Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 18, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28P/107/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113217362

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113217362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. P., nar.
X.X.XXXX, bytom U. XX, F.E., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny F., pochádzajúceho z matky X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F..E..W. XXX a otca H. P.,

nar. X.X.XXXX, bytom F., U. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

mení rozsudok Okresného súdu F. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 24.5.2011 tak, že:

zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. H. P., nar. X.X.XXXX a to zo sumy 130 Eur mesačne na sumu
140 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,

v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,

návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a ,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 10.6.2013 domáhala zvýšenia výživného na mal. H. a to zo
sumy 130 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do
budúcna.

Otec s návrhom nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa 13.8.2013 navrhoval znížiť výživné zo sumy 130
Eur na sumu 70 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

S návrhom na zníženie výživného matka nesúhlasila.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa zárobkových možností a schopností otca.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, spisom XXP/
XX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Mal. H. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu F. sp.
zn. XXC/XX/XXXX, kedy bol maloletý zverený do starostlivosti matky a určené výživné 116,18
Eur. Posledné rozhodnutie súdu, ktorým zvýšil výživné zo strany otca na mal. H. bola rozsudkom

tunajšieho súdu XXP/XX/XXXX zo dňa 24.5.2011, ktorým sa zvýšilo výživné zo sumy 3.500,-- Sk
na sumu 130 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 19.8.2011. V tom čase bola matka zamestnaná na Strednej priemyselnej škole
elektrotechnickej v F. ako asistentka riaditeľa s priemerným príjmom do 300 Eur mesačne. Jej priateľ v
tom čase pracoval ako kuchár s priemerným príjmom 274 Eur.

Otcov mesačný príjem v rozhodnom čase bol 721 Eur + 230 Eur príspevok na bývanie a náhrada za
návštevu rodiny 51,10 Eur. Otec pracoval ako profesionálny vojak. Manželka otca pracuje ako učiteľka,
jej čistý príjem je 450 Eur. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi Y. (nar. XXXX).

Matka si návrh podala z dôvodu, že v septembri nastúpil syn na strednú školu. Mala s tým zvýšené
výdavky a samozrejme sa celkovo zvýšili výdavky na neho. Pri nástupe do školy učebnica angličtiny
25 Eur, ruština 15 Eur, kalkulačka 14,50 Eur, 35 Eur prenájom skrinky, ďalšie zošity, všetko do hodnoty

200 Eur a ešte aj ZRPŠ. Rodičia sa dohodli, že sa budú každý rok skladať na stužkovú. Ďalšie výdavky
spojené so strednou školou sú, že budúci rok si bude robiť maloletý vodičák, čo je potrebné v rámci
školy a je to nutné zaplatiť. Mesačne mu pravidelne v súčasnej dobe platí mesačne MHD 10 Eur,
stravu 25 Eur, kredit na mobil 10 Eur na 3 mesiace. Jej plat je 340 Eur. Inkaso platí 196 Eur. V byte
okrem nej a maloletého býva aj jej priateľ, ktorý pracuje na pumpe. Jeho príjem je 400 Eur. Nemá inú

vyživovaciu povinnosť. Matka podotkla, že maloletý si zlomil v júni ruku, s čím boli spojené zvýšené
výdavky na operáciu, rehabilitáciu atď. Syn študuje na SOŠ elektrotechnickej, odbor informačno-sieťové
technológie, kde mu treba zakúpiť nový počítač, pretože ten 7-ročný starý už nezodpovedá jeho
potrebám. Otec sa s dieťaťom nestretáva a nad rámec výživného neprispieva.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, naopak navrhoval znížiť výživné, pretože podľa neho sa znížil

jehopríjem.Hrubýsíceostalrovnako,alezvýšilisaodvodyajdaň,ktorávčaseposlednéhorozhodovania
nebola s príspevku na bývanie, teraz áno. Keď predtým mal príjem okolo 900 Eur, teraz je podľa neho
jeho príjem 800 Eur. Predložil súdu písomne aj všetky výdavky, ktoré má na domácnosť. Jeho manželka
je učiteľka a jej príjem je 460 Eur v čistom. Syn má 4 roky, navštevuje materskú škôlku. K ďalším jeho
veľkým výdavkom patrí

