Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913205985
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7913205985.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišov,sudkyňaJUDr.EvaFranková,vprávnejvecinavrhovateľa:A.D.,nar.X.XX.XXXX,

I. E. Ž., T. XXX/X, proti odporkyni: A. D., X.. Z., E.. X.X.XXXX, I. E.Ž. Ž., T. XXX/X, t.č. J., Š. XX/XX, o
rozvod manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol z dôvodu
stále sa prehlbujúcej a narastajúcej nedôvery, nepochopenia sa a odlišných názorov pre ďalšie spolužitie
bez prieťahov a vytvárania si vzájomných prekážok. K odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na
jeho obnovu.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne W. D., listinnými dôkazmi a zistil

tento skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu účastníkov konania súd konštatuje, že manželstvo uzavreli obaja ako slobodní dňa
X.XX.XXXX na bývalom MNV v Č..

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že do manželstva vstupoval po dôkladnej, 2-ročnej známosti z
lásky. Obaja sú slovenskými štátnymi občanmi, majú národnosť slovenskú. U oboch z nich ide o prvé
manželstvo. Z manželstva pochádzajú 3 dospelé detí, posledné spoločné bydlisko s odporkyňou mal
v Obci Nižný Žipov.

Podľa neho manželstvo bolo usporiadané, harmonické až do r. 2010, keď odporkyňa bez jeho vedomia
a súhlasu predala vlastné pozemky v jej výlučnom vlastníctve, ktoré v minulosti zdedila, čo ho nemilo

prekvapilo, ba čo viac ranilo a považoval to z jej strany za prejav nedôvery a podraz. Ďalší zlom nastal
vtedy, keď odporkyňa oslavovala svoje 50. narodeniny a od kolegov z práce dostala do daru pobyt v
kúpeľoch na 1 týždeň, na ktorý odišla so svojou priateľkou a jeho o tom neinformovala. Tvrdil, že sa
v poslednom čase správanie odporkyne veľmi zmenilo a hoci nemá priamy dôkaz o jej nevere vyjadrilpresvedčenie,žehomanželkapodvádza,lebonebolaochotnáprezradiťmupinkóddosvojhomobilného
telefónu a heslo do počítala, aby mohol kontrolovať jej e-mailovú poštu. Okrem toho sa pred ním
zatajovala aj v práci. Odmietla mu ukázať cestovný lístok ako dôkaz o tom, či v ten deň bola v práci a

to všetko v ňom vyvolalo pocit nedôvery, úzkosti, neistoty, preto ju viackrát prosil, aby zmenila svoje
správanie, ale ona nebola ochotná vyjsť mu v ústrety. Uviedol, že intímnym manželským životom žili
spolu až do odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti. Odporkyňa spoločnú domácnosť opustila
v marci 2013, od tej doby spolužitie neobnovili, hoci sa on o to pokúšal a to takým spôsobom, že jej
písal e-maily, chcel to riešiť, ale ona nebola ochotná zmeniť svoje správanie. Bol presvedčený, že pokiaľ

vyžaduje od manželky tieto veci, ktoré ona považuje za zásah do súkromia, je to absolútne štandardné,
lebojejejmanželaprávovedieťonejvšetko.Tvrdil,ževposlednomčasehozačalaajintímneodmietaťa
nechcela to bližšie zdôvodniť. Opakovane zdôrazňoval, že odporkyňa svojim tajnostkárskym postojom a
svojimi pre neho nepochopiteľnými reakciami v ňom znásobila nedôveru, preto s ňou takto ďalej nechce
žiť.

Výsluchom odporkyne súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. Svoje manželstvo považovala za usporiadané

a harmonické tvrdiac, že v ňom bola šťastná a spokojná. Poukázala aj na ťažké obdobia, ktoré boli
spôsobené tým, že navrhovateľ pil a bol agresívny a niekedy v záujme svojej bezpečnosti ako aj
bezpečnosti detí musela opustiť dom, ale stále sa k manželovi vrátila, pretože chcela v manželstve
zotrvať. Bolo jej ľúto spoločne prežitých rokov lebo prežili aj pekné chvíle a ťažké obdobia prekonali, o
ktorých bližšie hovoriť nemienila. Tvrdila, že manžela intímne neodmietala a pokiaľ sa súloži vyhýbala,

