Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110237953
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1110237953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu: JUDr. Heleny Kosorinovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: P. B., P..
V. X/X, XXX XX W., zast.: JUDr. Jozef Námešný, advokát, Nábrežie sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza,
proti odporcovi: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811
08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA,

s.r.o. v konkurze, Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 31 718 761, vo veci žaloby o určenie právneho
dôvodu a výšky popretej pohľadávky podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, na odvolanie odporcu: I &
R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265,
správcu konkurznej podstaty úpadcu: T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze, Klincová 37/B,
Bratislava, IČO: 31 718 761, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25.06.2012, v konaní
pod sp. zn. 2Cbi/72/2010-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi/72/2010-41 zo dňa

25.06.2012 vo výroku, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp.
zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná čo
do právneho dôvodu a výšky, p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2Cbi/72/2010-41
zo dňa 25.06.2012 o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I, v konaní pod sp. zn. 2Cbi/72/2010-41 vydal dňa 25.06.2012 rozsudok,

ktorým určil, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R
3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná, čo do
právneho dôvodu a výšky. Súd prvého stupňa zároveň zaviazal odporcu k náhrade trov konania vo
výške 2.072,15 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že navrhovateľ sa v návrhu doručeným súdu
dňa 16.09.2010 domáhal určenia, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená v prihláške do konkurzného

konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur
je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil
tým, že v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu T.E. TEPELNÁ ENERGIA s.r.o. v konkurze,
ktorého správcom konkurznej podstaty je spoločnosť I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE,
k.s., pričom uviedol, že menovaný správca konkurznej podstaty prihlášku navrhovateľa poprel z dôvodu
neexistencie právneho vzťahu s úpadcom a absolútne neplatného uznania dlhu. Súd prvého stupňa
ďalej právne konštatoval, že plnenie zmluvne dohodnutej zálohy zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy

medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., na účet úpadcu bez vedomia navrhovateľa jebezdôvodným obohatením úpadcu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ním úpadca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Sám odporca sa totiž vyjadril, že mu nie je
známy žiadny právny titul, na základe ktorého navrhovateľ ako objednávateľ diela plnil na účet úpadcu.

Súd zároveň konštatoval, že k uvedeniu účtu úpadcu v zmluve medzi navrhovateľom a spoločnosťou
GRUNTY s.r.o. bolo úmyselným konaním, nakoľko medzi účastníkmi konania bolo nesporné personálne
prepojenie úpadcu a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu o tom, že účet
úpadcu bol v zmluve dohodnutý len ako miesto plnenia a táto skutočnosť nezakladá právny vzťah medzi
navrhovateľom a úpadcom. Táto argumentácia odporcu by bola zmysluplnou len v prípade, ak by sa

v konaní preukázalo, že navrhovateľ plnil na účet iného subjektu vedome. V konaní bolo nesporné,
že navrhovateľ plnil na účet úpadcu uvedený v zmluve v dobrej viere, že plní na účet spoločnosti
GRUNTY, s.r.o. Tento záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že pohľadávku navrhovateľa poprel aj
konkurzný správca GRUNTY, s.r.o. s odôvodnením, že táto bola navrhovateľom uhradená na účet
úpadcu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že po tom, ako sa navrhovateľ dozvedel o tom, že platil
na účet iného subjektu, odstúpil od zmluvy a úpadca následne bez akýchkoľvek výhrad uznal svoj dlh

voči navrhovateľovi a zaviazal ho v celom rozsahu uhradiť, pričom tvrdenie odporcu o tom, že úpadca
dohodou uznal neexistujúci dlh, prvostupňový súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko právnym dôvodom
uznania dlhu podľa názoru súdu a vyjadrenia navrhovateľa bolo práve bezdôvodné obohatenie na strane
úpadcu bez právneho dôvodu. Súd súčasne skonštatoval nespornú dobromyseľnosť navrhovateľa,
ktorý plnil na účet úpadcu v dobrej viere, že plní zhotoviteľovi v zmysle zmluvy o budúcej zmluve

GRUNTY, s.r.o. a súd poskytol tejto dobromyseľnosti navrhovateľa ako spotrebiteľa ochranu v zmysle
príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu odporca nepreukázal dôvodnosť
popretia pohľadávky navrhovateľa, na základe toho prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti podaného návrhu v celej časti a preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zároveň podľa ustanovenia § 142 O.s.p. navrhovateľovi,

ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to v celkovej sume 2.075,15 Eur za 4 úkony
právnejpomoci(prevzatieapríprava,prípravaapodaniežaloby,účasťnapojednávanídňa 24.04.2012a
účasť na pojednávaní dňa 25.06.2012), náhradu za stratu času a cestovné náklady, ktoré súd vyhodnotil
ako oprávnené a priznal ich navrhovateľovi v uplatnenej výške.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prvostupňový súd o návrhu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspešnosti v konaní.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.06.2012 podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca. Odvolanie bolo doručené prvostupňovému súdu dňa 13.08.2012, teda včas. Odporca v

odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav veci a súčasne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odporca odôvodnil tým, že súd prvého stupňa
vychádzal z mylného predpokladu o tom, že záväzok vo výške 17.271,- Eur, ktorý úpadca uznal,

bol jeho záväzkom, na základe čoho súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil. Súčasné tvrdenia
navrhovateľa a jeho konanie považuje za výlučne účelové s cieľom zvýšiť šancu pri uspokojení
pohľadávky aj prostredníctvom konkurzu na majetok úpadcu. Účet dojednaný v zmluve bol dohodou
zmluvnýchstránomiesteplatenia,toznamenádohodoužalobcuaspoločnostiGRUNTY,s.r.o.splnením
navrhovateľa o mieste plnenia, to znamená dohodou navrhovateľa a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Z

ustanovenia § 336 Obchodného zákonníka vyplýva, že dohoda o mieste plnenia podľa ustanovenia
§ 335 Obchodného zákonníka má prednosť pred ostatnými pravidlami upravujúcimi miesto plnenia
(§ 336 až 339 Obchodného zákonníka) a tieto sa uplatnia výlučne subsidiárne v prípade absencie
zmluvnej dohody o mieste plnenia. Navrhovateľ plnil svoj obligačný záväzok z predmetnej zmluvy
v rámci synalagmatického vzťahu so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., v ktorej príčinnej súvislosti mu

vznikol nárok na uzatvorenie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu typu 4C v dome č. 8. Uvedené
skutočnosti potvrdil aj žalobca, ktorý na základe zmluvy aj plnil spoločnosti GRUNTY, s.r.o., a ktorý
z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok odstúpil od zmluvy, ktoré bolo adresované spoločnosti
GRUNTY, s.r.o. V súlade s uvedeným spoločnosť GRUNTY, s.r.o. uznala dňa 15.05.2009 svoj dlh vočinavrhovateľovi. Navrhovateľ si však totožnú pohľadávku prihlásil aj do konkurzu na majetok úpadcu,
pričom uviedol, že pohľadávka vznikla zo zmluvy medzi ním a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o., kde
uviedol, že úpadca uznal dlh dlžníka GRUNTY, s.r.o. ako svoj vlastný, v ktorom navrhovateľ uviedol,

že zaplatil úpadcovi zálohy za plnenie budúcej zmluvy, čo nie je pravda, pretože navrhovateľ zaplatil
zálohy spoločnosti GRUNTY, s.r.o. Iná situácia by nastala, ak by navrhovateľ nemal uzatvorenú žiadnu
zmluvu a finančné prostriedky poslal na účet úpadcu, keďže vtedy by vznikol vzťah medzi žalobcom
a úpadcom. V tomto prípade však tomu tak nie je a nie je medzi navrhovateľom a úpadcom žiadny
právny vzťah, t.j. žiadny nevznikol. Podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka možno uznať

len vlastný dlh. Odporca je presvedčený, že dostatočne nepreukázal, že uznanie dlhu úpadcom bolo
neplatné, pretože ak je uznanie dlhu len abstraktným sľubom bez právneho dôvodu, nemôže sa jednať
o platné uznanie dlhu. V danom prípade absentoval predchádzajúci prejav vôle, ktorý by založil právny
vzťah medzi navrhovateľom a úpadcom. Súd prvého stupňa náležite nezistil skutkový stav, pretože keby
tak učinil, zistil by, že navrhovateľ uplatnil predmetnú sumu vo výške 17.261,- Eur na dva rozdielne
účty, z ktorých jeden bol účtom GRUNTY, s.r.o. a druhý úpadcu. Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu

k personálnemu prepojeniu úpadcu a spoločnosti GRUNTY, s.r.o. je neudržateľné. Nepresvedčivo
pôsobí aj záver súdu, že navrhovateľ nemohol vedieť o tom, že komu účet, na ktorý plnil, skutočne
patril, pretože aj keby navrhovateľ túto skutočnosť preukázal, nemení to nič na platnom dojednaní
o mieste plnenia medzi ním a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. Jedine správca konkurznej podstaty
GRUNTY, s.r.o. mohol z titulu bezdôvodného obohatenia prihlásiť pohľadávku vo výške rovnajúcej sa

sume 17.261,- Eur, v žiadnom prípade navrhovateľ. Súd jednoznačne náležite nezistil skutkový stav a
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem toho je formálne
nepreskúmateľný. Dobrá viera vyslovená súdom prvého stupňa neobstojí, pretože je právne irelevantné,
kto bol vlastníkom účtu, pretože navrhovateľ sa so spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. zmluvne dohodli o
miesteplnenia,ktorémôžebyťakékoľvek.Odporcoviniejezrejmé,prečoanazákladečohosúdposkytol

navrhovateľovi „ochranu spotrebiteľa“ a čo táto znamená. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval normy
spotrebiteľského práva na konkurzný spor. S poukazom na tieto skutočnosti odporca je toho názoru,
že rozsudok jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky otázky, nepresvedčivo a nedostatočne
odôvodňuje svoje rozhodnutie a nevysporiadava sa so všetkými námietkami účastníkov, odôvodnenie
vyznieva nekonzistentne, nelogicky a zmätočne, trpí nedostatkom skutkových a právnych záverov,

nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v dôsledku čoho vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia a
nezákonnosti. Podľa názoru odporcu nie je dostatočne zdôvodnený ani výrok súdu o trovách právneho
zastúpenia, ich výšku súd nijak nezdôvodnil a nesprávne právne posúdil vec aj v tomto prípade, pretože
nie je evidentné, že vychádzal z tarifnej hodnoty veci, pretože v danom prípade mal súd postupovať
podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože nie je možné v tomto konaní vyjadriť hodnotu

sporu alebo práva v peniazoch.

Odvolanie odporcu bolo dňa 23.08.2012 zo strany prvostupňového súdu doručené právnemu zástupcovi
navrhovateľa. Navrhovateľ sa k doručenému písomnému odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné.

V časti prvého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, t.j. v časti výroku, že pohľadávka navrhovateľa
uplatnená v prihláške do konkurzného konania sp. zn. 2R 3/2010 na Okresnom súde Bratislava I pod
č. 68 v časti B vo výške 17.261,- Eur je nesporná, čo do právneho dôvodu a výšky považuje odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny.

Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny

názor spočívajúci v tom, že plnenie zmluvne dohodnutej zálohy zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy
medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUNTY, s.r.o. na účet úpadcu bez vedomia navrhovateľa
je bezdôvodným obohatením úpadcu v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ním úpadca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Podstata inštitútu bezdôvodného
obohatenia spočíva v odstránení právne neakceptovateľných hospodárskych a právne nepodložených

zásahovdomajetkovýchsférfyzickýchaprávnickýchosôb,ktorýchvýsledkomjemajetkovýziskjedného
subjektu na úkor druhého subjektu, teda obohatenie sa jedného subjektu na úkor druhého subjektu.Občiansky zákonník uznáva vo všeobecnosti dva spôsoby vydania bezdôvodného obohatenia, pri
ktorých je ale nutné dodržať postupnosť ich aplikovania. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné,

najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Základnou
úlohou bezdôvodného obohatenia ako takého je teda zabezpečenie obnovy pôvodného stavu pre
oprávnenú osobu a prostredníctvom naplnenia uhradzovacej funkcie poskytnutie všetkého, čím sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil povinný subjekt. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez
vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej

udalosti nezávislej na vôli účastníkov). Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak navrhovateľka
plnila (v danom prípade zálohu na byt) na účet niekoho iného (úpadcu v danom prípade), došlo v
danom prípade bezdôvodnému obohateniu podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
konkrétne k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa úpadcu spočívajúcim v získaní
majetkového prospechu bez právneho dôvodu. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že námietka
odporcu spočívajúca v tvrdení, že medzi navrhovateľkou a úpadcom (odporcom) nie je žiadny kauzálny

