Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201348
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresný úrad Rimavská Sobota, Katastrálny odbor, Kraskova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, za
účasti ďalšej účastníčky W. O., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, XXX XX W. D. o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1155/2013-14 zo dňa 4. júna
2013 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota č. V 1155/2013 zo dňa 4. júna 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35,- Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 1155/2013-14 zo dňa 04. júna 2013 zamietol návrh navrhovateľa na
vklad záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-PTR do katastra nehnuteľností uvedených v predmetnej zmluve
uzatvorenej dňa 16.04.2013 medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava a W. O., W. ako záložkyňou, v zastúpení ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci,
Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované v k. ú.
N. na LV č. XXX, XXX W. U. XXX a W. D. na LV č. XXX, bližšie špecifikované v predmetnej zmluve a to
podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v platnom znení. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1, §
31 ods. 1 a § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len „katastrálny zákon“). Skonštatoval, že mu
boli predložené spolu s návrhom na vklad samotná zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
PTR a dohoda o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na
zastupovanie záložcu. Dohoda o plnej moci bola podpísaná 20.04.2012 zo strany splnomocniteľa a zo
strany splnomocnenca 21.04.2012. Správny orgán mal za to, že dohoda o splnomocnení nebola riadne
uzatvorená pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače,

v ktorej bol splnomocnenec dopredu vypísaný a dlžník nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a teda
si ani zvoliť zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy. Dohodu ponúkol navrhovateľ pri uzatváraní úverovej
zmluvy a k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle splnomocniteľa, ale z vôle záložného veriteľa. Ďalej
uviedol, že od roku 2011 vo všetkých prípadoch doručených na Správu katastra záložcov zastupuje
združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom záložcovia si ho nevybrali a nepoznajú
ho. Aj táto skutočnosť vyvracia možnosť, že by išlo o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Podľa správneho orgánu nešlo o vážne urobený právny úkon, ktorým by konajúci chcel prejaviť vôľu,

aby boli vyvolané právne následky, v ktorých s takýmto úkonom spája právny poriadok, nakoľko na
vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy urobený v neprítomnosti druhej strany, nepostačuje lenpísomná forma právneho úkonu, ale je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne
druhej strane aj odoslal, alebo urobil úkon nevyhnutný k tomu, aby mohla byť jeho prejavená vôľa
odoslaná a doručená druhej strane. Ďalej poukázal na to, že došlo k porušeniu § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, nakoľko záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Dohody o plnomocenstve
sú dlžníkom, záložcom v konaniach od roku 2011 predkladané na podpis zo strany záložného veriteľa
a teda je dôvodný predpoklad, že menované združenie uskutočňuje zámery a napĺňa záujmy druhej
zmluvnej strany a teda záložného veriteľa a nie záložcu. Na základe týchto vád dohody o plnej moci
nepovažoval správny orgán záložnú zmluvu za spôsobilú na vklad do katastra nehnuteľností.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil
tým,žedohodaosplnomocneníjeuzatvorenáriadnevsúladespríslušnýmiustanoveniamiObčianskeho
zákonníka, preto splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu. Poukázal
na povinnosť správneho orgánu riadne a spoľahlivo zistiť skutkový stav, čo podľa odvolateľa znamená,
že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú
ani nepresne interpretované, ani skreslené či vedome či nevedome. Napadnuté rozhodnutie podľa

odvolateľa vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo vyplýva aj z odôvodnenia. Poukázal
na to, že dohoda o splnomocnení bola uzatvorená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, tak ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Sloboda vôle vychádza z podmienok uzatvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle
sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je rozpoznateľná a ak bol prejav

urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
zúkonutoho,ktohrozíamusíbyťadresná.Vážnosťvôlesúvisístým,žesazdanlivoprejavujevôľa,ktorá

v skutočnosť neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný
pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď
nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Z tohto
odvolateľ vyvodil, že možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo

strany záložcu.

Navrhovateľnamietalnesprávnosťprávnehoposúdenia,pokiaľodporcaposúdildohoduoplnejmociako
neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nesprávnosť spočíva v tom, že dohoda o splnomocnení nie je spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa navrhovateľa správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 5.11.2013 a v súlade s § 250q ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom
správneho spisu a vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

oboznámením sa s listinami: návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR zo
dňa 16.4.2013 doručený správe katastra 7.5.2013, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-
PTR zo dňa 16.4.2013 podpísaná za záložného dlžníka W. O., ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, Bratislava, overenou fotokópiou dohody o splnomocnení podpísanou pred
obcou W. U. dňa 20.03.2012 záložkyňou ako splnomocniteľkou a v Bratislave dňa 21.04.2012 združením

občianskoprávnej pomoci ProHelp, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ - odvolateľ spolu s návrhom na vklad pripojil
zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-PTR, ktorú za záložkyňu W. O., W. XXX/XX, W.
D. podpísalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako jeho zástupca na základe k návrhu
priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza, že splnomocniteľ

udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskehozákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované
v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy

o úvere uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX. Pod bodom
4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú zmluvu,
kde názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi, zástupcovi
splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná splnomocniteľkou v
W. U. 20.4.2012 a splnomocneným zástupcom v Bratislave 21.4.2012. Záložnú zmluvu v mene ďalšieho

