Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 6, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200534
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Správa katastra Liptovský Mikuláš, so sídlom Ul. Kollárova č. 3, Liptovský Mikuláš, za účasti
účastníka konania: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., G. XXX/X, v konaní o opravnom prostriedku
proti rozhodnutiu odporcu č.k. V 3004/2012 zo dňa 11.04.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č.k. V 3004/2012 zo dňa 11.04.2013
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č.

067/2012 - SUB zo dňa 04.09.2012 do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vedeným v kat. úz.
P. G. na LV č. XXXX a XXXX. V odôvodnení uviedol, že dohoda o splnomocnení, na základe ktorej
zmluvu uzavrel splnomocnený zástupca záložného dlžníka bola uzavretá v rozpore s § 22 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme formulára (predtlače), kde je splnomocnenec
ProHelp už vopred uvedený. Splnomocniteľ teda nemal ani možnosť vybrať si iného zástupcu a teda
prejaviť pri výbere splnomocnenca svoju slobodnú vôľu. Tiež je odôvodnená pochybnosť o tom, že
záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko tlačivo s už uvedeným
splnomocnencom predložil záložcovi priamo záložný veriteľ. Taktiež splnomocnenie neobsahovalo tie

isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 Katastrálneho zákona a takéto
dojednanie je neurčité. Dohoda o splnomocnení je z týchto dôvodov neplatná. Je tiež neplatná pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, ktorý mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru
do budúcna a nie uzatvoriť za dlžníka záložnú zmluvu. Zmluva je neplatná aj pre rozpor s dobrými
mravmi,pretoženebolarešpektovanávyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čodovýškyúveru
a jeho príslušenstva (516 Eur) a predmetom záložnej zmluvy, ktorým sú nehnuteľnosti na viacerých LV
v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného vyplývajúca z úverovej zmluvy.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že dohoda o splnomocnení je
uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť.
Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Namietal, že by
plnomocenstvo muselo obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c)
Katastrálneho zákona. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá toto ustanovenie.Záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva nie je riadne odôvodnený. Správa
katastra prekročila rámec svojich kompetencií, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej

zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa účastník konania nevyjadril.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 29.01.2013 zotrval na skutkových záveroch
a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu

v medziach vymedzených v opravnom prostriedku v zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu
na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným

veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o
splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve účastníka
konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení
záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na

zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde

splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto
bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania
so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 505800434, pričom splnomocniteľ udelil
združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1./ (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov

vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré
poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2./ (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom

vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4./ boli
bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Účastník konania si od navrhovateľa zobral úver vo výške 350,- Eur pričom sa zaviazal tento vrátiť
navrhovateľovi spolu s poplatkom vo výške 166,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne

z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia (uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy).

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva

na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
maťvplyv napovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým orgánom štátu, ktorý v
rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná
smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k
Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vecne správne
rozhodol. Súd k právnemu posúdeniu odporcu dodáva nasledovné:

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorenáriadneprerozporsust.§53ods.1Občianskehozákonníkaa podľa§53ods.5Občianskeho
zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v

jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez
možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach apovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom
prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda
dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné

konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník
konania-zvolilsplnomocnenca-zástupcu,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnúzmluvuaktorýbyskutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto
dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená

(ponúknutázostranynavrhovateľaúčastníkovi konaniapriuzatváraníúverovejzmluvynazabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo
všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo

z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.

Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.

Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením
splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval

výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka.

Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda
za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemal
hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto

zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o

splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení.

Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej
strane účastník konania vyznačil v úverovej zmluve, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon
zamestnania. Z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo
preukázané, že by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej

obchodnej činnosti. K tomu treba uviesť, že zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere v § 2 písm.
a) definoval pojem spotrebiteľa. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania. Táto vnútroštátna úprava korešponduje s legislatívou Európskej únie -
Smernica č. 2008/48/ES. Pojmu použitému v označenom právnom akte v podmienkach Slovenskej

republiky zodpovedá pojem podnikanie, nie však pojem zamestnanie, keďže pod pojmom zamestnanie
sa rozumie právny vzťah vyplývajúci z individuálnych pracovno-právnych vzťahov v súvislosti s výkonom
závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby v zmysle Zákonníka práce (§ 1
Zákonníka práce). Čo sa týka pojmu povolanie, aj z právnej úpravy spotrebiteľských úverov v SR (z.č.
129/2010 Z.z.) vyplýva, že pojem povolanie je určitým typom podnikania podľa Obchodného zákonníka

(§2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka). Ak teda účastník označil účel poskytnutia finančných
prostriedkov zamestnanie, spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je zrejmý. Tzn. že v danom prípade je
potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Správny orgán explicitne neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého je dohoda o
plnomocenstve neplatná, avšak z kontextu odôvodnenia vyplýva, že ide o občianskoprávny vzťah, na

ktorý sa aplikuje Občiansky zákonník, preto neobstojí odvolacia námietka, že odporca neodôvodnil,
prečo použil § 39 Občianskeho zákonníka, a nie § 265 Obchodného zákonníka.

Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s časťou odôvodnenia rozhodnutia odporcu, že plná moc musí
presne kopírovať samotný predmet zmluvy. Právny názor, že splnomocnenie na právny úkon o právach
k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy,

t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako pre zmluvu
v zmysle ust. § 42 zák. č. 162/1995 Z.z., nevyplýva ani z rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžo/ 17/2007.
Náležitosti uvedené v § 42 sa týkajú zmlúv, verejných a iných listín, ktoré sa zapisujú do katastra, t.j. ide
o listiny, ktoré sú obligačným titulom na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv k nehnuteľnostiam. Plná
moc takouto listinou nie je. Avšak aj tento právny úkon (dohoda o plnej moci ako dvojstranný právny
úkon) musí spĺňať zákonné kritériá každého právneho úkonu stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka

- prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú
základnýmináležitosťamivôle.Slobodavôlevychádzazpodmienokutváraniavôlekonajúcehosubjektu.
Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť
právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na

vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,
alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Nakoľko z dohody o splnomocnení je zrejmé, k akým konkrétnym nehnuteľnostiam by sa záložné právo
malo zriadiť, nie je možné hovoriť o nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti právneho úkonu v zmysle ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka. Preto sa s týmto záverom správneho orgánu súd nestotožnil. Dôvodnosť

tejto odvolacej námietky však nič nemení na zákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, keďže návrh
na vklad bol zamietnutý z iného (právne relevantného) dôvodu.

Odvolacia námietka ohľadne nedostatku dôvodov pre konštatovanie rozporu zmluvy o úvere a záložnej
zmluvy s dobrými mravmi je v celom rozsahu nedôvodná. Odporca mal z listinných dôkazov preukázanú
výšku úveru 350,- eur s príslušenstvom a predmet zálohu podľa dohody o plnomocenstve - byt č. 57

v 1/20, kat. úz. P. G., ako aj pozemok, na ktorom stojí bytový dom v príslušnom podiele. Je potrebné
súhlasiť s názorom odporcu, pretože v tomto prípade je prostým porovnaním týchto hodnôt zistiteľný
evidentný nepomer medzi výškou dlhu a hodnotou zálohu v neprospech záložcu. Právny názor odporcu,
že sa tým výrazne zasahuje do práv záložcu, čím sa ohrozujú dobré mravy, je podľa názoru súdu správny
a skutkovo podložený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. a contrario za použitia §250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Účastníkovi konania náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch
vyhotoveniach.