Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 20, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112210156
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112210156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: X. energy, s.r.o.,
M. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, Rázusova 1, 040 01
Košice, proti žalovanému: E. správcovská a reštrukturalizačná, k.s., T. XX, XXX XX R. R., IČO: XX XXX
XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu H. a.s., K. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX v konaní o určenie
popretej pohľadávky vo výške 10.544,11 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 14.3.2013, č.k. 31Cbi/6/2012-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, že žalovaným popretá pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou

pohľadávky zo dňa 16.2.2012 vo výške 10.544,11 eur je oprávnenou, zistenou a vymáhateľnou
pohľadávkou vo výške 9.763,94 eur voči úpadcovi H. a.s. so sídlom K. 1, XXX XX L. v konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/74/2011 a vo výrokoch o náhrade trov
konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 81,46 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalovaným popretá pohľadávka žalobcu uplatnená
prihláškou pohľadávky zo dňa 16.2.2012 vo výške 10.544,11 eur je oprávnenou, zistenou a
vymáhateľnou pohľadávkou vo výške 9.763,94 eur voči úpadcovi H. a.s. so sídlom K. 1, XXX XX L.

v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/74/2011. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 153,99 eur pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.4.2012
domáhal určenia, že žalovaným popretá pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa
16.2.2012 vo výške 10.544,11 eur je oprávnenou, zistenou a vymáhateľnou pohľadávkou vo výške
10.544,11 eur voči úpadcovi H. a.s. so sídlom K. 1, XXX XX L. v konkurznom konaní vedenom na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/74/2011. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca okrem iného uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/74/2011 zo dňa
29.12.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka H. , a.s. so sídlom K. 1, XXX XX L. , IČO: XXXXX XXX a ustanovil za správcu žalovaného. Žalobca prihláškou zo dňa 16.2.2012 evidovanou v
konečnom zozname pohľadávok pod číslom 80/5 prihlásil ako veriteľ svoju pohľadávku v celkovej sume
34.573,82 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného zostatku faktúry č. XXXXXXX na sumu 24.029,71 eur

vystavenej dňa 26.9.2008, splatnej 14.11.2008 za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo
zo dňa 16.6.2008 na diele „ Racionalizácia okruhu OST XXXX G., výstavba horúcovodných prípojok k
odberným miestam v L.. Veriteľ ( žalobca ) si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 14% ročne
zo sumy 24.029,71 eur od 15.11.2008 do 3.1.2012 v sume 10.544,11 eur.

Žalovaný ako správca podstaty poprel prihlásenú pohľadávku s odôvodnením, že : 1/ žalobca ako veriteľ
má podľa zmluvy o dielo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a v prípade uplatnenia úroku z omeškania

ide o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, pričom takéto konanie nepožíva
právnu ochranu a je aj v rozpore s dobrými mravmi, 2/ vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka veriteľa
bola správcom popretá v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde
KošiceIpodsp.zn.26R/3/2010čodovýškyuplatnenýchúrokovzomeškaniaavzhľadomnaskutočnosť,
že veriteľ nepodal v zmysle § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. riadnu a včasnú incidenčnú žalobu voči

dlžníkovi, ale voči správcovi a nakoľko došlo k právoplatnému potvrdeniu plánu súdom, tak podľa § 124
ods. 5 ZKR nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať. Pohľadávka sa popiera
čo do vymáhateľnosti.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením zo dňa 6.7.2010, sp. zn. 26R/3/2010 tunajší súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka H.

a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX a za správcu ustanovil spoločnosť E. správcovská a
reštrukturalizačná, k.s., so sídlom kancelárie C. trieda XX, XXX XX L..

Z Obchodného vestníka č. 133B/2010 vyplýva, že toto uznesenie tam bolo uverejnené dňa 13.7.2010.

