Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206289
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Y., s.r.o., so

sídlom Y. č. XX, P., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Z. Y., s.r.o., so sídlom H. 4, P., IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanej: T. republika, zastúpená R. spravodlivosti T. republiky, so sídlom O. námestie XX,
XXX XX P., v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca žiadal od žalovanej
zaplatenie čiastky 7.916,73 Eur ako náhrady majetkovej škody tvoriacej jeho nevymožiteľnú pohľadávku
a čiastky 1.583,35 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 20 % uvedenej pohľadávky),
ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. XEr/XX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXX/XXXX) t.ým, že o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté dlho po uplynutí
zákonomstanovenejdoby,kedysúčasnežiadosťsúdnehoexekútorabolanesprávnesúdomzamietnutá.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX) požadovala
žalobu zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje
žalobca uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na
predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné
prerokovanie nárokov R. spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované.

Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc
na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ani
existenciu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu a tým
nepreukázal vznik ani výšku škody. Rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik

škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.

Podaním zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným súdu elektronickou poštou dňa XX.XX.XXXX) žalobca
navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorúpodľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a
nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie,

kedy rozhodnutie v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§
135 ods. 1 O.s.p.). Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne
a bude namieste vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru
súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na

mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v
danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom
predpísaným postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným
KrajskýmsúdomvO.uznesenímzodňaXX.XX.XXXXsp.zn.XNcC/XX/XXXX,ktorýmzákonnúsudkyňu
R.. E. Y. vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci a súčasne rozhodol, že ostatní sudcovia N.
súdu V. nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Z dôvodu vylúčenia zákonnej sudkyne

musela byť preto prejednávaná vec pridelená náhodným výberom inému sudcovi N. súdu V., ktorým sa
následne stal R.. R. L.. Súd vzhľadom na uvedené nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak
predmetný procesný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových

strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa XX.XX.XXXX. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa XX.XX.XXXX
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo
ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených
dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité

dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca mal
vedomosť o nariadenom pojednávaní od XX.XX.XXXX, avšak svoje procesné návrhy doručil súdu iba
v deň pojednávania.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. X O.s.p., pričom do

vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. G./XX/XXXX zistené, že
žalobca ako oprávnený dňa XX.XX.XXXX do zápisnice spísanej súdnym exekútorom J.. I. Q. navrhol

vykonanie exekúcie voči povinnému J. Q. na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. SR/XXXXX/XX a ktorým bola menovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku X.XXX,XX Eur s príslušenstvom. Súdny exekútor následne v
zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prípisom zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným dňa

XX.XX.XXXX) tunajší súd požiadal Stály rozhodcovský súd o zaslanie rozhodcovského spisu. V. bolo
zaslanie rozhodcovského spisu urgované prípisom zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným dňa XX.XX.XXXX),
pričom rozhodcovský súd zaslal iba kópiu úverovej zmluvy. Opätovne bol spis rozhodcovského
súdu žiadaný tunajším súdom prípisom zo dňa XX.XX.XXXX (doručeným dňa XX.XX.XXXX) a
následne prípisom zo dňa XX.XX.XXXX. Kópia rozhodcovského spisu bola tunajšiemu súdu predložená

XX.XX.XXXX. Tunajší súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XEr/XX/XXXX-XX žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči uzneseniu bolo podané odvolanie
žalobcom dňa XX.XX.XXXX, o ktorom rozhodol Q. súd v O. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k.
XCoE/XXX/XXXX-XX, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu a uznesenie sa stalo právoplatným
a vykonateľným dňa XX.XX.XXXX.

K tomuto zistenému stavu prejednávanej veci súd z hľadiska jej právneho posúdenia uvádza, že
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č.
XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, ktorý v § 3 určuje, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie troch

podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej
majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho úradného
postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. XXX/XXXX Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa

najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, žeby postupom tunajšieho súdu
v exekučnom konaní sp. zn. XEr/XX/XXXX v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie
poverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
StálehorozhodcovskéhosúdubolatunajšiemusúdudoručenádňaXX.XX.XXXX.Sícevtomčaseúčinné
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia jeho žiadosti, z uvedeného
exekučného spisu je ale zrejmé, že exekučný súd vzhľadom na povahu veci konal bez zbytočných

prieťahov. Vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť rozhodcovského súdu, v dôsledku ktorej bolo potrebné
opakovane žiadať rozhodcovský spis za účelom rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, tunajší
súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, teda dva dni po obdržaní rozhodcovského spisu. O následnom
odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu rozhodol Q. súd v O. uznesením zo dňa XX.XX.G. č.k. XCoE/

XXX/XXXX-XX, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu a uznesenie sa stalo právoplatným a
vykonateľným dňa XX.XX.XXXX. Aj keď teda tunajší súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od jej doručenia, toto zdržanie bolo spôsobené
postupom rozhodcovského súdu, ktorý napriek opakovaným žiadostiam nezaslal požadovaný spis,
bez preskúmania ktorého nebolo možné o žiadosti o poverenie rozhodnúť. To, že v prípade žiadosti

súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieakexekučnýmtitulombolrozhodcovský
rozsudok, nebolo možné rozhodnúť v lehote 15 dní, potvrdzuje aj následný prístup zákonodarcu k ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ohľadne ktorého najskôr zákonom č. XXX/XXXX Z.z. účinným od
01.06.2010 a neskôr zákonom č. 102/2011 Z.z. účinným od 01.06.2011 došlo k úplnému vypusteniu
lehoty 15 dní čo sa týka rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora v prípade rozhodcovského rozsudku.

V dôvodovej správe k čl. III bodu 2 zákona č. 144/2010 Z.z. ktorým došlo k uvedenej zmene sa okrem
iného uvádza: „Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných

exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. ... Súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie
napr. spotrebiteľskej zmluvy.” Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaná majetková a nemajetková ujma
mu mala byť spôsobená aj tým, že exekučný súd v podstate nezákonne a nesprávne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v dôsledku čoho je jeho pohľadávka
voči povinnému nevymožiteľná, nemohlo tu ísť o nesprávny úradný postup už len z toho dôvodu, že pod

nesprávnyúradnýpostup(akoužbolouvedené)nemožnozahrnúťprocesvykonávanýorgánomverejnej
moci, ktorého výsledkom je konkrétne rozhodnutie, ktorý prípad by teoreticky mohol byť posudzovaný
len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl.
zákona č. 514/2003 Z.z.). Keďže podľa žalobcu bolo uznesenie exekučného súdu zo dňa XX.XX.XXXXnesprávne, využil možnosť podať voči nemu odvolanie. Na odvolanie krajský súd napadnuté uznesenie
dňa XX.XX.XXXX potvrdil a preto ani z tohto dôvodu sa nemôže jednať o zodpovednosť žalovanej
keďže o nezákonnosť rozhodnutia môže ísť len v prípade jeho zrušenia, nie potvrdenia odvolacím

orgánom (§ 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd tak v tejto súdenej veci nemal preukázané,
že by zo strany tunajšieho súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu v tom zmysle ako bol vyššie charakterizovaný. Ak potom nebolo preukázané splnenie už prvej
najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, logicky sa už ani nebolo potrebné zaoberať skúmaním ďalších dvoch podmienok.

Súd preto návrh žalobcu zamietol. Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo
žalobného návrhu zo dňa XX.XX.XXXX je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých
dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred
začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa XX.XX.XXXX na R. spravodlivosti SR písomnú
žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca

mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania
už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslila a zo

spisu jej žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.