Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 17, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/142/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109206874
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2109206874.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľa: X. Z.,

narodený X.X.XXXX, J. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Michalička, advokát, Vajslova 2452/11,
Trnava, proti odporcom: 1. H. Z., narodený XX.XX.XXXX, J. XXX, 2. V. Z., narodená X.X.XXXX, J.
XXX, obaja právne zastúpení: Mgr. Milan Petráš, advokát, Einsteinova 25, Bratislava, o odstránenie
neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1., 2. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.192,38

eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám ich právneho zástupcu.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 341,50 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa30.3.2009doručenýmsúdudňa31.3.2009vspojenísdoplnenímnávrhu
zo dňa 4.6.2009 doručeným súdu 8.6.2009 a v spojení s doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009 doručeným
súdu dňa 17.6.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť
spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť

- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X. nachádzajúcu sa na hranici pozemkov
parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 10,54 m od hraničného bodu pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X/ a XXX/X v dĺžke 6,7 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do sedem
cm,
- rozostavanú stavbu rodinného domu z pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúcu sa na hranici pozemkov
parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo vzdialenosti 10,54 m od hraničného bodu pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 9,55 m v smere od hraničného bodu a v šírke od nula do

dvadsaťpäť cm,
- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v
presahu začínajúcom vo vzdialenosti 4,64 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a
XXX/X v dĺžke 12,18 m v smere od hraničného bodu a v šírke od dvadsaťpäť cm do dvadsať cm,
- plot na pozemku parc. č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v
presahu začínajúcom vo vzdialenosti 28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a
XXX/X v dĺžke 31,88 m v smere od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm,

vkatastrálnomúzemíJ.,zapísanýchvkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXaLVč.XXXSprávoukatastraI.,
Katastrálny úrad I. v súlade s vytyčovacím nákresom č. 150/2008 autorizovaného geodeta a kartografa
H.. V. O., všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Podaním zo dňa 10.12.2010 doručeným súdu dňa 10.12.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil
odporcom 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné
náklady odstrániť

- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru
geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba
nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku
parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie
v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod

C“ do bodu D“ a
- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z
odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby
kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H
tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa
znaleckého posudku č. XX/XXXX H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu

D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“,
G“ do bodu H“,
ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Uznesením číslo konania 10C/142/2009-210 zo dňa 16. júla 2012 súd konanie v časti o uloženie
povinnosti odporcom 1., 2. spoločne a nerozdielne odstrániť na vlastné náklady plot na pozemku parc.
č. XXX/X nachádzajúci sa pri hranici pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X v presahu začínajúcom vo
vzdialenosti 28,59 m od hraničného bodu pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X v dĺžke 31,88 m
v smere od hraničného bodu a v šírke do osemdesiatšesť cm, v katastrálnom území J., zapísaných

v katastri nehnuteľností na LV č. XX a LV č. XXX Správou katastra I., Katastrálny úrad I. v súlade s
vytyčovacím nákresom č. 150/2008 autorizovaného geodeta a kartografa H.. V. O., zastavil a pripustil
zmenu návrhu tak, že odporcovia 1., 2. sú povinní povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť
- stavbu z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru

geodézie a kartografie v bode B tak, aby stavba nepresahovala bod B“, v bode C tak, aby stavba
nepresahovala bod C“, v bode D tak, aby stavba nepresahovala bod D“ a zároveň stavbu z pozemku
parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie
v spojnici od bodu B cez bod C do bodu D tak, aby stavba nepresahovala spojnicu bodov B“ cez bod
C“ do bodu D“ a

- kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa znaleckého posudku č. 18/2010 H.. B. B., znalca z
odboru geodézie a kartografie v bode E tak, aby kamenný múr nepresahoval bod E“, v bode F tak, aby
kamenný múr nepresahoval bod F“, v bode G tak, aby kamenný múr nepresahoval bod G“, v bode H
tak, aby kamenný múr nepresahoval bod H“ a zároveň kamenný múr z pozemku parc. č. XXX/X podľa
znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. B. B., znalca z odboru geodézie a kartografie v spojnici od bodu

D cez bod E, F, G do bodu H tak, aby kamenný múr nepresahoval spojnicu bodov D“ cez bod E“, F“,
G“ do bodu H“,
ktorý pozemok je zapísaný Správou katastra I., Katastrálnym úradom I. v katastri nehnuteľností pre
katastrálne územie J. v LV č. XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 541 m2.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 20.9.2012 osobne prítomný právny zástupca
navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na
vlastné náklady odstrániť stavbu z parcely číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2,
ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/
X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu

pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.9.2012 prítomným účastníkom konania a
ich právnym zástupcom.

Podaním urobeným ústne do Zápisnice o pojednávaní dňa 28.5.2013 osobne prítomný právny zástupca
navrhovateľa požiadal o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd uložil odporcom 1., 2. povinnosť na

vlastné náklady odstrániť podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu,
murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu
hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2012 do 30 dní odprávoplatnosti rozsudku, ktorú zmenu návrhu pripustil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
28.5.2013 prítomným účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 30.3.2009, s Doplnením návrhu
zo dňa 4.6.2009, s Doplnením návrhu zo dňa 15.6.2009, s Vyjadrením odporcov zo dňa 26.10.2009,
s Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 10.12.2010, s Vyjadrením odporcu 1. zo dňa 23.5.2013, výsluchom
navrhovateľa a odporcov 1., 2., svedkyne Q. Q., svedka V. K., znalca H.. B. B., oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to najmä s Vytyčovacím náčrtom číslo 150/2008 zo dňa 9.3.2009, s Výpisom

z Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 4.6.2009, s Výpisom z Listu vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 3.6.2009, s Kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 4.6.2009, s
Vytyčovacím náčrtom číslo 224/2000 zo dňa 8.2.2001, s Listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie J. zo dňa 1.4.1999, s Geometrickým plánom číslo 117/2008 zo dňa 3.11.2008, s Výpisom z Listu
vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 11.5.2012, s Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálneúzemieJ.zodňa11.5.2012,sGeometrickýmplánomčíslo10C142-3/2012zodňa18.7.2012,