vzťah odvolací súd uvádza, že v prípade ak je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia,
nie je rozhodujúce, či medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou je alebo nie je pôvodný kauzálny
vzťah, pretože právo vydania bezdôvodného obohatenia vzniká priamo zo zákona. Záväzkový právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania

bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané. V danom prípade odvolací súd mal za preukázané plnenie
navrhovateľky práve odporcovi (úpadcovi), ktorý nárok na takéto plnenie nikdy ani nemal (resp. v konaní

to nebolo preukázané). Je preto logické a v tomto smere aj správne, ak prvostupňový súd určil, že
pohľadávka navrhovateľky prihlásená do konkurzu úpadcu bola určená ako nesporná, čo do právneho
dôvodu a výšky. Vzhľadom na takto uvedené preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu,
že medzi navrhovateľkou a odporcom (úpadcom) nevznikol žiadny právny vzťah. Ani k námietke
odporcu spočívajúcej v tom, že ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu, práve správca úpadcu

GRUNTY, s.r.o. si mal a mohol prihlásiť pohľadávku do konkurzu úpadcu T.E. - TEPELNÁ ENERGIA,
s.r.o. v konkurze. Uvedenému však odporuje skutočnosť, že práve medzi týmito dvomi účastníkmi
kauzálny vzťah v kontexte plnenia zálohy navrhovateľkou úpadcovi, nikdy nevznikol. Skutočnosť, že
navrhovateľka od zmluvy o budúcej zmluve odstúpila vo vzťahu k nerealizácii rezervovaného bytu v
danom prípade sama o sebe nemala za následok nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného

obohatenia, pretože GRUNTY, s.r.o. sa na jej úkor neobohatili, na rozdiel od odporcu (úpadcu), ktorému
bolo navrhovateľkou plnenie poskytnuté. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že je logikou veci, ak
teda došlo k obohateniu sa odporcu (úpadcu) na úkor navrhovateľky, aby toto plnenie vydal, pričom je
treba prihliadnuť na to, že práve plnenie navrhovateľky (pokiaľ už nebolo spotrebované pred vyhlásením
konkurzu ) tvorí konkurznú podstatu odporcu (úpadcu) T.E. - TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o. v konkurze.

Je potrebné zároveň poukázať na to, že bez ohľadu, či zo strany odporcu (úpadcu) T.E. - TEPELNÁ
ENERGIA, s.r.o. v konkurze došlo alebo nedošlo k uznaniu dlhu nie je v tomto kontexte rozhodujúce,
pretože nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje odvolací súd za nesporný
a tento vznikol ex lege, teda priamo zo zákona.

V časti výroku súdu prvého stupňa odvolací súd však považuje rozsudok súdu prvého stupňa za

nesprávny, zároveň odôvodnenie v časti priznanej náhrady trov konania považuje odvolací súd
nedostatočným spôsobom zdôvodnený. V tejto časti odvolací súd vyhovel odvolaniu odporcu, ktorý
poukázal na nejasnosť, že nie je zrejmé, či prvostupňový súd pri priznaní trov právneho zastúpenia
navrhovateľke vychádzal z výpočtu podľa § 10 alebo § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. v
platnom znení. V tomto smere odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne,

ak pre ustálenie výšky priznaných trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súd prvého
stupňa pri ich priznaní vychádzal z tarifnej hodnoty veci (hodnota sporu v sume 2.072,15 Eur), pretože
v danom prípade mal súd postupovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z., pretože
v konaniach o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky nie je možné hodnotu sporu vyjadriť v
peniazoch.V časti uplatneného nároku Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd teda dospel k názoru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne vo výroku o náhrade trov

súdu prvého stupňa, ktorý zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí podľa § 224 ods. 3
O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. v časti priznania náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia zrušil a
vec vrátil späť na nové konanie a rozhodnutie, aby sa týmto nárokom zaoberal v súlade s právnymi

predpismi. V novom rozhodnutí bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne sa vysporiadať s trovami
konania uplatnených zo strany právneho zástupcu navrhovateľky a opätovne s prihliadnutím na vyššie
uvedené rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.