Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200312
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200312.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcov 1) D. E.,
nar. XX. T. XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX C., 2) Z. E., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX
C., právne zastúpených JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov,
proti žalovanému Obvodnému úradu v Prešove, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti
1. I. D., bytom Y. G. č. XX, C.; 2. B. D., bytom Y. G. č. XX, C.; 3. I. C., bytom ul. I. č. XX, C.; 4. Prof.
Ing. G. Q., CSc., bytom ul. I. č. XX, C.; 5. Doc. Ing. N. Q., CSc., bytom ul. I. č. XX, C.; 6. Mesta Prešov
- Odbor hlavného architekta Mesta Prešov; 7. B. D. - stavebný dozor, bytom Y. G. č. XX, C.; 8. Ing. C.

U. - projektanta, bytom ul. U. č. XX, W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
pôvodne Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 11. apríla 2012 č. 2012-338/1200/2/SP-KK na
základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej
časti tohto rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Stavebného úradu mesta Prešov zo dňa
18. januára 2012 pod č. B 21472/2011-Ka, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie
a priznať trovy konania.

Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sú spoluvlastníkmi parcely registra C KN č. 3025/4 zapísanej na
LV číslo XXXX, vydaného Správou katastra Prešov pre katastrálne územie C.. Podľa názoru žalobcov
tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa dostatočne nezaoberal stavom veci, konkrétne či k
tieneniu ich parcely bude dochádzať. Za týmto účelom nevykonal žalovaný žiadne dokazovanie ani vec
nevrátil prvostupňovému úradu, aby sa s touto otázkou vysporiadal. Jeho konštatovanie, že územie je
určené na výstavbu bytových domov v zmysle ÚPN mesta Prešov, bez podrobného citovania územného
plánu mesta a podmienok výstavby na danom území je nepreskúmateľné. Podľa žalobcov v ustanovení

§ 39a Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje
sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah
projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe
územného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. l písm. b), na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia
a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové
umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby,
prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie

na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy anezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch.
Podľa odseku 3 písm. a) citovaného ustanovenia Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na
stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej

časti uvedené. Podľa žalobcov z uvedených ustanovení stavebného zákona je zrejmé, že žalovaný sa
nezaoberal otázkou výškového a polohového umiestnenia stavby, nakoľko sa odvolal na územný plán
mesta Prešov, pritom neuviedol, či v územnom pláne sú uvedené podrobnosti, ako to vyžaduje zákon,
a teda či mohlo byť upustené od rozhodovania od umiestnenia stavby. Aj keby územný plán uvádzal
predmetné podrobnosti, tak bolo povinnosťou žalovaného to uviesť v odôvodnení rozhodnutia, lebo s

tým stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Opätovne žalobcovia poukázali na prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým spojil územné
konanie so stavebným konaním svojim oznámením z 27.decembra 2011 a zdôraznili, že podľa ÚPN
mesta Prešov je predmetný pozemok ( parcela číslo 3061) určená ako obytná plocha bytových domov
a umiestnenie stavby je v súlade s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky. Podľa žalobcov v zmysle citovaného § 6 vyhlášky číslo 532/2002 Z.z. vzájomné

odstupystaviebmusiaspĺňaťpožiadavkyurbanistické,architektonické,životnéhoprostredia,hygienické,
veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej
ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Podľa žalobcov
stavebný úrad nijako nezdôvodnil či požadované parametre na umiestnenie stavby boli zachované,
a len konštatuje, že to bolo v súlade s ÚPN mesta Prešov, bez toho, aby uviedol podrobnosti,

ktoré územný plán k danému územiu uvádza. Rovnako ani žalovaný sa týmito otázkami nezaoberal.
Zároveň žalobcovia poukázali na to, že nestačí sa odvolať na územný plán mesta Prešov bez
uvedenia podrobností, ktoré sú v ňom uvedené a bez toho, aby správny orgán neskúmal okolnosti
konkrétnej navrhovanej stavby, či táto vyhovuje technickým požiadavkám na umiestnenie stavby, a až
po preskúmaní podmienok pre umiestnenie stavby vydal svoje rozhodnutie a toto náležité odôvodnil. V

rámci stavebného konania mal stavebný úrad, aj žalovaný posúdiť všetky súvislosti medzi navrhovanou
stavbou a ich parcelou, tak aby boli vyhodnotené pomery navrhovanej stavby v súvislosti s jej tienením
na ich pozemok Čo v stavebnom konaní a ani v odvolacom konaní nebolo náležité posúdené, a preto
namietajú právoplatnosť napadaného rozhodnutia.

