Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200199
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu DOBRO, s.r.o., Prešov,
Sekčovská č. 54, Prešov, IČO: 36 493 279, DIČ: 2021819591, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS,
Advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie č. 4, Prešov, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/4657/2013 zo dňa 07.januára 2013, č. 1100305/1/4516/2013 zo
dňa 07.januára 2013 na základe žalôb takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100305/1/4657/2013 zo dňa 07.januára 2013 v

spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9700402/5/2839648/2012/Andr zo dňa 05.októbra 2012,
rozhodnutie č. 1100305/1/4516/2013 zo dňa 07.januára 2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
č. 9700402/5/2837486/2012/Andr zo dňa 05.októbra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a
c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Zaväzuje žalovanéhonahradiťžalobcovitrovykonaniavsume967,81EUR,ktoréjepovinnýzaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu BENČÍK & PARTNERS AK, s.r.o., do 10 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.02.2013 sa žalobca domáha preskúmania postupu a rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR č. 1100305/1/4657/2013 zo dňa 07.01.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Prešov č. 9700402/5/28396/48/2012/Andr zo dňa 05.10.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 5.788,46 EUR, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec
žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznať náhradu trov konania. Vec bola zapísaná pod sp.
zn: 1S/10/2013.

Žalobou zo dňa 01.03.2013 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. 1100305/1/4516/2013 zo dňa 07.01.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu
Prešovč.9700402/5/2837486/2012/Andrzodňa05.10.2012ovyrubenírozdieludanezpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške 5.069,13 EUR, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému
na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Vec bola zapísaná pod sp. zn.: 1S/12/2013.

Ustanovenie § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. upravuje, že v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo
spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.Preskúmavanérozhodnutiasprávnychorgánovskutkovospolusúvisiaatýkajúsatýchistýchúčastníkov,
pretosúduznesenímzodňa25.06.2013napojednávaníspojilvecivedenénatunajšomsúdepodsp.zn.:
1S/10/2013 a 1S/12/2013 na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.: 1S/10/2013.

V žalobách žalobca nezákonnosť postupu a rozhodnutí vidí v tom, že rozhodnutia žalovaného sú v
rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. (v ďalšom texte iba Daňový poriadok) a zákonom č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, pretože žalovaný rozhodnutiami a procesným postupom
ukrátil žalobcu na jeho právach. Zdôraznil, že nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného vidí v

hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutia o odvolaní sú síce
počtom strán obsiahle, pričom tieto sú iba rekapituláciou skutkového stavu daňových vecí a citáciou
ustanovení zákona a v odôvodnení rozhodnutí sa žalovaný dostatočne nevyporiadal s námietkami
žalobcu, ktoré konkretizoval v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Vytýkal
žalovanému, že v jednotlivých rozhodnutiach o odvolaní, ktoré sa týkali dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie za január až december 2010, kopíroval celé pasáže argumentácie bez toho, aby

sa náležite venoval odôvodneniu rozhodnutia. Žalovaný sa na strane 4 rozhodnutia týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia september 2010 dopustil exemplárnej chyby, keď tvrdí, že správca dane vydal
rozhodnutie č. 9700402/5/2835691/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane
zpridanejhodnoty vsume4.064,79EURzazdaňovacieobdobiejanuár2010.Odôvodnenierozhodnutia
v tejto časti nevykazuje nadväznosť na výrok rozhodnutia, pretože v predmetnej veci je kontrolovaným

zdaňovacímobdobímseptember2010avyrubenýrozdieldanejevyčíslenývsume5.788,46EUR.Podľa
názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k uvedenému zdaňovaciemu obdobiu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je dôvod na jeho zrušenie súdom.

K rovnakému pochybeniu žalovaným došlo aj vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného týkajúceho sa

zdaňovacieho obdobia marec 2010.

Žalobca konštatoval, že Daňový úrad Prešov žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, pretože žalobca je mesačným
platiteľom dane z pridanej hodnoty, správca dane mu daň z pridanej hodnoty za rok 2010 vyrubil

12 samostatnými rozhodnutiami datovanými dňom 05.10.2012. Správca dane zaslal vtedajšiemu
splnomocnenémuzástupcovižalobcutýchto12rozhodnutípoštoudovlastnýchrúk,alelenv4poštových
zásielkach poukazujúc na číslo podania. Podľa jeho názoru mal správca dane 12 rozhodnutí doručiť
žalobcovi poštou na doručenku 12 samostatnými poštovými zásielkami, pretože správca dane takto má
ako dôkaz o doručení rozhodnutí k dispozícii 4 doručenky, namiesto 12 doručeniek.

Poukázal na to, že podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Doručenie
rozhodnutia v daňovom konaní, od ktorého začína plynúť 15-dňová odvolacia lehota, možno nesporne
považovať za úkon vykonaný vo vzťahu k daňovému subjektu, ktorý je rozhodný pre správne určenie

dane. Bez doručenia rozhodnutia určujúceho rozdiel dane z pridanej hodnoty za konkrétne zdaňovacie
obdobie by sa žalobca nedozvedel o výške daňovej povinnosti a nemohol by ani podať proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie. Doručovanie písomnosti v daňovom konaní je jedným z mála prípadov, kedy je
otočená dôkazná povinnosť a dokazovanie zaťažuje správcu dane. Podľa názoru žalobcu uvedeným
postupom Daňový úrad Prešov porušil § 24 ods. 3 Daňového poriadku a žalovaný bagatelizuje

doručovanierozhodnutídaňovéhoúraduv4namiesto12poštovýchzásielkachzaslanýchnadoručenku.
Podľa názoru žalovaného spôsob doručovania každého rozhodnutia osobitnou doručenkou, ktorého
sa dožaduje žalobca, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. V rozpore s týmto tvrdením potom
vyznieva fakt, že žalovaný už 12 rozhodnutí o odvolaní doručoval žalobcovi 12 samostatnými poštovými
zásielkami zaslanými do vlastných rúk splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu.

Žalobca uviedol, že za obe zdaňovacie obdobia september a marec 2010 správca dane určil
daň podľa pomôcok, pričom proces určovania dane podľa pomôcok sa začal dňa 10.08.2012.
Následne dňa 13.08.2012 správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok číslo
9700402/5/2164347/2012/Andr a prvostupňový správny orgán odôvodnil vyrubenie dane podľa

pomôcok podľa ustanovení § 48 a § 49 Daňového poriadku tým, že žalobca ako daňový subjekt
nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej kontroly za rok 2010, avšak toto tvrdenie žalobca
považuje za nepravdivé. Poukázal na to, že sám správca dane priznal, že pri výkone daňovej kontroly
v sídle žalobcu dňa 24.04.2012 predložil žalobca časť dokladov a to evidencie záznamov pre účelyDPH na zdaniteľné plnenia roku 2010, odberateľské faktúry a časť pokladničných dokladov. Údajná
nespolupráca žalobcu bola zapríčinená vtedajším splnomocneným zástupcom Ing. G. X.. Skutočnosť,
že nespolupráca žalobcu bola zapríčinená splnomocneným zástupcom Ing. G. X., si podľa žalobcu