bolo to len z toho dôvodu, že sa ho dožadoval pod vplyvom alkoholu, čo jej bolo nepríjemne a preto
tvrdenianavrhovateľa,žemaliproblémyvintímnejoblastiodmietala.Prehlásila,žesamanželskejnevery
počas manželstva nedopustila, ona taký typ nie je a v tomto smere jej navrhovateľ nemôže nič vyčítať. O
nevere zo strany manžela vedomosti nemala. Rozhodnutie manžela rozviesť sa bol pre ňu obrovský šok,
lebo s tým nepočítala. Uviedla, že momentálne býva u dcéry v Trebišove, s navrhovateľom sa nestretáva

a komunikujú iba vo forme e-mailov. Považovala za ponižujúce, aby manželovi preukazovala po toľkých
rokoch manželstva, že mu je verná, že nemá čo pred ním skrývať a to, že ju neprimeraným spôsobom
kontroluje, vyžaduje od nej diskrétne údaje, ktoré sú súčasťou jej súkromia, je ponižujúce, preto nebola
ochotná obnoviť spolužitie s navrhovateľom, pokiaľ sa jeho správanie v tomto smere nezmení.

Výsluchom W. D., dcéry účastníkov konania súd zistil, že s rozhodnutím rodičov rozviesť sa súhlasí.

Podľa jej názoru rodičia v manželstve neboli šťastní, čo vyplýva z rozdielnosti pováh a záujmov. Žili spolu
zrejme iba kvôli svojim deťom, aby sa o nich postarali, ale nikdy nevidela medzi nimi ozajstnú lásku,
šťastie alebo vzájomnú citovú náklonnosť, ako by si v manželstve manželia mali prejavovať. Vyjadrila
presvedčenie, že odporkyňa by nikdy nepodala návrh na rozvod manželstva z toho teda vyplýva aj jej
odmietavý postoj k tomuto konaniu, no potvrdila, že obnoviť spolužitie s manželom nechce, lebo sa ho

bojí. Strach o spolužitie s ním po odchode všetkých detí z domu pramení z matkiných nepriaznivých
zážitkov v minulosti a zo správania navrhovateľa voči nej. Potvrdila, že otec má panovačnú povahu,
vyžadoval od matky poslušnosť a neprimeraným spôsobom ju kontroloval, dokonca niekedy šikanoval.
Každý jej krok preveroval a bezdôvodne na ňu žiarlil. Svedkyňa vylúčila možnosť nevery zo strany
matky a pokiaľ otec hovoril o matkinej nevere, sú to len jeho ničím nepodložené úvahy a podozrenia.

Potvrdila, že matka opustila spoločnú domácnosť spolu s ňou vo februári tohto roku a presťahovali sa
do Trebišova, kde dodnes žijú spolu. Po ich odchode zo spoločnej domácnosti sa v jednom prípade
pokúšali s otcom porozprávať o celej záležitosti, ale neviedlo to k ničomu. Podľa svedkyne aj jej dvaja
bratia schvaľujú rozhodnutie rodičov rozviesť sa, tvrdiac, že to bude pre nich lepšie, než by mali žiť v
takomto vzťahu. Neveru u rodičov nikdy nezistila, no potvrdila, že otec si počas manželstva príležitostne

vypil, no oboch rodičov považovala za starostlivých rodičov, ktorí sa o svoje deti vzorne starali.

Zvýpovedesvedkynevyplynuloajto,žeúčastnícikonaniamedziseboumálokomunikovali,vposlednom
čase sa nerozprávali ani o bežných veciach týkajúcich sa rodiny, čo nie je štandardné. Svedkyňu mrzelo,
že matka musela odísť z vlastného domu, kde žila s otcom 30 rokov, zanechala tam kus svojho života,
no na druhej strane potvrdila jej rozhodnutie nevrátiť sa k otcovi.