Z vyjadrení účastníkov konania súd ustálil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že si žalobca
ako veriteľ v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/3/2010

prihlásil aj svoju pohľadávku vo výške 152.349,17 eur. Žalovaný ako reštrukturalizačný správca poprel
v reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku v časti úrokov z omeškania vo výške 47.699,81 EUR s
odôvodnením, že žalobca ako veriteľ má podľa zmluvy o dielo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a
v prípade uplatnenia úroku z omeškania ide o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku, ktoré nepožíva právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/12/2010 súd zistil, že spoločnosť X. energy, s.r.o. sa
žalobou doručenou súdu dňa 8.10.2010 domáhala voči reštrukturalizačnému správcovi E. správcovská
a reštrukturalizačná, k.s. určenia pravosti pohľadávky vo výške 4.307,57 eur. Súd ďalej zistil, že žalobca
v predmetnom konaní podaním doručeným súdu dňa 11.10.2010 navrhol rozšírenie účastníkov konania
na strane žalovaného podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. tak, že ako žalovaný v 2. rade mal vstúpiť do konania

H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Uznesením č.k. 31Cbi/12/2010-38 zo dňa 8.9.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011 Okresný súd Košice I pripustil, aby do konania vstúpil ako
žalovaný v 2. rade H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Keďže na spoločnosť H. a.s. bol
vyhlásený konkurz, žalobca zobral späť návrh vedený pod sp. zn. 31Cbi/13/2010. Súd uznesením č.k.
31Cbi/12/2010-66 zo dňa 23.2.2012 ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2012 konanie zastavil.

Z Obchodného vestníka č. 49B/2011 zo dňa 11.3.2011 vyplýva, že Okresný súd Košice I potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, schválený na
schvaľovacej schôdzi konanej dňa 14.2.2011 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.Uznesením zo dňa 29.12.2011 sp. zn. 26K/74/2011 prvostupňový súd vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka: H. a.s., K. č. 1, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX. Správcom podstaty dlžníka (úpadcu) je
žalovaný.

Z Obchodného vestníka č. 03/2012 vyplýva, že toto uznesenie tam bolo uverejnené dňa 4.1.2012.
Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 5.1.2012.

Z prihlášky pohľadávky s poradovým číslom 5 zo dňa 16.2.2012 vyplýva, že žalobca si v konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/74/2011 prihlásil svoju pohľadávku v sume
34.573,82 eur, ktorá pozostáva z istiny 24029,71 eur (z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 26.9.2008
a splatnej dňa 14.11.2008 za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 16.6.2008 na

diele „Racionalizácia okruhu O. XXXX G., výstavba horúco-vodných prípojok k odberným miestam v
L.“ ) a úrokov z omeškania vo výške 47.699,81 eur. Veriteľ si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo
výške 14% ročne zo sumy 24.029,71 eur od 15.11.2008 do 3.1.2012 v sume 10.544,11 eur.

Žalovaný ako správca v konkurznom konaní poprel pohľadávku žalobcu v časti úrokov z omeškania
10.544,11 eur z dôvodu, že nárok na úroky z omeškania je vzhľadom na dohodu o zmluvnej pokute v

rozporesozásadamipoctivéhoobchodnéhostykuadobrýmimravmi aspoukazomnato,žepohľadávka
je nevymáhateľná v zmysle ust. § 124 ods. 5 ZKR.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ prihláškou evidovanou u
správcu pod číslom 80/5 riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania voči
úpadcovi H. a.s.. Žalovaný ako správca podstaty úpadcu v rámci lehoty na popieranie pohľadávok

poprel prihlásenú pohľadávku v časti úroku z omeškania vo výške 10.544,11 eur z dôvodov.