uvedomil aj správca dane, pretože kontaktoval priamo žalobcu a na ústne pojednávanie dňa 17.07.2012
predvolal okrem splnomocneného zástupcu Ing. G. X. aj konateľa žalobcu Ing. C. G.. Ing. G. X. v
čestnom vyhlásení zo dňa 21.08.2012 priznal, že riadne a včas nedodal Daňovému úradu Prešov
účtovné doklady kontrolovaného daňového subjektu, pričom konateľovi spoločnosti tvrdil, že všetky
tieto doklady odovzdal. Súčasne splnomocnený zástupca vyhlásil, že svojím nekonaním, resp. chybným

konaním spôsobil škodu vo vzťahu k správcovi dane vo veci daňovej kontroly DPH za obdobie január
až december 2010, svoj záväzok zo vzniknutej škody uznal čo do dôvodu a výšky, pričom škodu v
čase podpísania vyhlásenia nebolo možné presne kvantifikovať. Z tohto dokumentu je zrejmé, že to, čo
správca dane považoval za nespoluprácu žalobcu, je nedorozumením v komunikácii medzi správcom
dane a žalobcom zapríčineným flagrantným porušením povinností hraničiacim až s trestnoprávnou
zodpovednosťou vtedajšieho splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. G. X..

Uviedol, že kompletné účtovníctvo predložil správcovi dane dňa 24.08.2012, o čom svedčí zápisnica o
ústnom pojednávaní č: 9700402/5/2316848/2012/ Andr zo dňa 24.08.2012 a túto skutočnosť potvrdil aj
žalovaný v rozhodnutiach, podľa ktorého dňa 24.08.2012 a 27.08.2012 tretie osoby predložili správcovi
dane doklady ku kontrole bez akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za žalobcu. Zo

zápisnice o ústnom pojednávaní je však zrejmé, že týmito tzv. tretími osobami boli vlastne dve osoby
- predchádzajúci splnomocnený zástupca žalobcu Ing. G. X. a nový splnomocnený zástupca žalobcu
advokát JUDr.Ján Garaj. To, že správca dane akceptoval JUDr. Jána Garaja za splnomocneného
zástupcu žalobcu, dokazuje aj skutočnosť, že mu doručil prvostupňové rozhodnutie a dokonca dodnes
sa správca dane v otázke doručovania písomností mýli a JUDr. Jánovi Garajovi aj v čase podania

žaloby doručuje výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku napriek tomu, že už nie je splnomocneným
zástupcom žalobcu ako daňového subjektu.

Žalobca akcentoval, že správca dane nevyužitie účtovných dokladov ako pomôcok odôvodnil
ustanovením § 48 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak daňový subjekt v priebehu určenia

dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže,
teda nemusí využiť ako pomôcky. Podľa názoru žalobcu správca dane tieto účtovné doklady využiť
ako pomôcky mal a mohol. Navyše, doručenie účtovných dokladov žalobcu nie je takým úkonom, na
ktorý sa vyžaduje plnomocenstvo v daňovom konaní. Účtovné doklady môže správcovi dane po začatí
daňovej kontroly doručiť v podstate ktokoľvek, ak by ich napríklad žalobca zaslal správcovi dane poštou

alebo doručil spolu so sprievodným listom do podateľne daňového úradu, správca dane by nevyžadoval
predloženie plnomocenstva. Túto skutočnosť priznáva aj žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach,
podľa ktorého je teoreticky možné, aby doklady žalobcu doručil do podateľne daňového úradu alebo
odovzdal na poštovú prepravu prakticky ktokoľvek. Správca dane preto nevyužitím účtovných dokladov
žalobcu ako pomôcok porušil ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku.

Žalobca zdôraznil, že jeho primárna námietka spočíva v tom, že správca dane nemal vôbec aktivizovať
mechanizmus určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku, pretože je absurdné,
že správca dane v rámci súpisu pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň, považuje len
daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie

a správca dane teda priznal, že použil len jednu jedinú pomôcku. V tejto súvislosti uviedol, že Daňový
poriadok v § 48 ods. 5 upravuje, že pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť
tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Podľa názoru žalobcu z tohto ustanovenia vyplýva povinnosť, nie oprávnenie správcu dane prihliadnuť
aj na okolnosti vyznievajúce v prospech daňového subjektu, pričom žalobca pozná minimálne 3 ďalšie

pomôcky, ktoré správca dane mal využiť v rámci výkonu daňovej kontroly a to účtovné doklady žalobcu
predložené dňa 24.08.2012, evidenciu DPH na vstupe a výstupe žalobcu za predchádzajúce zdaňovacie
obdobia rokov 2008 a 2009 a znalecký posudok znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo. Pretože správca dane nepoužil ani jednu z týchto troch pomôcok porušil §
48 ods. 5 Daňového poriadku.

V súvislosti s rozhodnutiami žalovaného žalobca uviedol, že podľa názoru žalovaného rozhodnutie o
určení dane podľa pomôcok je procesného charakteru, pričom správca dane nevykonáva dokazovanie,
ani nezisťuje skutkový stav veci ako v priebehu výkonu daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcurozhodnutie o určení dane podľa pomôcok má povahu meritórneho rozhodnutia podľa § 63
Daňového poriadku, keďže sa ním vyrubuje vlastná daňová povinnosť daňovému subjektu. Procesným
rozhodnutím je napríklad rozhodnutie o prerušení alebo zastavení daňového konania, rozhodnutie o

námietke zaujatosti proti postupu zamestnanca správcu dane, ale v žiadnom prípade nie rozhodnutie
o určení dane podľa pomôcok. V tejto súvislosti uviedol, že podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku
správca dane je pri určení dane podľa pomôcok oprávnený použiť ako pomôcky aj vlastné poznatky
správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov.
Napriek tomu, že správca dane vedie evidenciu žalobcu vrátane osobného účtu žalobcu podľa § 56

Daňového poriadku a mal informácie o obratoch, základe dane, DPH na vstupe a DPH na výstupe
kontrolovaného daňového subjektu aj za dva predchádzajúce roky, tieto informácie nevyužil. Vytýkal
správcovi dane, že priviedol vyčíslenie dane podľa pomôcok do štádia ad absurdum, pretože daň na
vstupe vyčíslil v nulovej výške a daň na výstupe vyčíslil v 100% výške uvedenej v daňovom priznaní za
kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane tiež mohol použiť údaje týkajúce sa DPH podobných
podnikateľských subjektov porovnateľných s kontrolovaným daňovým subjektom, pričom správca dane

nevyužitím interných informácii z daňovej evidencie porušil § 48 ods. 3 Daňového poriadku.