hypotéka, ktorú spláca mesačne. Za syna Y. platí v škôlke stravu 26 Eur, školné 13 Eur. Za bývanie, plyn
120 Eur, elektrina 50 Eur, voda 16,20 Eur, splátka úveru 190 Eur, 13,20 Eur internet, nájom za byt v H.
225 Eur, cestovné H. - F. 69 Eur. Ďalšie výdavky špecifikované na čl. 23. Dostáva príspevok na bývanie
230 Eur, ale teraz je to len v hrubom, v čistom 170 Eur. Otec uviedol, že sa so synom nestretáva, pretože
syn sa s ním odmietol stretávať.

Z výpisu mzdového listu vyplýva, že otec mal priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 od januára
do augusta 860 Eur, plus mu bola vyplácaná náhrada cestovného nepravidelne za predmetné obdobie
8 mesiacov 474 Eur. Podľa opisu mzdového listu je príspevok na bývanie súčasťou hrubej mzdy. Príjem
manžela matky z opisu mzdového listu sa pohybuje okolo 480 Eur mesačne. Priemerný čistý mesačný
príjem manželky otca za 10 mesiacov v roku 2013 bol 609 Eur. Priemerný príjem matky za posledný

rok bol 358 Eur.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, alebo
oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78

ods. 3). Pri rozhodnutí o zmene výživného súd vždy prihliada na vývoj životných nákladov. Výška
životných nákladov je zrejmá z miery inflácie, alebo iných ekonomických ukazovateľov a táto povinnosť
pre súd je obligatórna.

Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmena pomerov nastala, aj keď od poslednej úpravy
uplynula doba 2 a pol roka. S poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 3 je zrejmé, že rastom
životných nákladov sa zvýšili potreby na maloleté dieťa. Rozhodujúce je však aj zmena veku maloletého
a tá skutočnosť, že maloletý v septembri nastúpil na strednú školu, s čím sa matke výrazne zvýšili
náklady na dieťa, čo potvrdzuje aj súdna prax a to nákupom pomôcok, kníh a ďalších nákladov, ktoré

sú spojené s návštevou strednej odbornej školy. Mal. H. má 15 rokov, je v pubertálnom veku, s čím sú
spojené zvýšené výdavky na stravu a oblečenie, ako aj prirodzený sociálny život dieťaťa.

Hoci je nepochybné, že pomery na strane maloletého sa výrazne zvýšili je zrejmé, že súd nemohol zvýšiť
výživné tak, ako to navrhovala matka a to s poukazom na príjem rodičov, ktorý v podstate sa nejakým
výrazným spôsobom od posledného rozhodnutia nezmenil. Súd prihliadol na tú skutočnosť, že zmena

životných nákladov sa dotkla aj obidvoch rodičov a teda aj ich výdavky nepochybne vzrástli a musel
zobrať do úvahy aj vyživovaciu povinnosť otca, ktorú otec má voči svojmu ďalšiemu dieťaťu. S poukazom
na to, že zmena pomerov bola preukázaná rastom životných nákladov a vstupom na strednú školu u
maloletého, avšak výrazná zmena pomerov na strane rodičov, čo sa týka zvýšenia ich príjmu nenastala,
súd rozhodol o zvýšení výživného iba o sumu 10 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku tak,

ako to navrhovala matka.

V prevyšujúcej časti súd s poukazom na vyššie uvedené návrh zamietol.

Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, pretože ten sa s poukazom na vyššie uvedené javil
ako vysoko neopodstatnený. Súd chce uviesť, že otcovi sa síce príjem nezvýšil, ale ani neznížil. Stále
pracujeakoprofesionálnyvojak.Ajkeďsúdberiedoúvahyvšetkyvýdavkyotcachcepodotknúťvzmyslecitovaných zákonných ustanovení, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými
výdavkami otca. Výživné má prednosť pred zachovaním nejakého životného štandardu, ktorý rodič
má, pretože vyživovacia povinnosť je jeho prvoradou povinnosťou, ktorá má prednosť pred všetkými

ostatnými výdavkami. S poukazom na tieto skutočnosti súd návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný a neopodstatnený zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže
sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.