Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200787
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3011200787.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny

Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r.o., IČO: 31 426 964, so
sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, práv. zast. JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, so sídlom
Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/
XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, všetky zo dňa 13.
septembra 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší krajský súd rozsudkom č.k. 13S/2011-95 zo dňa 25. apríla 2011 zamietol žalobcom podané
žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/
XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r a
č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, všetky zo dňa 13. septembra 2011. Žalovaný napadnutými
rozhodnutiami na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočné platobné výmery správcu dane (Daňový úrad

v Trenčíne) všetky zo dňa 12. októbra 2010, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 711.113,49 eur, za zdaňovacie obdobie
november 2008 v sume 377.609,17 eur, za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331.005,90 eur
a za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 244.970,35 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. apríla 2013, sp.zn. 6Sžf/ 41,
42, 43, 44/ 2012, zrušil napadnutý rozsudok tun. krajského súdu z 25. apríla 2011 a vec vrátil na ďalšie

konanie.

Konania o žalobách, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného, všetky z 13. septembra
2011, a to č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r (DPH za 09/2008) je vedené na tunajšom krajskom
súde pod sp.zn. 13S/103/2011, ďalej konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX-
XXXXX/XXXX/XXXXXX-r (DPH za 11/2008) je vedené pod sp.zn. 13S/104/2011, konanie o žalobe
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r

(DPH za 10/2008) je vedené pod sp.zn. 13S/105/2011 a konanie o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r (DPH za 08/2008) je vedené pod
sp.zn. 13S/106/2011. Súd uznesením zo dňa 25. apríla 2012 spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. z dôvoduhospodárnosti horeuvedené veci na spoločné konanie, ktoré je vedené až do právoplatného skončenia
veci pod sp.zn. 13S/103/2011.

Žalobca vo všetkých žalobách o preskúmanie zákonnosti horeoznačených rozhodnutí žalovaného
tvrdil, že napadnuté rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutia je potrebné zrušiť a veci
vrátiť na ďalšie konanie, pretože ide o rozhodnutia nezákonné a vecne nesprávne. Nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí videl v tom, že tieto sú pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov čiastočne
nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých

dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti.

Žalobca v žalobe uviedol 15 námietok, pričom podľa jeho tvrdenia každá ním uvedená námietka
preukazujenezákonnosťpostupuarozhodnutídaňovýchorgánovakaždáznichjedôvodomnazrušenie
napadnutých rozhodnutí.

V 1. námietke žalobca tvrdil, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu,
keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie. Je v rozpore so zákonom,
aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za
daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane, ktorým bolo vydanie
prvostupňového rozhodnutia. V prvostupňovom konaní mali byť vykonané dôkazy, ktoré žalobca navrhol

vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole. Žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom N. L. a p. Y..

V 2. námietke žalobca tvrdil, že daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním protokolu o
daňovej kontrole, pretože žalobca neporozumel poučeniu, ktoré uviedol správca dane dňa 8. októbra
2010 do zápisnice o ústnom pojednávaní. Keďže poučenie nebolo riadne vysvetlené, ide o procesnú

prekážku, pre ktorú v konaní nebolo možné pokračovať.

Obsahom 3. námietky je žalobcove tvrdenie o porušení základnej zásady daňového konania správcom
dane, ktorou je rovnosť účastníkov konania. Správca dane nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom,
pretože Dodatok č. 1 k protokolu z daňovej kontroly mu bol doručený dňa 8. októbra 2010 priamo pri jeho

prejednaní. Správca dane porušil § 17 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého mal byť dodatok
k protokolu doručený žalobcovi súčasne s výzvou na vyjadrenie k nemu a na jeho prerokovanie. Žalobca
tvrdil, že bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k protokolu s jeho dodatkom v lehotách stanovených
zákonom.

V 4. námietke žalobca tvrdil, že žalovaný v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí len formálne
reagoval na jeho námietky k vykonanej daňovej kontrole, pričom sa nevyporiadal s jeho konkrétnymi
námietkami. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočnosť,
nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor v zmysle § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov.

V 5. námietke žalobca uviedol, že žalovaný a ani správca dane nepochopili základné princípy reálneho
obchodu, prípadne činnosti poskytovania bezpečnostnej schránky. Žiadal vykonať dôkazy na mieste
samom tak, aby žalobca mohol vo svojich priestoroch fyzicky ukázať ako boli reálne uskutočnňované
obchodysozlatomatzv.bezpečnostnáschránka.Žalovanýneuviedolvýsledokzmedzinárodnejvýmeny
daňových informácií, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť Schöeller Münzhandel GmbH, Wien uskutočnila

pre odberateľa HiB Trade s.r.o. dodávky zlatých tehál, striebra a paládia. Z medzinárodnej výmeny
daňových informácií je zrejmé, že dodávky zlatých tehál, striebra a paládia boli určené pre HiB Trade
s.r.o., nie žalobcovi. Zásielky, ktoré boli doručené do sídla žalobcu, neobsahovali len zlato, ale aj striebro
a paládium. Podľa žalobcu nebol dostatočne zistený skutkový stav.

V 6. námietke žalobca tvrdil, že väčšina dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto na takto
vykonané dôkazy a z nich vyvodené závery nebolo možné prihliadnuť. P. Y. a p. T. boli vypočutí
ako konatelia obchodných spoločností v iných konaniach, ktoré sa uskutočnili pred začatím daňovej
kontroly u žalobcu. O výsluchu p. Y. a p. T. nemusel byť žalobca oboznámený, a preto
tieto dôkazy nemohli byť použité v konaní, ktoré sa týka žalobcu. Povinnosťou správcu dane bolo tieto

osoby vypočuť postupom určeným zákonom, výsluchom svedkov by bolo potvrdené, že dodávané zlato
nebolo investičným zlatom a žalobca svoju činnosť vykonával ako tzv. bezpečnostná schránka pre iných
obchodníkov so zlatom.V 7. námietke žalobca tvrdil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na
vykonanie ktorých nemalo právomoc (získanie fotokópie faktúr), pričom dokazovanie môže vykonávať
len správca dane. Ďalej, správca dane konal na základe pokynov Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky a takéto konanie je v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého
procesu. Za zásah do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov považoval žalobca vydanie
„Pracovnej pomôcky č. 143/3/2008“ zo dňa 07. mája 2008, v ktorej je upravený jednotný
postup pri kontrolách daňových subjektov, ktoré obchodujú s investičným zlatom. Postup daňových
orgánov pri posudzovaní, či ide o investičné zlato, nemôže byť jednotný, pretože každý

obchodný vzťah u každého jednotlivého daňového subjektu je rôzny a nemožno ho paušalizovať.

V 8. námietke žalobca tvrdil, že správca dane vykonal aj také dôkazy, ktoré presahovali zákonom
určený nevyhnutný rámec daňovej kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane. Správca dane skúmal
skutočnosti v tzv. reťazcoch, čo je podľa európskej judikatúry neprípustné. Malo ísť o preukázanie
pohybu zlata u iných daňových subjektov, pričom sa nepreukázalo dodanie investičného zlata žalobcovi.

