Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/105/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010294
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812010294.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému

C. X., pre prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2011, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., F. č. XXX/XX, slobodný, živnostník, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ spoločnosti R. stavebná spoločnosť, s. r.o., S., F. XXX, IČO: XXXXXXXX, do 26.10.2009

a ani neskôr neuhradil Daňovému úradu N. dňa z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2009, priznanú v
daňovom priznaní zo dňa 26.10.2009 vo výške 3.821, 21 Eur, hoci spoločnosť mala peňažné prostriedky
na zaplatenie tejto dane, pričom konal v rozpore s § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej
hodnoty,

t e d a

vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

č í m s p á c h a l

prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2011.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/Trestného zákona a
§ 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 /dvanásť/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 17.09.2012 na C. X. obžalobu pre prečin

nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2011.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vime a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.Vo svojom výsluchu uviedol, že sa ničoho nedopustil. Chcel len napraviť chybu v daňovom priznaní bez
pomoci účtovníčky. V júli roku 2012 podal dodatočné opravné daňové priznanie. Účtovnú evidenciu mal

v tom čase k dispozícií. Firmu predal Q. B. z V. o čom predložil súdu zmluvu o prevode obchodného
podielu na inú osobu, protokol o odovzdaní a prevzatí všetkých dokumentov a taktiež súhlas daňového
úradu so zápisom zmeny údajov v obchodnom registri. Daňové priznanie za tretí štvrťrok 2009 podával
s tým, že k záveru, že nie je povinný zaplatiť daň vo výške 3.821,21 Eur dospel po prezretí dokladov
za rok 2009. Doklady za rok 2009 a 2012 sa nachádzali u sprostredkovateľa neskoršieho predaja firmy.

Nepamätal sa, či firma mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie už skôr priznanej dani. Tie
doklady v roku 2012 mu vrátil sprostredkovateľ ale jeho meno uviesť nechcel.

Svedok poškodený Ing. M. K. sa vyjadril, že pracuje ako vedúci oddelenia správy daní 7 s tým, že má
na starosti kontrolu správcov a rozdeľuje úlohy. Spoločnosť R. bola u nich evidovaná ako platca DPH
od 01.07.2009 do 31.03.2012. Spoločnosť je u nich naďalej evidovaná. Nemá vedomosť o tom, že

spoločnosť medzičasom zmenila miesto a sídlo podnikania. Daňový úrad dáva iba súhlas pri zmene
obchodného podielu ale, či dával aj v tomto prípade takýto súhlas to si nepamätal. Po predložení súhlasu
daňovéhoúradusozápisomzmenyzapísanýchúdajovvobchodnomregistri,sasvedokvyjadril,žetento
súhlas podpisoval on. Uviedol, že nemá vedomosť o zmene sídla spoločnosti. Určite sa na daňovom
úrade nachádzajú doklady spoločnosti LMT za tretí štvrťrok roku 2009. Taktiež sa nevedel vyjadriť k

presnému dátumu podania daňového priznania spoločnosti za tretí štvrťrok roku 2009 ani k tomu, či
bolo podané opravné daňové priznanie. Tento údaj je možné zistiť na daňovom úrade. Postup je taký,
že po podaní opravného daňového priznania sa toto nahrá a trebárs keď dôjde k navýšeniu, tak sa
daň dopočíta. Keď dôjde k opačnej situácií, vydá sa nadmerný odpočet a prebytok sa vyplatí, avšak
rozhodnutie o tom sa nevydáva. Keď dochádza k zníženiu daňovej povinnosti, údaje sa kontrolovať

nemusia. Spoločnosť R. má na starosti Mgr. V., ktorá spadá do jeho kontrolnej právomoci. Paní V. má
na starosti spoločnosť R. a pán K. má na starosti pána X. ako fyzickú osobu. Obchodná spoločnosť
si nesplnila daňovú povinnosť za tretí štvrťrok roku 2009 vo výške 3.739,51 Eur. Okrem toho sú na
obchodnú spoločnosť vedené aj exekučné konania na DPH vo výške 18.458,76 Eur, v ktorej sú zahrnuté
aj pokuty za nepodané daňové priznania. Spoločnosť nemala daňovú kontrolu. Čo sa týka opravného