Ďalej poukázal na to, že žalovaný svojim rozhodnutím porušil aj ustanovenie § 62 Stavebného zákona,

podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie
podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia
spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany
zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Stavebný úrad v stavebnom povolení určil umiestnenie stavby,

avšak v odôvodnení pri ich námietkach uviedol len to, že ich zamieta. Postavením navrhovanej stavby
bude dochádzať tieneniu parcely žalobcov nad obvyklé pomery, na pozemku majú záhradu, ktorá sa
po postavení stavby stane neúrodnou, lebo nebude mať po väčšiu časť dňa denné svetlo. Dôjde k
jej podstatnému znehodnoteniu. Zo žalobcami uvádzaných dôvodov je zrejmé, že im hrozí závažná
ujma a preto navrhli, aby bola odložená vykonateľnosť napadaného rozhodnutia, nakoľko vo vykonanom

stavebnom konaní neboli posúdené všetky otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, predovšetkým
neboli posúdené otázky tienenia navrhovanej stavby na ich parcelu.

K žalobe sa písomným podaním vyjadril žalovaný zo dňa 14. júna 2012 a z dôvodov uvádzaných v
napadnutom rozhodnutí žiadal žalobu v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Zadministratívnehospisu,ktorýpredložilžalovaný,malsúdpreukázané,žeprvostupňovýsprávnyorgán

Mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy a ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení jeho noviel na
žiadosť I. D. a dcéry B. D., zasupené B. D., Y. G. XX, C. o vydanie stavebného povolenia na stavbu:
zmena dokončenej stavby - „Prístavba k rodinnému domu - vytvorenie novej bytovej jednotky“, ul. I.
XX, C. v spojenom územnom a stavebnom konaní s dotknutými orgánmi a so známymi účastníkmi

rozhodol tak, že stavbu: zmena dokončenej stavby „Prístavba k rodinnému domu - vytvorenie novej
bytovej jednotky" ul. I. XX, C., sup č. XXXX, pozemok pare. 3061 katastrálne územie C., pre stavebníka I.
D. a dcéru B. D., sa podľa § 39a, § 66 ods. 1 stavebného zákona povoľuje. Predmetom tohto rozhodnutiaje zmena dokončenej stavby - prístavba k jestvujúcemu rodinnému domu. Prístavba pozostáva z I:
NP : 3 - izby, kuchyňa, sklad, kúpeľňa, wc, zadverie, spojovacia chodba o obytnej ploche 52,00 m2,
úžitkovej ploche 75,64 m2, zastavanej ploche 118,77 m2 podľa predloženej a tunajším stavebným

úradom súčasne overenej dokumentácie stavby, ktorú vypracoval Ing. C. U., U. XX, W.. Pre umiestnenie
a uskutočnenie stavby boli stanovené podmienky pod bodom 1. až 21. V osobitných podmienkach bolo
uvedené, že stavba bude napojená na prípojky stavajúceho rodinného domu v zmysle vyjadrení VSD
a.s. Košice, VVS a.s., Košice, SPP a.s., Košice.

K námietkam účastníkov konania zo strany Prof. Ing. G. Q. CSc, bytom I. XX, C. ako spoluvlastníka

susednej nehnuteľnosti XXXX, ktorý vzniesol námietku kategorického nesúhlasu voči stavebnému
konaniu na výstavbu umiestnenej na parcele 3061, pretože stavebník nemá prístup na stavenisko o
šírka 1,3 m, tento neumožňuje prístup mechanizmov pre stavbu montovaného domu a stavebníkovi
neumožním prechod stavebných mechanizmov cez jeho dvor s novou dlažbou. Stavebný úrad rozhodol
o námietke tak, že vyhovuje čiastočne, pričom sa nebude využívať pozemok namietajúceho na prístup
k realizovanej prístavbe, ostatné požiadavky boli zamietnuté. K námietke účastníka konania D. E., T.