V 9. námietke žalobca tvrdil, že žalovaný aj správca dane sa snažili od začiatku kontroly preukázať, že
predmetom dodávok v rámci obchodných aktivít žalobcu malo byť investičné zlato. Rakúsky dodávateľ
doručil zásielky na adresu žalobcu v zmysle miesta určenia, ale tieto boli reálne určené pre spoločnosť
HiB Trade s.r.o. Uvedené skutočnosti potvrdil aj rakúsky dodávateľ a p. Y., p. T. a N.. L..

V10.námietkežalobcatvrdil,žežalovanýasprávcadaneprihodnotenídôkazovnevychádzalizozásady
voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotli svojvoľne, účelovo v jeho neprospech, v rozpores
s ich skutočných obsahom. V prejednávaných prípadoch ide o osobitný prípad obchodovania, pričom
jednou zo základnách obchodných podmienok obchodovania so zlatom sú podmienky bezpečnostného

režimu. Žalobca v rámci svojich podnikateľských aktivít neobchodoval s investičným zlatom, obchodoval
len so zlatom ako surovinou na ďalšie priemyselné spracovanie v zmysle Smernice Rady Európy
č. 2006/112/ESS z 28. novembra 2006 č. 349 ods. 1. Žalobca citoval definíciu investičného zlata v
zmysle § 67 ods. 1, písm. a), zák.č. 222/2004 Z.z.. Poukázal na faktúry, ktoré neboli správcom dane
akceptované, pričom na faktúrach je uvedené dodanie zlata vo forme plátov, teda nie tehly. Išlo o viaceré

kusy zlata s rôznou hmotnosťou neakceptovateľnou trhom so zlatom. Na faktúrach bola uvedená
len celková hmotnosť celej dodávky. Cena zlata nezodpovedala trhovej cene investičného zlata, ktorá je
podstatnevyššianežcenapriemyselnéhozlata.Rozmeryplátov,resp.pásovzlata,nezodpovedajútvaru
a obchodovateľnej hmotnosti zlata akceptovanej trhom drahých kovov. Správca dane svoje tvrdenie o
dodávke investičného zlata odôvodnil tým, že rakúsky dodávateľ, od ktorého pôvodne zlato pochádzalo,

je registrovaným obchodníkom s investičným zlatom a že zlato bolo dodávané v nezmenej forme ako
investičné zlato. Správca dane ako aj žalovaný uviedli v rozhodnutiach nepravdivé skutočnosti, pričom
svoje závery zdôvodnili nezákonne získanými dôkazmi. Žalobca ďalej namietal, že mu neboli doručené
písomnosti správcu dane s dátumom 11., 12., 17. marca 2010, ktorými mohli byť oznámené akékoľvek
skutočnosti. Žalobca tvrdil, že v konaní bol aktívny a mal záujem na ukončení daňovej kontroly.

V 11. námietke žalobca namietal závery správcu dane o tzv. reťazci pri preprave zlata, ktoré vychádzali
z nezákonne získaných dôkazov, pričom boli vykonávané dôkazy, ktoré so žalobcom
nemajú žiadnu súvislosť. Ide o dôkazy týkajúce sa spoločnosti Excelent Gold Plus s.r.o., Zafiras s.r.o.
Bratislava, Contel s.r.o. Poriadenie, Lazza s.r.o.Poriadie.

V 12. námietke žalobca tvrdil, že správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie nad
rámec jeho oprávnení v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil daňové tajomstvo v zmysle
§ 23 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb..

V 13. námietke žalobca uviedol, že ak daň odviedli jeho dodávatelia a aj sám žalobca, došlo by na
strane štátu k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný sa s jeho námietkami riadne nevyporiadal, a preto
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V 14. námietke žalobca tvdil, že napadnuté rozhodnutia sú podľa ich obsahu len opisom dodatku č.
1 k protokolu bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a odvolacie konanie bolo vykonané bez
akejkoľvek jeho účasti. Preto ide o zmätočné rozhodnutia.V 15. námietke žalobca uviedol, že správcovi dane zanikla právomoc na výkon daňovej kontroly, ktorá je
časovo obmedzená maximálne na jeden rok. Správca dane nemal žiadny zákonný dôvod na predĺženie
lehoty na daňovú kontrolu a tiež žiadny dôvod na prerušenie daňovej kontroly.

Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, podľa ktorého správca dane postupoval pri zisťovaní
a preverovaní základu dane u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobia v súlade s platnými právnymi
predpismi. Účelom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2008 bolo zistiť oprávnenosť žalobcom
uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH. Pri vypracovaní Protokolu o zisteniach z

daňovej kontroly bola dodržaná zásada hodnotenia dôkazov v súlade s daňovými a inými právnymi
predpismi, a preto vo vyrubovacom konaní už nebol dôvod vykonať dokazovanie, ktoré prebehlo v rámci
daňovej kontroly. Výsledkom vyrubovacieho konania je rozhodnutie, ktoré obsahuje úvahu správcu dane
o hodnotení dôkazov a hodnotenie skutkového stavu, uvádza právne predpisy a informácie, na základe
ktorých správca dane rozhodol. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly ničím a nijako obmedzený vo
svojom procesnom práve podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi poučil osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní o ich právach,
zaznamenal ich vyjadrenia do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom pojednávaní, ktorého
predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou už vypracovaného
Protokolu, pričom ho nenahrádza. Zákonná lehota na vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly je
poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane

dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť, ani odpustiť jej
zmeškanie. Správca dane nie je pri rozhodovaní viazaný iba dôkazmi od daňového
subjektu, ale má právo v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a z dôvodu čo najobjektívnejšieho
zistenia skutkového stavu aj povinnosť zistiť všetky skutočnosti rozhodnujúce pre správne určenie dane.
Námietka žalobcu, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú len opísaním spisu, nie je dôvodná.

Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že rakúsky dodávateľ Schöelle Münzhandell GmbH fakturoval v
roku 2008 spoločnosti HiB Trade s.r.o.dodanie investičného zlata. Táto obchodná spoločnosť predala
zlato spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. a táto spoločnosť predala zlato nakúpené od HiB Trade
s.r.o. len žalobcovi. L. Y. bola daňovými orgánmi vypočutá počas kontroly DPH za zdaňovacie
obdobia r. 2008 vykonanej v spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o., a preto nebolo dôvodné jej

opakované vypočutie. L. Y. sa vyjadrila do zápisnice u miestne príslušného správcu dane tak, že dodané
zlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné zlato. Potvrdila, že jediným dodávateľom zlata v
roku 2008 pre spol. A.J. Secret Consulting s.r.o., bola spoločnosť HiB Trade s.r.o.. Kontrola rýdzosti
a hmotnosti sa vykonávala u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané žalobcovi. Miestne
príslušný správca dane spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. zistil, že vo výdavkoch tejto spoločnosti

nie sú zaevidované žiadne výdavky spojené s opracovaním zlata, s jeho prepravou, poistením a
podobne. Z účtovníctva spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť mala jediného
dodávateľazlata,atospol.HiBTrades.r.o.ajedinéhoodberateľazlataspol.Zlatáhutas.r.o.(žalobca).Š.
T., konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o., potvrdil, že zlato od rakúskeho obchodníka bolo dodané priamo
k žalobcovi. Š. T. zlato fakticky nevidel, len vyhotovil faktúry pre A.J. Secret Consulting s.r.o., jediného

odberateľa zlata. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky) vydalo „Pracovnú pomôcku č. 143/3/2008 zo dňa 7. mája 2008“, pretože táto
právomoc mu vyplýva z organizačného poriadku, podľa ktorého vykonáva riadiacu a metodickú činnosť.
Správca dane, ani žalovaný netvrdili, že v prejednávaných veciach išlo o fiktívne obchody so zlatom.
Naopak, išlo o tuzemské dodávky investičného zlata, ktorého nadobudnutie je podľa § 67 ods. 3 zákona

o DPH oslobodené od dane. Žalovaný poukázal na medzinárodny nákladný list č. U., na
ktorom je uvedený adresa žalobcu ako príjemcu. Spoločnosť HiB Trade s.r.o., ktorá by mala byť prvým
nadobúdateľom zlata od rakúskeho dodávateľa, nebola na nákladnom liste č. U vôbec
uvedená. Správca dane dospel k záveru, že predmetom dodávok od rakúskeho dodávateľa zlata bolo
práve investičné zlato na základe zistení od rakúskej daňovej správy. Tieto zistenia boli podložené

objednávkami, faktúrami, dodacími listami a medzinárodnými prepravnými listami (CMR), prepravnými
dokladmi kuriérskej spoločnosti. Rakúsky obchodník mal napriek vysokému bezpečnostnému riziku pri
medzištátnej preprave zlata dostatok dokladov o uskutočnenej preprave investičného zlata k platiteľovi
(žalobcovi). Na faktúrach od rakúskeho obchodníka je pod označením dodávaného tovaru uvedená
poznámka, že dodávka zlata je oslobodená od dane podľa rakúskeho zákona o dani z

obratu. Predmetné ustanovenie rakúskeho zákona definuje investičné zlato, a to zhodne s definíciou
investičného zlata uvedenou v § 67 ods. 1 zákona o DPH. Preto daňové orgány považovali tvrdenie
žalobcu, že rakúsky obchodník mu zlato nikdy nedodával, za zavádzajúce. Bývalý konateľ žalobcu
preberal zlato od rakúskeho obchodníka, síce pre HiB Trade s.r.o., ale prepravcu si objednal rakúskyobchodník a ako cieľ dodania určil adresu žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal
svoje tvrdenie, že zlato si ako zapečatenú zásielku preberala poverená osoba A.J. Secret Consulting
s.r.o.. Tuzemská preprava zlata od žalobcu do spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. ani náklady na

opracovanie tohto zlata a jeho preprava neboli žalobcom preukázané. Slovenskí obchodníci so zlatom
(HiB Trade s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o.) neboli prítomní pri preberaní zlata od kuriérskej
prepravnej spoločnosti, v ich účtovníctve neboli náklady na prepracovanie zlata, prepravu, poistné.
Faktúry vyhotovili formálne bez toho, aby sa osobne zúčastnili preberania zlata v Trenčíne a okrem
formy dodávaného tovaru nemenili hmotnosť ani rýdzosť zlata. Hmotnosť v gramoch je na faktúrach od

rakúskeho obchodníka uvedená v celých číslach a rovnako aj vo faktúrach tuzemských obchodníkov so
zlatom.Vnapadnutýchrozhodnutiachsúuvádzanévýrazyzlatétehly,alepodľaautorizovanéhoprekladu
znenia rakúskeho zákona o dani z obratu je investičné zlato definované ako zlaté prúty a aj zlaté tehly.
P. Y., v roku 2009 konateľka spol. A.J. Secret Consulting s.r.o., sa vyjadrila k dokladom zaevidovaným v
účtovníctve tejto spoločnosti. Správca dane nepovažoval za dôvodné opakovane vypočuť p. Y. aj preto,
lebo jej výpoveď už mohla byť v roku 2011 ovplyvnená žalobcom.

K námietke žalobcu, že správca dane porušil daňové tajomstvo žalovaný uviedol, že takúto námietku
môže podať iba poškodená strana.
Z uvedených dôvodv žalobca žiadal žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. s prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom

uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2013 opakovane preskúmal zákonnosť
napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzali. Súd dospel k záveru, že žalovaný vo všetkých
veciach rozhodol v súlade so zákonom, a preto žaloby zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

Z podkladov pripojených v jednotlivých administratívnych spisoch žalovaného tunajší krajský súd zistil,

že
I.

žalovaný rozhodnutím, zo dňa 13. septembra 2011, č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, potvrdil
prvostupňovérozhodnutie-dodatočnýplatobnývýmerDaňovéhoúraduTrenčín(ďalejlensprávcadane)

č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 711.113,49 eur. Žalovaný odôvodnil
napadnuté rozhodnutie tým, že dodávateľom zlata spol. A Energie s.r.o. a spol. A.J. Secret Consulting,
s.r.o. nevznikla v preverovaných prípadoch daňová povinnosť, a preto žalobcovi ako odberateľovi
nevzniklo právo na odpočítanie tejto dane, v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

II.

žalovaný rozhodnutím, zo dňa 13. septembra 2011 č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, zmenil
prvostupňovérozhodnutie-dodatočnýplatobnývýmerDaňovéhoúraduTrenčín(ďalejlensprávcadane)

č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 tak, že sumu 386.344,15 eur zmenil na sumu
377.609,17 eur. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že správca dane postupoval v súlade
so zákonom, keď neuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume 377.609,15
eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o

DPH. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami č. 42/2008 zo dňa 12. novembra 2008 a č. 45/2008 zo
dňa 18. novembra 2008 od spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. v celkovej sume 263.150,-
Sk uviedol, že predmetom dodávky u uvedených faktúr nebolo zlato, ale iný tovar, a s prihliadnutím na
túto skutočnosť zmenil prvostupňové rozhodnutie.

III.

žalovaný rozhodnutím, zo dňa 13. septembra XXXX č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, potvrdil
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXX/
XXX/XXXXX/XX/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 331.005,90 eur. Žalovaný odôvodnil napadnuté
rozhodnutie tým, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal platiteľovi
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume 331.005,90 eur z dôvodu porušenia
§ 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.IV.

žalovaný rozhodnutím, zo dňa 13. septembra 2011 č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r, potvrdil
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/
XXXXX/XX/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 244.970,35 eur. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie
tým, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal platiteľovi právo na

odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume 244.970,35 eur z dôvodu porušenia § 49 ods.
2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.

