Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201211
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti: O. E.Š., bytom Y. Č.. XXX, O., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu zo dňa 01. 07. 2013 sp. zn. V 801/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Správy katastra Rožňava zo dňa 01. júla 2013 sp. zn. V 801/2013.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa zo dňa 01. 07. 2013č. k. V 801/2013 Správa katastra Rožňava zamietla podľa §
31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) návrh navrhovateľky
zo dňa 17. 05. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve
O. E. v katastrálnom území Y., obec Y., R. Y., zapísanej na LV č. XXXX, ktoré sú špecifikované v
Zmluve o zriadení záložného práva č. 174/2013-PTR zo dňa 17. 05. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka
ako záložný veriteľ a O. E., zastúpená na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, ako záložca. Uvedenou zmluvou bolo zriadené
záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky

voči menovanej účastníčke vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 705500550 zo dňa 07. 08. 2012, uzavretej
medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a touto účastníčkou v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o
úvere sa dlžníčka zaviazala zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy peňažných
prostriedkov, aj poplatok, úroky z omeškania, pokuty a ostatné celkové náklady v zmysle platných
všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti,
že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľkou O. E. splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom

a splnomocnencom, ako aj pre absenciu slobodnej vôle splnomocniteľky pi udelení plnomocenstva.

Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára) kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o predtlač,ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu,
združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany
splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať

najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jej obsahu záujem
zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu
dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu
pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je

účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou
aj záložnú zmluvu.

Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 37 aj § 39 Občianskeho
zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 09. 07. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie Správy katastra Rožňava zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie

odporkyne je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového
stavuaposúdeníplatnostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čisúprejavyvôlehodnoverné,
či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a

znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo udelené
splnomocnencovi splnomocniteľom nesprávne právne posúdila. Je evidentné, že dlžníčka dlhodobo
neplnilasvojepovinnostiriadneavčas,neplatiladlhtak,akotobolodohodnutéaonalenvyužilazmluvne
dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpenej, ako aj zvoleného

zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne
zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného

práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je
preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom
úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

pretože správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia reagovať ako na skutkové okolnosti, tak aj na
právne posúdenie, pričom za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti nepochybne zistené a ich
význam a pri právnom posúdení nestačí iba citácia zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť
obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Na záver navrhovateľka uviedla, že odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 08. 2013 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení s tým, že
námietky navrhovateľky považuje za neopodstatnené.

Účastníčka O. E.Á. sa k návrhu nevyjadrila.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s
opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, pripojeným administratívnym
spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou O. E. dňa
07. 08. 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníčke

úver, dlžníčka sa zaviazala vrátiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok, vrátane úrokov z omeškania,
pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do
zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 07. 08. 2012 O. E. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave 08. 08.

2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho zákonníka v mene
splnomocniteľky k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve splnomocniteľky, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľky zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň
vyplýva, že splnomocniteľka sa sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že táto

sama z vlastnej iniciatívy požiadala uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní
úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 17. 05. 2013 uzavrela navrhovateľka a dlžníčka zastúpená ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 074/2013-PTR, predmetom ktorej je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za

účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07. 08. 2012.

Navrhovateľka, odporkyňa a ani účastníčka sa na pojednávanie dňa 19. 11. 2013, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na ňom ospravedlnila
elektronickým podaním z dňa 14. 11. 2013, ktorým zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a

rozhodnutím veci v jej neprítomnosti a odporca a účastníčka O. E. svoju neprítomnosť na ňom vopred
neospravedlnili, ani z vážneho dôvodu nepožiadali o jeho odročenie. Preto súd postupoval podľa § 250g
ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť

alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej
stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj „ekvivalencia“ sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom

alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené
(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík „contra bonos mores“, ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich „konkludentného“ akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie katastra Rožňava a tiež
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k

záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníčkou O. E., ako splnomocniteľkou a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá. Túto dohodu
splnomocniteľka podpísala dňa 07. 08. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva

o úvere zo dňa 07. 08. 2012 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju
podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 08. 08. 2012.Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžníčka nemala možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola

obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníčky uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jej záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotná dlžníčka
si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o
preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sama dospela
k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť

si zástupcu, ktorý by v jej mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jej do vlastníctva
patriacichnehnuteľností,ktorévedelaidentifikovaťužvčaseuzavretiazmluvyoúvere aktorýchhodnota
mnohonásobne prevyšuje jej záväzky zo záložnej zmluvy. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, táto ani nemala vedomosti
o existencii občianskeho združenia ProHelp a na toto ani žiadne iné sa neobrátila so žiadosťou

o poskytnutie pomoci v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto
situácie ProHelp - občianskoprávne združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať
s nehnuteľnosťami dlžníčky O.A. E..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb

založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska

neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo
úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto
skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila.

Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu,
že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná

zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom
prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v
zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určenej
podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.