Podľa názoru žalobcu správca dane mohol pred použitím pomôcok uprednostniť aj vyčíslenie dane na
základe znaleckého posudku. V rámci výkonu daňovej kontroly mohol prizvať do daňového konania
súdneho znalca, aby tento vyhotovil súdno-znalecký posudok z odboru ekonómia a manažment,

odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, pretože takýto postup umožňuje § 25a Daňového poriadku, podľa
ktorého pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane
požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Správca dane
túto možnosť nevyužil a žalobca sa preto nestotožňuje s právnym názorom žalovaného uvedeného
v napadnutých rozhodnutiach, podľa ktorého v súvislosti s touto námietkou uviedol, že v daňovom

konaní nie je nikdy možné určiť daň podľa znaleckého posudku, ale táto právomoc je vymedzená iba
správcovi dane rozhodnutím. Žalobca akceptuje skutočnosť, že ukladať povinnosti v daňovom konaní
alebo priznávať práva daňovým subjektom možno výlučne na základe rozhodnutia. Správca dane má
právomoc privolať v rámci výkonu daňovej kontroly znalca a jednou z jeho úloh môže byť aj kvantifikovať
výškudaňovejpovinnosti.Znaleckýposudoknáslednesprávcadanepoužijeakodôkazalebopomôckuv

daňovomkonaní,pričomnazákladezáverovznaleckéhodokazovaniavyrubídaňovúpovinnosťvoforme
rozhodnutia. V opačnom prípade by bolo ustanovenie § 25a (znalec) Daňového poriadku nevyužiteľné.

Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutiach uvádzal, že zistil skutočnosti,
ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt v spojení s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku,

s ktorým záverom žalobca nesúhlasí, pretože správca dane ani žalovaný neaplikovali v daňovom konaní
§ 48 ods. 5 Daňového poriadku a neprihliadli na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový
subjekt. Je to evidentné z faktu, že správca dane priznal žalobcovi odpočet dane z pridanej hodnoty
za kontrolované zdaňovacie obdobie v nulovej výške, ale určil mu daň na výstupe v 100% výške podľa
daňového priznania žalobcu k dani z pridanej hodnoty za to - ktoré zdaňovacie obdobie.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. V súvislosti so žalobnými
námietkami žalovaný uviedol, že chyba namietaná žalobcom v odôvodnení rozhodnutia je evidentne
chybou pri písaní rozhodnutia, pretože rovnaká chyba je aj v ďalších desiatich rozhodnutiach za
zdaňovacie obdobie marec až december 2010 a opravu tejto chyby rozhodnutí odvolací orgán vykoná

podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku z vlastného podnetu a upovedomí žalobcu o oprave chyby
písomne.

Ostatné namietané dôvody nepreskúmateľnosti rozhodnutia považuje žalovaný za neopodstatnené.
Rozhodnutia a ich odôvodnenie po obsahovej stránke spĺňa všetky zákonné podmienky uvedené v

§ 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. To, čo žalobca považuje len za rekapituláciu skutkového stavu
daňovej veci a citáciu ustanovení zákona, sú v zmysle ods. 5 tohto ustanovenia skutočnosti, ktoré boli
procesným a právnym podkladom rozhodnutia, a v tretej časti sa odvolací orgán vyporiadal s námietkami
odvolania. Keď žalobca bez konkrétnych argumentov uvádza, že žalovaný sa dostatočne nevyporiadal s
námietkami žalobcu konkretizovanými v odvolaní, niet sa k čomu vyjadriť. Na základe toho sa môže iba

domnievať, že žalobca takto vyjadruje nespokojnosť s argumentmi procesného a právneho charakteru
uvedenými v rozhodnutí. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že s námietkami sa odvolací orgán vyporiadal
dostatočne tak vo vzťahu k ich rozsahu, ako aj k argumentom, ktoré žalobca uviedol v odvolaní.K bodu 2. žaloby okrem tej časti odôvodnenia rozhodnutia, ktorá sa vzťahuje k týmto námietkam,
žalovaný uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutia doručované v štyroch, resp. dvanástich poštových
zásielkach sú doručené riadne v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 písm. b/ a § 31 ods. 3 Daňového

poriadku. Iné zákonné podmienky pre doručovanie daňových zásielok nie sú zákonom stanovené. A
nikde nie sú stanovené ani tie, ktoré proklamuje žalobca; neuviedol totiž žiadny zákonný predpoklad pre
spôsob ním uvedený. Posudzovanie tohto spôsobu doručovania ako bagatelizovanie doručovania nie
je preto správne a dôvodné.

K bodu 4. žaloby žalobca bez kontextu s inými argumentmi žalovaného poukazuje na teoretickú možnosť
doručovať písomnosť kýmkoľvek, ako to uviedol žalovaný v rozhodnutiach. Aj týmto presviedča súd,
že doklady k výkonu kontroly boli správcovi dane doručené. Žalovaný konštatoval, že v danom prípade
bola situácia úplne iná. Tretie osoby sa dňa 24.08.2012 mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu
k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010
u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového subjektu. Ak by mali tieto osoby osobne konať v

mene daňového subjektu (na tomto pojednávaní konateľ nebol prítomný), jednoznačne musia byť na
túto činnosť poverení daňovým subjektom.

K bodu 5. žaloby a k názoru žalobcu o charaktere rozhodnutia o určení dane podľa pomôcok finančné
riaditeľstvo uviedlo, že či rozhodnutie má charakter procesný alebo vecný, nemení to na zákonnosti

postupu správcu dane nič a nijako to proces určenia dane podľa pomôcok v tomto prípade neovplyvňuje.

K bodu 7. žaloby uviedol, že argumenty žalobcu o vecnej kompetencii znalca (určovanie výšky daňovej
povinnosti) v priebehu výkonu daňovej kontroly, resp. určovania dane podľa pomôcok nie sú správne.
Ustanovenie § 25a ods. 1 Daňového poriadku jasne definuje postavenie znalca. Znalec odborne

posudzuje skutočnosti dôležité pre správne určenie dane, a preto nemôže kvantifikovať výšku daňovej
povinnosti.

K bodu 8. žaloby žalovaný argumentoval, že správca dane jasne pomenoval zistené okolnosti, z ktorých
vyplynuli výhody pre žalobcu. Išlo o krátenie vlastnej daňovej povinnosti vystavenými dobropismi. Ak

si teda žalobca sám krátil vlastnú daňovú povinnosť týmto spôsobom, ním priznaná daň v daňovom
priznaní je už týmto spôsobom upravená, a preto správca dane počítal s celou priznanou daňou.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č.
9700402/5/2839648/2012/Andr zo dňa 05.10.2012 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej

správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z.
o orgánoch v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákona č 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu DOBRO, s.r.o, Prešov...

rozdiel dane v sume 5.788,46 EUR na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka september 2010 tak, že daň vyrubená podaným
daňovým priznaním je 218,67 EUR, daň zistená správcom dane je 6.007,13 EUR a rozdiel dane je
5.788,46 EUR.

Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 9700402/5/2836486/2012/Andr zo dňa05.10.2012 podľa zákonov
citovaných v predchádzajúcom rozhodnutí podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému
subjektu DOBRO, s.r.o., Prešov... rozdiel dane v sume 5.069,13 EUR na dani z pridanej hodnoty podľa
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie roka marec 2010 tak, že
daň vyrubená podaným daňovým priznaním je 56,09 EUR, daň zistená správcom dane je 5.125,22 EUR

a rozdiel dane je 5.069,13 EUR.

Rozhodnutia správcom dane boli odôvodnené tým, že rozdiel dane z pridanej hodnoty bol žalobcovi
vyrubený podľa pomôcok v súlade s § 48 a § 49 Daňového poriadku s tým, že oznámenie o
určovaní dane podľa pomôcok č. 9700402/5/1799795/2012/Andr zo dňa 17.07.2012 podľa § 48 ods. 2

Daňového poriadku bolo doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 24.07.2012.
Toto oznámenie podľa § 31 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 9 ods. 8 Daňového poriadku
bolo doručené aj daňového subjektu, ktoré prevzal dňa 09.08.2012. Poukázal na to, že dňa 10.08.2012sa začalo určovanie dane podľa pomôcok, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c/
Daňového poriadku.