X, C., ktorý ako spoluvlastník susednej nehnuteľnosti nesúhlasí s osadením prístavby rodinného domu
na par. 3061 z dôvodu, aby neclonil na jeho záhradu a žiada dodržanie platných noriem o neclonení
susedných pozemkov za stavbami. O tejto námietke stavebný úrad rozhodol tak, že jej nevyhovuje,
zamietol ju.

Na námietku účastníka konania I. C., I. XX, C., vlastníčky susednej nehnuteľnosti, ktorá uviedla, že má

výhradu k výške stavby, pričom ju inač informovali, keďže je to jednopodlažný dom, tak výška strechy
ide zbytočne do výšky. O tejto námietke stavebný úrad rozhodol tak, že jej nevyhovuje, zamietol ju.

Výrok rozhodnutia odôvodnil stavebný úrad tým, že preskúmal žiadosť stavebníka a všetky podklady
rozhodnutia a prejednal ju so stavebníkom a ostatnými účastníkmi konania. Zistil pritom, že navrhovaná
stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa § 47 stavebného zákona. Poukázal

zároveň na to, že v konaní sa vyjadrili Mesto Prešov, sekcia stavebnému úradu a urbanistky odd.
UP, Prof. Ing. G. Q. CSc, D. U., I. C. a k týmto námietkam stavebný úrad okrem iného uviedol, že
námietke Prof. Ing. G. Q. CSc sa vyhovuje čiastočné a to, že stavebník nebude vstupovať na pozemok
vo vlastníctve Prof. Ing. G. Q. CSc počas realizácie stavby. K námietke účastníka konania D. U.
uviedol, že podľa UPN mesta Prešov je predmetný pozemok určený ako obytná plocha bytových

domov. Umiestnenie stavby je v súlade s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., námietke sa nevyhovelo, bola
zamietnutná. K námietke účastníčky konania I. C. uviedol, že podľa ÚPN mesta Prešov je predmetný
pozemok určený ako obytná plocha bytových domov. Umiestnenie stavby je v súlade s § 6 vyhlášky č.
532/2002 Z.z., námietke sa nevyhovelo, bola zamietnutá.

Na základe uvedeného stavebný úrad takto dospel k záveru, že žiadatelia spĺňajú všetky podmienky

pre vydanie rozhodnutia a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O odvolaní účastníkov konania a to I. C., D. E. a Z. E., ako aj Prof. Ing. G. Q. CSc. a Doc. Ing. N. Q.
rozhodol žalovaný, pôvodne Krajský stavebný úrad Prešov napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. apríla
2012 č.j. 2012-338/1200-2/SP-KK ako príslušný stavebný úrad podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že zamietol
odvolania a rozhodnutie Mesta Prešov č. B 21472/2011-Ka zo dňa 18. januára 2012 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na obsah odvolaní odvolávajúcich sa I. C., D.
E. a Z. E. , prof. Ing. G. Q., CSc. a Doc. Ing. N. Q. CSc., ktorí opätovne podali námietky totožné s
obsahom, ktorý bol uvedený počas prvostupňového stavebného konania s tým, že namietali rozpor, že

jednopodlažný dom ide do výšky a stavba ide blízko ich pozemku bude svojou výškou tieniť ich pozemky
aspoukazomnaustanovenie§127ods.1 Občianskehozákonastavbanesmietieniťsusedovpozemok.
K uvedeným námietkam v odvolacím konaní sa vyjadrili stavebníci I. D. a dcéra B. D., zastúpené B.
D., bytom K G. č. XX, C., ktoré poukázali na to, že pri rekonštrukcii svojho domu používali aj priestor
predchádzajúcich majiteľov, ktorí nemali výhrady, a preto je toho názoru, že nenarúšali vzájomné

susedské vzťahy.Mesto Prešov, Sekcia stavebného úradu a urbanistiky, Oddelenie hlavného architekta a územného
plánovaniasavstanoviskukodvolaniuzodňa05.marca2012vyjadrilo,žetrvánapôvodnomstanovisku
danom listom č. T/2011/18168 zo dňa 08. decembra 2011 k projektu prístavby rodinného domu na I. ulici

č. XX k predmetnému stavebnému konaniu, ktorým vyjadrilo svoj súhlas.

