Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/66/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208901
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2111208901.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing.
Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009
199, so sídlom Trnava, sídlo kancelárie správcu Sladovnícka 13, Trnava, zastúpený spoločnosťou In
Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Františkánska 22, Trnava, proti odporcom: 1. B. V.,
narodený XX. X. XXXX, bytom H. XX, G., 2. W. V., rodená Z., narodená XX. X. XXXX, bytom H. XX,
G., o vypratanie bytu takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi v rade 1 a odporkyni v rade 2 súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom zo dňa 25. 3. 2011 doručeným súdu dňa 21. 4. 2011 domáha vydania rozhodnutia,
ktorým by uložil odporcovi v rade 1 a odporkyni v rade 2 povinnosť vypratať byt č. XX, /garsónka/, na 2.
nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. XX, na ul. H. XX, v G., označenom súp. č. XXXX, postavenom
na parcele č. XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 706 m2, katastrálne územie
G., okres G., obec G., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra G., do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 8C/66/2011-54 zo dňa 4. 5. 2011, ktorým návrhu vyhovel.
Odporcovia s návrhom nesúhlasí, keď podala vo veci odpor doručený súdu dňa 12. 5. 2011, v ktorom
okrem iného uviedli, že doteraz riadne platili nájomné a služby a za byt zaplatili 150 000 Sk O. Z..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, oboznámením sa s obsahom spisového najmä
návrhom zo dňa 25. 3. 2011, zmluvou o nájme bytu z 26. 6. 2000, Uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo
dňa 12. 9. 2007, Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 23. 9. 2008, Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23. 9. 2008, Uznesením NS SR sp. zn.
6Obdo/38/2009 zo dňa 18. 2. 2010, Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12. 12.
2007, Uznesením ÚS SR II.ÚS 312/2010-19, vyjadrením Krajskej prokuratúry Trnava Kc 111/08-17 zo
dňa 18. 8. 2009, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2010, za
rok 2011, za rok 2012, zápisnicou o obhliadke bytu, preplatkami a nedoplatkami za rok 2009, s obsahom
spisu 25K/2/2007, spisu 44Cbi/6/2007, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav.Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zmluvu o nájme z 29.6.2000 považujú za neplatnú, nakoľko
podľa rozhodnutia tunajšieho súdu prenajímateľ v zmysle nájomnej zmluvy nebol v tom čase vlastníkom
predmetného bytu. Z rozhodnutia tunajšieho súdu je zrejmé, že vlastníkom predmetného bytu je
TAZ š.p. v likvidácii. Žalobca neeviduje nedoplatky zo strany odporcov za rok 2009, 2010, 2011. V
prípade možných nedoplatkov aj v minulosti však neexistoval dôvod na podanie výpovede. Navrhovateľ
prostredníctvom povereného pracovníka vykonal obhliadku bytu, ktorý obývajú odporcovia. Tak ako o
každej obhliadke aj o tejto bola vyhotovená zápisnica. Navrhovateľ odporcom nezasielal predpisy. Platby
od nich prijímal z dôvodu, aby sa vyhol v budúcnosti prípadnej požiadavke na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže v čase skúmania dôvodnosti užívania bytov, konkrétne aj odporcovia v tomto konaní
predmetný byt fakticky užívali. V danom prípade nemohlo prísť k uzavretiu nájomnej zmluvy, ani
konkludentným spôsobom a to vzhľadom na to, že neboli splnené základné náležitosti ako prejav vôle
navrhovateľa takýto úkon uzavrieť. Vedomosť o konkrétnych náležitostiach daného úkonu, teda trvanie
zmluvy, výška nájomného a iné, čo v danom prípade splnené nebolo. Skutočnosť konkludentného
uzavretia zmluva netvrdí ani odporcovia. Od momentu, kedy začal navrhovateľ disponovať s bytmi
nezmenil výšku platieb za užívanie bytov a to predovšetkým z opatrnosti a dôvodu právnej istoty, keď
nemal v rozhodnom období ešte prešetrené a zistené, ktorí nájomcovia sú oprávnenými a ktorí nie.
Doposiaľ nebolo zo strany odporcov v tomto konaní preukázané, že by boli pôvodnými nájomcami
a teda , že by boli zamestnancami TAZ štátny podnik. Od roku 1999 mal TAZ Sipox a.s. zakázané
uzatvárať akékoľvek zmluvy ohľadne bytov a to formou predbežného opatrenia Okresného súdu Trnava.