Správca dane v horeuvedených veciach rozhodol na základe zistení z daňovej kontroly, ktorá bola
zameraná na dodržiavanie DPH žalobcom za obdobie január - apríl, jún - november 2008. Správca dane
vyhotovil o výsledku daňovej kontroly dňa 9. septembra 2010 Protokol č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/

Vask a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 8. októbra 2010. Na základe zistení uvedených v Protokole správca
dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou
A Energie s.r.o. (v januári 2008 v celkovej sume DPH 8.472.449,- Sk, vo februári 2008 v celkovej sume
DPH 8.084.283,- Sk, v marci 2008 v celkovej sume DPH 10.507.804,- Sk, v apríli 2008 v celkovej sume
DPH 7.599.002,- Sk), a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a §

67 ods. 3 zákona o DPH. Ďalej z vyššie uvedeného Protokolu vyplýva, že správca dane nepriznal nárok
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou A Energie s.r.o. a spoločnosťou
A.J. Secret Consulting s.r.o. (v júni 2008 v celkovej sume DPH 10.706.990,- Sk, v júli 2008 v celkovej
sume DPH 10.639.752,- Sk, v auguste 2008 v celkovej sume DPH 7.379.977,- Sk, v septembri 2008 v
celkovej sume DPH 21.423.005,- Sk, v októbri 2008 v celkovej sume DPH 9.971.884,- Sk, v novembri

2008 v celkovej sume DPH 11.639.004,- Sk), tiež z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.

Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuviedol vo vyjadrení k Protokolu o zisteniach z daňovej
kontroly žiadne nové konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť záver a číselné zhrnutie

výsledkov vykonanej daňovej kontroly. S námietkami žalobcu sa vyporiadal v Dodatku č. 1 s tým, že
Protokol zostal nezmenený.

Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov

potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a
preddavkov, vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné
konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona, alebo osobitných zákonov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

určenie, alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane
zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu, alebo na mieste, kde to účel

kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
účelu podľa tohto zákona, alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola
oprávnenosti vrátenia dane, alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenienadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že dokazovanie vedie správca
dane,ktorývediedaňovékonanie,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných
evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej
osoby, b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného
členského štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovaru a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a
služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,

ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Ustanovenie § 67 zákona o DPH upravuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri investičnom
zlate.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu, alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť
995 tisícin a viac,
b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú, alebo boli
zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata

obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.

Podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie
investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo
forme certifikátu na alokované, alebo nealokované zlato, alebo obchodovaného na účet zlata vrátane

pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva, alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré
vedú k prevodu vlastníckych práv, alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie
dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

Súd nepovažoval námietky žalobcu, ktoré boli uvedené rovnako vo všetkých žalobách pod bodmi 1/ až
15/ z týchto dôvodov:

1.Žalobca tvrdil, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď vo veci
vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie súd uvádza, že pri posudzovaní tejto námietky súd

vychádzal z ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa citov. ustanovenia úlohou daňovej
kontroly je zaobstaranie skutočností rozhodujúcich pre zistenie vzniku daňovej povinnosti a jej výšky.
Daňová kontrola nespadá pod procesy rozhodovacie, ale iba zisťovacie (§ 15 ods. 1). Výstup z daňovej
kontroly, ktorým sa táto ukončuje (protokol), je jedným z podkladov na začatie daňového konania (§ 15
ods. 13) a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný prostriedol (§ 29 ods. 4). Obsah protokolu

o daňovej kontrole je výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu a súvisiacej interpretácie
daňových a iných právnych predpisov. Správca dane v Protokole uplatňuje zásadu hodnotenia dôkazov.
Daňový subjekt má v priebehu daňovej kontroly rad procesných práv (§ 15 ods. 5). Až na základe
výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú obsiahnuté v Protokole o zisteniach z daňovej kontroly, je daňový
subjekt oboznámený s daňovou povinnosťou. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca
dane postupoval tak, že samotná daňová kontrola nahradila daňové konanie, ktoré podľa jeho tvrdenia

vôbec neprebehlo. Daňová kontrola bola ukončená Protokolom č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Vask zo dňa
9. septembra 2010, ku ktorému žalobca sa dňa 28. septembra vyjadril prostredníctovm konateľky N..
T. G. a aj advokáta. S obsahom oboch vyjadrení sa správca dane vyporiadal v Dodatku č. 1, ktorý
bol vrátane Protokolu prejednaný so žalobcom dňa 8. októbra 2010. Dodatok k protokolu je súčasťou
protokolu, nenahrádza už doručený protokol, a preto sa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia

pre prokotol. Navyše v dodatku č. 1 k protokolu správca dane len vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu
k protokolu, pričom samotný obsah protokolu zostal nezmenený. Následne začalo vyrubovacie konania
a je pravdou, že v tomto konaní správca dane rozhodol o daňovej povinnosti žalobcu za kontrolované
zdaňovacie obdobia dodatočnými platobnými výmermi z 12. októbra 2010. Správca dane neakceptoval
návrhy žalobcu vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom N.. L. a p. A. Y., ktorí už boli vypočutí príslušnými

správcami dane v rámci kontroly DPH spol. Secret Consluting s.r.o. a spol. HiB Trade s.r.o., pričom
obaja tvrdili, že dodávané zlato nespĺňalo vlastnosti investičného zlata. Podľa názoru súdu správca dane
dôvodne nevypočul navrhovaných svedkov (N.. L., A. Y.), pretože nebol predpoklad, že zmenia svoje
predchádzajúcevysvetleniaknadobudnutiuzlata,ktorépodalipredmiestnepríslušnýmisprávcamidane
pri daňovej kontrolách DPH, ktoré sa týkali obchodných spoločností, v ktorých boli konateľmi. Zápisnice

o výsluchu bývalých konateľov spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a spol. HiB Trade s.r.o. nie je možné
hodnotiť ako nezákonne získané dôkazy, pretože ich použitie v daňovom konaní vykonanom u žalobcu
bolo v súlade s ust. § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov, pričom
s obsahom uvedených zápisníc bol žalobca riadne oboznámený. Účelom vyrubovacieho konania nie
je opakovane vykonať už vykonané dôkazy, ktoré boli obstarané v rámci daňovej kontroly. Ak daňový

subjekt nepredloží také dôkazy, alebo neuvedie také tvrdenia, s ktorými sa správca dane nevyporiadal
počas daňovej kontroly, t.j. v štádiu zisťovania skutkového stavu, nie je dôvod opakovať už vykonané
dôkazy a vyrubovacie konanie sa obmedzí na vydanie rozhodnutie, v odôvodnení ktorého sú uvedené
zistenia a závery z daňovej kontroly. V prejednávanej veci žalobca po ukončení daňovej kontroly
neoznačilžiadnedôkazy,ktorébyneboliznámezdaňovejkontroly,apretonebolovrozporesozákonom,

aby správca dane v odôvodnení dodatočných platobných výmerov nepoužil zistenia a závery z daňovej
kontroly.

