Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 26, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200950
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava proti odporcovi Správa katastra Michalovce, Sama
Chalúpku č. 18, Michalovce, za účasti F. U., bytom A. Č.. XXX/X, Q., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 98/13 zo dňa 12.02.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 98/2013 zo dňa 12.02.2013.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č. 7000146773/8180
vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 98/2013 zo dňa 12.02.2013 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.

z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
zamietol návrh na vklad záložného práva podanom dňa 14.01.2013, ktorého prílohou je Záložná
zmluva uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená
Ľubomírom Balogom - konateľom spoločnosti a F. U., bytom A. XXX/X, Q., v zastúpení: ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, v
zastúpení Petrom Mamojkom - predsedom združenia.

Predmetom Záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Q., zapísané
na liste vlastníctva č. XXX: pozemok registra „M.“ KN p. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXX m2

v podiele X/XX, v katastrálnom území Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXX: pozemok registra „C.“
KN p. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 1., v katastrálnom území
Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXX: pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX - orná pôda o výmere
XXXX m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2, pozemok registra
„M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná
pôda o výmere XXXX m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2,
pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, pozemok registra „M.“ KN p. č.

XXX/X - orná pôda o výmere X m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX
m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, pozemok registra „M.“ KN
p. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 v podiele 1/6, v katastrálnom území Q., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX: pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, pozemokregistra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, pozemok registra „M.“ KN p. č. XXXX/X
- orná pôda o výmere XX m2 v podiele 2/12, v katastrálnom území Q.Á., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX: pozemok registra „M.“ KN p. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/X, v

katastrálnom území Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX: pozemok registra „C.“ KN p. č. XXXXX/
X - orná pôda o výmere XXXXX m2 v podiele XX/XXX, v katastrálnom území Q.Á., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX: pozemok registra „M.“ KN p. č. XXXX - TTP o výmere XXXXX m2 v podiele XXX/
XXXXX a v katastrálnom území Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX: pozemok registra „M.“ KN
p. č. XXXX - vodné plochy o výmere XXXX m2 v podiele XXX/XXXXX. Prílohu návrhu na vklad tvorí

Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 21.12.2012 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava ako záložným veriteľom a F. U., A. XXX/X, Q., zast.: ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, v zastúpení Petrom Mamojkom - predsedom
združenia.Uviedol,žeSprávakatastraMichalovcejepovinnáprirozhodovaníopovolenívkladuvecného
práva skúmať v prípade, ak Zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na
základe zmluvného zastúpenia (Dohoda o plnomocenstve), či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia

v súlade so zákonom. Konštatoval, že plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám
existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z § 31 ods.
1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu
oprávnenia zástupcu konať v zmene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou
požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Poukázal na to, že

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník
- záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t.j. v danom prípade bola
obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si zástupcu, ktorý by za
neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by i skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec
bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení

nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená
(ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 26.01.2012,
na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti
spotrebiteľ - účastník konania - nebol schopný (v podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného
zástupcu(splnomocnenca)vpredmetnomprípade(§53ods.2Občianskehozákonníka),čovkonečnom

dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo, teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľa. Ďalej konštatoval, že z obsahu Dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by
splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv. Skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom

tohto právneho úkonu. Z tohto dôvodu považoval odporca danú Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
podmienku, a teda za neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol,
že Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na ďalší fakt: je zrejmé, že záložné právo malo
byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi - na vrátenie istiny 400
eur, ďalej poplatku v sume 392 eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje

vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti vo vlastníctve účastníka konania v podstatne vyššej hodnote, než
je výška plnenia dlžníka - účastníka konania zo Zmluvy o úvere. Tým sa výrazne zasahuje v neprospech
účastníka konania do práv dlžníka - záložcu a v konečnom dôsledku sa uvedeným konaním ohrozujú aj
dobré mravy. Citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona

a uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná, pričom opiera svoj názor v prvom rade o rozsudok
Najvyššieho súdu SR č. k. 8Sžo/17/2007 zo dňa 12.12.2007, ďalej o rozsudky Krajského súdu v Žiline
č. k. 29Sp/11/2012-32 a Krajského súdu Nitre č. k. 19Sp/7/2012-25.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 25.03.2013 opravný prostriedok, v ktorom žiadal
zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu

záložného práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona
a vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody

o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne

a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny

orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu
uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia
záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych

úkonoch v Dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval,
že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu.
Uviedol, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny
orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľ považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatku.
Aksprávnyorgánvidírozporsdobrýmimravmivpoplatku,vrozhodnutíchýbajúdôvody,prečokonkrétne
je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu mala dotýkať poplatku, navrhovateľ
uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typický úrok) nie je podstatnou náležitosťou

Zmluvy o úvere a aj ak by bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť
čiastočnú (t.j. určitá výška bude právne prípustná, a teda platná a zvyšok právne neprípustný, a teda
neplatný) a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť
Zmluvy o úvere. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ustanovením

§ 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného
styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom,
a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného
poplatku, ani v takomto prípade by nekonal správne, pretože z hľadiska určenia prípustnosti výšky

peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samotná číselná výšky plnenia, ale aj všetky ostatné
súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by odporca situáciu
takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie
úveru poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Konštatoval, že

podľa ustálenej súdnej judikatúry pre posúdenie primeranosti výšky úroku z omeškania, nie je možné
vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné zistiť, zhodnotiť a zohľadniť konkrétne okolnosti
prípadu. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. marca
2009, rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/468/2003 zo dňa 27.novembra 2003, rozsudok NS ČR sp.
zn. 33Cdo/2675/2007 zo dňa 30. októbra 2009. Poukázal na to, že hodnotenie úroku z omeškania

vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, bolo aj predmetom viacerých konaní pred Najvyšším
súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné dojednanie ako
platné. Mal za to, že predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nielen nesprávna, ale aj
nedostatočne odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vyslovil názor,
že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona,

keď v odôvodnení rozsudku skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Mal za to,
že nakoľko záložca riadne podpísal úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,
čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrýmimravmi, pričom takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.
Konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení

platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 26.07.2013 navrhovateľ, odporca, ani účastníčka, neboli prítomní, pričom
boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Listom zo dňa 15.07.2013 navrhovateľ oznámil súdu
svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v jeho neprítomnosti a
taktiež odporca listom zo dňa 12.07.2013 oznámil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a vyslovil súhlas s

prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd v
súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou F. U. Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume XXX eur a

dlžníčka sa zaviazala vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok v sume XXX eur. Dlžníčka zároveň Dohodou o
splnomocnení zo dňa 26.01.2012 splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy sú
v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom

liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou F. U. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa21.12.2012bolauzavretáZmluvaozriadenízáložnéhoprávač.204/2012-Štemedzinavrhovateľom
a dlžníčkou zastúpenou ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom ktorej je zriadenie

záložnéhoprávavprospechnavrhovateľakužuvedenýmnehnuteľnostiam.Záložnéprávobolozriadené
za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia
(splnomocnenie) je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať,

či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou F. U. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho

úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,

t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na
vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva

ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v
podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli,
s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva.
Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná

aj pre rozpor záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca
dlžníčky mal hájiť záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za
dlžníčku záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného
práva v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom

na vopred stanoveného splnomocnenca v Dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takétodojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia ProHelp ide o dobrovoľné združenie
fyzickýchaprávnickýchosôbzaloženénaochranuprávaoprávnených záujmovúčastníkovvkonaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti

a cieľov predmetného združenia.

Súd ďalej dodáva, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva odporuje dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.01.2012 a hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného
práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva je

neporovnateľne vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti
vzájomnéhovzťahumedzipredmetomZmluvyoúvereapredmetomZmluvyozriadení záložnéhopráva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Súd ďalej uvádza, že predmetná Zmluva o úvere obsahuje taktiež niekoľko neprijateľných podmienok, a
to dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných
celkových nákladov od omeškania až do zaplatenia v zmysle platných všeobecných podmienok Zmluvy
o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o obchodno-právny vzťah, účastníkmi dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v rozpore s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj s

dobrýmimravmi.Súdpovažujezaneprimeranevysokúajodplatuzaposkytnutieúverupovinnej,nakoľko
povinnej bol poskytnutý úver vo výške XXX eur s poplatkom vo výške XXX eur.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,

že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
účastníčka konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.