s Listom vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Listom vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie
J. zo dňa 12.11.2012, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012,
s Notárskou zápisnicou NZ 847/68, N 794/68 zo dňa 26.9.1968, s Pozemnoknižnou vložkou č. XXX
pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012, s Oznámením Obce J. zo dňa 17.4.2013, znaleckým

dokazovaním, oboznámením sa s obsahom spisu Obce J. č. Výst. XX/XXXX, ako i oboznámením sa s
obsahom celého spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že je vlastníkom parciel č. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na
Liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J., keď tieto pozemky kúpil pred 41 rokmi ešte ako

slobodný, vlastní ich vo výlučnom vlastníctve a spolu s manželkou A. Z. postavili na nich rodinný dom a
hospodárskubudovu.Navrhovateľžiadaoodstránenieprístavby,plotu,ktorézasahujúnajehopozemok.
Prístavbu k rodinného domu odporcov 1., 2. začali odporcovia 1., 2. stavať na jar 2008, plot na parcele
č. XXX/X postavili odporcovia 1., 2. asi v roku 1969, plot na parcele č. XXX/X postavili odporcovia 1., 2.
asi v roku 1969. V čase, keď začali odporcovia 1., 2. stavať prístavbu k rodinnému domu, navrhovateľ

upozorňoval odporcu 1., že stavia na jeho pozemku, že stavia bez stavebného povolenia. a potom podal
sťažnosť na stavebný úrad. Pôvodná stavba na pozemku odporcov 1., 2. bola hospodárska budova
- dreváreň a prístavba k rodinnému domu odporcov 1., 2. nie je vybudovaná na hraniciach pôvodnej
hospodárskej budovy. Navrhovateľ zistil asi v roku 1980, že plot, ktorý žiada odstrániť, stojí na jeho
pozemku.

Odporca1.vkonaníuviedol,žeparceluč.XXX/Xač.XXX/Xvlastníonvpodiele1677/4320 aodporkyňa
2. v podiele 2643/4320 a sú zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J.. Na parcele č.
XXX/X stojí rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý rodinný dom vlastnia odporcovia 1., 2. v polovici a bol
postavený v roku 1958. Prístavbu k rodinnému domu začali odporcovia 1., 2. stavať na jar 2008 presne

na hraniciach pôvodnej hospodárskej budovy, ktorá tam stála ešte v čase ešte, keď bol odporca 1. dieťa.
Zaprístavbousanachádzakamennýmúrik,ktorýbolpostavenýasivroku1998nazákladochpôvodného
plota. Tiež sa tam nachádza aj plot z pletiva na betónových základoch. Pôvodný plot bol postavený spolu
so starým domom. Navrhovateľ nikdy neupozornil odporcu 1., že stavia na jeho pozemku.

Odporkyňa 2. v konaní uviedla, že parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X kúpili s manželom po sobáši
niekedy po roku 1955, rodinný dom spolu s hospodárskou budovou začali s manželom stavať po sobáši.
Plot na hranici pozemkov s navrhovateľom postavili odporkyňa 2. s manželom asi pred 40 rokmi, tvorí ho
betónový základ a pletivo. Hospodársku budovu, na mieste ktorej stojí dnes prístavba, začali s odporcom
1. búrať asi pred dvomi rokmi a na jar v roku 2008 začali s výstavbou prístavby. Navrhovateľ nikdy

nevyzýval odporcov 1., 2., aby odstránili prístavbu a plot.

Znalec H.. B. B. v konaní uviedol, že podľa Znaleckého posudku č. 18/2010 zistil, že dom odporcov 1.,
2. zasahuje do pozemkov navrhovateľa, jedná sa o plochu označenú modrou farbou. Zelenou farbou sú
vyznačené plochy, ktoré užíva navrhovateľ na úkor odporcov 1., 2.. Znalec ďalej uviedol, že spoľahlivosť

presnosti merania je daná mapovým podkladom, z ktorého znalec vychádzal, keď meranie vykonával
polárne elektronickým pásom a GPS. V katastrálnom území J. v súčasnosti prebieha register obnovenej
evidencie pozemkov a prebieha v súčasnosti presné meranie. Pri porovnaní údajov z mapy a dvoch
meraní v teréne znalec došiel k záveru, že posun v teréne je tak, ako to zakreslil znaleckom posudku.Pri meraní znalec postupoval tak, že si zobral originál katastrálnu mapu z archívu, ktorá nie je používaná
a bola meraná stolovou metódou, tzv. priesečníkom. Túto mapu znalec natransformoval a oskenoval,
potom určil hranice pozemkov v počítači a kontroloval plochy uvedené v pozemkovej knihe. Tieto údaje

znalec potom vložil do zariadenia GPS, ktorý obsahuje poľný počítač a priamo v teréne porovnával a
zisťoval, či tam je posun, alebo nie je posun, nakoľko mal presné podklady z mapy a z družíc.

Svedkyňa Q. Q. v konaní uviedla, že odporca 1. je jej bratom a navrhovateľ je sused odporcu 1.. Pôvodný
rodičovský dom bol postavený v rokoch 1958 až 1960. Následne bola pristavená k rodičovskému domu

jedna izba v rokoch 1987 - 1988. Asi pred 5 rokmi odporca 1. zbúral šopu, chlievy a poľnú latrínu
a uskutočnil na tom istom mieste ďalšiu prístavbu. Šopa a chlievy boli postavené odvtedy, ako bol
postavený pôvodný rodičovský dom. Pozemok odporcov 1., 2. bol oplotený, bol tam múrik a pletivo,
pravdepodobne tento plot staval otec.

Svedok V. K. v konaní uviedol, že odporca 1. je jeho druhý sused a navrhovateľ je jeho tretí sused.