účastníka zástupca podpísal dňa 16.4.2013.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej

alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na
vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom
na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Podľa §
45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na

vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí písomná
forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane adresoval. To
znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť táto písomnosť
odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo osobným doručenímdruhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, že dlžníčka
podpísala túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.
Z predloženej dohody o splnomocnení vyplýva, že táto bola uzatvorená v súvislosti s uzatváraním

zmluvy so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. a to zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, tak ako to
vyplýva z bodu 1 zmluvy. Z uvedeného teda nie je nepochybné, že dlžníčka odoslala návrh dohody o
plnomocenstve druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poverila navrhovateľa.
A to napriek tomu, že na nej uvedený splnomocnenec takouto listinou disponoval. K návrhu nie sú
pripojené žiadne ďalšie dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačné, že prijatie návrhu bolo urobené včas, t.

j. vtedy, kedy ešte dlžníčka bola svojím návrhom za podmienky, že by išlo o vážny právny úkon, viazaná.
Dokonca, ani že takéto prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. o
zastúpení.Navrhovateľanivodvolanínetvrdí,žezastúpenýsozástupcomuzatvorildohodutak,ženávrh
zaslal zástupcovi a tento mu prijatie návrhu včas, t.j. v čase, keď ešte zastúpený bol svojím návrhom
viazaný, doručil. Obmedzil sa len na tvrdenie, že išlo o právny úkon urobený vážne, slobodne, určite
a zrozumiteľne.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa, že právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o
splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo
uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá
odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom, a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa

dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Táto skutočnosť nebola síce v správnom konaní
osobitne zisťovaná, avšak súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že tak bola nahradená
predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním vybraného advokáta
zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých správnych konaniach a
následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu v tomto prípade, t.j. že dlžníci

podpisujú pri uzatváraní úverovej zmluvy aj dohodu o splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie
navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu,
ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať v jeho záležitostiach. Keďže bola dohoda o splnomocnení predkladaná zástupcom

navrhovateľa dlžníkovi súčasne s úverovou zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za
úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že
účelom takejto dohody je zabezpečenie návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná
najmä v záujme navrhovateľa a to neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Správa katastra Rimavská Sobota preto postupovala správne, keď posúdila predložené listiny tak,

že navrhovateľ nepredložil doklady, ktoré by boli vkladu schopné. Navrhovateľ v správnom konaní
neprezentoval vznik a teda platnú dohodu o plnomocenstve ako nevyhnutnú podmienku pre posúdenie,
či záložná zmluva uzatvorená v zastúpení, bola uzatvorená vlastníkom nehnuteľnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodov uvedených v návrhu nie je možné dospieť k záveru, že
napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné

odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených
dôvodov, a preto rozhodnutie Správy katastra Rimavská Sobota potvrdil.

K ďalším odvolacím dôvodom, pre ktoré odvolateľ považoval napadnuté rozhodnutie za výsledok

nesprávneho právneho posúdenia a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu, súd uvádza, že i keď by
išlo o dôvody relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver správy katastra o nutnosti zamietnuť návrh na vklad
v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzatvorenej neplatnej záložnej zmluvy je
správny. Je tomu tak z dôvodu, že stačí jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad, aby

vklad nemohol byť povolený. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že
navrhovateľ vo vkladovom konaní nepredložil platnú dohodu o splnomocnení, dokonca nepreukázal aniže by vznikla, a preto nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní a to zmluva o
zriadení záložného práva, ktorú mal uzatvoriť zástupca. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi,
nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa
stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Vzhľadom na to, že správny orgán správa katastra bola zákonom č. 181/2013 Z.z. zrušená a jej

pôsobnosť prešla na Okresné úrady, pričom štátnu správu vykonávajú jeho odbory alebo organizačný
útvar odboru, súd na strane žalovaného konal s uvedeným nástupcom správneho orgánu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené(§205a),f/rozhodnutie súduprvéhostupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.