Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211893
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113211893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: Q. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., F.. Ď. XXXX/X, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO:
31 690 904, so sídlom v Košiciach, ul. Garbiarska 2, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom,sosídlomvKošiciach,ul.Němcovej22,vkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku,takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C. vydaný dňa 19.01.2012, sp. zn. XC/XXXX/XXXX,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu C. sp. zn. XC/XXXX/XXXX
do právoplatnosti tohto rozsudku

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným osobne do podateľne Okresného súdu O. dňa 23.04.2013
domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C. vydaný dňa 19.01.2012 vo
veci sp. zn. XC/XXXX/XXXX a priznal navrhovateľke náhradu trov konania. V návrhu uviedla, že
dňa 19.01.2012 vydal Arbitrážny súd C. vo veci sp. zn. XC/XXXX/XXXX rozhodcovský rozsudok,
ktorým jej bola uložená povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku zaplatiť
odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) sumu vo výške 41,16,- Eur a

trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený
15.04.2013. Uviedla, že o zrušenie rozhodcovského rozsudku žiada z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona o rozhodcovskom konaní t.j. že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1 písm. d) t.j. sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva
nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal a
podľa § 40 ods. 1 písm. j) t.j. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že napáda rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne

dojednaná, pretože nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, ale len či ju podpíše alebo nie
a namietla aj nesprávne právne posúdenie veci rozhodcovským súdom. Navrhovateľka uviedla, že
rozhodcovská doložka by mala byť chápaná ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka a požiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu C.Š., Q. XX, C., vydaného dňa 19. 01.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského

rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p., pričom
uviedol, že vo veci má konať prednostne rozhodcovský súd. Vo veci samej uviedol, že rozhodcovská
doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná. Pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne
oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Táto bola vysvetlená navrhovateľketretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade Z. V.. Odporca preto
považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s navrhovateľkou ako informovaným
spotrebiteľom.

V danom prípade súd konal za neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní konanom
dňa 09.09.2013 ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 06.09.2013
a súhlasil s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, zaujatím stanoviska právneho zástupcu odporcu,
obsahom spisu Arbitrážného súdu C. XC XXXX/XXXX, poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými
podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila s Prvou československou poisťovňou Rapid akciová spoločnosť (v súčasnosti
odporca) poistnú zmluvu dňa 21.08.2007. Zmluvu dojednávala so sprostredkovateľom - p. Z. V.. Vo

Všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní.
Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere Všeobecných podmienok
je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo XX/XXXX znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme
samostatnej tabuľky, s uvedením textu : „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý

zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol dňa 19.01.2012 pod sp. zn.
XC/XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C., Q. XX, C., ktorým bola
navrhovateľke uložená povinnosť, aby do piatich dní od jeho doručenia zaplatila odporcovi peňažnú
sumu vo výške 41,16,- Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok bol
navrhovateľke doručený 15.04.2013.

Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 09.09.2013 navrhovateľka uviedla, že návrh podala preto,
že ani vôbec nevedela, že má nejaký dlh voči Rapid life životnej poisťovni. Neprišla jej od nich ani
žiadna výzva na zaplatenie a preto si myslela, že je všetko uhradené. Až po 6-tich rokoch jej prišiel
rozsudok z Arbitrážneho súdu a preto podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom

zároveň požiadala aj o odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku. navrhovateľka uviedla,
že jej vznikli trovy len zanedbateľné a preto ich nežiada.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákona
o rozhodcovskom konaní“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a navrhovateľka nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednanie
číslo XX/XXXX k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na

článok XV. Všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa
19.01.2012 pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C., Q. XX,
C.. Odporca tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných

poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných

nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého
neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať

žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného
bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa vyššie uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný

prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ
vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy
budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá súd žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci,
kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednané
rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V rozhodnutí 6 Cdo 1/2012 NS SR okrem iného uviedol:

„Vpreskúmavanejvecisúdyvexekučnomkonanísprávnekonštatovalineprijateľnosťatýmajneplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto
záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte
nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného

formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“

Súd sa s vyššie uvedenou argumentáciou stotožňuje a preto súdu neostalo nič iné, len zrušiť
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu C., ktorý bol vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky

v súlade s § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený 15.04.2013, návrh na začatie konania bol podaný
do podateľne tunajšieho súdu dňa 23.04.2013, teda v 30 dňovej lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Na žiadosť navrhovateľky súd podľa § 40 ods. 2, posledná veta Zákona o rozhodcovskom konaní, odložil
vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Účinky odkladu vykonateľnosti trvajú do právoplatnosti
rozhodnutia v tejto veci.

Námietku nedostatku právomoci Okresného súdu O. súd považuje za nedôvodnú. Keďže rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemôže ňou odporca odôvodniť prednostné právo
rozhodcovského súdu riešiť spory vyplývajúce z poistnej zmluvy medzi účastníkmi konania. Právo
navrhovateľky podať žalobu na príslušný súd vyplýva z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Účelom ustanovenia § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum

rozhodcovských rozsudkov. Bolo by v rozpore s účeloch týchto ustanovení, aby súd tento prieskum
nemohol vykonať z dôvodu, že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na námietku odporcu o nesplnení poplatkovej povinnosti zo strany navrhovateľky, súd

poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa
29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch je
od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu, v danom prípade napríklad podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. s tým, že oslobodenie sa
nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva

v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie
sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov
konania a úspešnej navrhovateľke trovy konania nevznikli a ani ich nežiadala priznať, preto súd náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.