Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/44/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222741
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1205222741.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, K.. T. XX,

A., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Pandym, L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi:
Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO 35 815 256, o zaplatenie
426,44 € (12.847,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľjepovinnýzaplatiťodporcovináhradutrovkonania25,50€ dotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.09.2005 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12.847,- Sk s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu

na hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. ku dňu
10.09.2002. Svoj návrh odôvodnil tým, že u právneho predchodcu odporcu v Slovenskom plynárenskom
priemysle š.p., bol v roku 2001 v pracovnom pomere. Nárok na vyplatenie podielu na hospodárskom
výsledku za rok 2002 odvodil od § 14 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 až 2003 medzi
Slovenským plynárenským priemyslom š. p. a Plynárenským odborovým zväzom, podľa ktorého sa
zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch
vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. V návrhu ďalej uviedol, že
medzi Slovenským plynárenským priemyslom š. p. a Slovenským plynárenským priemyslom a. s. nastal

prechodprávapovinnostízpracovnoprávnychvzťahov.Navrhovateľžiadalpriznaťžalovanúsumuspolu
s úrokmi z omeškania vo výške 16,5 % ročne z dlžnej sumy od 15.09.2002 až do zaplatenia ako aj
náhradu trov konania.

Súdvovecidňa09.01.2006vydalplatobnýrozkazpodč.k.31Ro3452/2005,protiktorémuvčasodporca
podal odpor. V odpore uviedol, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku v roku
2001 neboli splnené. Vo veci konali v súlade so zákonom o

2

17C/44/2006

kolektívnom vyjednávaní sprostredkovateľ a rozhodca. Rozhodca v tejto veci vydal rozhodnutie, pričom

zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní a podal námietky
voči rozhodnutiu rozhodcu na Krajský súd v Bratislave.Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti s
tým, že navrhoval vo veci vypočuť ako svedka k okolnostiam podpisu dodatku číslo 3 ku Kolektívnej

zmluve, A. L. a nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie hospodárskeho výsledku odporcu v roku 2001.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom
pracovnej zmluvy navrhovateľa, výpovede z pracovného pomeru navrhovateľa, Kolektívnej zmluvy
uzatvorenej na roky 2001 až 2003, vrátane jej dodatkov 1, 2, 3 a 4, výpisu z obchodného
registra odporcu, rozhodnutia rozhodcu zo dňa 01.06.2004, rozhodnutia rozhodcu zo dňa 17.12.2007,
uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/34/2006, uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. 3Sp 28/2011, výkazom ziskov a strát k 31.12.2001, čestného prehlásenia zo dňa 01.06.2008,
ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa 01.11.1991 pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu. Pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Miesto výkonu práce bolo
dohodnuté v Jablonove nad Turňou. Listom zo dňa 08.12.2004 skončil odporca s navrhovateľom

pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu organizačných zmien. Výpoveď
navrhovateľ prevzal dňa 08.12.2004, odkedy mu začala plynúť trojmesačná výpovedná doba.

Z obsahu Kolektívnej zmluvy SPP š. p. uzavretej na roky 2001 až 2003, zo dňa 15.11.2000 súd zistil,
že podľa § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch, " - zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku
tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP,

š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým
predpisom vopred prerokovaným s Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len "POZ"). Termín
vyplatenia bol stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.

Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý
bolpodpísanýdňa11.12.2001došlokzrušeniuustanovenia§14-Podielynahospodárskychvýsledkoch

pre rok 2001. Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 -"Doplnkové dôchodkové poistenie....".
Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001 až
2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001. Nadobudnutím účinnosti
tohto dodatku už nebolo možné odvolávať sa na § 14 a požadovať vyplatenie podielov v zmysle tohto
ustanovenia. Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve podpísali: A. L.- predseda POZ, B.. G. M. - predseda

predstavenstva SPP a .s. a generálny riaditeľ a B.. N. F. - člen predstavenstva SPP a. s.

Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ing. C. L. v
kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy svojim rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 uložil SPP, a.
s., povinnosť zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu

3

17C/44/2006

31.12.2001 vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12.847,- Sk ako
podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007, sp. zn. 4Sp/34/2006 zrušil rozhodnutie
rozhodcu pre kolektívne spory č. 11, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia

podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej
na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000, pre jeho nepreskúmateľnosť.B.. C. L. ako rozhodca pre kolektívne spory číslo 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci
vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p.
uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000 vydal dňa 17.12.2007 ďalšie rozhodnutie, ktorým

nepriznal nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok 2001.

Dňa 17.01.2008 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh plynárenského odborového zväzu v
Bratislave proti rozhodcovi B.. C. L., na zrušenie predmetného rozhodnutia rozhodcu zo dňa 17. 12.
2007. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením sp. zn. 3 Sp 28/2011 zo dňa 10. 1. 2012 napadnuté
rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore opevnenia kolektívnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2007 vo veci

vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a vec vrátil rozhodcovi na ďalšie
konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd poukázal nato, že ani v poradí druhé rozhodnutie
nevyhovuje celkom požiadavke riadnej preskúmateľnosti rozhodnutia, čo do celistvosti a komplexnosti
dôvodov a vysporiadaním sa s námietkami, ktoré boli vznesené už vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu
zo dňa 1. 5. 2004, ktorá vada bola aj tomuto predchádzajúcemu rozhodnutiu vytknutá v zrušujúcom
uznesení súdu zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn. 4 Sp 34/2006.

Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa článku 10 Základných zásad Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia majú právo
na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a

zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch
vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú
na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný
umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách.

Podľa§42ods.1,vetaprváZákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvou

medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d/ Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorou sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v
kolektívnej zmluve.

Podľa § 43 ods. 3 Zákonníka práce, ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1, písm. d/ dohodnuté v

kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy;

4

17C/44/2006

inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté
mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje

sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky
dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve,
alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2, veta druhá Zákonníka práce, za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca,, doplatky k nemocenských dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,

peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných

za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času lebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 231 ods. 2 Zákonníka práce nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým
zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.
Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca
v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za

vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných
najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu,
vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť
príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny
výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie

zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov
za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.

Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a
predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho prácu podľa
množstva, akosti a vopred stanovených noriem. Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie,

prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného
pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia. Prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie
je v čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení
ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.

Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej

povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a

5

17C/44/2006

neurčitého počtu. Ide o tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych
právnych aktov vzťahujúcich sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a

rušia práva a povinnosti konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej
časti obsahuje aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z
normatívnejčastikolektívnejzmluvyupravujúcejmzdovéapracovnépodmienkyvznikajúprepracovníka
nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.
Prínos práce zamestnanca pre zamestnávateľa, vrátane jeho nasadenia a obetavosti, nemožno vždy

oceniť v rámci zamestnancovej základnej mzdy nebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na
hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre
vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe
splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov, v danom prípade podmienkou priznania
podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorby sa odvíjala od hospodárskeho výsledku za rok 2001,

z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej
v SPP, š. p.. Pod pojmom priaznivé hospodárske výsledky treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ
v príslušnom období, v tomto prípade kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný hospodársky
výsledok po tom, čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych
skutočností. Z výkazu ziskov a strát k 31.12.2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolus daňovým priznaním za rok 2001 je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za
účtované obdobie roka 2001 v mínusovej hodnote.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval, k obsahu dodatku č. 3 Kolektívnej zmluvy SPP a.s., namietal

pravosť podpisu A. L., ako predsedu POZ, z dôvodu, že odborári nevedeli o existencii dodatku č. 3
ku kolektívnej zmluve. Na uvedené okolnosti preto navrhol vypočuť ako svedka A. L.. Súd prihliadnuc
na obsah čestného prehlásenia založeného odporcom do spisu ako aj z dôvodu hospodárnosti konania
nepovažovalzapotrebnévypočuťnavrhovanéhosvedka,keďzobsahučestnéhoprehláseniaspísaného
dňa 16.01.2008 A. L., bolo preukázané, že menovaný dodatok č. 3 ku kolektívnej zmluve SPP a.s.

podpísal . To, že odborári nevedeli o existencii dodatku č. 3 kolektívnej zmluvy neznamená, že niektorý
zo zástupcov zamestnávateľa ho nepodpísal.