Pokiaľ sa týka subjektu navrhovateľa v tomto konaní ako správcu konkurznej podstaty, ak by malo prísť
k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy na predmetný byt, potreboval by k tomu výslovne zo zákona
záväzný pokyn od veriteľského výboru, takýto pokyn však doposiaľ neobdržal a reálne ani nemohlo prísť
k uzavretiu nájomnej zmluvy, nehovoriac už o konkludentnom uzavretí. V tejto súvislosti treba poukázať
na§86ods.3ZoKRsprávcamôžeprenechaťmajetokpodliehajúcikonkurzupatriaciúpadcovidonájmu.
Zmluvu o nájme majetku je správca povinný dohodnúť tak, aby nájomné bolo aspoň vo výške za akú
sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenechával do nájmu a aby zmluvu o nájme bolo
možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť
len so súhlasom príslušného orgánu.
Odporca v rade 1 uviedol, že s návrhom na vypratanie nesúhlasí. Predmetný obývajú spoločne s
manželkou, s ktorou som uzavrel manželstvo 24.6.2000, od 20.12.1999. Predtým predmetný byt obývala
nejakárodinasdeťmi.VtejdobemalpredmetnýbytnastarostiSlovdrink.Dňa29.6.2000uzavreliZmluvu
o nájme bytu. Predtým ako predmetnú zmluvu uzavreli dali pánovi Z. a pani V. sumu 150.000,-Sk. Potom
vyšlo najavo, že tieto osoby nemali právo predávať byt. Pokiaľ ide o úhrady spojené s užívaním tohto
bytu, asi od februára 2009 platia pánovi N. a funguje to tak, že na výťahu je vždy oznam o prípadných
zmenách platieb. Okrem zmluvy o nájme bytu z roku 2000 neuzatvárali žiadnu inú nájomnú zmluvu. Od
februára 2009 si plnia riadne svoje povinnosti, pokiaľ ide o nájomné a platieb spojené s užívaním bytu.
Odporkyňa v rade 1 uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia odporcu v rade 1. V roku 1999 sa do bytu
nasťahovali, tento bol v zlom stave. S navrhovateľom sa neuzatvorila žiadnu nájomnú zmluvu a nebol
im daný ani prísľub, že im bude byt odpredaný za zostatkovú hodnotu. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok
2010 mali preplatok 541,27 eur, takže sa dohodli, že suma preplatku im nebude vrátená, aby zastavili
úhradu zálohových platieb do januára 2012 a od februára 2012 začali opäť platiť. Avšak nájom platia
každý mesiac, teda aj v roku 2011 ho platili. Naďalej uhrádzajú platby navrhovateľovi na čísla, ktoré boli
uvedené na výťahu.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25K/2/2007 vyplýva, že uznesením č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa
12. 9. 2007 sú vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Petra Ondreičku.
Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku
a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára - navrhovateľa.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 44Cbi/6/2007 vyplýva, že JUDr. Dušan Pohovej, správca
konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 ako žalobca sa voči Mgr. Petrovi
Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik vlikvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava ako žalovanému, žalobou zo dňa 26. 11. 2007
domáha vylúčenia obytného domu (35 bytových jednotiek) súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X,
katastrálne územie G., zapísaného na LV č. č. XXXXX z konkurznej podstaty žalovaného. Rozsudkom
č. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa
23.9.2008(právoplatnosťnadobudoldňom20.11.2008),vspojenídopĺňacímrozsudkomKrajskéhosúdu
v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) súd žalobu o
vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol.
Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29. 6. 2000 vyplýva, že ju uzavrel za prenajímateľa TAZ a. s. v likvidácii
Trnava, v zastúpení správcom obyt. domu SLOVDINK spol. s. r. o., a za nájomcu odporca v rade 1 na
dobu neurčitú.
Z preplatkov a nedoplatkov za rok 2009 /vypracované JT. Správa domových bytov/ vyplýva, že na byt
č. XX na H. XX, v G. je nedoplatok na nájomnom v sume 61,74 eur.
Zvyúčtovaniazálohovýchplatiebzarok2010zodňa13.11.2011vyplýva,žeodporcoviamalinedoplatok
do FO 61,74 eur, preplatok na nákladoch za byt 572,48 eur.
Z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2011 zo dňa 31. 5. 2012 vyplýva, že odporcovia mali nedoplatok
do FO 61,50 eur, preplatok na nákladoch za byt 171,50 eur.
