Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/32/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200381
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5011200381.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: AUTOALLES, s. r. o.,
Trusalová 1, Turany, IČO: 36 359 033, zastúpený advokátom: JUDr. Mário Buksa, advokát so sídlom
U. B. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22443/2011/993168-r

zo dňa 23.2.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 10.5.2011domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.2.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Martin, č. 666/231/95245/10/Sum zo dňa 15.12.2010.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia zák. č. 222/2004 Z. z. a z tohto

dôvodu nesprávne právne posúdil a zistil skutkový stav. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobca
pri platení dane z pridanej hodnoty uplatňoval osobitný spôsob uplatňovania dane podľa § 66 zákona
č. 222/2004 Z. z. Poukázal na nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane z pridanej hodnoty za tovar
nadobudnutý od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný ani Daňový úrad Martin
(ďalej len „správca dane“) v napadnutom rozhodnutí neuvádza informáciu o tom, či dodávateľ tovaru
z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim uplatňovania dane. Je možné len dedukovať,
že žalovaný dospel k záveru, že nebola splnená podmienka podľa § 66 ods. 2 písm. c) zák. č.

222/2004 Z. z., teda že ojazdené automobily neboli dodané iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
podľa osobitnej právne úpravy alebo zákona platného v inom členskom štáte. Zákonom č. 222/2004 Z. z.
bola implementovaná Smernica Rady č. 77/388/EHS. Z logickej a právnej analýzy uvedenej smernice vo
vzťahu k zák. č. 222/2004 Z. z., ktorú podal žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, vyplýva,
že obchodník pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území Európskeho spoločenstva
neuplatňuje osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň

podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Prípadne sa na
obchodníka pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území ES nevzťahuje osobitná úprava,
ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, na ktorého sa nevzťahuje daň podľa osobitnej úpravy
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver,
že Smernica Rady č. 2006/112/ES ukladá nielen povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu, ale súčasne
vylučuje možnosť uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným obchodníkom, ktorý
neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. S poukazom na § 66 ods. 2 písm. c) zák. č. 222/2004 Z.z. žalobca pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území ES, nie je povinný uplatňovať
osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa
osobitnej úpravy zákona. Je podľa názoru žalobcu možno dospieť k záveru, že obchodník má povinnosť

uplatňovať osobitnú úpravu len ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
podľa osobitnej úpravy, avšak nevylučuje možnosť - nezakazuje uplatňovať osobitnú úpravu, ak tovar
bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. Záver žalovaného je taký,
že žalobca by mohol použiť osobitnú úpravu len vtedy, ak použitý tovar nakúpil od iného obchodníka,
ktorú uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. S tým však nekorešponduje doslovná dikcia ust. § 66 ods.

2 písm. c) zák. č. 222/2004 Z. z..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že Správca dane na základe kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2007 vyhotovil protokol č. 666/320/31403/2010/
G1 zo dňa 10.5.2010 s dodatkom z 1.6.2010. Výsledky kontroly boli prerokované so žalobcom dňa

2.6.2010, o čom bola spísaná zápisnica č. 666/320/39393/2010/G1. Na základe výsledkov z daňovej
kontroly bol za zdaňovacie obdobie august 2007 vydaný správcom dane dodatočný platobný výmer č.
666/231/95245/10/Sum zo dňa 15.12.2010.

Žalobca sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberá nákupom a predajom ojazdených automobilov.
Správca dane zistil, že žalobca pri predaji v súvislosti s uplatnením dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) k predajnej cene postupoval tak, že za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a
kúpnou cenou znížený o daň, t. j. postupoval vždy podľa § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 o DPH (ďalej len
„zákon o DPH“) bez ohľadu na to, v akom daňovom režime boli predávané vozidlá predtým nakúpené.

Osobitnú úpravu dane v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH je povinný uplatňovať obchodník, ktorého
definícia je uvedená v § 66 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, pri predaji umeleckých diel, zberateľských

predmetov, starožitností a použitého tovaru (teda aj ojazdených automobilov), ktoré mu boli dodané na
území Európskych spoločenstiev, ak uvedené tovary boli dodané: osobou, ktorá nie je identifikovaná
pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte; osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku
alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42, alebo podľa
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte; iným obchodníkom, ktorý

uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Správca dane ešte pred začatím daňovej kontroly vykonal u žalobcu miestne zisťovanie na preverenie
jeho postupu pri obchodovaní s ojazdenými automobilmi, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobia roku
2007 žalobca nepostupoval správne, žalobca pri predajoch určil za základ dane kladný rozdiel medzi
predajnou a kúpnou cenou (§ 66 ods. 3 zákona o DPH) bez ohľadu na to, v akom daňovom režime bol

automobil pri jeho kúpe.

Pre správne určenie daňovej povinnosti na základe skutočností zistených pri výkone daňovej kontroly
správca dane zaslal žiadosti o poskytnutie informácií od belgickej a rakúskej daňovej správy za účelom
zistenia, v akom daňovom režime bola dodávka realizovaná.