daňového priznania lehota na jeho podanie je lehota riadneho daňového priznania. Po tejto lehote môže
podať dodatočné daňové priznanie, ktoré nie je obmedzené žiadnou lehotou. V predmetnom subjekte
bolo vykonávané miestne zisťovanie za účelom predloženia dokladov, ktoré ale doložené neboli.
NahlavnompojednávaníbolavypočutáajsvedkyňaIng.R.V.,ktorásavyjadrila,žepracuje ako správca
dane dva s tým, že vykonávala funkciu daňovníka pre spoločnosti R., stavebná spoločnosť s. r. o. S.

ale nevedela sa vyjadriť, v akom období to bolo. Na tento daňový subjekt nebola vykonávaná žiadna
daňová kontrola. Ona sama má na starosti 1.200 daňových subjektov a daňový úrad má cez 20.000
daňových subjektov, čiže z časových dôvodov nebola táto kontrola vykonaná. Nie je možné vykonať
daňovú kontrolu u každého subjektu, keďže daňové priznania boli správne, nebol dôvod na vykonanie
daňovej kontroly. Čo sa týka podania opravného daňového priznania nemá vedomosť o tom, že by bolo

podané opravné daňové priznanie. Potom, ako je bolo dané k nahliadnutiu opravné daňové priznanie
sa svedkyňa vyjadrila, že v jej spise sa uvedené daňové priznanie nenachádza. Vo svojom ďalšom
výsluchu sa vyjadrila, že v daňovom spise sa nachádza dodatočné daňové priznanie za III. štvrťrok
roku 2009, ktoré bolo na daňový úrad doručené 01.08.2012, kde si daňovník priznal vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 1.432,41 Eur. Do dnešného dňa nebola vykonaná správnosť údajov s tým, že v

spise sa nachádza súhlas so zmenou spoločníka, ktorý vydal Ing. K., zamestnanec daňového úradu a
tento súhlas je podpísaný Ing. M. K., ktorý je jej nadriadeným. Nemá vedomosť o tom, či došlo k zmene
mena obchodnej spoločnosti. Čo sa týka exekúcie na daňovú povinnosť za III. štvrťrok 2009, toto má na
starosti exekučné oddelenie v Dolnom Kubíne, nakoľko tento spis sa týka iba správy dane.

Súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to stanoviska k žiadosti o poskytnutie údajov,
úradného záznamu, zápisnice o ústnom pojednávaní, zápisnice o miestnom zisťovaní, správy
Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín, obsahu spisu ČVS: Y.-XX/OEK-DK-XXXX, správy Slovenskej
sporiteľne, a. s., správy Tatra banky, správy VÚB banky, správy Obecného úradu Hruštín, správy OR
PZ Dolný Kubín, odd. dokladov, odpisu z registra trestov, správy OO PZ Námestovo, správy Daňového

úradu Žilina, Protokolu o odovzdaní a prevzatí, Zmluvy o prevode obchodného podielu na inú osobu a
Internetového výpisu z obchodného registra.Prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.8.2011 sa dopustí ten,
kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v
obžalobe prokurátora.