2.

Žalobca namietal procesné pochybenie správcu dane, pretože žalobca neporozumel poučeniu od
správcu dane a teda daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním protokolu o daňovej
kontrole, súd uvádza, že správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby o

povinosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti (§ 23 ods.
3 zákona o správe daní a poplatkov). Zápisnica o záverečnom prerokovaní Protokolu z 8. októbra 2010
obsahovala toto poučenie v zmysle § 11 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov. Preto súd
považuje uvedenú námietku za účelovú.

3.

Žalobca namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania súd uvádza, že daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať vpriebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 15 ods. 5, písm. c/). Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo
dňa jeho doručenia (§ 15 ods. 10, veta druhá). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že daňový subjekt má

právo vyjadriť sa v zákonom určenej lehote k protokolu o zisteniach z daňovej kontroly. Dôvody uvedené
vo vyjadrení daňového subjektu k protokolu vyhodnotí správca dane v dodatku k protokolu. Na dodatok
sa už nevzťahuje právo daňového subjektu vyjadriť sa k nemu v lehote v zmysle § 15 ods. 10, veta
druhá, zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, ak by bol právny názor žalobcu správny, mohlo by
dôjsť k situácii, kedy daňovník by opakovane sa vyjadroval k dodatokom k protokolu, a takýto postup

by oddialil resp. až vylúčil ukončenie daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Námietka nie je
podľa súdu dôvodná.

4.

Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť

a vzájomný vnútorný rozpor. Súd uvádza, že náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní
upravuje § 30 zákona o správe daní a poplatkov. Napadnuté rozhodnutia, ako aj dodatočné platobné
výmery obsahujú zákonné náležitosti a v ich odôvodneniach sú uvedené skutočnosti, ktoré boli
podkladom rozhodnutia, ďalej sú uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aj použitie
právnych predpisov. Súd nezistil ich vzájomnú rozporuplnosť. Žalobca v žalobe neuviedol, s ktorými

konkrétnymi námietkami sa správca dane v svojich rozhodnutiach riadne nevyporiadal. Žaloba je v tejto
časti len všeobecná a nekonkrétna.

5.

Žalobca namietal nepochopenie základných princípov reálneho obchodu a činnosti poskytovania
bezpečnostnej schránky zo strany daňových úradov, súd uvádza, že z výsledkov medzinárodnej výmeny
informácií z 25.augusta 2010 bolo zistené, že zásielky zlata od Schöller Münzhandell
GmbH pre HiB Trade s.r.o. boli týmto obchodníkom so zlatom fakturované v roku 2008 spoločnosti A.J.
Secret Consulting s.r.o., ktorá predala zlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. len žalobcovi. DÚ Bratislava

I nezistil v účtovníctve A.J. Secret Consulting. s.r.o. iného dodávateľa zlata (HiB Trade s.r.o.), ani iného
odberateľa zlata okrem žalobcu. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa opakovaného vypočutia A. Y., s touto
sa súd vyporiadal už v rámci námietky 1. Je potrebné zdôrazniť, že bývalá konateľka spoločnosti A.J.
Secret Consulting v rámci daňovej kontroly vykonanej v tejto spoločnosti uviedla na pojednávaní
do zápisnice u miestne príslušného správcu dane, že dodané zlato malo formu plátov a nejednalo sa o

investičné zlato. Jediným dodávateľom zlata v r. 2008 pre spol. A.J. Secret Consulting bola spoločnosť
HiB Trade s.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom
stave dodávané žalobcovi. Daňový úrad Bratislava I (mieste prísušný správca dane pre spol. A.J. Secret
Consulting) zistil z daňových dokladov, že zlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. bolo investičné zlato
od rakúskeho obchodníka, dodávané žalobcovi. V účtovníctve spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o.

neboli evidované žiadne náklady spojené s prepravou zlata, skladovaním, poistné a pod..
Knámietkežalobcutýkajúcejsabezpečnostnejschránky,jepotrebnépoukázaťpráve navýpoveď
p. Y., ktorej sa žalobca dovolával. A. Y. v rámci daňovej kontroly spoločnosti A.J. Secret Consulting
pred miestne príslušným správcom dane uviedla, že žalobca neposkytol tejto spoločnosti (A.J. Secret
Consulting) žiadnu bezpečnostnú schránku a medzi týmito spoločnosťami nebola uzavretá žiadna

zmluva o službách bezpečnostnej schránky. Žalobca nepreukázal poskytnutie služieb bezpečnostnej
schránky, tak ako namietal v bode 5, a preto súd uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
Pokiaľ ide o dodávku granulátu striebra v zdaňovacom období jún a november 2008, žalovaný opravil
nesprávnosť rozhodnutia správcu dane tak, že znížil sumu dodatočného predpisu dane.

6.

Žalobca tvrdil, že väčšina dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom. Súd uvádza, že miestne
príslušní správcovia dane vykonávali daňovú kontrolu DPH za rok 2008 v spol. A.J. Secret Consulting
s.r.o. a spol. HiB Trade s.r.o.. Bývalí konatelia uvedených spoločností podali vysvetlenia pred mietne

príslušnými správcami dane v súvislosti s týmito kontrolami, teda neboli vypočutí ako svedkovia. Bývalí
konatelia sa vyjadrovali k obchodovaniu so zlatom a k dokladom, ktoré mali zaúčtované v
účtovníctve spoločností. Daňovou kontrolou bolo zistené, že spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. nemala
zaevidované žiadne výdavky v súvislosti s opracovaním zlata, s jeho prepravou, poistením a pod..Jediným dodávateľom zlata pre spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. bola len spol. HiB Trade s.r.o.. Naviac
konateľ spol. HiB Trade s.r.o. tvrdil, že zlato bolo od rakúskeho obchodníka dodávané priamo žalobcovi,
on ho fakticky vôbec nevidel, len vyhotovil faktúry pre A.J. Secret Consulting s.r.o., ktorý bol jeho jediným

odberateľom zlata. Žalovaný dôvodne považoval výpoveď bývalého konateľa spol. HiB Trade s.r.o. za
objektívnejšiu ako žalobcom navrhované vypočutie p. A. Y.j, ktorej výpoveď by mohla byť v danom štátiu
konania ovplyvnená žalobcom. Je pravdou, že bývalí konatelia spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a spol.
HiB Trade s.r.o. podali vyjadrenia v rámci daňových kontrol vykonávaných v týchto spoločnostiach, ktoré
začali pred výkonom daňovej kontroly u žalobcu. Ide o dôkazy, na ktoré daňové orgány prihliadajú podľa

§ 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov, a preto ide o dôkazy získané v súlade so
zákonom.

7.