Správca dane zdôraznil, že k procesu určovania dane podľa pomôcok pristúpil po procese začatia
riadnej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december
2010 a to z toho dôvodu, že kontrolovaným daňovým subjektom neboli splnené pri preukazovaní ním
uvádzané skutočnosti uvedené v podaných daňových priznaniach v zdaňovacom období január až
december 2010, v dôsledku čoho nebolo možné daň správne zistiť. Daňová kontrola na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2010 bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č.
9700402/1/537904/2012/Andr zo dňa 20.03.2012 s dátumom začatia 16.04.2012.

Poukázal na priebeh konania a to, že konateľ daňového subjektu oznámil kontrolórom dane, že
pre poskytovanie informácii týkajúcich sa účtovníctva a predkladanie daňových dokladov je treba
spolupracovať s ekonómom Ing. G. X. predložením splnomocnenia, v ktorom splnomocnil Ing. G. X.,

ekonóma spoločnosti DOBRO, s.r.o., Prešov k všetkým úkonom spojeným s daňovou kontrolou DPH
za rok 2010. Uviedol, že pri výkone daňovej kontroly v priestoroch daňového subjektu dňa 24.04.2012
daňovým subjektom bola predložená iba časť dokladov a to:
a/ Evidencia záznamov pre účely DPH na zdaniteľné plnenia v roku 2010 a odberateľské faktúry.
Predložené evidencie záznamov neboli totožné s údajmi uvedenými v podaných daňových priznaniach

a správca dane z predložených faktúr zistil, že predmetom fakturácie sú rôzne činnosti a to upratovacie
práce, prenájom priestoru na umiestnenie reklám, poskytovanie priestoru na športovú činnosť - tenisové
dvorce, prevádzkovanie letného kúpaliska v G.. Medzi vystavenými faktúrami sa zároveň nachádzali aj
vystavené dobropisy bez označenia odberateľa, ktorými daňový subjekt krátil vlastnú daňovú povinnosť.

b/ Časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez akejkoľvek evidencie, ktoré nebolo možné
odkontrolovať. Evidencie záznamov, o prijatých tovaroch a službách a doklady, z ktorých bol uplatnený
nárok na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o dani z pridanej hodnoty za jednotlivé
mesačné zdaňovacie obdobia roku 2010, neboli ku kontrole predložené.

Z predložených dokladov nebolo možne odkontrolovať ucelené mesačné zdaňovacie obdobia roku 2010
na daň z pridanej hodnoty a porovnať s evidenciou, ktorú je daňový subjekt povinný viesť a ktorá
je potrebná pri kontrole dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Preto správca dane dohodol ďalší postup a
priebeh daňovej kontroly s daňovým subjektom s tým, že doklady si daňový subjekt ponechal vo svojich

priestoroch z dôvodu ich zosúladenia s potrebnými evidenciami a ďalší výkon daňovej kontroly prebiehal
na Daňovom úrade Prešov, kontaktné miesto Sabinov. Uviedol, že dňa 24.04.2012 daňový subjekt
prisľúbil, že všetky potrebné doklady ku daňovej kontrole predloží do troch dní na Daňový úrad Prešov,
kontaktné miesto Sabinov, aby správca dane mohol vykonať daňovú kontrolu. Následne správcovi dane
opakovane telefonicky oznamoval, kedy doklady ku daňovej kontrole predloží, ale svoj zámer nedodržal

a potrebné doklady nepredložil a z telefonických rozhovorov prvostupňový správny orgán vyhotovil
úradné záznamy.

Správny orgán prvého stupňa uviedol, že z dôvodu nepredloženia všetkých potrebných dokladov,
správca dane vyzval daňový subjekt na splnenie si povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 2

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a to výzvou č. 9700402/5/254174/2012/Andr zo dňa 07.05.2012
a opakovanou výzvou č. 9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012.

Správca dane v odôvodnení rozhodnutí ďalej uviedol, že povinnosti uvedené vo výzvach, ktoré správca
dane požadoval od daňového subjektu splniť podľa § 45 ods. 2 písm.d/ Daňového poriadku a predložiť,

sa týkali:
1/ účtovné doklady a iné doklady, preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za rok 2010:
vystavené faktúry
prijaté faktúry
pokladničné doklady

uzatvorené zmluvy
výpisy z účtov vedených v bankách

2/ evidencie a záznamy vedené v roku 2010:vedené záznamy v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za
zdaňovacie obdobia na DPH za rok 2010,
knihy vydaných a prijatých faktúr,

knihu pokladničných dokladov a knihy evidencie tržieb prostredníctvom ERP,
hlavnú knihu a účtovný denník za rok 2010.

Správca dane zároveň v uvedených výzvach upozornil daňový subjekt na dôsledok nesplnenia si
povinnosti v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Daňový subjekt povinnosti uvedené vo výzve č. 9700402/5/254174/2012/Andr zo dňa 07.05.2012 a
opakovanej výzve č. 9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012 nesplnil a správcovi dane k
výkonu daňovej kontroly žiadne doklady nepredložil.

Splnomocnený zástupca daňového subjektu Ing. G. X. sa dňa 20.06.2012 dostavil na DÚ Prešov,

kontaktné miesto Sabinov, kde predložil kópiu splnomocnenia, ktorá bola dňa 19.06.2012 doručená
správcovi dane DÚ Prešov ako dôkaz oprávnenia konať vo veci výkonu daňovej kontroly za kontrolovaný
daňovýsubjekt.Požadovanédokladyapovinnostiuvedenévovýzveč.9700402/5/254174/2012/Andrzo
dňa 07.05.2012 a opakovanej výzve č. 9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012 správcovi dane
k výkonu daňovej kontroly nepredložil. Správca dane so splnomocneným zástupcom spísal zápisnicu o

ústnom pojednávaní č. 9700402/5/1040992/2012/Andr.

Správca dane podľa § 20 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, predvolal konateľa
spoločnostiIng.C.G.asplnomocnenéhozástupcuIng.G.X..Dňa17.07.2012sanazákladepredvolania
správcu dane č. 9700402/5/112094/2012/Andr dostavil na DÚ Prešov, kontaktné miesto Sabinov,

konateľ spoločnosti DOBRO, s.r.o., Sekčovská 54, Prešov, Ing. C. G. a splnomocnený zástupca Ing
G. X.. Správca dane oboznámil prítomných s priebehom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacieobdobiaroku2010aoboznámilprítomnýchsďalšímpostupomprivýkoneuvedenejkontroly.
Správca dane z pojednávania spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9700402/5/1796571/2012/Andr.
Konateľ spoločnosti a splnomocnený zástupca daňového subjektu sa k priebehu daňovej kontroly a k

podaným informáciám zo strany správcu dane do uvedenej zápisnice nevyjadrili. Daňové doklady pre
výkondaňovejkontrolydanezpridanejhodnotyzarok2010nebolisprávcovidanepredložené,ajnapriek
neustálym prísľubom zo strany daňového subjektu, z ktorých správca dane vyhotovil úradné záznamy.

