Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/138/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611203437
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3611203437.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky Bc. L. U., bytom A., C. XXXX/X,
zastúpenej JUDr. O. Y., advokátom v H., C. XX, proti odporcovi O.. M. U., bytom A., C. XXXX/X, t.č. A.
X - Y., C. XXXX/X, T. republika, zastúpenému JUDr. P. O., advokátom v N., S. XX, o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom Z. a W., nar. XX.XX.XXXX a mal. I.,

nar. XX.XX.XXXX U., zastúpeným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. novembra 2012, č.k. 3C/83/2011-104,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zverení mal. detí Z., W. a I.
do osobnej starostlivosti navrhovateľky a vo výroku o úprave styku p o t v r d z u j e .

Vo výroku o určení povinnosti odporcu prispievať na výživu mal. detí Z., W. a I. napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov Bc. L. U., rod. N. a Mgr. M. U.,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. rozviedol. Na čas po rozvode mal. Z., mal. W., a mal. I. zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na
výživu mal. Z. sumou 110 Eur mesačne, mal. W. sumou 110 Eur mesačne a mal. I. sumou 80 Eur

mesačne, ktoré sumy je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k
rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Súd prvého stupňa zároveň upravil
styk otca s maloletými deťmi Z., W. a I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý nepárny
víkend v roku od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas
Veľkonočných prázdnin od piatka od 18:00 hod. do pondelka do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok
počas Vianoc od 24.12. od 09:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas

letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod., každý párny kalendárny
rok v mesiaci august od 01.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Otec je povinný prevziať si
deti pred bytom matky a na tom istom mieste po realizácii stretnutia deti matke odovzdať. Matka je
povinná deti na stretnutie s otcom pripraviť a otcovi stretnutie s deťmi umožniť. Účastníkom nepriznal
právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania a
po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo

účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčinou rozvratu manželstva je mimomanželský
pomer odporcu a vzájomné citové odcudzenie účastníkov konania. Účastníci nevidia možnosť obnovy
manželského spolužitia, v súčasnosti už dlhšiu dobu žijú oddelene, nežijú spolu intímne a spoločne
nehospodária, pričom navrhovateľka aj s maloletými deťmi býva v A. a odporca so svojou priateľkou
býva v A.. Za takýchto okolností je dôvodné manželstvo účastníkov rozviesť. Súd prvého stupňa zveril

maloleté deti na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovaťa spravovať ich majetok. Rozhodol tak z dôvodu, že deti sú v súčasnosti v starostlivosti matky, kde
majú vytvorené vhodné zázemie. Navštevujú základnú školu v mieste svojho súčasného bydliska, majú
vytvorené spoločenské vzťahy a väzby so svojím okolím i so svojimi starými rodičmi. Hoci majú obaja

rodičia schopnosti a možnosti starať sa o maloleté deti, súd dospel k záveru, že by nebolo vhodné
zveriť deti do starostlivosti otca, ktorý býva v T. republike, a tým ich opätovne vytrhnúť z prostredia, na
ktoré si už stihli zvyknúť. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých
detí, najmä vzhľadom na ich vek, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov
maloletých detí. Vzhľadom na príjmy odporcu bude v jeho možnostiach platiť výživné na mal. Z. a na

mal W. na každého po 110 Eur mesačne a na mal. I. v sume 80 Eur mesačne. O úprave styku odporcu s
maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva súd rozhodol tak, aby rozhodnutie rešpektovalo právo
maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Maloleté deti majú právo na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, preto súd rozhodol
o úprave styku otca tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
výrokuourčenívýživnéhoavýrokuoúpravestyku,podalvzákonnejlehoteodvolanieodporca.Namietal,
že rozsudok súdu prvého stupňa je nezákonný, nakoľko je nepreskúmateľný, v odôvodnení absentujú

zákonné náležitosti a rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý
je súd povinný skúmať so svojej povinnosti. Poukázal na to, že súd prvého stupňa z poradensko-
psychologického posudku mal za preukázané, že adaptácia všetkých detí v novom prostredí je sťažená,
resp. negatívne ovplyvňovaná negatívnym hodnotením otca detí zo strany matky, ako aj zo strany otca
matky, s ktorými deti žijú dennodenne. Napriek uvedeným zisteniam súd bez ďalšieho odôvodnenia

konštatuje, že deti majú vytvorené v A. vhodné zázemie a že si už stihli zvyknúť na nové prostredie - A.,
preto by ich nebolo vhodné zase presťahovať do A.. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje
vysvetlenie súdu, akými úvahami dospel od skutkového zistenia, že adaptácia detí v A. je pre deti
náročná a že rodinné prostredie v A. s častými rozbrojmi vnímajú deti veľmi negatívne, k záveru, že deti
majú práve v Partizánskom vytvorené vhodné zázemie a že návrat do prostredia v A., kde prežili zatiaľ

väčšinu svojho života, nebude pre deti vhodný. V konaní bolo preukázané, že matka nedovoľuje deťom
styk s otcom a že deti sú často vystavované neštandardným situáciám spájaným so zásahmi polície,
a to práve v dôsledku negatívneho postoja navrhovateľky k odporcovi a jeho rodine. Zastával názor,
že matka vytváraním týchto rozbrojov v rodine, spôsobuje deťom stresové situácie, čo je práve opakom
zdravého rodinného prostredia pre zdravý rast a vývin detí. Napriek uvedeným skutkovým zisteniam,

ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, súd v závere bez odôvodnenia konštatoval, že deti majú v
A. matkou vytvárané vhodné zázemie. Z napadnutého rozsudku tak nie je zrejmé, v čom súd prvého
stupňa vidí vhodnosť prostredia a zázemia v A., kde sa deti stále neadaptovali, a na druhej strane v
čom vidí nevhodnosť prostredia a zázemia v A., kde deti dlho žili. Z napadnutého rozsudku taktiež nie
je zrejmé, v čom súd prvého stupňa vidí komplikovanosť a nevhodnosť návratu detí do prostredia v A.,

na ktoré sú deti zvyknuté a na druhej strane, v čom vidí práve vhodnosť ponechať deti v A., na ktoré
si deti nevedia zvyknúť a ich adaptácia na život v A. je nanajvýš sťažovaná deštruktívnym správaním
matky. Nevedno ako prvostupňový súd pri hodnotení tohto, pre rozhodnutie vo veci samej mimoriadne
dôležitého porovnania prostredí a možností pre život detí hodnotil vykonané dôkazy. Z týchto dôvodov
nemá žiadnu možnosť preskúmať dôvodnosť napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok je preto v

podstatnej miere nepreskúmateľný. Rovnako nepreskúmateľný je aj rozsudok súdu prvého stupňa vo
výrokuourčenívýživnéhonamaloletédeti.Poukázalnato,ževkonanínavrholvykonaťdôkazy,týkajúce
sa reálnych výdavkov na stravu, oblečenie, cestovné a záujmové aktivity detí, ako aj náklady na
iné záujmy detí. Súd prvého stupňa navrhované dôkazy o preukázaní výšky nákladov na potreby detí
nevykonal a ani v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, prečo ich nevykonal. Súd prvého stupňa určil výšku

výživného v sumách, ktoré nemajú žiadnu oporu v reálnych nákladoch na potrebu maloletých detí a ani
nevyplývajú z dôkazov vykonaných za účelom zistenia nákladov na uspokojovanie potrieb maloletých.
Poukázal na ust. § 120 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez
návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Namietal, že súd v konaní nevykonal žiadny dôkaz, ktorým by zistil, ktoré prostredie, t.j. či

u matky v A. alebo u otca v A. by bolo pre deti vhodnejšie, rovnako nezisťoval ani aké možnosti z
hľadiska uspokojovania potrieb detí poskytuje deťom domácnosť otca a matky. Súd prvého stupňa vkonaní taktiež nezisťoval ani vzťah detí k prostrediu v A., či už z pohľadu ich spoločenských väzieb, z
pohľadu školského prostredia, realizácie ich mimoškolských záujmov. Zastával názor, že zvykanie detí
si na prostredie v A. je pre ne ťažie ako návrat do prostredia v A..

Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti - vo výroku o osobnej
starostlivosti, vo výroku o výživnom a vo výroku o úprave styku na odvolacom pojednávaní (§ 212
ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1, písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie oboznámením správy kolízneho
opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine maloletých detí, správy z poradensko-psychologického
procesu, potvrdení Základnej školy F. M. A., pracovnej zmluvy, potvrdenia Úradu práce Českej republiky

- krajská pobočka pre hlavné mesto A., rozhodnutia Úradu práce Českej republiky - krajská pobočka pre
hlavné mesto A. zo dňa 15.08.2012 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.

S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. 1 O.s.p. spojené konanie o úprave pomerov
manželov na čas po rozvode k deťom pochádzajúcim z ich manželstva.

Hmotnoprávna úprava týchto pomerov je obsiahnutá v ust. § 24, § 62, § 75 Zákona o rodine č. 36/2005

Z.z..

V prípade, keď súd manželstvo rozvedie, rozhodne o tom, ktorý z rodičov bude mať dieťa po rozvode vo
svojej osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má
druhý rodič prispievať na výživu dieťaťa (§ 24 Zákona o rodine).

Pri posudzovaní otázky, komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, musí vziať do úvahy najmä

okolnosť, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre zabezpečenie riadneho vývoja, výchovy a celkovej
starostlivosti o maloleté dieťa. V odôvodnených prípadoch je významný aj názor dieťaťa, ktoré je
schopné samo formulovať svoje stanovisko k tejto otázke.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom tak, že maloleté deti Z., W. a I. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich

bude zastupovať a spravovať ich majetok. P. v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci v otázke výchovy maloletých detí s poukazom na to, že
deti prežili väčšinu svojho života v A., odkiaľ navrhovateľka deti bez jeho súhlasu a proti jeho
vôli odsťahovala. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, že deti majú vytvorené v A. vhodné
zázemie, že si stihli zvyknúť na nové prostredie, a preto by nebolo vhodné zase ich presťahovať do A..