Za svedkom bol odporca 1., aby sa išiel pozrieť na hospodársku budovu, či sa dá opraviť, jednalo
sa o hospodársku budovu, ktorá bola stará 50 rokov a bola postavená zo zbytkov tehál a kameňa.
Svedokhospodárskubudovunebúral,stavallennovémúry.Novémúrysastavalinazákladochpôvodnej
hospodárskej budovy v roku 2008. Prístavbu postavili asi za jeden rok. Základ hospodárskej budovy
bol z kameňa a betónu. Zo strany navrhovateľa nebol múr posunutý ani o milimeter k nemu, stavalo sa

na pôvodných základoch. Pri stavaní múru ešte uskočili smerom 5 cm k odporcom 1., 2..

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č.
176/1-záhrady, vo výmere 1210 m2, parcelu č. 176/2-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2,
parcelu č. 176/3-zatavané plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcelu č. 176/4-zastavané plochy a

nádvoria, vo výmere 71 m2, vlastní navrhovateľ v celosti.

Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný
dom súpisné číslo na parcele č. XXX/X a hospodársku budovu na parcele č. XXX/X vlastní navrhovateľ
a A. Z., rodná B., narodená X.X.XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti.

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že parcelu č.
XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, parcelu č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489
m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1677/4320-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v
spoluvlastníckom podiele 2643/4320-in vzhľadom k celku.

Z vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že rodinný dom súpisné
číslo XXX na parcele č. XXX/X, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom k celku
a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 1/2-ica vzhľadom k celku.

Zo Znaleckého posudku č. 18/2010 zo dňa 11.11.2010 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, vyplýva, že hranica skutočnej držby susedných pozemkov
parcelač.XXX/X,č.XXX/Xaparcelač.XXX/X,č.XXX/X,katastrálneúzemieJ.,jeoprotiprávnemustavu
zobrazená v katastrálnej mape zmenená. Rozostavaná stavba rodinného domu a plotu vo vlastníctve
odporcov 1., 2. zasahuje na pozemok vo vlastníctve navrhovateľa (v prílohe znaleckého posudku sú

zobrazené plochy vyznačené modrou farbou), resp. v zadnej časti záhrady odporcovia 1., 2. postavili plot
na nesprávnom mieste, čím zasahujú do svojho vlastníctva (v prílohe znaleckého posudku sú zobrazené
plochy vyznačené zelenou farbou).

Zo Znaleckého posudku č. 23/2013 zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného H.. Y. F., znalcom pre odbor

stavebníctvo,odvetviepozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,vyplýva,ževekpôvodnéhodomu
je 53 rokov, vek podpivničenej prístavby č. 1 je 26 rokov, vek rozostavanej prístavby č. 2 sú 3 roky, vek
kamenného múrika je 14 rokov a vek pôvodného zadného plota je 42 rokov. Podpivničená prístavba
č. 1 bola kompletne vrátane základov vybudovaná v roku 1987, nová rozostavaná prístavba č. 2 bola
na ľavej strane zo strany dvora navrhovateľa založená v zemnej časti základov väčšinou na pôvodných

základoch z roku 1960, zo strany odporcov na nových základoch z roku 2008. Kamenný múrik bol
postavený na pôvodných základoch z roku 1971. Zo strany dvora navrhovateľa na parc. č. 176/2 bol
navrhovateľom v roku 1985, t. j. pred začiatkom budovania oboch prístavieb odporov 1., 2., vybudovaný
súvislý betónový obrubník, ktorý bol tesne pribetónovaný k vtedajším stavbám. Súčasné stavby taktiežtesne nadväzujú na obrubník, ktorý existuje v pôvodnom stave dodnes, z čoho vyplýva, že pôvodné
stavby pred rokom 1985 boli ľavou hranou osadené totožne s terajšími stavbami.

Z Geometrického plánu na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012
zo dňa 18.7.2012 vyhotoveného H.. B. B., znalcom pre odbor geodézia a kartografia, odvetvie geodézia,
vyplýva, že z parciel č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 234 m2, č. XXX/X-záhrady, vo
výmere 1489 m2, boli vytvorené nové parcely č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 195
m2, č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1337 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 166 m2,

č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2, a z parciel č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1210
m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, č. XXX/X-zatavané plochy a nádvoria, vo
výmere 167 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71 m2, boli vytvorené nové parcely č.
XXX/X-záhrady, vo výmere 1212 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 556 m2, č. XXX/
X-zastavené plochy a nádvoria, vo výmere 135 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
71 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 20 m2.

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom 1., 2.
odstrániť na vlastné náklady podpivničenú stredovú prístavbu, rozostavanú nepodpivničenú prístavbu,
murovaný plot z lomového kameňa, plot na betónových základoch s pletivom z parcely číslo 176/5 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená Geometrickým plánom na úpravu

hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo XXCXXX-X/XXXX zo dňa 18.7.2010 do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Podľa ustanovenia § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1982, ak zriadi
na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať

na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať,
len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný
stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 30.6.1988,

ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený
užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe,
alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku (§ 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku
zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili
dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene.

Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý
je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.

Podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa ustanovenia § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré
je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa ustanovenia § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do

31.3.1964 vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v
socialistickom vlastníctve.

Podľa ustanovenia § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964 vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite

tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.Podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu
dobu predchodcu.

Podľa ustanovenia § 143 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom do
31.3.1964 držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom

do 31.3.1964, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 31.3.1964 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa ustanovenia § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda
vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia

prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno
prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto
častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983

do 31.12.1991 takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec,
ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno
nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991dodobypodľaodsekov1a2siobčanmôžezapočítaťdobu,poktorújehoprávnypredchodca
mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ustanovenia § 507 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.1983 do

31.12.1991 do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992, ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992

oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,

ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.1.1992 do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území J., zapísaných v Liste vlastníctva číslo XX ako parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere

1210 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 541 m2, parcela č. XXX/X-zatavané
plochy a nádvoria, vo výmere 167 m2, parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 71
m2, ktoré pozemky pôvodne vedené v Pozemnoknižnej vložke číslo XXX pre katastrálne územie J.
ako parcela č. 176 - záhrada, vo výmere 19 á, 89 m2 nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 26.9.1968.
Navrhovateľ a manželka A. Z., rodená B., vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v celosti

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané v Liste vlastníctva číslo XX ako
rodinnýdomsúpisnéčísloXXXnaparceleč.XXX/Xahospodárskabudovanaparceleč.XXX/Xstým,že
rodinnýdomnaparceleč.XXX/XbolskolaudovanýkolaudačnýmrozhodnutímOkresnéhoúradu,odboru
životného prostredia, dňa 14.11.2000 pod číslom G XXXX/XXXXX/ŽP-SP/Pa a prístavba k rodinnému
domu s terasou na parcele č. XXX/X a hospodárska stavba na parcele č. XXX/X boli skolaudované
Rozhodnutím R. J. zo dňa 1.4.2009 Č.: Výst. X/XXXX/Zá-XX s právoplatnosťou ku dňu 22.5.2009.

Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané
v Liste vlastníctva číslo XXX, ako parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
234 m2, parcela č. XXX/X-záhrady, vo výmere 1489 m2, vlastní odporca 1. v spoluvlastníckom
podiele 1677/4320-in vzhľadom k celku a odporkyňa 2. v spoluvlastníckom podiele 2643/4320-in

vzhľadom k celku, keď odporca 1. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1677/4320-ín vzhľadom k celku
na základe Rozhodnutia o prejednaní dedičstva č. 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2.
nadobudla spoluvlastnícky podiel 161/720-ín (966/4320-ín) vzhľadom k celku dedením dňa 22.12.1939,
spoluvlastnícky podiel 182/720-ín vzhľadom k celku (1092/4320-ín) kúpnou zmluvou zo dňa 11.3.1958
a spoluvlastnícky podiel 585/4320-ín vzhľadom k celku kúpnou zmluvou zo dňa 3.6.1958. Odporca

1. a odporkyňa 2. vlastnia každý v polovici nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území J.
zapísanú v Liste vlastníctva číslo XXX rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X s tým,
že odporca 1. nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na základe Rozhodnutia o prejednaní dedičstva
po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX, č. 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991 a odporkyňa 2. nadobudla svoj
spoluvlastnícky podiel titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s manželom X.

Z., zomrelým XX.X.XXXX, v dedičskom konaní spisová značka 3D 2656/90. Zo skutkových zistení
vyplynulo, že na rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X (pôvodne vedený pod súpisným
číslo XX na parcele č. XXX) bolo vydané Miestnym národným výborom v J. Rozhodnutie o povolení
užívať budovu zo dňa 19.10.1960 značka: Výst. 2/1960 pre X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého
XX.X.XXXX, ktorý bol otcom odporcu 1. a manželom odporkyne 2.. Dňa 18.8.1980 oznámil Miestny

národný výbor W. pod číslom: XXX/XXXX odporkyni 2. a jej manželovi X. Z., zomrelému XX.X.XXXX,
že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - zhotovenie kúpeľne a prevedenie montáže
vodovodu v rodinnom dome súpisné číslo XXX. Dňa 20.3.2008 oznámila Obec J. pod Sp. zn.: 194/2008
odporcovi 1., že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby - hospodárska budova a stavebná
úprava stavby.

Prvotnú otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť, bolo zistenie, kedy boli postavené stavby odporcov 1.,
2., ktoré žiada navrhovateľ odstrániť z jeho pozemku, keďže účastníci konania sa nezhodli na veku
stavieb. Za týmto účelom nariadil súd znalecké dokazovanie, keď zo Znaleckého posudku číslo 23/2013
zo dňa 22.2.2013 vyhotoveného znalcom H.. Y. F., znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola postavená
v roku 1987, nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný plot z
lomového kameňa bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot s betónovým základom a pletivom
bol postavený v roku 1971.

Za neoprávnenú stavbu podľa ustálenej judikatúry z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať
takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam
zriadiť. Pri posudzovaní otázky, či sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka,
je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle,
avšak otázku vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená,

je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe.
Sporný pôvodný zadný plot s betónovým základom a pletivom bol postavený v roku 1971 a v dobe jeho
zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom do 31.12.1982. Sporná podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987 a vdobe jej zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom do 30.6.1988. Ustanovenie § 221 Občianskeho zákonníka v znení platnom a
účinnom do 31.12.1982 a ustanovenie § 221 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

do 30.6.1988 neoprávnenú stavbu vymedzovalo zhodne ako stavbu, ktorú zriadil občan na pozemku,
ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel. Sporný murovaný
plot z lomového kameňa bol postavený v roku 1999, sporná nepodpivničená rozostavaná prístavba
bola postavená v roku 2010 a v dobe ich zriadenia upravoval vyporiadanie neoprávnenej stavby § 135c
ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, ktorý neoprávnenú stavbu vymedzoval ako stavbu

zriadenú niekým na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti
uvedených stavieb vychádzal zo zistenia, že stavby stoja na novovytvorenej parcele č. XXX/X, ku ktorej
je vlastníctvo v katastri nehnuteľností vedené v prospech navrhovateľa.

Odporcovia 1., 2. v konaní uvádzali, že sporné stavby, ktoré žiada navrhovateľ odstrániť, stoja na
novovytvorenej parcele č. XXX/X, ktorá vlastnícky patrí odporcom 1., 2., nakoľko vlastníctvo k uvedenej

parcele vydržali. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. odporkyňa 1. s manželom X. Z., zomrelým XX.X.XXXX,
užívali svoje pozemky vrátane novovytvorenej parcely č. XXX/X od výstavby rodinného domu s
vedľajšími stavbami a s oplotením a odporca 1. ako dedič po X. Z., zomrelom XX.X.XXXX, pokračoval v
ich užívaní spolu s odporkyňou 2. po smrti X. Z., zomrelého XX.X.XXXX. V tejto súvislosti opätovne súd
vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, ktoré za týmto účelom nariadil, že pôvodný rodinný dom

odporcov 1., 2. bol postavený v roku 1960, podpivničená stredová prístavba bola postavená v roku 1987,
nepodpivničená rozostavaná prístavba bola postavená v roku 2010, murovaný plot z lomového kameňa
bol postavený v roku 1999 a pôvodný zadný plot na betónových základoch s pletivom bol postavený
v roku 1971. Odporcovia 1., 2. poukazovali na skutočnosť, že podpivničená stredová prístavba
bola postavená na betónových základoch pôvodného prístrešku k rodinnému domu, nepodpivničená