Súd v záujme zachovania manželstva požiadal Referát poradensko - psychologických služieb pri
ÚPSVaR v J. o konzultáciu s účastníkmi konania. Z oznámenia tohto orgánu vyplýva, že na konzultáciusa dostavila iba odporkyňa, ktorá vyjadrila ochotu pracovať na záchrane manželstva, navrhovateľ sa
však ani na opakované výzvy na konzultáciu nedostavil. E-mailom oznámil, že svoje stanovisko vysvetlil
súdu a neúčasťou na konzultácií plní iba želanie manželky opustiť ho.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Podľa §18 zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť
spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zák. o rodine o uspokojenie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Citované zákonné ustanovenia poukazujú na význam inštitútu manželstva pre spoločnosť ale aj pre
samotných manželov a ich deti. Spoločnosť má totiž záujem na zachovaní ,manželských vzťahov za
predpokladu, že sú zárukou harmonického rozvoja každého člena tejto rodiny bez ohľadu na to či ide
o manželov alebo ich deti.

Podľa § 22 zák. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Manželstvomusíplniťvšetkyfunkciektomu,abybolomožnéskonštatovať,žeideoharmonickýzväzoka

spolužitie ľudí. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k názoru, že manželstvo účastníkov konania nie je
trvalo hlboko rozvrátené, a preto návrh zamietol konštatujúc, že v konaní nebol zistený ani jeden závažný
dôvodný, pre ktorý by bolo možné manželstvo rozviesť. Obaja účastníci konania zhodne potvrdili,
že v poslednom období mali vzťahové problémy, ktoré pramenili z navrhovateľových neprimeraných
až šikanóznych prejavov nedôvery a žiarlivosti, čo odporkyňa nebola ochotná tolerovať. Obaja však

žili v spoločnej domácnosti. Hospodárili spolu, žili intímnym manželským životom až do februára r.
2013 kedy spolužitie prerušili. Skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ ako dôvody rozpadu manželstva
nepovažuje súd za natoľko závažné a už vôbec nie za primerané, lebo zasahujú do súkromia odporkyne,
ponižujú ju a urážajú a v konaní nebolo preukázané, že podozrenia navrhovateľa z nevery manželkysú opodstatnené. Súd nepovažuje požiadavky navrhovateľa voči svojej manželke za primerané a to ani
napriek tomu, že sú manželia. Manželstvo musí byť postavené na vzájomnej úcte, dôvere a tolerancii,
ktorá sa nedá vynútiť násilím. Aj v manželstve treba rešpektovať právo manžela na súkromie a osobný

život, súčasťou ktorého sú aj právo slobodne sa rozhodovať, slobodne konať a viesť dialóg bez toho,
aby o každom kroku informoval svojho životného partnera pokiaľ jeho rozhodnutie závažným spôsobom
nepriaznivo nezasahuje do života členov rodiny, neubližuje im a neukracuje ich na ich právach. V
manželstve si musia byť manželia vzájomne oporou a aj z morálneho hľadiska za situácie, keď spolu
vychovali 3 deti, postavili rodinný dom, spoločne sa starali o zveľadenie materiálnych hodnôt, ktoré t.č.

užíva iba navrhovateľ by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi ak by súd manželstvo, ktoré nie je dlhodobo
a trvalo rozvrátené, rozviedol.

Súdpovažujezapotrebnézdôrazniťajtúskutočnosť,ženavrhovateľnebolochotnýpriznaťžiadenpodiel
viny na rozpade manželstva a všetku vinu pripisoval odporkyni. Na druhej strane však tvrdil, že ju má rád
achcesňouobnoviťspolužitie,akbudeposlušná ajehopožiadavkybudeplniť,čojediametrálnyodlišný
postoj. Je potom nepochopiteľná jeho neúčasť na konzultácií u psychológa v záujme riešenia problémov.

Navrhovateľ teda neurobil nič pre záchranu manželstva iba vyčítal manželke nevhodné správanie, ktoré
nemienil v manželstve tolerovať. Bola to práve odporkyňa, ktorá problémy riešiť chcela aj za pomoci
odborníka a ani jej rozhodnutie odmietajúce t.č. obnovu spolužitia s navrhovateľom nemožno považovať
z dôvod spôsobilý privodiť rozvod 25-ročného manželstva v situácií, keď v konaní nebol preukázaní ani
jeden vážny dôvod rozpadu manželstva. Terajší stav považuje súd za prechodný, ktorý sa odstupom

času môže zmeniť k lepšiemu za predpokladu obnovenia dôvery a zachovaní tolerancie vo vzťahu
manželov navzájom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).