Daňový subjekt pri preukazovaní ním uvedených skutočnosti v podaných daňových priznaniach na dani

z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2010 si nesplnil povinnosti vyplývajúcich
z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, na ktoré ho správca dane
vyzval a to výzvou č. 9700402/5/254174/2012/Andr zo dňa 07.05.2012 a opakovanou výzvou č.
9700402/5/521348/2012/Andr zo dňa 24.05.2012, v dôsledku čoho nebolo možno daň správne určiť.

Daňový úrad Prešov na základe skutočnosti, že daňový subjekt pre riadny výkon daňovej kontroly
nepredložil žiadne doklady a písomnosti napriek výzve a opakovanej výzve správcu dane, tým si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť preukázať oprávnenosť a správnosť ním uvedených údajov v podaných
daňových priznaniach, pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v súlade §§ 48 a 49 zákona č. 563/2009
Z. z. v znení neskorších predpisov. Daňový úrad Prešov písomne oznámil daňovému subjektu určovanie

dane podľa pomôcok oznámením č. 9700402/5/1799795/2012/Andr zo dňa 17.07.2012, ktoré bolo
doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 24.07.2012 a daňovému subjektu dňa 09.08.2012.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov daňová kontrola
je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 zákona č.

563/9009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Daňová kontrola bola ukončená dňa 24.07.2012 a týmto aj udelená plná moc daňovým subjektom zo
dňa 19.06.2012 pre Ing. G. X., ktorá bola daná na všetky úkony spojené s daňovou kontrolou na DPH
za rok 2010, stratila účinnosť doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok dňa 24.07.2012 v

zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. termín začatia určovania dane podľa pomôcok
Daňový úrad Prešov v oznámení určil dňa 10.08.2012.Správca dane zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok podľa § 48 a § 49 Daňového poriadku. Dňa
13.08.2012 vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr, ktorý

spolu s výzvou č. 9700402/5/2196370/2012/Andr zo dňa 14.08.2012 odoslal dňa 16.08.2012 daňovému
subjektu. Uvedené dokumenty boli daňovému subjektu doručené v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3
zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a to dňa 04.09.2012. Daňový subjekt si uvedené
dokumenty prevzal osemnásty deň od uloženia na pošte, t.j. 07.09.2012. Dňa 24.08.2012 a 27.08.2012,
tretie osoby, predložili správcovi dane doklady ku kontrole za daňový subjekt DOBRO s.r.o. Prešov, bez

akéhokoľvek splnomocnenia preukazujúceho konať za daňový subjekt. Správca dane spísal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 9700402/5/2316848/2012/Andr.

V zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ak daňový
subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady,
správca dane ich môže využiť ako pomôcky.

Správca dane na predložené doklady neprihliadal z dôvodu, že v procese určovania dane podľa
pomôcok zákon neumožňuje vykonať dokazovanie a preverovanie dokladov a preto výzvou č.
9700402/5/2685636/2012/Andr zo dňa 25.09.2012 vyzval daňový subjekt na ich prevzatie.

V rozhodnutiach v ďalšej časti poukázal na to, že podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku v znení
neskorších predpisov daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných
podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr
do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení
dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Posledný deň na predloženie písomného

vyjadrenia uplynul dňa 25.09.2012. Správcovi dane dňa 26.09.2012 bolo doručené vyjadrenie sa k
protokolu o určení dane podľa pomôcok spolu s prílohami - plnomocenstvo a čestné prehlásenie.
Vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo podané splnomocneným zástupcom,
advokátom JUDr. Jánom Garajom. Správca dane v rozhodnutiach zdôraznil, že vyjadrenie k protokolu
o určení dane podľa pomôcok bolo podané po lehote na predloženie písomného vyjadrenia a

neobsahovalo skutočnosti uvedené v § 49 ods. 2 Daňového poriadku, a preto správca dane na toto
vyjadrenie neprihliadal.

Z uvedených skutočností správca dane vyvodil záver, že daňový subjekt, teda žalobca sa v lehote
určenej zákonom písomne nevyjadril k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu

určenia dane.

Správca dane v odôvodnení rozhodnutí uviedol súpis pomôcok, na základe ktorých daň určil a to vlastné
poznatky správcu dane, daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2010 podané daňovým subjektom dňa 25.10.2010, daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie marec 2010 podané daňovým subjektom dňa 26.04.2010. V oboch rozhodnutiach
správca dane poukázal na obsah daňových priznaní a zistenie základu dane pri odpočítaní dane podľa
§ 49 až § 54 Zákona o dani z pridanej hodnoty.

Rozhodnutia správcu dane napadol odvolaniami žalobca.

Žalovaný rozhodnutím 1100305/1/4657/2013 zo dňa 07.01.2013 na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o
orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č.
479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 9700402/5/2839648/2012/Andr zo dňa
05.10.2012,ktorýmbolpodľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovvyrubený
rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c/ zákona č. 463/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 5.788,46 EUR

daňovému subjektu DOBRO, s.r.o...., nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/4516/2013 zo dňa 07.01.2013 podľa v predchádzajúcom
rozhodnutí citovaných ustanovení zákona odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č.9700402/5/2837486/2012/Andr zo dňa 05.10.2012, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok podľa §48
ods.1písm.c/zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovzazdaňovacieobdobiemarec2010

v sume 5.069,13 EUR daňovému subjektu DOBRO, s.r.o., Prešov... nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.

Rozhodnutia v podstate identicky odôvodnil tým, že citoval odvolania žalobcu, poukázal na priebeh
konania tak, ako je popísaný v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutia právne odôvodnil tým, že poukázal

na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 25a ods. 1 Daňového poriadku pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne
určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného
stanoviska.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, ak je deň

doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené
správnouujmou.Podľa§31ods.3zákonaDaňovéhoporiadkupísomnosti,ktorésúurčenédovlastných
rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby,
alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia
osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že

písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých
vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane
evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo

písomné vyjadrenia a e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo

kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.

Podľa § 46 ods. 9 písm. b/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia
o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2.

Podľa § 48 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok,
ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Podľa § 48 ods. 2 správca dane oznámi
daňovémusubjektuurčovaniedanepodľapomôcok,aknastanúskutočnostiuvedenévodseku1,pričom
dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Podľa § 48 ods. 3 správca

dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará
bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z
verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnychorgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48
ods. 4, ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné

doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Podľa § 48 ods. 5 pri určení dane
podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody
pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.

Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu

zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods.
5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu
o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.

