásky z rozhodného obdobia

v troch zamestnaniach, ako to tvrdil). Súd uzatvára, že v tomto smere uniesla dôkazné bremeno
navrhovateľka,kedypoukazovalanato,žeichpríjembolrovnaký,žespoluhospodárili(vodôvodneníviď
vyššie) a teda peniaze, ktoré vkladali na jej účet v UniCredit banke, pochádzali od účastníkov rovnakou
mierou.

Súd chce poukázať, že sa v hodnotení týchto dôkazov oprel o ustanovenie § 136 Občianskeho
súdneho poriadku. Je nereálne zistiť presne, aká suma peňazí, ktorá sa vkladala na spoločný účet
bola navrhovateľkina a presne aká suma peňazí odporcova. Súd vychádzal z toho, ako uniesla v tomto
smere dôkazné bremeno navrhovateľka a ako odporca. V neprospech odporcu súd vyhodnotil, že
nepreukázal to, že by mal tri zamestnania, nepredložil pracovné zmluvy, výplatné pásky a ani výpis z

jeho účtu v Británii nepreukazuje, že by bol vkladaný týždenne väčší obnos peňazí, ktorý by potvrdzoval
vyšší príjem, ako mala navrhovateľka. Naopak navrhovateľka predložila súdu doklady o svojom príjme,
preukázala svoje tvrdenia a súd teda použijúc ustanovenie § 136 Občianskeho súdneho poriadku
uzatvára, že peniaze, ktoré sa vkladali na účet v Q. banke pochádzali rovnakou mierou z peňazí, ktoré
zarobila navrhovateľka ako aj odporca.

Je nepochybné, že odporca vybral po rozchode s navrhovateľkou 9.500 Eur, pričom na účte zostala
suma 466,22 Eur. V čase rozchodu medzi účastníkmi bol zostatok na spoločnom účte 9.968,68 Eur.
Odporca nespochybnil skutočnosť, že tieto peniaze vybral (odôvodňujúc, že patrili jemu), súd mal teda
túto skutočnosť preukázanú a potvrdenú aj svedeckou výpoveďou svedkyne Z. P., s ktorou sa následne

stretol a o tom aj sám pred ňou hovoril. Súd má teda za to, že odporca sa bezdôvodne obohatil o
polovicu z tohto účtu. Vybral tak vysokú čiastku bez právneho dôvodu, pričom jeho nárok s poukazom na
predchádzajúce odseky odôvodnenia tohto rozsudku bol na polovicu zostatku tohto účtu. Keďže na účte
sa v čase ich rozchodu nachádzala čiastka 9.968,68 Eur, polovica z nich predstavuje čiastku 4.984,34
Eur a iba na túto čiastku mal odporca z tohto účtu právo. Ak teda vybral peniaze vo výške 9.500 Eur,

bezdôvodne sa obohatil o čiastku 4.515,66 Eur, čo súd uzatvára, že je bezdôvodným obohatením sa
na úkor navrhovateľky.

Ďalšiu časť, ktorú žalovala navrhovateľka, predstavovala suma 3.500 Eur z vybratých peňazí 7.000
Eur, ktoré podľa tvrdení navrhovateľky mali byť na kúpu pozemku. Odporca túto skutočnosť poprel a

uviedol, že pozemok nikdy s navrhovateľkou nemal v úmysle kúpiť. Toto jeho tvrdenie potvrdili aj jeho
súrodenci aj jeho matka. To, prečo vybrala navrhovateľka v roku 2008 7.000 Eur odôvodnil tým, že o
tomtovýberenevie.Nadruhejstranebolotvrdenienavrhovateľky,žetietopeniazebolinakúpupozemku,
keďže si plánovali s odporcom spoločnú budúcnosť, chceli sa budovať a postaviť si rodinný dom. Keďže
odchádzali opäť za prácou do Veľkej Británie, tieto peniaze dali bratovi odporcu, ktorý pozemok kúpil. Jej

tvrdenia potvrdili aj ďalšie svedecké výpovede svedkov jej matky a jej sestry, ale aj svedkov S. M., ktorý
je brat jej otca, ale aj svedkov, ktorí nepatria do rodiny a to Z. P. W. X. S.. Títo síce nevedeli podrobnosti
ohľadne pozemku, vedeli však obaja a potvrdili úmysel od obidvoch účastníkov, že si chceli pozemok v
Ž. kúpiť, plánovali si spoločnú budúcnosť a chceli si tam vystavať rodinný dom.Súd však v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že vybratých 7.000 Eur bolo na kúpu pozemku. Okolnosti, ktoré vyplývajú zo svedeckých

výpovedí, ako aj z následnej kúpy pozemku bratom odporcu jej tvrdenia podporujú. Podstatným sa
však javí, že navrhovateľka v tejto časti nemá žiaden záväzkový vzťah voči odporcovi, pretože odporca
sa v tomto nijakým spôsobom bezdôvodne neobohatil. Ak by aj súd na základe svedeckých výpovedí
potvrdil skutočnosť, že 7.000 Eur bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vybratých na kúpu pozemku,
odporca nenadobudol z týchto peňazí žiaden prospech a nemôže byť teda zaviazaný na zaplatenie

polovicetejtosumy.Odporcatietopeniazeneprevzal,aniichnikdynemal,niejevlastníkompredmetných
nehnuteľností ani ich spoluvlastníkom, nestavia na predmetných parcelách rodinný dom, stavebné
povolenia neboli vydané na jeho meno, nebol účastníkom stavebného konania a teda sa nijakým
spôsobom voči navrhovateľke bezdôvodne neobohatil. Navrhovateľka nemôže požadovať od neho túto
čiastku, pretože v tomto neexistuje nijaký záväzkový vzťah medzi ňou a odporcom a odporca nie je v
tejto časti pasívne legitimovaný.

Na základe tejto skutočnosti súd návrh v tejto časti zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľka si uplatnila 9 % úrok z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení od podania
návrhu s poukazom na to, že súd vyhovel v časti návrhu a s poukazom na vykonané dokazovanie je
zrejmé, že odporca sa dostal do omeškania a súd v tejto časti návrhu vyhovel.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.