Krajský stavebný úrad v Prešove, ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnal ho s právnymi
predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľov. Stavebný
úrad Oznámením o začatí spojeného územného a stavebného konania č. B 21472/2011- Ka zo dňa

27. decembra 2011 oznámil dotknutým orgánom a známym účastníkom konania podľa § 36 a § 61
ods. 1 Stavebného zákona začatie spojeného územného a stavebného konania a nariadil prejednanie
žiadosti s miestnym zisťovaním na deň 13. januára 2012 s upozornením, že účastníci konania môžu
svojenámietkyapripomienkyknávrhuuplatniťnajneskoršienatomtokonaní,inaksananeneprihliadne.

Z ústneho pojednávania konaného dňa 13. januára 2012 bola spísaná zápisnica, v ktorej sú uvedené
záväzné vyjadrenia účastníkov konania. Mesto Prešov, Odbor hlavného architekta sa vyjadrilo, že

podľa ÚPN mesta Prešov je predmetný pozemok určený ako obytná plocha bytových domov, súhlasí
s predloženým projektom prístavby rodinného domu na I. ulici na pozemku pare. č. 3061 k.ú. C. za
podmienky, že na stavebné konanie bude predložený doplnený výkres situácie s vyznačeným prístupom
komunikácie k objektu rodinného domu a plochy pre nádobu na komunálny odpad a poukázal na to,
že pred kolaudačným konaním je potrebné v zmysle VZN mesta Prešov č. 87/99 predložiť geodetickú

dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby porealizačné zameranie stavby Mestskému úradu v
Prešove, Odboru hlavného architekta mesta. Zároveň poukázal na odvolacie námietky Prof. Ing. G. Q.,
CSc., I. C. a D. E., ktorý vyjadrili svoj nesúhlas s osadením prístavby s poukazom na ustanovenie § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti z hľadísk uvedených v § 39a a § 66 ods. 1 Stavebného

zákona nezistil dôvody, pre ktoré by nebolo možné realizáciu uvedenej stavby povoliť a stavebník splnil
podmienky pre vydanie stavebného povolenia, preto vydal rozhodnutie č. B 21472/2011-Ka zo dňa
18. januára 2012, ktorým stavbu: zmena dokončenej stavby „Prístavba k rodinnému domu- vytvorenie
novej bytovej jednotky“ na ul. I. XX, C., súp. č. XXXX, pozemok pare. 3061 katastrálne územie C., pre
stavebníka I. D. a dcéru B. D., zastúpené B. D., bytom K G. č. XX, C., povolil. V rozhodnutí sa stavebný

úrad zaoberal námietkami účastníkov konania, rozhodol o nich s odôvodnením a v súlade s § 66 ods. 1
Stavebného zákona určil podmienky, ktoré je stavebník pri uskutočňovaní stavby povinný dodržať.

Žalovaný citoval ustanovenie § 18 ods. 1 Správneho poriadku s tým, že konanie sa začína na návrh
účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. Podľa § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného
zákona oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania a nariadil prejednanie miestnym

zisťovaním, súčasne upozornil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť
najneskoršiepriústnompojednávaní,inakžesananeneprihliadne.Žalovaný stavebnýmpovolenímč.B
21472/2011-Ka zo dňa 18. januára 2012 povolil zmenu dokončenej stavby. O náležitostiach rozhodnutia
všeobecne pojednáva § 47 Správneho poriadku, podľa ustanovení ktorého, je dané rozhodnutie v súlade
s uvedeným právnym predpisom. Ďalej žalovaný poukázal na obsah ustanovenia § 54 a § 55 ods. 1,

ako aj § 58 ods. 1,2 Stavebného zákona s poukazom na obsah ustanovenia § 61 ods. 1 a § 66 ods. 1,
ktoré stavebný úrad pri svojom konaní dodržal.

K námietkam v odvolaní žalovaný uviedol, že podľa

- § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä

nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy

korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. V tomto ustanovení je
zakotvené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva.
V prípade obťažovania susedov tienením je nutné skúmať, či imisie spôsobené takýmto zásahom
prekračujú mieru primeranú miestnym pomerom, a ak vlastník nerešpektuje uvedené obmedzeniajeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej
ochrany v sporovom konaní. Ako uviedol stavebný úrad v ÚPN mesta Prešov je predmetný pozemok
zaradenýakoobytnáplochabytovýchdomov,pretoumiestneniestavbyzhľadiskajejvýšky,niejemožné

kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva nad mieru primeranú miestnym pomerom;

- § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ustanovuje,
že ak vytvárajú rodinné domy medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia

ako 7m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2
m. Odstupové vzdialenosti budú regutalívom, ktorý zohľadní konkrétne podmienky výstavby. Situácia
osadenia stavby, ktorá bola priložená k žiadosti o stavebné povolenie, potvrdzuje splnenie uvedených
normatív, preto stavebný úrad postupoval správne, keď daným námietkam nevyhovel a zamietol ich.