stredová prístavba bola postavená na základoch pôvodnej hospodárskej budovy a murovaný plot z
lomového kameňa bol postavený na základoch pôvodného plota, ktorú skutočnosť navrhovateľ popieral
a naopak tvrdil, že pri ich výstavbe boli posunuté hranice medzi susednými pozemkami smerom k
nemu. Uvedenou otázkou sa opätovne zaoberal vo veci ustanovený znalec, keď zo znaleckého posudku
vyplynulo, že podpivničená stredová prístavba bola kompletne vrátane základov postavená v roku 1987,

nepodpivničená rozostavaná prístavba bola založená v zemnej časti základov väčšinou na pôvodných
základoch z roku 1960 a murovaný plot z lomového kameň bol postavený na pôvodných základoch z
roku 1971. Tiež z výpovede svedka V. K. vyplynulo, že nepodpivničenú rozostavanú prístavbu vystaval
na základoch pôvodnej hospodárskej budovy po jej zbúraní a dokonca pri stavaní múra „uskočili“ 5
cm smerom k odporcom 1., 2.. Vzhľadom na uvedené zistenia a vykonané dôkazy považoval súd za

preukázané, že odporkyňa 1. a odporca 2. ako právny nástupca X. Z., zomrelého XX.X.XXXX, užívajú
na novovytvorenej parcele číslo 176/5 pôvodný zadný plot na betónových základoch s pletivom a z časti
na jeho mieste, resp. základoch, postavený v roku 1999 murovaný plot z lomového kameňa od roku
1971, podpivničenú stredovú prístavbu od roku 1987, pôvodnú hospodársku budovu a na jej miestne
následne postavenú nepodpivničenú rozostavanú prístavbu od roku 1960 v nezmenenom stave, teda v

rozsahu uvedených stavieb užívajú aj novovytvorenú parcelu č. 176/5.

Začiatok vydržacej doby je tak datovaný rokom 1960 vo vzťahu k hospodárskej budove a na jej miestne
následne postavenej nepodpivničenej rozostavanej prístavby, rokom 1971 vo vzťahu k pôvodnému
zadnému plotu na betónových základoch s pletivom a z časti na jeho mieste postavenému murovanému

plotu z lomového kameňa, rokom 1987 vo vzťahu k podpivničenej stredovej prístavbe.

Tvrdené nastúpenie do držby tak súd posúdil podľa právneho predpisu účinného v roku 1960, 1971,
1987, ktorý upravoval daný právny inštitút. Predovšetkým je potrebné ešte zdôrazniť, že odporca 1.
užíval pozemky titulom dedenia, odporkyňa 2. užívala pozemky z časti titulom dedenia a z časti titulom

kúpy. Keďže začiatok vydržacej doby bol datovaný vo vzťahu k sporným stavbám rôzne, a to na rok
1960, na rok 1971 a na rok 1987, bolo potrebné posúdiť nastúpenie do držby podľa právnych predpisov
účinných v uvedených rokoch, ktorými boli Občiansky zákonník zákon č. 141/1950 Zb. účinný od
1.1.1951 a Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal odstránenia stavieb na novovytvorenej parcele číslo
XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, ktorá bola odčlenená Geometrickým plánom
na úpravu hranice medzi pozemkami p. č. XXX/X a XXX/X číslo 10C142-3/2012 zo dňa 18.7.2010 z
parcely vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa číslo XXX/X-zastavané plochy a nádvoria, vo výmere541 m2, zapísanej v Liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie J.. Navrhovateľ dôvodil tým, že
stavby nachádzajúce sa na novovytvorenej parcele číslo XXX/X v jeho vlastníctve, a to podpivničená
stredová prístavba, nepodpivničená rozostavaná prístavba, murovaný plot z lomového kameňa a plot

na betónových základoch s pletivom, sú neoprávnenými stavbami postavenými odporcami 1., 2. na jeho
pozemku bez jeho súhlasu a zároveň sú aj čiernymi stavbami postavenými bez stavebného povolenia.
Odporcovia 1., 2. sa bránili tvrdením, že realizácia výstavby nepodpivničenej rozostavanej prístavby
sa začala v apríli 2008 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy postavenej ešte pred výstavbou
rodinnéhodomu,murovanýplotzlomovéhokameňabolpostavenývroku1998nazákladochpôvodného

plota, plot s betónovým základom a pletivom bol postavený 5 alebo 6 rokov po ukončení výstavby
rodinného domu a podpivničená stredová prístavba bola postavená v rokoch 1986 - 1987 na starom
základe pôvodného prístrešku s tým, že rodinný dom bol postavený odporkyňou 2. spolu s jej manželom
X. Z., zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1958. Podľa tvrdení odporcov 1., 2. mali odporkyňa 2. a jej
manžel X. Z., zomrelý XX.X.XXXX, následne aj odporca 1., pozemky parcela č. XXX/X a č. XXX/X v
nepretržitej držbe, pričom boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im uvedené pozemky

podnehnuteľnosťamipatria,držbabolavždyoprávnenáanerušená,apretoprístavbykrodinnémudomu
odporcov 1., 2. a časti oplotenia nie sú neoprávnenými stavbami, nakoľko sú postavené na pozemkoch
v ich vlastníctve, ku ktorým vlastníctvo nadobudli vydržaním.