Žalobca tvrdil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na

vykonanie ktorých nemalo právomoc (získanie fotokópie faktúr), súd uvádza, že Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011) zodpovedalo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 150/2001 Z.z.
o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov
1/ daňovými orgánmi a navrhovalo ich zmenu. Pod 1/, pod čiarou bol uvedený zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky malo schválený

vnútorný organizačný poriadok (§ 3 ods. 4 zák. č. 150/2001 Z.z.), v zmysle ktorého
vykonávalo riadiacu a metodickú činnosť, v rámci ktorej bolo oprávnené vydávať vnútroorganizačné
riadiace normy, teda bol oprávnený vydať aj „Pracovnú pomôcku č. 143/3/2008 zo dňa 07. mája 2008“.
V nej bol upravený jednotný postup pri kontrolách daňových subjektov, ktoré obchodujú s investičným
zlatom. Preto súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky konalo v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu a že zasiahlo
do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov. K ďalším námietkam žalobcu obsiahnutých v
tomto bode súd uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť, že Sekcia
medzinárodných vzťahov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje súčinnosť s
finančnými orgánmi príslušných štátov, zaslala správcovi dane doklady, ktoré obdržala od rakúskej

finančnej správy, pričom obdržané doklady nevyhodnocovala. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že dôkazy získané z medzinárodnej výmeny informácií boli legálne získanými dôkazmi v zmysle § 16
a § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane oboznámil žalobcu s obsahom dokladov
získaných z medzinárodnej výmeny informácií a umožnil vyjadriť sa k nim v lehote 15 dní od
doručenia. Žalobca prevzal predmetné oznámenie dňa 17. júna 2011, v určenej lehote sa k nemu

nevyjadril. K ďalšej námietke, že počas prerušenia konania nemôže byť vo veci konané, súd uvádza, že
z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že v priebehu prerušeného konania rozhodnutím č. XXX/
XXX/XXXXX/XXXX/Vask zo dňa 17. augusta 2010, t.j. od 17. augusta do 24. augusta 2010
správca dane vykonal nejaké úkony. Správca dane oboznámil žalobcu o ukončení prerušenia kontroly
listom zo dňa 25. augusta 2010 č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Vask, čím si splnil

zákonnú povinnosť oboznamovať daňový subjekt s vykonávanými úkonmi v priebehu daňovej kontroly.

8.

Žalobca tvrdil, že správca dane vykonal aj také dôkazy, ktoré presahovali zákonom určený nevyhnutný

rámec daňovej kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane tým, že skúmal skutočnosti v tzv.
reťazcoch, súd uvádza, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil odpočet DPH výlučne z tuzemských
dodávok investičného zlata, ktoré nadobudnutie je oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3
zákona o DPH. Z medzinárodnej výmeny informácií vyplýva, že žalobca, spol. HiB Trade s.r.o., ako aj
spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. boli zapojení do obchodu so zlatom. Na prepravných

dokladoch bol uvedený dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH, príjemca spoločnosť Zlatá huta spol.
s r.o., Bernolákova 11, Trenčín, alebo spol. HiB Trade, Bernolákova 11, Trenčín, meno osoby, ktorá
zlato preberala - N.. L.. N.. L. potvrdil preberanie zásielok zlata. Správca dane v súlade so zákonom
preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií aké zlato žalobca v skutočnosti nadobudol.
Rakúsky dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH uviedol vo faktúrach pre spol. HiB Trade s.r.o.

predaj investičného zlata a spol. HiB Trade s.r.o. a spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. boli obchodníci so
zlatom. Súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, že žalobca nadobudol zlato od spol. A.J. Secret
Consulting s.r.o., ktoré vykazovalo znaky investičného zlata. Súd k opakovaným námietkam žalobcu
o poskytnutej službe bezpečnostnej schránky uvádza, že N.. L., konateľ žalobcu, preberal zásielkyzlata od rakúskeho obchodníka pre spol. HiB Trade s.r.o.. Služby bezpečnostnej schránky
mal žalobca poskytovať spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a nie spol. HiB Trade s.r.o.. Daňové orgány
neodôvodnili preskúmavané rozhodnutia tým, že žalobca uzavrel fiktívne obchody so zlatom.

Žalobca v námietke okrem iného poukázal na rozhodnutie ESD v spojených veciach ESD č. C-354/03,
C-355/03aC-484/03,podľaktorýchprávoplatiteľa,ktorýuskutočňujezdaniteľnéplnenia,naodpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia
súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa a ktoré je bez toho, aby to
platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. V prejednávaných veciach

šlo o inú skutkovú situáciu, t.j. o tuzemské dodávky investičného zlata, oslobodené od DPH, pričom
dodávky neboli uskutočňované v reťazci. Preto nie je dôvodné na tento stav aplikovať rozhodnutia ESD
č. C-354/03, C-355/03 a C-484/03.

9.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýval úmysel daňových orgánov preukázať žalobcovi, že
nadobudol investičné zlato. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či žalobca
nadobudol od spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. zlato na ďalšie spracovanie, alebo išlo o zlato, ktoré
vykazovalo znaky investičného zlata, ktoré je oslobodené od DPH. Služby bezpečnostnej schránky
neboli preukázané, pričom práve žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, bol povinný

preukázať bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia o poskytovaní takejto služby. Správca dane v
rámci prejednacej zásady, ktorá platí v daňovom konaní, nebol povinný vyhľadávať za žalobcu dôkazy,
ktoré by preukázali jeho tvrdenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vypočutie A. Y., konateľky
spol. A.J. Secret Consulting s.r.o., dňa 31. marca 2009 (vypočutá ako štatutárny zástupca), ktorá
potvrdila, že obchod so zlatom sa uskutočnil medzi spol. HiB Trade s.r.o. - spol. A.J. Secret Consulting

s.r.o. - spol. Zlatá huta spol. s r.o. (žalobca), pričom kontrolu hmotnosti a rýdzosti zlata vykonal žalobca.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že zlato od rakúskeho dodávateľa vo faktúre deklarované
ako investičné zlato bolo dodané v nezmenenom stave žalobcovi, že obchod medzi HiB Trade s.r.o. -
A.J. Secret Consulting s.r.o. - Zlatá huta spol. s r.o. sa považoval za uskutočnený až po prekontrolovaní
hmotnosti a rýdzosti zlata u žalobcu. Z dokladov od rakúskej finančnej správy je zrejmé, že faktúrou

č. P. zo dňa 30. októbra 2008 s pripojeným medzinárodným nákladným listom (CMR) č. U a faktúrou č.
P z 12. novembra 2008 s pripojeným CMR č. U bolo fakturované dodanie investičného zlata, ktoré bolo
dodané od rakúskeho obchodníka priamo žalobcovi. Na CMR je uvedený ako príjemca adresa žalobcu,
prvý nadobúdateľ - HiB Trade s.r.o. tam nie je uvedený. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že
nebolo dôvodné opakované vypočutie A. Y. (dôvody uvedené pri námietke 1) a ani konateľa prepravcu

L. s.r.o. Malacky z dôvodu, že dôkazy z medzinárodnej výmeny informácii postačovali na prijatie záveru,
že žalobca nadobudol zlato, ktoré vykazovalo znaky investičného zlata. Z uvedeného dôvodu námietka
žalobcu nebola dôvodná.