Krajský stavebný úrad v Prešove, odbor štátnej stavebnej správy po oboznámení sa s obsahom
spisového materiálu a s postupom stavebného úradu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, nezistil

v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre ktoré by sa
rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Stavebný
úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho poriadku.

Ako vyplýva z vyššie uvidených skutočností predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie
žalovaného, ktorý zamietol odvolania jednak žalobcov, ako aj účastníkov správneho konania pani I. C.,

Prof. Ing. G. Q., CSc a Doc. Ing. N. Q., CSc a rozhodnutie mesta Prešov zo dňa 18. januára 2012 pod
č. B 21472/2011-Ka o vydaní stavebného povolenia na stavbu - zmena dokončenej stavby - prístavba k
rodinnému domu - vytvorenie novej bytovej jednotky, ul. I. XX, C. potvrdil.

Z napadnutého rozhodnutia, ako aj pred ním vydaného prvostupňového rozhodnutia Stavebného úradu
Mesta Prešov a napokon aj z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správne orgány

obidvoch stupňov rozhodovali v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ako aj v súlade s vyhláškou č. 532/2002
Z.z.

Občiansky súdny poriadok v § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na
základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že stavebný úrad Mesto Prešov o žiadosti
žiadateliek I. D. a B. D., zastúpenej B. D. zo dňa 21. decembra 2011 ako príslušný stavebný úrad listom
zo dňa 27. decembra 2011 vydal Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania
príslušným dotknutým orgánom a známym účastníkom konania v tom zmysle, že územné konanie
a stavebné konanie podľa § 36 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona bude spojené a nariadil zároveň

prejednanie žiadosti z miestnym zisťovaním na deň 13. januára 2012, z ktorého je spísaná písomná
zápisnica. Z uvedeného obsahu tejto zápisnice vyplývajú jednotlivé námietky, ktoré podali účastníci
konania, ktorými sú susedia žiadateliek o stavebné povolenie I. D. a B. D. a to konkrétne pani I. C., D.
E. a manželka Z. E. a Prof. Ing. G. Q. CSc a manželka Doc. Ing. N. Q. CSc.

Zároveň z administratívneho spisu mal súd preukázané, že obsahom tohto sú vyjadrenia dotknutých
orgánov, medzi ktorými je aj vyjadrenie Odboru hlavného architekta Mesta Prešov zo dňa 18. decembra

2011, z ktorého jednoznačne vyplýva, že podľa ÚPN Mesta Prešov je predmetný pozemok určený
ako obytná plochy bytových domov. Odbor hlavného architekta Mesta Prešov súhlasí s predloženým
projektom prístavby rodinného domu na I. ulici na pozemku parc.č. 3061, k.ú. C. za podmienky, že na
stavebné konanie bude predložený doplnený výkres situácie s vyznačením prístupovej komunikácie k
objektu rodinného domu a plochy pre nádobu na komunálny odpad. S uvedeným stanoviskom súhlasil

Odbor hlavného architekta Mesta Prešov aj v rámci odvolacieho konania, čo vyplýva z listu Sekcie
stavebného úradu a urbanistiky, oddelenie hlavného architekta územného plánovania zo dňa 05. marca
2012, v ktorom je uvedené že odbor hlavného architekta trvá na pôvodnom stanovisku zo dňa 08.
decembra 2011 v projektu prístavby rodinného domu.