Pokiaľ ide o inštitút vydržania podľa Občianskeho zákonníka zo dňa 25.10.1950 s účinnosťou od

1.1.1951, tzv. Stredný občiansky zákonník, inštitút vydržania bol upravený v ustanovení § 115 - 118
a v ustanovení § 143 a nasl. bola definovaná držba. Medzi podmienky vydržania patrili držba veci
v zmysle § 143 Stredného občianskeho zákonníka, držba musela byť oprávnená v zmysle § 145
Stredného občianskeho zákonníka, teda držiteľ musel byť v dobrej viere, že mu vec patrí, pričom v
pochybnostiach sa predpokladalo, že držba bola oprávnená, ďalej spôsobilý predmet vydržania, teda

vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nescudziteľným veciam v socialistickom vlastníctve
štátu a ľudových družstiev. Vydržacia doba bola stanovená pri nehnuteľnostiach na desať rokov. V
tomto prípade bola predmetom vydržania nehnuteľnosť, a to časť novovytvorenej parcely číslo XXX/
X, na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch
pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, teda predmetom vydržania bol spôsobilý predmet, nakoľko

sa nejednalo o vec - pozemok v socialistickom vlastníctve. Odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, postavili pôvodnú hospodársku budovu v roku 1960, od jej výstavby
ju spoločne užívali až do smrti X. Z. v roku 1990, kedy vstúpil do jej užívania odporca 2. a na jar 2008
pôvodnú hospodársku budovu odporcovia 1., 2. zbúrali a na jej základoch vybudovali dnes stojacu
nepodpivničenú rozostavanú prístavbu. Pôvodnú hospodársku budovu postavenú v roku 1960 využívali

odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, k hospodárskym účelom
súvisiacim s užívaním ich rodinného domu a priľahlých pozemkov, riadne platili za rodinný dom a priľahlé
pozemky po celú dobu ich užívania dane. Spornú časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X tak nielen
fakticky ovládali, ale nakladali s ňou ako s vlastnou v právnom slova zmysle. Zistené okolnosti objektívne
nasvedčujú tomu, že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, užívali

časť novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza nepodpivničená rozostavaná
prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, v dobrej
viere a pri normálnej opatrnosti, že im patrí po celú vydržaciu dobu. Odporkyňa 2. v konaní tvrdila, že ju
počas užívania tejto spornej časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X navrhovateľ nikdy neupozorňoval,
že užíva jeho vlastníctvo. Sám navrhovateľ v konaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie,

že držba odporkyne 1. a jej manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého 13.9.1990, bola
neoprávnená, resp. že by prestali byť obaja so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vec
patrí. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia navrhovateľa sú
dôvodné,apokiaľichnavrhovateľvkonaníjednoznačnenepreukáže,nemôžesanazákladeskutkového
stavu uvedeného v návrhu domáhať požadovaného nároku. Podľa názoru súdu sa navrhovateľovi
nepodarilo vôbec preukázať, že by odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý

XX.X.XXXX, pri užívaní pôvodnej hospodárskej budovy postavenej v roku 1960 na jeho pozemku
boli neoprávneným držiteľmi, keďže navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní.
Navyšeprocesnýmdôsledkomnepreukázanianeoprávnenostidržby,jevzmysle§145ods.2Strednéhoobčianskeho zákonníka predpoklad, že ich držba bola oprávnená. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
má súd za preukázané, že vydržacia doba vo vzťahu k časti novovytvorenej parcely číslo 176/5,
na ktorej sa nachádza nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch

pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, ktorá tak začala plynúť odporkyni 2. a jej manželovi X.
Z., narodenému XX.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, v roku 1960, uplynula v roku 1970. Znamená to,
že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo
k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná
prístavba postavená v roku 2010 na základoch pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním

v roku 1970.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou vydržania k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes
nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku 1971 a podpivničená stredová
prístavba postavená v roku 1987 odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým
XX.X.XXXX, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 odporcami 1., 2. na pôvodných

základoch z roku 1971. Občiansky zákonník zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 nepoznal ako
samostatný právny inštitút držbu, a preto nepoznal ani vydržanie, ktoré bolo založené na oprávnenej
držbe. Až novela prevedená zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 a platná do 31.12.1991
opätovne upravila inštitút vydržania (§ 135a v spojení s § 507a ods. 3). Pre vydržanie sa započítala aj
doba, počas ktorej občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento

čas neskončil skôr než uplynutím jedného roka. Prvé vydržanie preto mohlo nastať až k 1. aprílu
1984. Podľa tejto úpravy bola však možnosť vydržania značne obmedzená, lebo k pozemku alebo
jeho časti nadobudol vlastníctvo štát a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Vydržacia doba u vydržania pozemkov bola desať rokov a
objekt vydržania mohol byť len taký pozemok, ktorý mohol byť predmetom zriadenia osobného užívania

pozemku podľa § 199 ods. 1. Pokiaľ išlo o požiadavku kvalifikovanej držby, držiteľ musel mať vydržovanú
vec vo svojej moci a nakladať s ňou ako so svojou vlastnou, a to v dobrej viere, že mu vec patrí, to
všetko po celú dobu vydržacej doby. Novela Občianskeho zákonníka zrealizovaná zákonom č. 509/1991
účinnáod1.1.1992podstatnerozšírilamožnostinadobudnutiavlastníctvaknehnuteľnostiamvydržaním.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.1992) treba vzťahy vzniknuté pre 1.

januárom 1992 posudzovať podľa predpisov platných pred touto novelou a ako bolo konštatované vyššie
následkomvydržaniavzmyslenovelyprevedenejzákonomč.131/1982Zb.účinnejod1.4.1983aplatnej
do 31.12.1991 je vznik vlastníckeho práva štátu k vydržanému pozemku alebo jeho časti a druhým
následkom bol vznik práva vydržateľa na zriadenie práva osobného užívania pozemku alebo jeho časti,
resp. na uzavretie dohody s následnou registráciou podľa § 205 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu

dohody o osobnom užívaní pozemku však do účinnosti zákona č. 509/1991 nedošlo, a ani nemohlo
dôjsť, keďže k vytvoreniu parcely číslo XXX/X došlo až v priebehu tohto konania, a preto súd ďalej
zisťoval, či boli splnené podmienky vydržania podľa nasledujúceho právneho predpisu.

