Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201188
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013201188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: Správa katastra
Rožňava, Jarná 2, Rožňava, za účasti: H. Š. A. F. Ú. K. S. Y. Á., bytom R.Č. XXXX/XX, K., zastúpená:
ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,Povraznícka18,P.O.BOX261,Bratislava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 08.07.2013 č.: V 859/13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. júla 2013, č.: V 859/13.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len
„Katastrálny zákon“) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 11.06.2013, ktorého prílohou je
Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. rozhodla tak, že návrh na vklad zamietla.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom H.
Š. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor
záujmov medzi splnomocniteľkou H. Š. a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože splnomocniteľ mal hájiť záujmy dlžníka v súvislosti

s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho záložnú zmluvu, v ktorej dokonca poveril
veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva.

Neplatnosť právneho úkonu vidí aj v tom, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače
(formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ
nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Dohoda o splnomocnení v rámci predtlače dokonca
obsahuje aj údaj o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ s.r.o. a splnomocnencovi ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Táto skutočnosť má vplyv na obhajobu práv splnomocniteľa a spôsobuje
pochybnostioobjektivitezastupovaniazostranysplnomocnenca,ktorájevstykusozáložnýmveriteľom.

Záujem zástupcu splnomocnenca je v rozpore so záujmami zastúpeného splnomocniteľa, čo je podľa
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné.Neplatnosť právneho úkonu - dohody o splnomocnení vidí aj v tom, že z obsahu dohody nevyplýva, že by
splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak,
má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom dohody o splnomocnení. Absolútna

neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu.

Rozpor záujmov medzi splnomocniteľkou H. Š. a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci je zrejmý aj z toho, že záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu
jeho zástupcom podpísaná 28.05.2013, teda takmer rok po uzatvorení zmluvy o úvere a dohody
o splnomocnení. K uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až potom, čo si záložca (dlžník) z úverovej
zmluvy nesplnil svoj záväzok z čoho vyplýva, že splnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci) uzatvoril za záložcu záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu
zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa.

Pre označený rozpor záujmov medzi splnomocniteľom H. Š. a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z dôvodu neurčitosti právneho úkonu
dohody o splnomocnení (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čím sa výrazne zasahuje do práv

povinného - záložcu, čo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), je záložná zmluva
neplatný právny úkon, preto bol návrh na vklad záložného práva zamietnutý.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporkyňa sama
svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva zmenila a návrhu na vklad záložného
práva vyhovela. V prípade, že takto nebude postupovať, navrhla, aby súd preskúmavané rozhodnutie

zrušil a vrátil vec na správne konanie odporkyni. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Uviedla, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti odporkyni o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila

s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila, z ktorého
dôvodu vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k
nehnuteľnostiam.

V odôvodnení rozhodnutia sa odporkyňa obmedzila len na konštatovanie, že záložca - dlžník

nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritériá odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia
musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie.
Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny
význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého

správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca v zmysle uzatvorenej dohody o splnomocnení sám
sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto
udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve

záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe
dohody o splnomocnení vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu,
pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.Má za to, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Nebolo
preukázané, že by ona ako veriteľ do tohto právneho úkonu zasahovala alebo ovplyvňovala jeho

obsah. Odporkyňa v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

Účastníčka H. Š. navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Potvrdila, že s navrhovateľkou - POHOTOVOSŤ s.r.o. uzavrela zmluvu o úvere, ale pri uzatváraní tejto
zmluvy bola prítomná iba pani P.Á. a jej manžel a vôbec si nepamätá, že by pri uzatváraní zmluvy
o úvere uzatvárala aj nejakú dohodu o splnomocnení, resp. takúto dohodu podpisovala. Nevie kto je

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, kde má sídlo, kto v mene tohto združenia koná a nikto sa
z tohto združenia s ňou nikdy žiadnym spôsobom ani nekontaktoval. Pri uzatváraní zmluvy o úvere jej
boli odovzdané iba peniaze - úver, ale nikto sa nedotazoval, či je vlastníčkou nejakých nehnuteľnosti a v
ktorom katastrálnom území. Úvery, ktoré jej boli poskytnuté navrhovateľkou je ochotná riadne splácať,
ale vzhľadom na svoju finančnú situáciu (poberá iba starobný dôchodok) je schopná každý z úverov

splácať v mesačných splátkach tak, ako začala v mesiaci jún 2013 mesačne po 10,10 Eur.

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadrilo.

Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne,
výsluchom účastníčky konania, pripojeným administratívnym spisom odporkyne a dospel k záveru, že

opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela
s dlžníčkou H. Š. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 25.06.2012. Zmluvné strany sa dohodli na
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve záložcu v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok, ktoré vznikli na základe uvedenej zmluvy

o úvere, najmä na zabezpečenie istiny spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov
a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Spolu
so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnila ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava na uzavretie záložnej

zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve, alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere zo dňa 25.06.2012 č. XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení zástupca
splnomocnenca J. H. podpísal v Bratislave 26.06.2012.