Na základe vykonaného dokazovania však bolo súdom zistené, že žalobcom uplatnený úrok z
omeškania nebol vyčíslený v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko pri výpočte
nebola použitá úroková sadzba platná v ten ktorý kalendárny polrok trvania omeškania. Úrok z
omeškania predstavoval v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase

omeškania 14,25% ročne v období od 15.11.2008 do 31.12.2008, 12,5% ročne v období od 1.1.2009
do 30.6.2009, 11% ročne v období od 1.7.2009 do 30.6.2011, 11,25% ročne v období od 1.7.2011 do
31.12.2011 a 11% ročne v období od 1.1.2012 do 3.1.2012.

Dlžník H. a.s. neuhradil faktúru č. XXXXXXX vystavenú 26.9.2008 v rozsahu 24.029,71 eur v lehote
splatnosti (do 10.11.2008), preto sa dostal do omeškania a v zmysle ust. § 365 a § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka je povinný zaplatiť úroky z omeškania z nezaplatenej sumy. Lehota splatnosti
faktúryboladohodnutávčlánkuIV.zmluvyodielo.ŽalobcavystavilfaktúruvsúladesčlánkomIV.zmluvy
o dielo, pričom nárok na úroky z omeškania si uplatnil prihláškou pohľadávok vo výške 14,00% zo sumy
24.029,71 eur od 15.11.2008 do 3.1.2012 v sume 10.544,11 eur. Úroky z omeškania žalobca žiadal len
do 3.1.2012, pričom konkurz bol vyhlásený až dňa 5.1.2012.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi vznikol nárok
na úroky z omeškania vo výške vo výške 14,00% zo sumy 24.029,71 eur od 14.10.2008 do 31.12.2008,
12,5% ročne v období od 1.1.2009 do 30.6.2009, 11% ročne v období od 1.7.2009 do 30.6.2011, 11,25%
ročne v období od 1.7.2011 do 31.12.2011 a 11% ročne v období od 1.1.2012 do 3.1.2012 ,v celkovej
sume 9.763,94 eur.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania je nárok žalobcu nedôvodný.Zmluvná pokuta v zmluve o dielo nebola dohodnutá jej účastníkmi len v prospech jednej zmluvnej
strany. V článku X. bode 10.1 zmluvy bola dohodnutá v rovnakej výške aj zmluvná pokuta za porušenie
povinností zhotoviteľa, teda žalobcu a v čl. X. bode 10.3 zmluvy bola tiež dohodnutá zmluvná pokuta

za porušenie povinností zhotoviteľa. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v
zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto nároky sú prostriedkami právnej ochrany
účastníkov právnych vzťahov. Zbavenie sa sankčnej povinnosti s poukazom na to, že ide o výkon
práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, by znamenalo narušenie právnej istoty
účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Je potrebné poukázať na to, že jednou zo základných

zásad poctivého obchodného styku je riadne a včasné plnenie záväzkov, pričom v dôsledku porušenia
predmetnej zásady zo strany spoločnosti H. a.s. došlo k uplatneniu nároku na dohodnutú a zákonnú
sankciu zo strany žalobcu.

Žiaden právny predpis súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za
porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé
omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o

možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel). Zmluvná pokuta predstavuje
zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie si musia účastníci v zmluve písomne dohodnúť. Úrok z
omeškania predstavuje tzv. zákonnú sankciu pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného
plnenia.

Zuvedenéhojezrejmé,ženároknadohodnutúzmluvnúpokutuaninároknazákonnéúrokyzomeškania

nemôžu byť a nie sú v danom prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ani v
rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu aj z dôvodu jej nevymáhateľnosti.

Žalobca si riadne prihlásil svoju pohľadávku spočívajúcu v úroku z omeškania za oneskorenú úhradu
faktúry č. XXXXXXX v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.