Vydržanie v platnom Občianskom zákonníku po novele z roku 1991 je definované v ustanovení § 134

ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). V zmysle § 134
ods. 3 Občianskeho zákonníka sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Inštitút vydržania sa tak stáva jedným zo všeobecných spôsobov nadobudnutia vlastníctva
zo zákona, pričom pri nehnuteľnostiach sa nerozlišuje, či ide o stavby alebo pozemky. Medzi podmienky
vydržania patrí oprávnená držba podľa § 130 Občianskeho zákonníka, uplynutie stanoveného času
podľa 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spôsobilý predmet vydržania v zmysle § 134 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, je oprávneným držiteľom ten, kto je vzhľadom

na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Vo vzťahu k sporným častiam novovytvorenej
parcely číslo 176/5, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových základoch s pletivom postavený
v roku 1971 a podpivničená stredová prístavba postavená v roku 1987, murovaný plot z lomového
kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku 1971, súd konštatuje, že sa jedná o
spôsobilý predmet vydržania, nakoľko novovytvorená parcela číslo XXX/X nie je vecou, ktorá môže byť

predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb. Pokiaľ ide o oprávnenosť držby platí
to, čo bolo uvedené vyššie vo vzťahu k vydržaniu podľa Stredného občianskeho zákonníka, nakoľko
odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a následne s odporcom
1. uskutočňovali nikým nerušený výkon držby vlastným užívaním sporných častí novovytvorenej parcelyčíslo XXX/X. Ak by aj vznikla pochybnosť o oprávnenosti držby, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že
držba je oprávnená (§ 130 os. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka), ktorú vyvrátiteľnú domnienku sa
nepodarilo navrhovateľovi vyvráti. Navrhovateľ síce tvrdil, že odporcov 1., 2. upozorňoval, že stavajú

na jeho pozemku, avšak toto tvrdenie napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho
zákonníka nijakým spôsobom nepreukázal a ani nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka je umožnené započítanie vydržacej doby
pred 1.4.1983 v celom rozsahu, a to tak vlastnej, tak aj predchodcovej s tým, že vydržacia doba
nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roku po 1.4.1983, teda dňom 31.3.1984 s tým, že zápočet

držby sa vzťahuje aj na držbu pozemkov, ktoré predtým nemohli byť vydržané. Podľa § 872 ods. 6
Občianskeho zákonníka možno započítať i dobu, po ktorú bola vec v oprávnenej držbe pred 1.1.1992,
a to aj v prípade, že už došlo k vydržaniu pozemkov pre štát a k vzniku práva držiteľa na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov s tým, že účinky vydržania mohli nastať najskôr 1.1.1992, ak boli
splnené všetky zákonné podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V zmysle ustálenej
judikatúry do držby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné pre účely vydržania

započítať aj dobu, po ktorú držiteľ vec držal pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že šlo o vec v štátnom
vlastníctve. Vlastníkom nehnuteľnosti sa dňom 1.1.1992 stane ten, kto má nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe po dobu desať rokov, a to aj v prípade, že stal oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Vo vzťahu k
sporným častiam novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza plot na betónových
základoch s pletivom postavený v roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku

1999 na pôvodných základoch z roku 1971, postavené odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným
XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, tak súd konštatuje (vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností
ohľade započítania držby), že vydržacia doba im uplynula dňa 1.1.1992. Vo vzťahu k spornej časti
novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa dnes nachádza podpivničená stredová prístavba
postavená v roku 1987 súd konštatuje, že vydržacia doba uplynula odporkyni 2. a odporcovi 1. ako

právnemu nástupcovi X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v roku 1997. Znamená to,
že odporkyňa 2. a jej manžel X. Z., narodený XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo
k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch
s pletivom postavený v roku 1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na
pôvodných základoch z roku 1971, vydržaním dňa 1.1.1992 a odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli

vlastníctvo k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená
stredová prístavba postavená v roku 1997.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporkyňa 2. s manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX,
zomrelým XX.X.XXXX, nadobudli vlastníctvo vydržaním k časti novovytvorenej parcely číslo XXX/X, na

ktorej sa nachádza dnes nepodpivničená rozostavaná prístavba postavená v roku 2010 na základoch
pôvodnej hospodárskej budovy z roku 1960, vydržaním v roku 1970 a k časti novovytvorenej parcely
číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes plot na betónových základoch s pletivom postavený v roku
1971, murovaný plot z lomového kameňa postavený v roku 1999 na pôvodných základoch z roku
1971, vydržaním dňa 1.1.1992, odporca 1. a odporkyňa 2. nadobudli vlastníctvo k časti novovytvorenej

parcely číslo XXX/X, na ktorej sa nachádza dnes podpivničená stredová prístavba postavená v roku
1997. Právnym dôvodom oprávnenej držby bolo u odporkyne 2. dedičstvo, kúpa, u X. Z., narodeného
XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, kúpa a u odporcu 1. dedičstvo po jeho otcovi X. Z., narodenom
XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, ktoré skutočnosti vyplynuli z Pozemnoknižnej vložky číslo XXX pre
katastrálne územie J. a Rozhodnutia o dedičstve číslo 3D 2656/90-10 zo dňa 20.5.1991. Ich dobrá viera

vyplynula z presvedčenia, že pozemok, na ktorom sa nachádzajú sporné stavby im patrí, v nezmenenom
stave ho užívali bez pochybností od výstavby pôvodného rodinného domu a v priebehu vydržacej doby
sa neoboznámili so skutočnosťami, ktoré mohli objektívne vyvolať pochybnosť tom, že im pozemok
nepatrí. Až v priebehu tohto konania, teda po uplynutí vydržacej doby, bol vyhotovený znalecký posudok,
zktoréhojednoznačnevyplynulo,žespornéstavbysanachádzajúnapozemku,kuktorémujevlastníctvo

zapísané v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľa a následne bol vyhotovený aj geometrický
plán na oddelenie tejto časti pozemku pre jeho presnú špecifikáciu. Odporkyňa 1. s manželom X. Z.,
narodeným XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 1. sa tak chopili držby časti susedného
pozemku - v konaní novovytvorenej parcely číslo XXX/X v rozsahu, resp. vo výmere, 20 m2. Právnym
titulom bol v tomto prípade nadobúdací titul k skutočne vlastneným pozemkom a tento tzv. putatívny titul