10.

Žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzali zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotili svojvoľne, účelovo v jeho neprospech. Závery prijaté
daňovými orgánmi majú podklad v zisteniach rakúskej daňovej správy, ktoré vychádzali z objednávok,
faktúr, dodacích listov a medzinárodných prepravných listov (CMR), prepravných dokladov kuriérskej

spoločnosti. Z medzinárodnej výmeny informácií je zrejmé, že rakúsky obchodník mal dostatok
dokladov o realizácii prepravy investičného zlata k žalobcovi. Na faktúrach rakúskeho dodávateľa je
pod označením dodávaného tovaru uvedené „Goldbarren (alebo Goldbarren Argor) 1000 Gramm“ s
poznámkou, že dodávka zlata je oslobodená od dane podľa § 6 ods. 1 bod 8 písm. j) rakúskeho zákona o
dani z obratu. Rakúsky zákon definuje investičné zlato zhodne s definíciou investičného zlata podľa § 67

ods. 1 zákona o DPH. Z dokladov o preprave zlata vyplýva, že tovar bol prepravcom doručený na adresu
sídla spoločnosti Zlatá huta spol. s r.o., kde ho prevzal N.. L.. Na území Slovenskej republiky iná
preprava sa neuskutočnila a nebolo preukázané ani prepracovanie zlata. Podľa prepravných dokladov
prepravca prevzal zlato na adrese sídla spoločnosti Schöeller Münzhandel GmbH, Renngasse 14,
A-1010 Wien vo forme investičného zlata a doručil ho na adresu spol. HiB Trade, s.r.o., Hr. L., X. XX,

O. v nezmenenom stave. Tak, ako už bolo uvedené vyššie N.. L., bývalý konateľ žalobcu, nepreukázal
existenciu bezpečnostnej schránky pre spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o. a prevzatie zlata osobou
poverenou za túto spoločnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenia Daňového úradu Bratislava
I (miestne príslušný správca dane spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o.), ktorý kontrolou DPH v tejtospoločnosti zistil, že v jej účtovnej evidencii sa nenachádzajú žiadne doklady súvisiace s manipuláciou
s dodávaným zlatom - nakládka, vykládka, uskladnenie, kontrola rýdzosti, hmotnosti, poistenie zásielky
a pod.. Spol. HiB Trade, s.r.o. a spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o. vyhotovili sporné faktúry bez

toho, aby ho ich konatelia, príp. iné zodpovedné osoby videli. Súd preto nepovažuje za vierohodné
tvrdenie žalobcu, že predmetom fakturácie bolo zlato vo forme plátov, keďže toto označenie zlata
vychádza len zo sporných faktúr, ktoré boli vyhotovené formálne, bez poznania skutočnej formy
zlata.Súdnepovažovalzadôvodnúaninámietkužalobcutýkajúcusahmotnostizlataakceptovanútrhom
drahýchkovov.Zdokladovodrakúskehododávateľaaajzprepravnýchdokladovvyplýva,žepredmetom

obchodu bolo zlato o hmotnosti akceptovanej trhom drahých kovov (nielen 1 000 gramov, ale i nižších
hmotností akceptovaných trhom drahých kovov). Žalobca nepreukázal, že nadobudol zlato o hmotnosti
neakceptovanej trhom drahých kovov napriek tomu, že bol zaťažený dôkazným bremenom. Súd tiež
neprihliadol na námietku žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach tým, že nebol upovedomený o
výpovedi svedkov, a to H. Y., bývalej konateľky spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o. a L. T., bývalého
konateľa spol. HiB Trade, s.r.o.. Je pravdou, že obaja sa vyjadrili k prebiehajúcim kontrolám

DPH v spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o. a spol. HiB Trade, s.r.o. pred príslušnými správcami dane,
a zápisnice z týchto konaní boli predložené správcovi dane ku kontrole DPH, ktorá bola vykonávaná
u žalobcu. Takto získané dôkazy zodpovedajú ust. § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a
teda nie sú to v prejednávanej veci dôkazy získane v rozpore so zákonom. Súd ďalej neprihliadol
na tvrdenie žalobcu, že nebol informovaný o otázkach, ktoré správca dane žiadal preveriť formou

medzinárodnej výmeny daňových informácií. Informácia mu bola poskytnutá dňa 1. apríla 2010 spolu
s upovedomením o predĺžení výkonu kontroly. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že žalobca
a aj jeho právny zástupca boli správcom dane predvolaní na pojednávanie listom zo dňa
21. decembra 2009 (doručený 7. januára 2010). V spise sú ďalej tri úradné záznamy správcu dane
o tom, že sa mu nepodarilo kontaktovať s konateľkou žalobcu. Následne bol žalobca zoznámený s

výsledkami preverovania obchodu so zlatom počas miestneho zisťovania dňa 22. septembra 2008, o
čom bola vyhotovená zápisnica. Z úradného záznamu zo dňa 21. augusta 2008 vyplýva, že konateľka
žalobcunahliadladozápisniceoústnompojednávaníz12.augusta2008,ktorésatýkalospol.A.J.Secret
Consulting, s.r.o.. Žalobca bol oboznámený s obsahom zápisnice č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Vas zo
dňa 07.apríla 2009 vo veci dodávok zlatých tehál od spol. Schöller Münzhandel GmbH, Wien. Z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol písomne oboznámený s výsledkami medzinárodnej
výmeny informácií až dňa 13. júna 2011, avšak nevyužil možnosť vyjadriť sa k uvedeným výsledkom v
lehote 15 dní. Súd sa nestotožnil s touto námietkou.

11.

Žalobca namietal závery správcu dane o tzv. reťazci pri preprave zlata, ktoré vychádzali z nezákonne
získaných dôkazov. Dôvody, pre ktoré súd neakceptoval uvedené námietky sú uvedené už v
predchádzajúcich bodoch (bod 8).
Vsúvislostisnámietkou,žesprávcadanevykonávaldôkazy,ktorésožalobcomnemajúžiadnusúvislosť,

pretože sa týkali spol. Excelent Gold Plus s.r.o., Zafiras s.r.o. Bratislava, Contel s.r.o. Poriadenie, Lazza s
r.o. Poriadie, súd poukazuje na ust. § 16 zákona zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého môže
miestne príslušný správca dane požiadať o súčinnosť iných správcov dane a ak ide o daňovníka so
sídlom v zahraničí, môže prostredníctvom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica
požiadať o súčinnosť aj finančnú správu príslušného štátu. Dodávateľom zlata pre žalobcu bola v