Odvolací súd vzhľadom na tieto námietky odporcu doplnil dokazovanie prešetrením pomerov v rodine
maloletých detí kolíznym opatrovníkom a po takto doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že odvolacie
námietky odporcu proti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, neboli
opodstatnené. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.09.2013, ako aj zo správy z poradensko-
psychologického procesu Referátu poradensko-psychologických služieb A. vyplýva, že maloleté deti

majú k obom rodičom dobrý vzťah. Vo vzťahových väzbách u všetkých troch detí prevažuje postava
navrhovateľky, odporcu majú síce radi, ale ich vzťah je poznačený nepravidelným kontaktom. Maloleté
deti sú spokojné, na prostredie v A. si zvykli a v škole dosahujú veľmi dobré výsledky, pričom na strane
navrhovateľky neboli zistené v jej starostlivosti žiadne nedostatky. Je potrebné zdôrazniť, že maloleté
deti žijú s navrhovateľkou v A. od 15.10.2011, pričom predtým žili s oboma rodičmi po dobu 5 rokov v A..

Deti si na prostredie v A. už stihli zvyknúť, majú v A. vytvorené vhodné zázemie, navštevujú základnú
školu v mieste svojho súčasného bydliska, kde veľmi dobre prosperujú, majú vytvorené spoločenské
vzťahy a vzťahy so svojím okolím i so svojimi starými rodičmi.

Z uvedených aspektov, rešpektujúc aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý podporil svoje stanovisko
aktuálnymi zisteniami v domácnosti navrhovateľky, odvolací súd dospel k záveru, že starostlivosť omaloleté deti je spôsobilá po rozvode manželstva lepšie zabezpečiť navrhovateľka, a preto bol rozsudok
súdu prvého stupňa v otázke osobnej starostlivosti maloletých detí Z., W. a I. vecne správny.

Správne bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o úprave styku odporcu s maloletými deťmi

na čas po rozvode manželstva, ktorý súd upravil pomerne v rozsiahlom rozsahu. Súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na citové väzby maloletých detí, ich vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a k tomu, že maloleté deti majú právo na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o osobnej starostlivosti maloletých detí a vo výroku o úprave styku je vecne správny, a preto ho

v týchto častiach v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti odporcu platiť výživné na maloleté
deti, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Zákon o rodine (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným
potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri
hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov skúma, či sa povinný bez dôležitého
dôvodunevzdalvýhodnejšiehozamestnania,zárobkualebomajetkovéhoprospechu,vprípadesinevzal

na seba neprimerané majetkové riziká.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že odporca pracoval u
zamestnávateľa W. L. a.s., A. s priemerným čistým zárobkom v sume 25.191,70 Kč, od 01.06.2011 bol
nezamestnaný, v súčasnosti pracuje v G. v A. s čistým priemerným mesačným zárobkom 21.500 Kč.
Na odvolacom pojednávaní však právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca ukončil pracovný pomer

v spoločnosti G. v A. dohodou zo zdravotných dôvodov. Od 27.07.2012 bol odporca zaregistrovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce a od 04.03.2013 pracuje v spoločnosti
A. O. s.r.o., so sídlom F. s priemerným zárobkom 21.000 Kč brutto. Súdu prvého stupňa je potrebné
vytknúť, že nevykonal dokazovanie na zistenie, akým spôsobom ukončil odporca pracovný pomer u
zamestnávateľaW.L.a.s.,A.,kdedosahovalpriemernýčistýzárobokvsume25.191,70Kč anazáklade

toho bolopotrebnéposúdiť,činiejepotrebnévyhodnotiťkonanieodporcuakovzdaniesavýhodnejšieho
zamestnania v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. S prihliadnutím na nové okolnosti, ktoré vyšli
najavo po rozhodnutí súdu prvého stupňa, keď odporca ukončil aj pracovný pomer v spoločnosti G. v
A. dohodou, je potrebné skúmať, či dôvodom skončenia pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa
boli zdravotné dôvody na strane odporcu, tak ako to uviedol jeho právny zástupca na odvolacom

pojednávaní, resp., či odporca ukončil pracovný pomer na vlastnú žiadosť dohodou. V takom prípade
by bolo potrebné v súlade s ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vychádzať z toho, že odporca
sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a vychádzať z predpokladaného zárobku,
ktorý by dosahoval u tohto zamestnávateľa.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje odporcu ako účastníka konania k jeho osobným,

majetkovým a zárobkovým pomerom, k tomu, z akých dôvodov ukončil pracovný pomer v spoločnosti
W. L. a.s., A. a v spoločnosti G. v A. a po takomto zistení pomerov odporcu opätovne vyhodnotí, v
akej výške je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloleté deti Z., W. a I. a svoje
rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p..

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.