Podľa protokolu Daňového úradu Námestovo zo dňa 15.6.2009 o vydaní osvedčenia o registrácii pre
daň z pridanej hodnoty bolo zistené, že R., stavebná spoločnosť, s.r.o., S. , bola od 1.7.2009 platiteľom

dane z pridanej hodnoty s prideleným identifikačným číslom SK XXXXXXXXXX. Obžalovaný ako konateľ
spoločnosti podal dňa 26.10.2009 na Daňový úrad Námestovo priznanie na daň z pridanej hodnoty
za III. štvrťrok 2009, kde priznal vlastnú daňovú povinnosť na úhradu vo výške 3.821,21 Eur, pričom,
táto skutočnosť vyplýva priamo z predmetného daňového priznania. Z písomných podaní Daňového
úradu Námestovo, ako aj z výpovede svedka M. K. a z prehľadu platieb vyplýva, že obžalovaný ako
konateľ platiteľa dane, priznanú daň nezaplatil. Podľa výpisu z účtu platiteľa dane, vedeného vo VÚB,

a.s. Bratislava, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, spoločnosť mala dňa 20.10.2009 k dispozícii 10.280, 89 Eur,
dňa 26.10.2009 5.130.36 Eur, dňa 30.10.2009 sumu 2.323,43 Eur a účtovný zostatok k 31.10.2009
predstavoval sumu 1.718,40 Eur. Predmetné peniaze boli využité výlučne na platby obchodným
partnerom. Obdobne tomu bolo aj v mesiacoch november a december 2009, kedy však už došlo k
zápornému obratu, hoci aj v minimálnej miere. V priebehu novembra došlo na účte k dvom kreditným

operáciám spolu v sume 4.250,07 a v decembri k piatim kreditným operáciám spolu v sume 7.570,96
Eur. Aj v týchto prípadoch debetné operácie smerovali k úhrade bežných obchodných záväzkov.

Z uvedených skutočností teda vyplynulo, že objekt, t.j. vyššie uvedený záujem chránený trestným
zákonom, bol celkom zjavne narušený absenciou daňového príjmu, na ktorý mal štát právny nárok.

Po objektívnej stránke došlo k opomenutiu- nezaplateniu splatnej dane z pridanej hodnoty za III. štvrťrok
2009 vo výške 3.821,21 Eur .zo strany obchodnej spoločnosti R. stavebná spoločnosť s.r.o., S., ktorá
povinnosť jej vyplynula z osobitného právneho predpisu a jej výška bola deklarovaná samotným
platiteľom v daňovom priznaní. Toto opomenutie malo za následok zníženie daňových príjmov štátu v

uvedenej sume.

Z hľadiska subjektu bolo preukázané, že spoločnosť R., stavebná spoločnosť s.r.o. S. bola registrovaná
ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, čiže sa na ňu vzťahovali príslušné ustanovenia Zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení. . Bezprostrednú trestnoprávnu zodpovednosť

pritom nesie konateľ spoločnosti, ktorý robil v jej mene právne úkony.

Posubjektívnejstránkemalsúdzapreukázané,žeobžalovanýopomenulkonaťvpriamomúmyslepodľa
§ 15 písm. a/Trestného zákona, pretože vedel, že je povinný daň zaplatiť, keď sám podával daňové
priznanie a vedel tiež o tom, že platiteľ dane je schopný daň uhradiť, pretože disponoval bankovým

účtom spoločnosti.

Skutočnosť, že obžalovaný podal dňa 01.08.2012 dodatočné daňové priznanie za III. štvrťrok 2009, v
ktorej uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1432,41 Eur, teda nižšiu oproti pôvodne podanému
daňovému priznaniu zo dňa 26.10.2009, kde bola uvedená vlastná daňová povinnosť vo výške 3739,51

Eur, súd vyhodnotil ako účelové konanie z jeho strany, nakoľko pre naplnenie skutkovej podstaty
prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, účinného do 31.08.2011 sa vyžaduje
nezaplatenie dane v sume aspoň 2.660,- Eur a tým, že v dodatočnom daňovom priznaní si určil vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1432,41 Eur by sa zbavil trestnej zodpovednosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu nezaplatenia dane
podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2011.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobspáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doteraz súdom trestaný, čo súd vyhodnotil
ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Trestného zákona.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku a predpoklady nápravy obžalovaného,
je súd toho názoru, že v danom prípade je možné výchovný účel dosiahnuť trestom odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 12 mesiacov.
prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.08.2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.