kontrolovanom zdaňovacom období aj spol. A Energie s.r.o.. Aj v prípade tejto spoločnosti vykonal
správca dane rozsiahle dokazovanie a zistil, že spoločnosť A Energie s.r.o. nekomunikuje so správcom
dane, v skutočnosti v sídle uvedenom podľa Obchodného registra nie je známa, I. W., konateľ tejto
spoločnosti na výzvy nereaguje, predvolania a iné písomnosti nepreberá. Polícia Slovenskej republiky
oznámila, že táto osoba sa zdržiava na území O., okrem toho je naňho vydaný príkaz na zatknutie

a dodanie do výkonu trestu odňatia slobody. Daňový úrad Myjava doručil správcovi dane informácie
získané na základe medzinárodnej výmeny daňových informácii od českej daňovej správy.
Podľa týchto informácií žalobca nakúpil od spol. A Energie s.r.o. investičné zlato, pretože táto spoločnosť
obchodovalavýlučnesinvestičnýmzlatom,ktorénakúpilaodspol.LAZZA,s.r.o.Myjavaaspol.CONTEL
s.r.o. Poriadie. Spol. A Energie s.r.o. bola vymazaná ex offo z obchodného registra ku dňu 30. júla 2011

a spol. CONTEL s.r.o. Poriadie ku dňu 18. augusta 2011. Súd považoval uvedenú námietku
za účelovú.

12.Žalobca tvrdil, že správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie nad rámec jeho
oprávnení v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil daňové tajomstvo v zmysle § 23 zákona

č. 511/1992 Zb., ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb..
S námietkou žalobcu týkajúcou sa vykonania kontroly nad rámec oprávnení správcu dane
sa súd vyporiadal v bode 8 a 11.
Ďalej, žalobca nie je zo zákona oprávnený domáhať sa ochrany v mene iného daňového subjetku pre
porušenie daňového tajomstva, takúto námietku by mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca

ako kontrolovaný daňový subjekt je účastníkom daňového konania a v zmysle zákonných predpisov je
viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom
sú daňovým tajomstvom. O povinnosti zachovávať mlčanlivosť bol podľa názoru súdu správcom dane
riadne poučený, hoci tvrdil, že poučeniu neporozumel (bod 2).
Podľa názoru súdu za dôkazy získané v súlade so zákonom je potrebné považovať výsledky z
medzinárodnej výmeny informácií. Tieto informácie potvrdzujú skutkový stav, ktorý zistil správca dane a

ktorý je uvedený už v predchádzajúcich bodoch, t.j. že rakúsky dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH
dodával jedine investičné zlato, ktoré fakturoval spoločnosti HiB Trade, s.r.o., Spišská Nová Ves, táto
spoločnosť dodala a fakturovala zlato v nezmenenej forme, teda išlo investičné zlato, spoločnosti A.J.
Secret Consulting, s.r.o. a táto spoločnosť fakturovala dodanie zlata v nezmenenom stave žalobcovi.
Konatelia spol. HiB Trade, s.r.o., spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o., ani iné nimi poverené osoby neboli

fyzicky prítomné pri preberaní zlata v Trenčíne, kam bolo zlato priamo od rakúskeho obchodníka
dodané a teda nespochybnili dodané množstvo, hmotnosť, ani rýdzosť zlata. Žalobca nepredložil počas
daňovej kontroly, ani v daňovom a súdnom konaní žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že obchodoval
s tzv. priemyselným zlatom, resp. že poskytoval služby bezpečnostnej schránky. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že správca dane vôbec nezohľadnil žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré svedčia v jeho

prospech, pretože platiteľ v tomto konaní žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam nepredložil. Preto súd
neprihliadol tvrdenie žalobcu, že správca dane hodnotil dôkazy svojvoľne, účelovo, v jeho neprospech.

13.

Žalobca tvrdil, že ak daň odviedli jeho dodávatelia a aj sám žalobca, došlo by na strane štátu k
bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný sa s jeho námietkami riadne nevyporiadal, a preto je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K uvednej námietke súd uvádza, že daňovou kontrolou bolo
zisťované, či si žalobca v sledovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočet DPH z nákupu zlata
od dodávateľských spoločností A Energie s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o.na základe predložených

dodávateľských faktúr v súlade § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Potom námietka, že žalobca a jeho
dodávatelia odviedli daň do štátneho rozpočtu, nie je v tomto konaní opodstatnená a súd
nezistil nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre tieto žalobcom uvedené dôvody.

14.

S tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú podľa ich obsahu len opisom dodatku č. 1 k protokolu
bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a odvolacie konanie bolo vykonané bez akejkoľvek jeho
účasti sa súd vyporiadal v predchádzajúcich bodoch (bod 1).

15.

Žalobca tvrdil, že správcovi dane zanikla právomoc na výkon daňovej kontroly, nemal žiadny zákonný
dôvod na predĺženie lehoty na daňovú kontrolu a tiež žiadny dôvod na prerušenie daňovej kontroly.
V tejto súvislosti súd konštatoval, že daňová kontrola na DPH začala u žalobcu dňa 8.

októbra 2009 (oznámenie o výkone daňovej kontroly č. XXX/
XXX/XXXXX/XXXX/Vask zo 17. septembra 2009) a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.
Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly dňa 8. októbra 2010, t.j. v
jednoročnej lehote v zmysle § 13 ods. 3 zákona o správe daní a pooplatkov. Správca dane oboznámil
žalobcu, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Trenčín, vyhovelo jeho žiadosti a podľa

§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly do
8. októbra 2010. Žalobca bol upovedomený o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly správcom
dane písomne dňa 26. marca 2010. Následne správca dane rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX
z 18. augusta 2010 prerušil daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 cit. zákona o správe daní a poplatkovz dôvodu konania o inej skutočnosti (č.l. 27 admin. spisu). Prekážky, pre ktoré bolo daňové konanie
prerušené, odpadli dňa 24. augusta 2010, kedy bola správcovi dane doručená správa o medzinárodnej
výmene informácií. Správca dane upovedomil žalobcu listom z dňa 25. augusta 2010, že dôvody, pre

ktoré bolo daňové konanie prerušené, odpadli. Súd nezistil, že nebol daný dôvod na prerušenie konania,
pretože žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je konanie o inej skutočnosti (§ 25a ods. 1), a
preto neprihliadol na uvedenú námietku žalobcu. Správca dane ukončil daňovú kontrolu prerokovaním
protokolu dňa 8. októbra 2010, t.j. v zákonnej ročnej lehote. Preto námietky žalobcu uvedené
v tomto bode neboli dôvodné.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za
kontrolované zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so
zákonom. Dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver s tým, že žalobca
nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona
o DPH, pretože žalobca nadobudol od svojich dodávateľov v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach

len investičné zlato, ktoré je oslobodené od dane z pridanej hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Súd nezistil procesné pochybenia na strane daňových úradov, a preto žalobca nebol ukrátený na svojich
právach nezákonným postupom žalovaného a správcu dane. Žalovaný rozhodol v jednotlivých veciach
v súlade so zákonom, a preto súd žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,

písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.