Navrhovateľ tiež namietal, že by odporca nevykazoval v roku 2001 žiaden zisk, keď podľa správy
audítora , na rozdiel od účtovnej závierky, mal vykazovať zisk 591 mil. Sk. Súd v tejto súvislosti sa
prikláňa k účtovnej závierke odporcu, ako relevantnému listinnému dôkazu preukazujúcemu skutočný
hospodársky výsledok odporcu, podľa ktorej v roku 2001 vykazoval stratu vyše 4 mil. Sk. Uvedenú

účtovnú závierku predkladal odporca aj Daňovému úradu.

Podľa § 17 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších zmien, účtovná závierka je
štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré
tieto informácie využívajú ("ďalej len používatelia"). Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v
prípadoch ustanovených týmto zákonom, v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva požívanú

účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Zostavenie účtovnej závierky je vyvrcholením prác súvisiacich s uzavieraním účtovných kníh za
účtovné obdobie (kalendárny alebo hospodársky rok). Povinnosť zostaviť účtovnú závierku vyplýva z
ustanovenia §6 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v

6

17C/44/2006

znení neskorších predpisov, ktorý upravuje rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky. Účtovná
závierka v zmysle §7 zákona musí poskytovať jej používateľom, najmä akcionárom, spoločníkom,
členom, daňovým orgánom, orgánom štatistiky, bankám, burzám, veriteľom a ostatnej verejnosti verný
a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, t.j. o majetku, záväzkoch, vlastnom

imaní, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch, výsledku hospodárenia a o finančnej situácii účtovnej
jednotky. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z účtovnej závierky predloženej odporcom o správnosti
ktorej nemal dôvod pochybovať. Súd v v záujme hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania
v účastníkov vychádzal práve z účtovnej závierky, ktorá podľa názoru súdu vierohodne preukazuje
hospodársky výsledok odporcu v roku 2001 preto nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať v tejto

súvislosti znalecké dokazovanie.

Pracovná zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku
na výplatu každej pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na
ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ
neexistujenormaupravujúcapriznaniepodielovpodľavopredvydanýchinternýchpredpisov,dojednanív

dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii
zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky mzdy závisí na
jej priznaní, ak je priznaná - existuje nárok na jej vyplatenie, napríklad z kolektívnej zmluvy, stane sa jej
vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súdu, bolo ustanovenie §
14 kolektívnej zmluvy- "Podiely na hospodárskych výsledkoch" - pre rok 2001 zrušené DODATKOM č.

3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti zo dňa 11.12.2001. Nové ustanovenie upravujúce
poskytnutie podielov za rok 2002 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto savyplateniepodielovnemohlostaťnárokovouzložkoumzdynavrhovateľa,naviacmárneuplynuloobdobie
12 mesiacov počas ktorých , do prijatia novej Kolektívnej zmluvy, resp. prijatia nového príslušného
ustanovenia v kolektívnej zmluve , si mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok na súde. V danom prípade

však 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského priemyslu,
a. s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š.p., na roky 2001 až
2003. Vychádzajúc z týchto skutočností, nárok navrhovateľa na zaplatenie podielov na hospodárskych
výsledkoch za rok 2001 bol pre rok 2001 zrušený Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP š.p., nebola
splnená ani druhá podmienka pre tvorbu a vyplatenie podielov a to v tom, že odporca nedosiahol v

roku 2001 kladný hospodársky výsledok, odporca preto nie je povinný zaplatiť navrhovateľovi podiel
na hospodárskych výsledkoch za rok 2001. Súd návrh z uvedených dôvodov v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania, a to súdny poplatok za podaný odpor v sume 25,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

7

17C/44/2006

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.