Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/404/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207339
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812207339.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Y. L., V.. X.X.XXXX, K. XXXX/XX, X., Š.
N. T., zast. JUDr. Martina Fabianová, advokát, Hencovská 2043, Hencovce o zaplatenie 1.147,54 eur
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v
sume 257,11 eur, do 3 od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.7.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.147,54 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 1.3.2007 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca nadobudol uplatňované právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.1.2006, kedy
došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom
imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na postupcu, ktorý sa v dôsledku zlúčenia stal právnym nástupcom
zanikajúcej spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 21.6.2004 bola uzavretá Zmluva č. 1666824
( ďalej len „zmluva“ ). Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaný zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaný si túto povinnosť neplnil, čím
sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval
sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1.724,48 eur. Žalovaný uznal
vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznal aj náklady inkasného konania,
ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Keďže žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas,
žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 2.3.2007, t. j. dňom nasledujúcim po dni
účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný ku dňu podania žaloby uhradila sumy: dňa 18.6.2007 sumu
331,94 eur, dňa 25.5.2009 sumu 35,00 eur, dňa 29.6.2009 sumu 35,00 eur, dňa 30.7.2009 sumu 35,00
eur, dňa 31.8.2009 sumu 35,00 eur, dňa 29.9.2009 sumu 35,00 eur, dňa 30.10.2009 sumu 35,00 eur
a dňa 1.12.2009 sumu 35,00 eur. Na záver uviedol, že ku dňu podania žaloby dlžná suma je 1.147,54
eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t. j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých
mesačných platieb započítaných na istinu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou vo veci samej, zmluvou o vydaní a používaní
pôžičkovej karty Quatro PREMIUM spolu s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie
kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou v spolupráci so spoločnosťou

Slovenské kreditné karty, a.s., dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, dohoda
o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve č. 1 o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007, pokusom o
zmier a zistil nasledovný skutkový stav:

Právna zástupkyňa k veci uviedla, že v prvom rade chce uviesť, že žiadajú, aby súd zamietol tento
návrh z dôvodu, že tento nárok je premlčaný, teda vzniesli námietku premlčania. Z dôvodu, že žalobca
uviedol ako deň úplnej splatnosti pohľadávky 11.7.2006, čo súhlasí s pokusom o zmier ako to oni označili,
t.j. oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti dlžného zostatku, ktorý bol doručený žalovanému s
dátumom 12.7.2006. Dňa 30.4.2009bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku. Táto dohoda o uznaní záväzku je neplatná, pretože žalovaný pri uzatváraní tejto dohody nebol
vôbec informovaný o tom, že ide o uznanie záväzku. Zástupca EOS KSI pred uzavretím uvedenej
dohody a resp. uznaní záväzku informoval žalovaného len o tom, že má ísť len o splátkový kalendár. Z
toho dôvodu sa domnievajú, že žalovaný bol uvedený do omylu a táto dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je neplatná. Žalovaný vôbec nevedel, že záväzok by mohol byť premlčaný,
resp., že týmto spôsobom by si vážne mohol zhoršiť svoje postavenie v tomto zmluvnom vzťahu. Nikto
ho o tom neinformoval a uvedenú vetu v dohode, v článku 3 bod. 3.1 si ani nevšimol. Uviedla, že
na uvedený právny vzťah je okrem ustanovení občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
potrebné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Zb. zákonov o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k
1.7.2004, kedy táto zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM bola uzavretá. Ďalej
poukázala na ustanovenia § 3 ods. 6, 7, zároveň poukázala v tomto zákone aj na § 4 ods. 2, písm. g) a
na § 4 ods. 5 tohto zákona a ako uviedla aj § 3 ods. 6, 7, ktorý hovorí o uvádzaní ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorá v tejto zmluve uvedená nie je. Je tam len nejaký odkaz na obchodné podmienky,
ktoré sú spísané úplne drobnými písmenami a je tam len nejaký odkaz. Domnieva sa, že predposledná
veta tohto článku 37 kde je uvedené, že správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12
mesiacov na základe písomnej žiadosti klienta, že táto veta je v zmysle spotrebiteľského práva, resp.
táto zmluvná podmienka je neprijateľná. Pretože ide o ustanovenie, ktoré značnou mierou spôsobuje
nerovnoprávnosť práv a povinností spotrebiteľa a v neprospech spotrebiteľa. Ďalšie ustanovenia sa
týkajú aj povinností uviesť úrokovú sadzbu, ktorá však v tejto zmluve nie je nikde uvedená. Preto keďže
zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle citovaného zákona, tak ej potrebné na túto zmluvu hľadieť
ako na bezúročnú a bez poplatkov. Tak isto sa domnieva, že uplatnené nároky nie sú dostatočne
odôvodnené. Žalobca totižto vôbec nepreukázal kedy a akým spôsobom bola a mala byť uhradená
prvá čiastka, to je 331,94 eur. Neuviedol či a akým spôsobom to bolo splácané a akým spôsobom boli
vypočítavané tieto jednotlivé dlžné čiastky. Má za to, že podľa samotnej zmluvy o vydaní a používaní
pôžičkovej karty Quatro Premium je výška úverového rámca schváleného 30.000,- Sk, ktorá mala byť
splácaná po 30- tich splátkach po 1.000,- Sk. Keďže už v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú
predložil žalobca v prílohe č. 1 sa konštatuje, že pôvodná výška úveru, teda limit kreditnej karty mal
byť vo výške 42.000,- Sk. Ide tam o výšku istinnej pohľadávky postupcu 2. na 9.800,- Sk je uvedené v
tejto prílohe č. 1 a teda vôbec nie je jasné, že kto, kedy a za akých okolností uhradil týchto 331,94 eur
respektíve tých 9.800,- Sk, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 ako výška istinnej pohľadávky postupcu 2.
je petite žaloby uvedená ako požiadavka na uhradenie ročného úroku z omeškania 8% zo sumy 325,30
eur, teda 325,30 eur je presný ekvivalent sumy 9.800,- Sk v prepočtovom kurze, kde žiadajú úrok z
omeškania z tejto sumy od 12.7.2006 do zaplatenia. Nikde nie je špecifikované, že kde, ako a za akých
okolností k tejto sume resp. k omeškaniu od uvedeného dátumu došli. Domnieva sa, že nárok žalobcu
je premlčaný, kde premlčacia doba uplynula dňa 11.9.2009 a začala plynúť 12.7.2006, pričom žalobca
podal návrh na súd až 20.7.2012.