Z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2012 zo dňa 31. 5. 2012 vyplýva, že odporcovia mali nedoplatok
do FO 123,24 eur, nedoplatok na nákladoch za byt 586,19 eur.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie G., zo dňa 4. 5. 2011 vyplýva, že byt č. XX
v celosti, nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží, v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parcele
č. XXXX/X na ulici H. XX v G., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia
bytového domu vo veľkosti 1487/100000, vlastní obchodná spoločnosť Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava.
Zo zápisnice o obhliadke bytu zn. /2010 vyplýva, že odporkyňa v rade 2 sa zúčastnila obhliadky bytu č.
XX za prítomnosti zástupcu vlastníka G. W..
Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ustanovenia § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ustanovenia § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
v zákone.Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ods. 2 ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť, ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zo skutkových zistené mal súd preukázané, že od 22. 10. 2010 je úpadca Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník bytu č. XX v celosti na 2. nadzemnom podlaží v bytovom dome b. j. 354, na ul. H. XX, v G.,
označenom súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X. Odporca v rade 1 ako jeden z nájomcov
uzavrel dňa 29. 6. 2000 s TAZ a. s. v likvidácii, Coburgova 84, Trnava ako prenajímateľom Zmluvu o
nájme predmetného bytu na dobu neurčitú. Predmetný byt odporcovia užívajú najneskôr od 29. 6. 2000.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12. 9. 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a
za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823
zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil
Mgr. Ing. Pavla Korytára. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu zahrnul Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, zahrnul dňa 16. 10.
2007 okrem iného aj bytový dom, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt do súpisu majetku patriaceho
do podstaty. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žalobca JUDr.
Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 80, so sídlom
Coburgova 84, Trnava voči Mgr. Petrovi Ondreičkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, Paulínska 20, Trnava o vylúčenie
bytovéhodomu,vktoromsaspornýbytnachádza,zkonkurznejpodstatyúpadcuTrnavskéautomobilové
závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, Paulínska 20, Trnava, rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo
dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008), v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10. 2009 zamietnutá. Odporcovia platia od februára
2009 navrhovateľovi mesačne nájomné a preddavky za plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak
nepravidelne, navrhovateľ nevyužil svoje právo a nedal odporcom výpoveď z nájmu bytu, keď ako sám
uviedol, doteraz na to nemal dôvod. Vyúčtovanie zálohových platieb za rok 2009 vykonal V. - Správa a
predaj bytov, odporcovia mali nedoplatok na nájomnom v sume 61,74 eur.
Navrhovateľ ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009
199, so sídlom Trnava, sa v konaní domáha vypratania bytu nachádzajúceho sa na liste vlastníctva
č. XXXXX, katastrálne územie G., číslo XX, nachádzajúceho sa na 2. nadzemnom podlaží, bytovom
dome súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X, H. XX, ktorého vlastníkom je úpadca Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, odôvodňujúc,
že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Podľa navrhovateľa Zmluva o nájme
predmetného bytu zo dňa 29. 6. 2000 uzavretá medzi TAZ a.s. v likvidácii a odporcom v rade 1 eabsolútne neplatná, nakoľko domnelý prenajímateľ TAZ a.s. v likvidácii nikdy nemal právo nakladať so
sporným bytom, keďže v čase jej uzatvárania nebol vlastníkom predmetného bytu. Odporcovia poukázali
na to, že od roku 2009 uhrádzali navrhovateľovi nájomné za predmetný byt na účet zverejnený na výťahu
v bytovom dome. Byt užívajú odporcovia najneskôr od 29. 6. 2000, keď už podľa ich vyjadrenia byt
obývanie predtým ako bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa 29. 6. 2000.
Predpokladom rozhodovania o návrhu navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie
otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná
otázka, či odporcom svedčí právo nájmu predmetného bytu. Odporcovia poukázali na Zmluvu o
nájme predmetného bytu uzavretú dňa 29. 6. 2000. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana Pohoveja o
vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava, Rozsudkom
tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom
20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29.
10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou
oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.