Ako vyplynulo z výpovede hlavného architekta Mesta Prešov Ing. C. W. na pojednávaní pred krajským

súdom dňa 19. júna 2013, ktorý uviedol, že k projektu rodinného domu sa Odbor hlavného architekta
Mesta Prešov vyjadroval v rámci pripomienkového konania v stavebnom konaní. Otázka tienenia
prístavby predmetného rodinného domu môže byť posudzovaná v rámci stavebného zákona ako
tienenie budov, pričom existuje aj právna norma podľa ktorej sa dá posúdiť zatienenie nejakou inou
stavbou, ale stavebný zákon nepozná normu a ani vyhlášku, ktorá by posudzovala alebo rozhodovala

o tienení okolitých nezastavaných plôch bez ohľadu na to, či je to dvor, záhrada alebo nejaký iný druh
zastavanej plochy. Z tohto hľadiska nebol ani žiadny dôvod zamietnuť žiadosť o povolenie predmetnú
stavby a preto na uvedenú stavbu bolo vydané stavebné povolenie. V dobe keď sa toto správne konanie
konalo, na túto plochu bol vydaný regulatív, že sa tam dokonca môžu stavať domy do 4-podlaží. Pokiaľ
tento dom je jednopodlažný, ide o podstatne nižší dom, takže z tohto hľadiska tiež nemôže byť výška

dôvodom zamietnutia žiadosti o stavebné povolenie žiadateľov.

Ako vyplýva z ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku ( ďalej len „stavebného zákona“ ) na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je
stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného

predpisu.

Podľa § 35 ods. 1 veta prvá, druhá citovaného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh
účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy.

Podľa § 36 ods. 1 citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym

zisťovaním.Podľa § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej

prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 citovaného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 39a ods. 4 citovaného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby
so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky
umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)

c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník

oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

Podľa § 66 ods. 1 citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v ktorom sa ustanovujú podrobnosti o všeobecný technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívane osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky

urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a
podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné
osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb aužívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia
s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením

nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť
stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 137 citovaného zákona sú upravené občianskoprávne a iné námietky, stavebné úrady
vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých
námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú

rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej
oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v
podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

Podľa § 140 citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať
všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku

alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie
stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a
vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v
nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu

presahujúce na jeho pozemok.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie ktoré
ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto ju zamietol.

Akoužvyššiesúdpoukázal,predmetompreskúmaniasúrozhodnutiažalovanéhoakoajprvostupňového
stavebného úradu vo veci vydania stavebného povolenia na prístavbu rodinného domu nachádzajúcu
sa v k.ú. C., ul. I. č. XX, na ktorom má byť pristavená k rodinnému domu jednopodlažná stavba
pozostávajúca z troch izieb, kuchyne, WC, atď vo vlastníctve zúčastnených osôb I. D. a B. D. a to na
pozemku parc. č. 3061 za splnenia podmienok pod bodom 1. až 22., ktoré sú uvedené v rozhodnutí

stavebného úradu zo dňa 18. januára 2012.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podstatou správneho
súdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalovsprávnomkonaní.Ide
oprávnyinštitút,ktorýumožňuje,abysakaždáosobaktorásacítiabyťrozhodnutímčopostupomorgánu
verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom

správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými
právami ako ten, o ktorého práva v konaní ide ( citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Sžf 6/2012 zo dňa 28. februára 2013 ).Ako vyplýva z príslušných ustanovení stavebného zákona, konkrétne ustanovenia § 39a ods. 4
Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním
pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú splnené podmienky umiestnenia

jednoznačne na pomery v území, pri ostatných stavbách sa tak urobí za predpokladu, že podmienky na
ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu. Ako vyplýva z uvedeného administratívneho spisu, ako aj
vyjadrení dotknutých orgánov, ako aj účastníkov konania, stavebný úrad Mesto Prešov správne v zmysle
tohto ustanovenia spojilo územné konanie o umiestnenie stavby so stavebným konaním pri prístavbe
rodinného domu na I. ulicu na základe žiadosti I. a B. D., nakoľko išlo o jednoduchú stavbu v súlade

s ustanovením § 39a ods. 4 Stavebného zákona.

Súčasne boli splnené aj podmienky na pomery v území, pretože ako vyplýva z vyjadrenia Odboru
hlavného architekta z 08. decembra 2011, ktoré bolo potvrdené vyjadrením zo dňa 05. marca 2012
a napokon aj ústnym prejavom hlavného architekta mesta na pojednávaní pred súdom dňa 19. júna
2013, ide o územný plán, v ktorého regulatíve sa nachádzajú obytné budovy a to až do výšky 4-
podlaží. Nakoľko ide o bytový dom o jednom podlaží, podmienky uvedené v ustanovení § 39a ods. 1 a