26R/3/2010. Reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku žalobcu. Na základe skutočností zistených
zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 31Cbi/13/2010 súd dospel k záveru, že žalobca dňa 8.10.2010
riadne a včas podal žalobu o určenie pohľadávky. V žalobe ako žalovaného uviedol reštrukturalizačného
správcu, ale podaním doručeným súdu dňa 11.10.2010 (v lehote na podanie incidenčnej žaloby ) rozšíril
účastníkov o dlžníka H. a.s. ako žalovaného v 2. rade. Súd mal za to, že žalobca rozšírením účastníkov

konania na strane žalovaného splnil povinnosť uvedenú v ust. § 124 ods. 4 ZKR. Okresný súd Košice I
uznesením č.k. 31Cbi/12/2010-38 zo dňa 8.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.10.2011. pripustil
pristúpenie spoločnosti H. a.s. do konania ako žalovaného v 2. rade. K späťvzatiu návrhu v konaní
vedenom pod sp. zn. 31Cbi/12/2010 došlo až po vyhlásení konkurzu ( podaním doručeným súdu dňa
2.2.2012 ) z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka H. a.s., preto aplikácia ust. § 124 ods. 5

ZKRvdanomprípadebyznamenalaneprimeranýzásahdomajetkovýchprávveriteľa,lebozákonodarca
nerozlišoval z akého dôvodu bol návrh vzatý späť.

Žalobca je na základe ním prihlásených pohľadávok vedených v konečnom zozname pohľadávok aj
napriek ich popretiu zo strany žalovaného, veriteľom úpadcu H. a.s. v rozsahu úrokov z omeškania
vo výške 9.763,94 eur ako je to vyššie uvedené.

Žalobca síce uviedol, že si nárok na úroky z omeškania uplatnil v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ale v danom prípade výpočet výšky úrokov z omeškania nebol správny, preto súd v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd mal nepochybne preukázané, že prihlásená pohľadávka žalobcu v súdom určenom rozsahu vznikla
pred vyhlásením konkurzu, preto žalobca ako veriteľ úpadcu mal právo si túto svoju pohľadávku voči

úpadcovi prihlásiť v konkurznom konaní. Túto svoju pohľadávku si žalobca uplatnil v zákonnom
stanovenej lehote riadne a včas, na predpísanom tlačive v dostatočnom počte rovnopisov tak u správcuako aj na súde, preto súd na základe hore uvedeného a v súlade so zákonnými ustanoveniami rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žalobca žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 941,87 eur.

Vzhľadom na to, že sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu, súd pri stanovení základnej sadzby
tarifnej odmeny za právne zastúpenie vychádzal z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. V roku 2012
bola hodnota úkonu 58,69 eur a v roku 2013 bola hodnota úkonu 60,07 eur.

O trovách konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Na základe uvedeného, súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 240,62 eur, pozostávajúce
iba z trov právneho zastúpenia v sume 240,62 eur, pretože iné trovy konania žalobcovi nevznikli. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú: ( 1. prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa á 58,69 eur, 2.

podanie z 17.4.2012 á 58,69 eur, 3. pojednávanie konané 14.3.2013 á 60,07 eur + DPH; režijný paušál
2x 7,63 eur, 1x 7,81 eur +DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Prisúdenétrovykonaniaježalovanýpovinnýpodľaust.§149ods.1O.s.p.zaplatiťprávnemu zástupcovi
žalobcu.

O trovách konania žalovanému súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalovaný nemal vo veci plný
úspech, súd mu trovy konania nepriznal.

Podľa ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo

prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze
sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

Proti prvému výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že so záverom napádaného rozhodnutia ako aj s jeho dôvodmi

sa však podľa názoru žalovaného nemožno stotožniť, nakoľko bezdôvodne abstrahujú od platného
objektívneho práva Slovenskej republiky, a vo svojom dôsledku súd prvého stupňa napádaným
rozhodnutím konvaliduje konanie žalobcu spočívajúcom v nepodaní riadnej a včasnej žaloby o
určení popretej pohľadávky v predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní, čím neguje samotný
inštitút reštrukturalizačného konania, ktorý je postavený na prísnych formálnych procesných a