Podľa § 68 ods. 2 písm. c/ Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia
lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak sa daňový' subjekt nevyjadrí
k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti
spíše úradný záznam. Podľa § 68 ods. 5 správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní

vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa
pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán
zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Žalovaný skúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 74 ods. 5 Daňového poriadku, pričom sa riadil
vyššie uvedenými ustanoveniami zákona. Rozsah skúmania zameral podľa §74 ods. 5 zákona č.
563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovnadodržaniezákonnýchpodmienoknapoužitie§48zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto právnej úpravy na to, aby správca dane

mohol aplikovať § 48 zákona, teda zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, musia byť splnené
zákonné podmienky uvedené v § 48 ods.1 zákona. Na základe preukázateľne vykonaných procesných
úkonov správcu dane a nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu bola splnená
zákonná podmienka na použitie § 48 zákona, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. c/ tohto ustanovenia.
Zo spisového materiálu je preukázané, že daňový subjekt nesplnil povinnosti uvedené v § 45 ods. 2 v

nadväznosti na § 24 ods. 1 zákona. Je preto nedôvodné tvrdenie daňového subjektu, že správca dane
vôbec nemal aktivizovať proces určenia dane podľa pomôcok. Ak teda správca dane určil daň podľa
pomôcok, procesné postupoval v súlade so zákonom. Zásadnou právnou skutočnosťou je, že pri určení
dane podľa pomôcok správca dane a aj odvolací orgán vydáva rozhodnutie procesného charakteru,
pričom správca dane v týchto prípadoch nevykonáva dokazovanie, ani nezisťuje skutkový stav veci tak,

ako v priebehu výkonu kontroly. Proti záveru správcu dane žalobca namieta. V odvolaniach namieta
porušenie § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ale žalovaný túto námietku považoval za neopodstatnenú.
Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že rozhodnutia boli doručené do vlastných rúk
dňa 11.10.2012 a splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Obsah poštovej doručenky jasne
identifikuje číslo doručovaného rozhodnutia. Niet preto pochýb o tom, že správca dane preukázal jeho

doručenie spôsobom stanoveným v § 31 ods. 1 zákona. Spôsob doručovania každého rozhodnutia
osobitnou doručenkou, ktorého sa dožaduje odvolávajúci sa, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.
V odvolaní namieta aj voči tvrdeniu správcu dane. že nepredložil daňové doklady pre výkon daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2010. Aj namietame tejto skutočnosti považoval
žalovaný za neopodstatnené. Odvolávajúci sa síce predložil evidencie záznamov, ktoré však neboli

totožné s údajmi uvedenými v daňovom priznaní. Predložil faktúry za rôzne činnosti, dobropisy bez
označenia odberateľa a časť neočíslovaných pokladničných dokladov bez evidencie. Pre správne
posúdenie zdaniteľných obchodov, z ktorých si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane, zákon
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v § 70 stanovil daňovému
subjektu povinnosti, a tie si v danom prípade daňový subjekt nesplnil. Nepredložil evidencie záznamov o

dodaných a prijatých tovaroch a službách a doklady, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie
dane. Nestalo sa tak ani napriek niekoľkým výzvam správcu dane, v ktorých boli identifikované účtovné
doklady potrebné pre výkon kontroly, a ani napriek neustálym prísľubom na splnenie tejto povinnosti.
Doklady nedoložil ani sám daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 17.07.2012 (zápisnica č.9700402/5/1796571/2012/Andr). Oprávnene teda správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako
nositeľ tejto povinnosti, v danom prípade v osobe poverenej jeho zastupovaním, daňové doklady pre
výkon daňovej kontroly nepredložil. Ak odvolávajúci sa navodzuje zodpovednosť povereného zástupcu

za tento stav, táto skutočnosť je iba jeho vnútorný problém, a nemá žiadny vplyv na to, že povinnosť je
uložená zákonom daňovému subjektu.

Námietky žalobcu vo vzťahu k procesným úkonom správcu dane už v priebehu určovania dane podľa
pomôcok odvolací orgán hodnotil ako námietky podané nad rozsah skúmania napadnutého rozhodnutia

a aj nad rozsah účinnej možnosti namietať samotným daňovým subjektom. Žalovaný totiž na strane
jednej, ak daň bola určená na základe pomôcok vydaním procesného rozhodnutia, tak podľa § 74 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinný zúžiť rozsah skúmania takéhoto
rozhodnutia oproti rozsahu skúmania iných rozhodnutí. Aj daňový subjekt na strane druhej, ak má účinne
namietať, mal by namietať podľa § 49 ods. 2 zákona iba v rozsahu, v akom je oprávnený písomne sa
vyjadriť k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak teda daňový subjekt podal v odvolaní námietky aj

iného charakteru, v zásade tieto nemôžu ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Zanámietky,ktoréneovplyvňujúzákonnosťnapadnutýchrozhodnutí,súnámietky,ktoréžalobcasmeruje
voči rozsahu použitých pomôcok. V odvolaní pomenúva jednotlivé druhy pomôcok, ktoré mal správca
dane v procese určovania dane podľa pomôcok využiť. Za absurdné považuje to, ak správca dane

využil ako pomôcku jedine daňové priznanie a nevyužil najmenej tri jemu známe pomôcky. Poukazuje
aj na § 25a zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde je daná možnosť požiadať
znalca o vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku. Žalovaný konštatoval, že zákonodarca
nijakým spôsobom nevymedzil, že pomôcky uvedené príkladom v § 48 ods. 3 zákona musia byť v
procese určenia dane podľa pomôcok nevyhnutne použité, lebo ak nie, malo by to vplyv na zákonnosť

rozhodnutia. Vplyv na zákonnosť rozhodnutia má jedine zistenie, že na použitie § 48 (určenie dane
podľa pomôcok) neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 48 ods. 1 tohto zákona. Na margo
využitia znaleckého posudku uviedol, že v daňovom konaní nikdy daň nie je možné určiť podľa
znaleckého posudku. Táto právomoc je vymedzená iba správcovi dane rozhodnutím. Žalobca si
nesprávne vysvetľuje toto ustanovenie aj v tom, že za skutočnosť dôležitú pre správne určenie dane

považuje samotnú daň. Nie je tomu tak. Ide o inú skutočnosť, ktorá podmieňuje správnosť určenia dane.

S námietkou žalobcu, že kompletné účtovníctvo predložil dňa 24.08.2012 a dňa 27.08.2012, sa žalovaný
vyrovnal tak, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
upravuje správcovi dane možnosť použiť doklady ako pomôcky, ale nie povinnosť ich použiť. V rozpore s

uvedeným ustanovením zákona práve takýmto spôsobom daňový subjekt nesprávne povyšuje možnosť
správcu dane na povinnosť správcu dane. V konečnom dôsledku správca dane v rozhodnutí uviedol
dôvody, prečo tieto doklady ako pomôcky nevyužil. K argumentácii daňového subjektu, aj keď nesúvisí
s meritom tohto prípadu, o možnosti kýmkoľvek doniesť doklady na podateľňu správcu dane alebo
doručiť poštou, žalovaný uviedol, že teoreticky je to možné. Pri tomto spôsobe doručenia dokladov

je však identita osoby, ktorej sa doklady týkajú, zrejmá z písomného podania tohto subjektu, ktorým
doklady takto doručuje. V danom prípade je však situácia úplne iná. Uvedené osoby sa dňa 24.08.2012
mali zúčastniť ústneho pojednávania vo vzťahu k výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až december 2010 u správcu dane, vyvolaného konateľom daňového
subjektu. Ak by mali tieto osoby konať v mene daňového subjektu (na tomto pojednávaní konateľ nebol

prítomný), jednoznačne musia byť na túto činnosť poverení daňovým subjektom.