4 Stavebného zákona boli aj podľa názoru súdu jednoznačne splnené.

Čo sa týka tienenia, na ktoré žalobcovia poukazujú a na toto tienenie poukazovali aj v námietkach v
správnom konaní aj ďalší účastníci stavebného konania, ako susedia predmetnej spornej parcely,
v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ( konkrétne § 6 ods. 1 ) však ide o tienenie medzi jednotlivými
stavbami, ktoré na základe právnej stavebnej normy sa dá zistiť a na základe príslušných opatrení

aj zamedziť takémuto tieneniu. Avšak v žiadnom právnom predpise a to ani stavebnom poriadku
ale ani vo vyhláške č. 532/2002 nie sú uvedené obmedzenia a postupy pri dokazovaní tienenia
vzhľadom na jednotlivé umiestnené pozemky, záhrady, resp. iné pozemky. Táto hranica susediacich
pozemkov s poukazom na zistené tienenie teda nie je v žiadnej právnej norme určená a ani nemôže
vyplývať zo subjektívneho názoru jednotlivých susediacich vlastníkov pozemkov, ktorí poukazujú na

splnenie tejto podmienky práve s poukazom na obsah § 127 ods. 1 Občianskeho zákona. V tomto
ustanovení Občiansky zákon síce poukazuje na to, že má sused zabrániť tieneniu nad pomery, ktoré by
prekážali susednému pozemku, avšak ani predmetné ustanovenie Občianskeho zákona jednoznačne
neoprávňuje žalobcov na taký postup, ktorý by zabránil povoleniu stavby, resp. realizácii stavby na
ktorú bolo vydané stavebné povolenie v predmetnej veci. V predmetnom stavebnom konaní nebolo

avšak tienenie preukázané. Pokiaľ stavebník dodrží podmienky uvedené v stavebnom rozhodnutí zo
dňa 18. januára 2012 pod bodom 1. až 22. bude postupovať v súlade s projektom a tak nedôjde k
žiadnemu tieneniu susediacej parcely. Ak by k takémuto tieneniu aj napriek splneným podmienkam v
bodoch 1) - 21) došlo, má právo vlastník susediaceho pozemku obrátiť sa na občianskoprávny súd s
poukazom na porušenie ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie týchto pravidiel

uvedených v tomto ustanovení však musí byť jednoznačne preukázané a nemôže vychádzať iba zo
subjektívnych názorov jednotlivých osôb. Avšak v čase vydania napadnutých rozhodnutí žiadna právna
norma neoprávňovala stavebný úrad posudzovať tienenie jednotlivých pozemkov bez toho, aby takéto
oprávnenie stavebnému úradu vyplývalo zo zákona. Takáto povinnosť stavebnému úradu z príslušného
ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva ani podľa názoru súdu.

Čo sa týka vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z., konkrétne ustanovenia § 6 ods.
3 v požiadavkách je uvedené, že iba rodinné domy majú medzi sebou povinný voľný priestor, tento
nesmie byť menší ako 7 metrov a vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie
byť menšia ako 2 metre. Túto povinnosť je povinný dodržiavať každý stavebník a táto podmienka bola
určenú aj v stavebnom povolení a to konkrétne v bode 2. týchto podmienok, ktorý hovorí, „rodinný dom

sa osadí 2 m od pozemku parc. č. 3025/4, 2 m od pozemku parc. č. 3063/1, 2 m od pozemku parc. č.
3062/1, 2 m od pozemku parc. č. 3058, k.ú. C. v súlade so situáciou osadenia stavby, ktorú vypracoval
Ing. C. U.“. Z uvedeného vyplýva, že stanovenie podmienky pod bodom 2) je v súlade s ustanovením
§ 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 citovanej vyhlášky sa ustanovenie § 6 vzťahuje jednoznačne aj na zmeny

dokončených stavieb, teda aj prístavby a nadstavby primerane. Pritom sa určia v každom individuálne,
prípadne konkrétne podmienky tak ako tomu bolo tomto konaní v rozhodnutí stavebného úradu pod
bodom 1) - 21).Na základe uvedených skutočností senát krajského súdu žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože jednoznačne dospel k názoru, že neexistujú dôvody na zrušenie
rozhodnutiažalovaného,aniprvostupňovéhosprávnehoorgánu,ktorébolivydanévsúladesozákonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemali v
konaní úspech a žalovaný aj pri úspechu nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznáva.

Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v jedenástich
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.