je podľa názoru súdu postačujúci. Celková výmera pozemkov vo vlastníctve najskôr odporkyne 1. a jej
manžela X. Z., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, potom vo vlastníctve odporcov 1., 2. je
1723 m2 (234 m2 + 1489 m2), z toho výmera časti susedného pozemku 20 m2 predstavuje 1,16 % . S
poukazom na pomer skutočne nadobudnutých pozemkov odporkyňou 2. s manželom X. Z., narodenýmXX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporcom 1. a skutočne držaného pozemku je podľa názoru súdu
takéto prekročenie plochy pri zachovaní obvyklej opatrnosti bezvýznamné a omyl vydržateľov možno
považovať za omluviteľný. O omluviteľnosti právneho omylu svedčí nepochybne aj fakt, že pôvodný plot

medzi susednými pozemkami postavený odporkyňou 2. a jej manželom X. Z., narodeným XX.X.XXXX,
zomrelým XX.X.XXXX, v roku 1971 v zadnej časti záhrady zasahuje do ich vlastníctva, ako vyplynulo zo
Znaleckého posudku číslo 18/2010 (plocha vyznačená zelenou farbou), teda časť záhrady odporcov 1.,
2. - parcela číslo 175/2 je užívaná navrhovateľom. Z vykonaného dokazovania tak dospel súd k záveru,
že podmienky vydržania boli splnené.

Po vyriešení predbežnej otázky vlastníctva k novovytvorenej parcele číslo XXX/X sa súd ďalej zaoberal
požiadavkou navrhovateľa na odstránene sporných stavieb z novovytvorenej parcely číslo XXX/X.
Uvedená parcela nie vlastníctvom navrhovateľa, a preto navrhovateľ nie je ani oprávnený domáhať
sa odstránenia sporných stavieb z tejto parcely. Sporné stavby nie sú ani neoprávnenými stavbami,
nakoľko sa nachádzajú na pozemku, ktorý vydržali odporkyňa 1. s manželom X. Z., narodeným

XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, a odporca 2.. Navrhovateľ poukazoval tiež na skutočnosť, že
sporné stavby na novovytvorenej parcele číslo XXX/X boli postavené bez stavebného povolenia, ktoré
tvrdenie považoval súd za právne irelevantné k predmetu sporu. Samotná skutočnosť, či stavebník mal
stavebné povolenie alebo nemal, nie je totiž pre kvalifikáciu neoprávnenej stavby rozhodujúca a stavbu
nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov je potrebné odlišovať od stavby postavenej

neoprávnene. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol považujúc
ho za neopodstatnený.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešným odporcom 1., 2. priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.192,38

eura. Odporcovi 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 42,79
eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa
26.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2009) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojní s § 13 ods. 2
vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2012,
20.9.2012, 20.11.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za

2 úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.5.2013, účasť
na pojednávaní dňa 28.5.2013) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.
z., za 1 úkon právnej služby á 7,51 eura (účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo
rozhodnutie)podľa§11ods.1písm.a)vspojenís§13ods.2,§15ods.5písm.b)vyhl.č.655/2004Z.z.,
3-krát režijný paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura a 3-krát režijný paušál á 7,81 podľa §

16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a odporkyni 1. priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony
právnej služby á 42,79 eura (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.10.2009, písomné podanie na súd -
vyjadreniezodňa26.10.2009,účasťnapojednávanídňa26.11.2009)podľa§11ods.1písm.a)vspojení
s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 3 úkony právnej služby á 29,35 eura (účasť na pojednávaní dňa
10.5.2012, 20.9.2012, 20.11.2012) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004

Z. z., za 2 úkony právnej služby á 30,04 eura (písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.5.2013,
účasť na pojednávaní dňa 28.5.2013) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z. z., za 1 úkon právnej služby á 7,51 eura (účasť na pojednávaní dňa 17.6.2013, pri ktorom sa vyhlásilo
rozhodnutie) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2, § 15 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z., 3-krát režijný paušál á 6,95 eura, 3-krát režijný paušál á 7,63 eura a 3-krát režijný paušál á 7,81

podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Odporcom 1., 2. priznal súd náhradu za stratu času v sume
302,96 eura (za štyri začaté polhodiny á 11,59 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa
26.11.2009, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 10.5.2012, á 12,71 eura
cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie dňa 20.9.2012, á 12,71 eura cesta Bratislava - Trnava
a späť na pojednávanie dňa 20.11.2012, á 13,01 eura cesta Bratislava - Trnava a späť na pojednávanie

dňa28.5.2013,á13,01euracestaBratislava-Trnavaaspäťnapojednávaniedňa17.6.2013) podľa§17
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu cestovných výdavkov v sume 187,08 eura (1 x cesta Bratislava
- Trnava a späť osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Golf na pojednávanie dňa 26.11.2009,
2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,169 eura/l, na pojednávanie dňa 10.5.2012, 2 x 56
km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,564 eura/l, na pojednávanie dňa 20.9.2012, 2 x 56 km, pri

spotrebe 6,6 l/100 km, cene PHM 1,549 eura/l, na pojednávanie dňa 20.11.2012, 2 x 56 km, pri spotrebe
6,6 l/100 km, cene PHM 1,454 eura/l, na pojednávanie dňa 28.5.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100
km, cene PHM 1,469 eura/l, na pojednávanie dňa 17.6.2013, 2 x 56 km, pri spotrebe 6,6 l/100 km, cene
PHM 1,464 eura/l) podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom1., 2. prisúdenú náhradu trov konania v sume 1.192,38 eura podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku ich právnemu zástupcovi.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
vo veci neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 341,50 eura, čo
predstavuje preddavok na znalečné zaplatený zo štátnych rozpočtových prostriedkov v sume 200 eur
v zmysle uznesenia číslo konania 10C/142/2009-86 zo dňa 3.8.2010, znalečné zaplatené zo štátnych
rozpočtových prostriedkov v sume 124,54 eura v zmysle uznesenia číslo konania 10C/142/2009-118 zo

dňa 3.1.2011 a znalečné zaplatené zo štátnych rozpočtových v sume 16,96 eura v zmysle uznesenia
číslo konania 10C/142/2009-352 zo dňa 1.3.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.