Žalobca neúčinne namieta aj voči aplikácii § 48 ods. 5 zákona zo strany správcu dane, zdôrazňuje pritom
jeho povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt,
aj keď ním neboli uplatnené. K tejto námietke finančné riaditeľstvo konštatovalo, že správca dane v

rozhodnutiach uviedol, že zistil skutočnosti, ktoré považoval za výhodu pre daňový subjekt. Preto v
tomto prípade mohol aplikovať § 48 ods. 5 zákona a aj ho aplikoval. V tejto súvislosti dodal, že uvedené
ustanovenie pre splnenie povinnosti, ktorú tak zdôrazňuje daňový subjekt, vyžaduje, aby okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, boli zistené. Z tohto ustanovenia zároveň ale nevyplýva, že
tieto okolnosti má povinnosť správca dane vyhľadávať.

Občiansky súdny poriadok v piatej časti upravuje správne súdnictvo a podľa § 244 ods.2 - v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako ajfyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy .

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. - pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť.

V správnom súdnictve sa súd riadi dispozičnou zásadou a zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych
orgánov preskúmava v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a na procesné pochybenia prihliada
iba vtedy, ak ide o vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia tak, ako upravuje § 250i ods. 3 O.s.p..

Žalobca v žalobe namieta, že došlo k procesným pochybeniam, pretože správca dane rozhodnutia za
zdaňovacie obdobie január až december 2010 doručoval v 4 obálkach, a teda má k dispozícii iba 4
doručenky namiesto 12, poukazujúc, že došlo k porušeniu ustanovenia §24 ods. 3 Daňového poriadku.

S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožňuje, pretože ustanovenie § 24 ods. 3 upravuje dokazovanie
a doručovanie písomnosti je Daňovým poriadkom upravené v § 30 až § 35, pričom zo žiadneho
ustanovenia nevyplýva, žeby správca dane nemohol doručiť niekoľko rozhodnutí adresátovi daňovému
subjektu v jednej obálke. Pre posúdenie je rozhodujúce, aby z doručenky bolo zrejmé, aká listina,

rozhodnutie, výzva atď. bola daňovému subjektu doručovaná, pričom z obsahu administratívneho
spisu je nesporné, že z týchto doručeniek vyplýva, aká listina doručovaná bola, a teda táto námietka
nezákonnosti je irelevantná.

Za nedôvodnú považuje námietku žalobcu aj vo vzťahu k rozhodnutiam, že vo vzťahu k zdaňovaciu

obdobiu september 2010 a marec 2010 neboli splnené podmienky na postup správcu dane podľa §
48 a § 49 Daňového poriadku, ktoré upravujú postup správcu dane pri určení dane podľa pomôcok.
Z rozhodnutí správcu dane je nesporné, že podmienky pre tento spôsob určenia dane splnené boli,
pretože podľa § 48 ods. 1 písm. c/ správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak
daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných

povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že
daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane a jeho tvrdenie, že túto nespoluprácu zavinil ekonóm
kontrolovaného daňového subjektu Ing. G. X. s poukazom na čestné vyhlásenie zo dňa 21.08.2012,
je neopodstatnená. Sám žalobca v žalobách poukázal na to, že udelil plnomocenstvo Ing. G. X. na
predkladanie účtovných dokladov, a teda preniesol svoje povinnosti na tohto splnomocneného zástupcu.

Ustanovenie § 9 ods. 2 Daňového poriadku upravuje, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca
alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu
plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane.

Ďalšou námietkou nezákonnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam je, že správca
dane neakceptoval predloženie daňových dokladov dňa 24.08.2012 a 27.08.2012, ktoré prvostupňový
správny orgán považoval za tretie osoby, a preto na ne neprihliadal, a že udelené plnomocenstvo Ing. X.
dňom 24.07.2012 stratilo účinnosť. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu správca dane porušil
ustanovenie § 48 ods. 4 Daňového poriadku, lebo nevyužil uvedeným spôsobom predložené účtovné

doklady.Daňový poriadok v ustanovení § 48 ods. 4 upravuje, že ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.08.2012 č. 9700402/5/2316848/2012/Andr, ktorá bola
spísaná Daňovým úradom Prešov na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy...
s daňovým subjektom DOBRO, s.r.o.... v priestoroch DÚ, kontaktné miesto Sabinov, dňa 24.08.2012
vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Ústneho pojednávania sa zúčastnili za daňový subjekt DOBRO,

s.r.o.... Ing. C. G., D. X, G. - konateľ neprítomný, tretie osoby: Ing. G. X...., JUDr. Ján Garaj, za DÚ
kontrolór dane Mgr. R. E., kontrolór dane K. S.. Priebeh konania je opísaný tak, že dňa 24.08.2012
sa na Daňový úrad Prešov, kontaktné miesto Sabinov dostavil Ing. G. X. a JUDr. Ján Garaj, aby
predložili správcovi dane doklady, ktoré počas celého obdobia výkonu daňovej kontroly správca dane
nemal k dispozícii. Správca dane vysvetlil situáciu, v akom procese výkonu daňovej kontroly sa daňový
subjekt nachádza, že dňom 10.08.2012 sa začal proces výkonu kontroly určenia dane podľa pomôcok.

Správca dane vyhotovil protokol o určovaní dane podľa pomôcok č. 9700402/5/2164347/2012/Andr
zo dňa 13.08.2012, ktorý dňa 16.08.2012 bol odoslaný daňovému subjektu. JUDr. Ján Garaj uviedol,
že celé nedodanie a nesúčinnosť daňovníka so správcom dane bola spôsobená zavádzaním Ing. G.
Ing. X.. Listiny a iné veci odovzdané pri ústnom pojednávaní - záznamy vedené v zmysle ustanovenia
§ 70 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za január, február úplné a za obdobie

marec až december iba výstupné faktúry, vystavené faktúry od č. 100001-100189, prijaté faktúry od
č. DF(10EU/001-014), DF001-DF375 bez evidencie, výpisy z účtu vedeného v A. J. a E., pokladničné
doklady od č. V/001-V/335 bez evidencie, vyjadrenia poučených osôb. Pán JUDr. Ján Garaj ubezpečil
správcu dane, že sa vo veci daňovej kontroly bude informovať u metodičky p. Ing. C. z dôvodu,
aby správca dane neporušil zákon a postupoval v zmysle platnej legislatívy. Návrhy alebo námietky

smerujúce proti obsahu zápisnice neboli.

Na č. listu 10 spisu je pripojené plnomocenstvo, ktoré bolo Daňovému úradu Prešov doručené dňa
19.06.2012 zo dňa 06.06.2012, ktorým Ing. C. G., konateľ obchodnej spoločnosti DOBRO, s.r.o.,
Prešov... jediný konateľ tejto spoločnosti splnomocnil (citácia): „Ing. G. X., r.č...., bytom... ekonóma

spoločnosti ku všetkým úkonom spojeným s daňovou kontrolou na DPH spoločnosti za rok 2010 a to
najmä predkladanie dokladov, ich prípadné doplnenie podľa pokynov kontrolného orgánu, zodpovedanie
dotazov v zmysle uvedenej kontroly. Plná moc platí do jej písomného vypovedania, najdlhšie však do
prejednania záverečného protokolu, kde bude splnomocnenec brať účasť spolu s konateľom... .“

Zo spisu ďalej vyplýva, že odvolanie plnomocenstva pre Ing. X. je datované dňom 1.10.2012 a vzhľadom
na nečitateľnosť pečiatky bolo správcovi dane doručené pravdepodobne 23.10.2012.