Dňa 28.05.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. medzi záložným
veriteľom (POHOTOVOSŤ s.r.o.) a záložcom (H. Š.), zastúpená na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech navrhovateľky k nehnuteľnostiam byt č. X, X. J.., Y. Č.. XX v celosti a spoluvlastnícky podiel
XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu s. č. XXXX postaveného na

pozemku parcely č. XXX/XX v katastrálnom území Rožňava, vpísané do LV č. XXXX. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v
budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.06.2012.

Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02.Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva Ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy v celom
rozsahu a včas.

Zákon o Katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľnosti je geometrické určenie súpis a popis
nehnuteľnosti. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,
ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu, vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a Katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza, alebo či sa neprieči dobrým

mravom a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,

b) účastník nespôsobilý na právny úkon, bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupcad) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,

ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) k uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou
a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutivnosti, čo znamená že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako navrhované správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona a
§ 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o jeho zamietnutí.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Právny vzťah zastúpenia pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku vzniká buď priamo zo zákona na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme zmluvu, ktorou sa

zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonníka nazýva takúto zmluvu dohodou o splnomocnení
(§ 22). Dohoda o splnomocnení je dvojstranný právny úkon. Forma plnomocenstva všeobecne nie
je ustanovená, obligatórne sa však vyžaduje písomná forma vtedy, ak sa právny úkon v mene
splnomocniteľa robí v písomnej forme, napr. prevod nehnuteľnosti a pod..

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Platný právny úkon podľa citovaného ustanovenia je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľnesmožnýmplnením.Slobodaavážnosťsúzákladnénáležitostivôle.Slobodavôlevychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle
súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej

kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívneschopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len
vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné nahodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže
odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v citovanom ustanovení vyvoláva
iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú
podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho
úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárne určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s

účelom dovoleným zákonom. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon
formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť
so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych

vzťahov).

Vkladové konanie, ktoré je návrhovým konaním, pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne
náležitosti návrhu na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré
má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Pretovpriebehuvkladovéhokonaniasprávakatastraakosprávnyorgánposudzujepodstatnénáležitosti

príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1, 2
Katastrálneho zákona a v § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z., teda posudzuje skutočnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je
rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V prípade, ak zmluvu o
zriadení vecného práva (v danom prípade záložného práva) uzatvára zástupca na základe zmluvného

zastúpenia (splnomocnenia) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného
práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu opravného prostriedku navrhovateľky a so zreteľom
na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
dlžníčkou H. Š. ako splnomocniteľkou podpísanou dňa 25.06.2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná

aj Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa 25.06.2012 a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, ktoré dohodu o splnomocnení podpísalo v Bratislave svojim zástupcom
26.06.2012, nie je platne uzavretá. Totiž dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného
formulára a dlžníčka nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohla s dohodou o splnomocnení buď
súhlasiť alebo nesúhlasiť, teda aj s tým koho vlastne splnomocňuje, aby ju zastupoval v budúcnosti v

súvislosti s uzatváranou zmluvou o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.. Vzhľadom na vopred
stanoveného splnomocnenca (v predtlačnom formulári) a to zrejme záložným veriteľom, lebo aj tento
bol vytlačený priamo v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná vôľa splnomocniteľky a
zrejme aj samotného splnomocnenca, ktorý by mal v mene dlžníčky uzatvoriť v budúcnosti záložnú
zmluvu a skutočne by mal hájiť aj jej záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť, aby samotná

dlžníčka si vyhotovila predtlačený formulár, ktorý je dokonca identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad záložných zmlúv.
Sama dospela k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o úvere už pri jej uzatvárení
je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jej mene uzavrel v budúcnosti Záložnú zmluvu ohľadne
jej vlastnícky patriacich nehnuteľnosti, ktorých identifikáciu pri uzatváraní Zmluvy o úvere, ako aj

podpísaní dohody o splnomocnení 25.06.2012 zrejme vedela presnú identifikáciu nehnuteľnosti, ktoré
jej vlastnícky patria, ako aj hodnotu týchto nehnuteľnosti. Na základe uvedených skutočnosti nie
je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžníčka pri podpisovaní dohody o splnomocnení
mala možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere splnomocnenca, ktorý by hájil v budúcnosti
jej záujmy. Takéto dojednanie dohody o splnomocnení spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho

úkonu v zmysle citovaných ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejtosituácie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a
nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky H. Š.. Teda neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie
vkladu vlastníckeho práva k predloženej zmluve o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-J. zo dňa

28.05.2013.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastníčka si ich náhradu
neuplatnila a odporkyňa zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,-
Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.