6. 2000 Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199 so sídlom Trnava, resp. od
vyhlásenia konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola
v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca
Trnavské automobilové závody štátny podnik v likvidácii (od 5. 10. 2007 v konkurze), IČO 00 009
199, neprestal byť vlastníckom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii nikdy
nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii
uzavrela zmluvu o nájme predmetného bytu s odporcom v rade 1, je tento právny úkon od počiatku
absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej
uzavretia.Zmluvaonájmebytujeodsaméhopočiatkuabsolútneneplatnýmprávnymúkonomprerozpor
so zákonom. Nakoľko teda nájomná zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná,
nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii
tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, treba ním rozumieť právo ovládať vec - najmä
ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci
kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj
ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva, oprávnenie vec užívať predstavuje individuálnu spotrebu
predmetu vlastníctva. Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu
ochranu, pričom ju možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci
(actio reivindicatio) a zapieracou žalobou (actio negatoria); obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia
obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane
oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez
právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia
patrí vlastníkovi a vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva do
nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania
za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu,
opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda
neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom
pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto
dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy
konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladiena dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania,
musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť
dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny
právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony
a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré
sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho
je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je
jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť
adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho
úkonu.
Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bolo, či došlo k vzniku nájmu predmetného
bytu medzi navrhovateľom a odporcami. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že odporcovia užívajú
predmetný byt a to najneskôr od 29. 6. 2000, kedy bola uzavretá nájomná zmluva, keď sa jedná o
spoločný nájom bytu, keďže navrhovatelia súd od 24. 6. 2000 manželia. V priebehu roku 2009 platil
navrhovateľovi nájomné, na ktorom im podľa navrhovateľa nevznikol dlh. Účastníci sa zhodli na tom,
že medzi nimi nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, Pričom neexistencia písomnej nájomnej
zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a
tým nezabraňuje vzniku nájmu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu nie je
možné vyhovieť. Ako totiž vyplýva z ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy
neviaže na určitú formu, z čoho potom vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť
nevyhnutná (hoci je vhodná). Súd má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy na dobu neurčitú konkludentne, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporcovia
uhrádzaliajkeďnepravidelneplatbynájomnéhoapreddavkynaúhraduplneniaposkytovanézaužívanie
bytu, a to na účet navrhovateľa, a to v priebehu roku 2009. Správca bytového domu na základe
zmluvy o výkone správy vyhotovoval pre odporcu ročné vyúčtovania zálohových platieb, resp. prehľad
preplatkov a nedoplatkov za rok 2009 vrátanie predmetného bytu. Za toto obdobie navrhovateľ žiadnu
platbu prijatú od odporcov nevrátil, a zároveň sa správal ako prenajímateľ, vo veci podal žalobu na
vypratanie voči odporcom. Na základe uvedeného navrhovateľ nepodnikol žiaden právny krok, ktorým
by nájomný / užívací vzťah odporcov k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že vlastnícke
právo spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii (s ktorou mal odporca v rade 1 uzavretú nájomnú zmluvu)
bolo spochybnené (a následne vyvrátené) bola navrhovateľovi známa minimálne od právoplatnosti
rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Súd sa teda
nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, keď
v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane navrhovateľa ako aj odporov. Medzi účastníkmi bolo zrejmé,
ktorý byt odporcovia užívajú, a to najneskôr dňom, kedy bola vykonaná ohliadka bytu odporcov v roku
2010, a v akej výške platia odporcovia nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu navrhovateľovi a to najneskôr pred podaním návrhu na začatie konania. K obojstrannému
súhlasu s obsahom zmluvy tak došlo najneskôr dňom vykonania obhliadky bytu, kedy došlo k vyriešeniu
jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenia bytu a rozsahu jeho užívania, keď
ďalšia náležitosť a to výška nájomného a preddavkov na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu
bola vyriešená už skôr, a to ich uhrádzaním na výzvu navrhovateľa na jeho účty vo výške akceptovanej
dlhodobo oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania došlo ku konsenzu o obsahu
podstatných obsahových náležitostí novej nájomnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá na dobu
neurčitú, keďže doba nájmu nebola dohodnutá. V tejto súvislosti súd zároveň dáva do pozornosti,
že odporcovia sú slabšou stranou bez právneho vzdelania, ktorí síce neuzavreli písomnú zmluvu s
navrhovateľom, ale z ich konania, bez toho, aby to výslovne vyjadrili, vyplýva, že sa správali ako
nájomcovia vo vzťahu k navrhovateľovi ako prenajímateľovi. A teda svojím konaním preukazovali, že
majú záujem, resp. s navrhovateľom uzavreli nájomnú zmluvu na predmetný byt. A ohľadom tejto
skutočnosti, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď poprel existenciu ústnej nájomnej zmluvy s
odporcami. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný,
keď nepovažoval požiadavku navrhovateľa na poskytnutie ochrany v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka za dôvodnú, preto návrh na vypratanie odporcov zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci úspešným odporcom, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnili.
Poučenie:
Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.