Ak teda správca dane konštatoval, že Ing. X. je vo vzťahu k daňovému subjektu DOBRO, s.r.o.,
Prešov treťou osobou, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Za tretiu osobu možno považovať iba

JUDr. Jána Garaja, pretože z obsahu spisu a to č. listu 26 vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr.
Jána Garaja sprievodným listom zo dňa 08.10.2012, ktorý bol Daňovému úradu Prešov doručený
08.10.2012, predložila plnomocenstvo vo veci jeho klienta DOBRO, s.r.o., so sídlom Prešov, Sekčovská
54. Plnomocenstvo je síce datované dňom 01.08.2012, avšak podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku
plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo

dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Ak teda 08.10.2012 správcovi dane bolo doručené
plnomocenstvo, ktorým žalobca udeľuje plnomocenstvo Advokátskej kancelárii JUDr. Jána Garaja v
rozsahu ustanovenia § 9 ods. 3, až od uvedeného dátumu.

V súvislosti s udeleným plnomocenstvom konateľom žalobcu Ing. X. podľa názoru súdu z jeho obsahu

nie je možné jednoznačne ustáliť, že ide iba o udelenie plnomocenstva pri daňovej kontrole za rok
2010, pretože ďalší text uvádza, že ide najmä o predkladanie dokladov a ani ďalší text plnomocenstva
nie je jednoznačný a takýto zužujúci výklad obsahu plnomocenstva je v neprospech kontrolovaného
daňového subjektu, pričom podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne
vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. - odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď
plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia
týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.Teda v čase predkladania dokladov tak, ako sú identifikované v citovanom úradnom zázname, boli
predkladané splnomocneným zástupcom žalobcu.

Je síce správny záver žalovaného, že podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na
použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie
a napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Súd však sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že jeho povinnosťou nebolo skúmať, či boli dodržané
podmienkypostupusprávcudaneupravenévustanovení§48ods.4Daňovéhoporiadku,podľaktorého,
ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady
a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Napriek tomu, že žalobca v odvolaniach
porušenie tohto ustanovenia namietal, odvolací orgán sa s touto námietkou dostatočne a presvedčivo

nevyporiadal.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom správnych orgánov, že Daňový poriadok správcovi dane neukladá
povinnosť, ale iba možnosť využiť pomôcky, pretože nevyužitie pomôcok, ktoré sú k dispozícii,
správca dane musí odôvodniť, pretože v opačnom prípade je postup správcu dane nezákonný a

nepreskúmateľný.

Základné zásady správy daní zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1 upravuje,
že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

iných osôb. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 10 - ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak postupujú podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov.

Ak teda správca dane na rozdiel od názoru súdu považoval Ing. X. za tretiu osobu, nič mu nebránilo v
tom, aby mu podal informáciu o tom, že je treťou osobou, vyargumentoval tento svoj názor a uviedol,
že účtovné doklady má predložiť splnomocnený zástupca alebo konateľ kontrolovaného daňového
subjektu, teda žalobcu, čo však správca dane neurobil.

Ak má byť postup správcu dane v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku,
potom správca dane postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami a porušil subjektívne práva
žalobcu.

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že nič správcovi dane nebránilo v tom, aby využil aj iné pomôcky

tak, ako sú definované v žalobe, aj keď mu to zákon neprikazuje, avšak musí svoj postup odôvodniť
tak, aby daňový subjekt nemal pocit, že správca dane koná tak, aby vydané rozhodnutie bolo v jeho
neprospech, aby vyrubená daň bola čo najvyššia.

Zákon č. 563/2009 Z.z. v ustanovení § 63 ods. 5 upravuje, že rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak

tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Ustanovenie § 48 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane je pri určení dane oprávnený

použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných
daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení,výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Ak teda sa správca dane s aplikáciou ustanovenia § 48 ods. 3 dostatočným spôsobom nevyporiadal
a neuviedol, prečo nepoužil aj iné pomôcky uvedené v citovanom ustanovení, jeho rozhodnutie súd
považuje za nepreskúmateľné a nepresvedčivé. To, že ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
správcovi dane neukladá povinnosť ale iba možnosť využiť tieto pomôcky, neznamená, že ich nevyužitie
nie je povinný aj odôvodniť.

Za nedôvodnú považuje súd tak, ako žalovaný, námietku žalobcu vo vzťahu k odôvodneniam
napadnutých rozhodnutí, kde je uvedená nesprávna suma určenej dane, pretože ustanovenie § 63
ods. 11 Daňového poriadku umožňuje orgánu, ktorý rozhodnutie vydal opraviť na podnet účastníka
konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé
nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Vytýkané pochybenia sú

chybami v písaní a aj podľa názoru súdu je ich možné opraviť postupom podľa § 63 ods. 11 citovaného
zákona.

Je treba poukázať na to, že z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že určenie
dane podľa pomôcok je nepresným ekvivalentom verifikovania daňovej povinnosti daňového subjektu

prostredníctvom riadneho dokazovania, a preto správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok musí
postupovať o to precíznejšie, aby obhájil uvedeným spôsobom zistený základ dane.

Ak teda žalovaný v napadnutých rozhodnutiach akceptoval uvedený postup správcu dane, podľa názoru
súdu porušil ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku.

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k aplikácii § 48 ods. 4 Daňového poriadku,
preto podľa § 250j ods. 2 písm. d/ napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými

rozhodnutiami Daňového úradu Prešov zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je nevyhnutné postupovať v intenciách tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v úspech v
konaní, priznal náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 25.06.2013, ktoré bolo súdu doručené tým istým
dňom, vo veci sp. zn.: 1S/10/2013 vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1/6
výpočtového základu. V roku 2013 je tarifná odmena vyčíslená vo výške 130,16 EUR + režijný paušál
7,81 EUR, za úkony - prevzatie veci a príprava zastúpenia 130,16 EUR + 7,81 EUR, dňa 27.02.2013

podaniežalobyopreskúmaniezákonnostirozhodnutiavrovnakejvýškearovnakásumapatríajzaúčasť
na pojednávaní dňa 25.06.2013, spolu 413,91 EUR + DPH 20%, čo je 82,78 EUR, spolu 496,69 EUR.

Vo veci vedenej pod sp. zn.: 1S/12/2013 právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia

v rovnakej výške.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal trovy právneho zastúpenia na pojednávaní dňa 25.06.2013,
pretože tak, ako je uvedené v odôvodnení v rozsudku vyššie, veci vedené pod sp. zn.: 1S/10/2013 a

1S/12/2013 boli spojené na spoločné konanie, a preto sa právny zástupca žalobcu zúčastnil iba na
jednom a nie na dvoch pojednávaniach.V tejto veci žalobcovi súd priznal náhradu za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby + režijný paušál, spolu 275,94 EUR, z toho DPH 20% predstavuje sumu
55,18 EUR, spolu teda 331,128 EUR, náhrada hotových výdavkov a to zaplatené súdne poplatky 2x po

70 EUR, spolu teda 967,81 EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu na
bankový účet vedený v P., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXX do 10 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.