hmotnoprávnych pravidlách (napr. aj v prípade uplatnenia práva v lehotách stanovených zákonodárcom
ako prekluzívnych), pričom v zhode s názorom odbornej verejnosti je zjavné, že jedným zo základných
predpokladov dôvodného uplatnenia žalobcovho práva na súde, vynesenia meritórneho rozhodnutia
súdu v jeho prospech a tým dosiahnutia celkového úspechu v civilnom konaní je, aby žalobca, ktorú
žalobca podal na súde, obsahovala všetky potrebné náležitosti a že vecná legitimácia je stav vyplývajúci

z hmotného práva, ktorý má nerozporný význam pri uplatňovaní predmetného práva.Pokiaľ súd prvého stupňa si osvojil v prípade určenia vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky, že
rozšírením účastníkov konania na strane žalovaného (pozn. v predchádzajúcom reštrukturalizačnom
konaní) si žalobca splnil povinnosť uvedenú v ust. § 124 ods. 4 ZKR, teda si splnil povinnosť podať riadnu

a včasnú žalobu si dovoľuje citovať predmetné ustanovenia právnej normy, nakoľko sa domnievame, že
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec.

Podľa § 92 ods. 1 O.s.p. platí, že na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil
ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
navrhovateľa.

Podľa § 124 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov

(ďalej len ZKR) platí, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na
popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 124 ods. 5 ZKR platí, že ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie

popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

Z citovaného ust. § 92 ods. 1 O.s.p. a jeho gramatického výkladu (môže) je zrejmé, že v prípade ak je
podaný návrh na vstup ďalšieho účastníka, má súd zvážiť, či priestor na pozitívne rozhodnutie nastal a

pri rozhodovaní konajúci súd by mal brať na zreteľ všetky významné okolnosti prejednávaného prípadu
a skúmať celú platnú právnu normu.

Zároveň je nevyhnutné konštatovať, že žalobca neinicioval žalobu o určenie pravosti pohľadávky
riadnym a včasným spôsobom, nakoľko ju podal voči osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná (§ 124
ods. 4 ZKR), teda voči vtedy ustanovenému reštrukturalizačnému správcovi.

V neposlednom rade poukazuje, že vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti sú nesmierne právne
významné a ich správne zodpovedanie sú rozhodujúce pre samotné meritórne rozhodnutie.

Uzavierajúc vyššie uvedené je možné podľa názoru žalovaného konštatovať, že dodatočné podanie
návrhu na vstup do konania na strane žalovaného zo strany žalobcu nespôsobuje podanie riadnej
a včasnej incidenčnej žaloby, nakoľko sa ďalší navrhovaný účastník nestáva účastníkom konania

automaticky bez zákonného rozhodnutia a preskúmania súdom.

Prípadná akceptácia včasného a riadneho podania pre daný prípad by bola jedine ak by žalobca, najmä
zdôvoduprávnejopatrnostiapredídeniuakýchkoľvekrozporov,podalďalšiusamotnúincidenčnúžalobu
v zákonom stanovenej lehote voči dlžníkovi spoločnosti H. a.s. a nestačilo iba podanie návrhu na vstup
do konania.

Zároveňuvádza,žeSoudnijudikatúravČeskejrepublikeakoajjudikatúrasúdovSRmnohokrátrozhodli,
že „pre pristúpenie ďalšieho účastníka konania platí, že ten ktorého vstup je navrhnutý, sa stane
účastníkom konania až po právoplatnosti tohto uznesenia“ (pozri napr. SJ 48/2004), z ktorej skutočnosti
je opätovne zrejmé, že žalobca neuplatnil právo riadne a včas v zákonodarcom stanovenej prekluzívnej
lehote pre uplatnenie incidenčnej žaloby, ktorá skutočnosť súčasne znamená, že konkurzný správca

