Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/336/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711215193
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7711215193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Gröslingova 77, IČO: 31 351 026, proti žalovanému: B. V., bývajúcemu v M., B.. M.
XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Vidovencom, Advokátska kancelária Michalovce,
Sama Chalupku 18, o 2.179,20 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 26.6.2012, č.k. 11C/15/2012-83 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo veci samej.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že žalobcovi priznáva náhradu
trov prvostupňového konania vo výške 136 €, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.273,70 € a úroky
z omeškania vo výške 7 % zo sumy 2.179,20 € od 5.6.2008 do zaplatenia a trovy konania 272,- €, a
to všetko do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Vychádzal pritom z predloženej ručiteľskej listiny č. 1, z ktorej zistil, že táto listina má všetky náležitosti,
ktoré vyžadujú ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka. V tejto ručiteľskej listine zo dňa 26.7.2009,
ktorú má písomnú formu, žalovaný vyhlásil, že ručí za úver dlžníčky Q. R. Q. A.G. I. Ď., čerpaný
úverovou zmluvou č. 20901447/7930 a v prípade, že úver neuhradí poberateľ úveru, uhradí ho vrátane

úrokov žalovaný. Túto ručiteľskú listinu aj riadne podpísal. Okrem jeho podpisu sa nachádza na tejto
listine podpis zástupcu žalobcu. Aj keď je pravdou, že táto listina odkazuje na ust. § 456 až 550 Obč.
zákonníka, ale v tomto prípade sa ručenie spravuje výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka.
V tomto smere súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 18.5.2000 sp.zn.
4Obo/115/99 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R11/2011. Táto skutočnosť nemá za
následok neplatnosť tejto listiny, pretože obsah záväzku je v ňom dostatočne vyjadrený. V tomto prípade
má veriteľ právo žiadať splnenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník napriek výzve v primeranej lehote dlh nesplnil.

Rozhodujúca pre vznik ručiteľského záväzku je len to, že dlžník dlh nesplnil. Nie je preto podstatné,
či žalobca - veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky protidlžníkovi. Ak je jeho pohľadávka zabezpečená ručením, ako je to aj v tomto prípade, tak veriteľ má
právo dosiahnuť uspokojenie plnenia pomocou tohto zabezpečenia. Nevyužitie tohto práva nemožno
považovať za zavinenie v tom, že pohľadávku mohol uspokojiť dlžník. V tom prípade súd z predložených

listinných dôkazov žalobcom (pokus o zmier zo dňa 22.11.2007 a žiadosť o okamžité splatenie úveru
zo dňa 3.4.2008) mal za preukázané, že žalobca dlžníkov písomne vyzval a upozornil na to, že úver nie
je splácaný a keďže ani naďalej nesplácali, žalobca upozornil dlžníkov a žalovaného písomnou výzvou
zo dňa 27.11.2007 na nedoplatok, s možnosťou požadovať okamžité splatenie celého zostatku úveru.
Keďžetítonerešpektovalipísomnúvýzvu,žalobcaichpožiadaldňa3.4.2008ookamžitésplateniecelého

zostatku úveru vo výške 2.743,09 € a súčasne od tohto termínu zvýšil platnú úrokovú sadzbu o 2 % na
tú pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu, t.j. na 7 %. Až po tomto termíne došlo k čiastočnej úhrade dlhu
platbouvovýške597,49€.Žalovanýnespochybňovalsamotnúskutočnosť,žepredmetnýzostatokúveru
nebol uhradený a keďže žalobca využil svoje právo uspokojiť predmetnú pohľadávku prostredníctvom
zabezpečenia súd tejto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného - ručiteľa uhradiť žalobcovi zostatok
nesplateného úveru, ktorý predstavuje sumu 2.179,20 €. Súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania vypočuť svedkyňu Q. A. tak, ako to žalovaný navrhol.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto je tu daný dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., okrem toho má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil z viacerých hľadísk.
Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ručiteľskú listinu podpísanú žalovaným, keďže táto

je nejasná, nedostatočne určitá a zrozumiteľná, a to v tom, že žalovaný podpísal samostatne iba túto
listinu bez bližšieho oboznamovania sa s obsahom hlavnej zmluvy o stavebnom sporení, na ktorých
nefiguruje jeho podpis, preto ani nebol oboznámený s podmienkami zmluvy o stavebnom sporení. Ďalej
konštatoval, že ručiteľský záväzok nie je dostatočne v ručiteľskej listine vyjadrený a na vzťah ručenia je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení.

Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2012 navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny. Pokiaľ ide o trovy konania súhlasil so zmenou rozsudku v tej časti priznania trov konania, v
ktorej súd prvého stupňa priznal vyššiu náhradu za súdny poplatok, ako bola uhradená. Pokiaľ ide o

námietky žalovaného, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 1M Obdo V11/2011, v ktorom
Najvyšší súd SR opätovne konštatoval, že právna úprava ručenia obsiahnutá v Obchodnom zákonníku
je komplexná, ktorá existuje paralelne popri komplexnej úprave tohto inštitútu obsiahnutej v Občianskom
zákonníku s tým, že pre aplikáciu príslušného právneho predpisu je dôležitou a rozhodujúcou právnou
skutočnosťou aké vzťahy sa ručením zabezpečujú. Vzhľadom na to, že vzťahy vznikajúce pri úverovej

zmluve sa spravujú Obchodným zákonníkom s tým, že účastníci tohto zmluvného vzťahu si dohodou
nemôžu vylúčiť použitie Obchodného zákonníka.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal, rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. §
156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust.
156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne sú aj dôvody rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal aj odvolací súd. Odvolací súd
považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozsudku
náležitým spôsobom vysvetlil, prečo považoval ručiteľský záväzok žalovaného za platný a v súlade so

zákonom. Správne posúdil aj otázku rozsahu ručenia žalovaného v súlade s ručiteľskou listinou, ako aj
opodstatnenosť nároku žalobcu, preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.Dôvodná bola čiastočne námietka týkajúca sa trov prvostupňového konania, a preto odvolací súd v
súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového
konania a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania iba vo výške 136 €, a to za zaplatený

súdny poplatok z návrhu, keďže iba v tejto sume žalobca súdny poplatok z návrhu zaplatil.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplýva, prečo zaviazal na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 272 € žalovaného, pokiaľ súdny poplatok žalobcu, ktorého náhradu v rámci toho
konania súd prvého stupňa priznal, činil iba 136 €. Iné trovy žalobca v rámci konania na súde prvého
stupňa nepreukázal.

Náhradu trov odvolacieho konania krajský súd účastníkom nepriznal, keďže úspešný žalobca si žiadne

preukázateľné trovy v odvolacom konaní neuplatnil a žalovaný ako neúspešný nemá právo na ich
náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.