Podľa predložených listín žalovaný dňa 1.7.2004 uzavrel so spoločnosťou Všeobecnú úverovú banku,
a.s., zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro PREMIUM Z. V článku V bod 3 a 4.,
žalovaný vyhlásil, že si je vedomý, že podpisom tejto zmluvy potvrdzuje svoj súhlas so zmluvnými
podmienkami podľa tejto zmluvy a uznáva svoj záväzok splácať úver splátkami vo výške uvedenej v
čl. II alebo III tejto zmluvy, pričom táto výška podlieha potvrdeniu, resp. úprave zo strany banky, ktorá
ho o potvrdení (alebo prípadne zmene výšky splátok vykonanej v zmysle Obchodných podmienok)
bude informovať pri doručení PIN kódu. Vyhlásil, že pred podpisom tejto zmluvy bol oboznámený s
Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s.
v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Výška
úverového rámca bola 30.000,- Sk a výška mesačnej splátky 1.000,- Sk, ktoré mal klient uhradiť v 30
mesačných splátkach.

Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty,
a.s. (ďalej len „Obchodné podmienky“). Pričom žalovaná prehlásila, že sa s nimi oboznámila, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty medzi
Všeobecnou úverovou bankou a klientom uvedeným v zmluve ( Úvodné ustanovenia Obchodných
podmienok ).

V zmysle čl. II. bod 1. Obchodných podmienok vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti
bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky.

Podľa čl. V. bod 30, 31 Obchodných podmienok, ak klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, správca
ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo zablokovať hlavnú kartu aj dodatkovú kartu. Ak klient
napriek výzve nezaplatí povinnú splátku a ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo
využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: a) znížiť úverový rámec na nulu, b) vyhlásiť
celý dlžný zostatok za okamžite splatný, c) domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť hlavnej a dodatkovej
karty, d) uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, e) vykonať inkaso svojej pohľadávky
z ktoréhokoľvek bankového účtu klienta vedeného bankou, f) uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo
mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, g) vymáhať pohľadávku súdnou cestou.

Zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká
dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu. Banka je
oprávnená kedykoľvek zmluvu písomne vypovedať. Zmluva zaniká dňom nasledujúcim po doručení
výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju
korešpondenčnú adresu v zmluve, vráti zásielka banke ako nedoručená. Zmluva zaniká nasledujúci deň
po jej vrátení. Zánikom zmluvy nezanikajú akékoľvek nároky, ktoré banke vznikli ešte pred jej zánikom.
( čl. X. bod 56 Obchodných podmienok).

Podľa čl. XII. bod 67 Obchodných podmienok, zmluva medzi klientom a bankou uzatváraná podľa týchto
Obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa
vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.3.2007 došlo k postúpeniu
pohľadávky z postupcov - Všeobecná úverová banka, a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. na
postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalobca predložil súdu aj výpis z bankovej knihy postupcov, v ktorom je uvedený ako dátum vyhlásenia
predčasnej splatnosti záväzku deň 11.7.2006.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 11.6.2012 adresovaným žalovanému tohto vyzval na uhradenie
pohľadávky spolu v sume 2.243,88 eur, a to najneskôr do 18.6.2012.

Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.4.2009 súd zistil, že zmluvnými
stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaný ako osoba
uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na
základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že dlžná
suma pozostáva z istiny v sume 1.392,54 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na
inkasné konanie v sume 149,37 eur. Podľa čl. 3. Forma splatenia záväzku bod 3.1 osoba uvedená v
bode 1.2 sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 35 eur, vždy k 28.
dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 28.5.2009. Osoba uvedená v bode 1.2 zároveň
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou
úverovou bankou, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu
postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa ňou
vysporiadať.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento
je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia
je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda
aj právny úkon uznania dlhu žalovanými.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o vedomosti
premlčania dlhu a jeho následkoch.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku však
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaný uznal dňa 30.4.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať
ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr
dňa 12.7.2006, teda dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky a pri
všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 12.7.2009.

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode
2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho
uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

Súd predmetnú spotrebiteľskú vec hodnotil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine
súkromného práva.

V prípade, že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 30.4.2009
žalovaným hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako aj potenciálne
riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Takýto záver súdu podporuje aj skutočnosť,
že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska. V dôsledku takéhoto konania
mohla byť žalovaná konfrontovaná či už s rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi
a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní, výsledkom ktorého bolo
podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo
najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho
zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť
žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v
konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov
vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie
práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je
právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a predmetné dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za neplatnú.

Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 12.7.2006, ktorá uplynula dňa 12.7.2009, no žalobca
podal žalobu až dňa 20.7.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný vzniesol námietku
premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie sa

premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto
súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má úspešný
účastník právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej pomoci :

1. prevzatie a príprava zastúpenia ........................................................................... 61,41 eur
2. pojednávanie dňa 7.5.2013 (odročené) 1/4 ......................................................... 15,35 eur
3. porada s klientom dňa 10.5.2013 1/3 .................................................................. 20,47 eur
4. pojednávanie dňa 2.7.2013 ................................................................................. 61,41 eur
5. režijný paušál 5 x 7,81 eur.................................................................................... 39,05 eur
Spolu : .................................................................................................................. 197,69 eur

Náhrady cestovného: vzdialenosť Hencovce - Vranov nad Topľou 7 km:

Pojednávanie dňa 7.5.2013 - 14 km = (0,183 + /0,01 x 5,9 L x 1,37 eur/) x 14 km = 3,69 eur

Pojednávanie dňa 2.7.2013 - 14 km = (0,183 + /0,01 x 5,9 L x 1,37 eur/) x 14 km = 3,69 eur

K uvedeným trovám právneho zastúpenia je potrebné pripočítať náhradu za stratu času pri ceste z
Hencoviec do Vranova nad Topľou a späť dňa 7.5.2013 - zastúpenie na pojednávaní - 13,01 x 2 = 26,02
eur.

K uvedeným trovám právneho zastúpenia je potrebné pripočítať náhradu za stratu času pri ceste z
Hencoviec do Vranova nad Topľou a späť dňa 2.7.2013 - zastúpenie na pojednávaní - 13,01 eur x 2
= 26,02 eur.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia žalovaného v sume 257,11 eur.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalovaného úkon právnej služby a to poradu s klientom zo dňa
17.6.2013 v sume 40,94 eur, nakoľko ho považoval za neúčelne vynaložený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.