konal v súlade s predpokladom konať s odbornou starostlivosťou, keď poprel prihlásenú pohľadávku aj
z dôvodu jej nevymáhateľnosti.Aplikácia ust. § 124 ods. 5 ZKR neznamená neprimeraný zásah do majetkových práv veriteľa, práve
naopak dodatočná konvalidácia podania žalobcu a jeho prípadná akceptácia súdom prvého stupňa
by viedla k porušeniu princípu právnej istoty garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, pričom v

neposlednom rade poukazuje, že aplikácia predmetného ustanovenia nie je odmietnutím spravodlivosti,
resp. zásahom do majetkových práv veriteľa a dovoľuje si uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorú si osvojil a Ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je
právo na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Okrem toho tieto
obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s napádaným rozhodnutím súdu prvého stupňa, a rozhodnutie
potvrdí, žalovaný navrhuje, aby odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

K odvolaniu žalovaného sa podrobne a kvalifikovane vyjadril žalobca a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň zaviazal
žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.sp.) prejednal odvolanie žalovaného podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov rozhodnutia.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť:

Žalobca si riadne prihlásil svoju pohľadávku spočívajúcu v úroku z omeškania za oneskorenú úhradu

faktúry č. XXXXXXX v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
26R/3/2010. Reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku žalobcu.

Žalobca žalobu o určenie pohľadávky zo dňa 8.10.2010 podal riadne a včas, v dostatočnom počte
rovnopisov napriek tomu, že pôvodne ako žalovaného uviedol len reštrukturalizačného správcu. Žalobca
dňa 11.10.2010 podal návrh na rozšírenie účastníkov a dlžníka H. a.s. na strane žalovaného, pričom

uvedené podanie bolo žalobcom doručené súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podľa § 124 ods. 4
zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších noviel (ďalej len „ZKR“). Žalobca
dodržal hmotnoprávnu lehotu vo vyššie uvedenom ustanovení ZKR a návrh na pristúpenie ďalšieho
účastníka do konania je možné považovať za návrh na začatie konania smerujúci voči žalovanému v
2/ rade.

Súd prvého stupňa o návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného riadne
rozhodol uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 31Cbi/12/2010 zo dňa 8.9.2011 a to tak, že
pripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť H. a.s., ako žalovaný v 2/ rade. Keďže na spoločnosť H.
a.s. bol vyhlásený konkurz, žalobca zobral návrh vedený pod sp.zn. 31Cbi/12/2010 späť a Okresný súd
Košice I uznesením zo dňa 23.2.2012, sp.zn. 31Cbi/12/2010 konanie zastavil.K späťvzatiu návrhu v konaní vedenom pod sp.zn. 31Cbi/12/2010 došlo až po vyhlásení konkurzu
(podaním doručeným súdu dňa 2.2.2012) z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka H. a.s.,
pretoaplikáciaust.§124ods.5ZKRvdanomprípadebyznamenalaneprimeranýzásahdomajetkových

práv veriteľa, lebo zákonodarca nerozlišoval z akého dôvodu bol návrh vzatý späť.

Žalobca je na základe ním prihlásených pohľadávok vedených v konečnom zozname pohľadávok aj
napriek ich popretiu zo strany žalovaného, veriteľom úpadcu H., a.s. rozsahu úrokov z omeškania vo
výške 9.763,94 eur.

Pri vzťahu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania je potrebné uviesť, že ak dlžník poruší povinnosť,
na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a dlžníkovi

povinnosť dohodnutú zmluvnú pokutu zaplatiť a to aj v prípade uplatnenia nároku na úroky z omeškania.

Z horeuvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Žiadny právny predpis neurčuje, ktoré rozhodnutie po právnej stránke je zásadného významu. V danom
prípade odvolací súd dospel k záveru, že sa nejedná o rozhodnutie zásadného významu a preto

dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu nepripustil.

Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinný nahradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm.
a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. , podanie vyjadrenia k odvolaniu 60,07 eur/7,81 eur, spolu bez DPH 67,88 eur,
DPH zo sumy 67,88 eur 13,58 eur, celkom s DPH 81,46 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.