V súvislosti s predajom automobilov v SR, ktoré boli nadobudnuté z iného členského štátu v režime

intrakomunitárnej dodávky (oslobodené od DPH u predávajúceho s povinnosťou zdanenia nadobudnutia
u kupujúceho), správca dane predpísal rozdiel DPH, pretože žalobca zdaňoval len svoju prirážku a nie
predajnú cenu tak, správca dane výpočet rozdielu dane podľa jednotlivých faktúr špecifikoval na strane
24 až 26 rozhodnutia.

Pri určení rozdielu dane správca dane v každom konkrétnom obchodnom prípade vychádzal z

postavenia dodávateľa, od ktorého bol konkrétny ojazdený automobil nadobudnutý. Predmetom
určenia rozdielu dane boli predaje tých ojazdených automobilov, u ktorých bola dodávateľom osoba
identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka § 66 ods. 2
písm. a) zákona o DPH); u ktorých dodávateľ, ako osoba identifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného
automobilu neuplatnila oslobodenie podľa § 42 alebo obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke

nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. b) zákona o DPH); u ktorých dodávateľ ako osobaidentifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného automobilu neuplatnila oslobodenie podľa § 42 alebo
obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. b) zákona o
DPH); u ktorých dodávateľ - osoba identifikovaná pre daň v postavení obchodníka neuplatnil daň podľa

osobitnej úpravy dane podľa zák. o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte (pri dodávke
nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. c) zák. o DPH).

Pri určení správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel skúmal správca dane
skutkovú podstatu obchodného prípadu, a preto vychádzal z predložených dodávateľských faktúr za
nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov EU (vo všetkých

prípadoch išlo o osoby identifikované pre DPH v inom členskom štáte) pričom zistil, že dodávky
ojazdených motorových vozidiel sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch a to:

1. v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane pri použitom tovare, pričom dodávatelia ojazdených
motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávku ojazdených vozidiel uskutočňujú v osobitnom
režimemarže,t.j. pripredajivozidieluplatňovali osobitnúúpravudane.Bolozistené,žežalobcaprikúpe
tovarov od obchodníkov - predávajúcich, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu dane postupoval v zmysle

§ 66 ods. 7 zákona o DPH a neodpočítal si daň na vstupe vzťahujúcu sa k základu dane podľa § 66
ods. 3. Následne pri predaji vozidiel postupoval podľa § 66 ods. 3 zákona a za základ dane považoval
kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Tento postup správca dane považoval
za správny a nebol predmetom zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly.

2. druhým režimom bol bežný režim dane, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na

faktúrach uviedli, že dodávky ojazdených motorových vozidiel považujú za intrakomunitárne dodania v
rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú predávané podľa normálneho uplatňovania DPH,
t. j. nepodliehajú osobitnej úprave dane. Pri kontrole bolo zistené, že tovar - ojazdené motorové vozidlá
boli prepravené do tuzemska z iného členského štátu, pričom dodávateľom bola osoba identifikovaná
pre daň v inom členskom štáte, ktorá pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatnila oslobodenie

od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru má byť zdanené v SR. Osoba identifikovaná pre daň v
inom členskom štáte - dodávateľ, uviedla dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočnené pre
kontrolovaný daňový subjekt do súhrnného výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa § 66 ods. 14 zákona o DPH sa nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských
predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného

členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar
bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru začala, nepovažuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
podľa § 11 zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa
osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, a bol dodaný v režime oslobodenia od dane

ako intrakomunitárne dodanie, v tom prípade sa nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu považuje za nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona.

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré
mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev je podľa § 66 ods. 2 zákona povinný uplatňovať
osobitnú úpravu dane, len v prípadoch ak mu boli tovary dodané osobami uvedenými v § 66 ods. 2

písm. a) až c) zákona, pričom podľa § 66 ods. 7 zákona nemá nárok na odpočítanie dane. Správca
dane zistil, že žalobca pri kúpe ojazdených motorových vozidiel uplatnil odpočítanie dane, čo je v
rozpore s ustanovením § 66 ods. 7 zákona. Pri určení základu dane mal postupovať v zmysle § 66
ods. 11 zákona, t. j. daň mal uplatniť zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 a nie podľa § 66
ods. 3 zákona. Základ dane podľa § 66 ods. 3 zákona môže obchodník - platiteľ DPH uplatniť len v

tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH. Správca dane však zistil, že na
predchádzajúcom stupni bola uplatnená daň z pridanej hodnoty a to samotným daňovým subjektom pri
zdanení nadobudnutia tovaru. V takomto prípade mal žalobca určiť základ dane pri predaji ojazdených
motorových vozidiel v tuzemsku podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že považuje za účelové tvrdenie žalobcu, že z ustanovenia § 66

ods. 2 písm. c) zákona o DPH nie je možné prijať záver, že zákon zakazuje, resp. vylučuje možnosť,
aby obchodník uplatňoval osobitnú úpravu dane, ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý
uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona platného v inom členskom štáte. Obchodník sa môže
rozhodnúť, že namiesto uplatňovania osobitného postupu zdaňovania bude používať bežný režim dane,s čím súvisí na jednej strane možnosť odpočítania dane a súčasne zdaňovanie celého predaja nielen
prirážky. Pri zvolení správneho postupu uplatňovania dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel
bol žalobca povinný vychádzať z celého kontextu znenia § 66 zákona a nielen zo znenia § 66 ods. 2

písm. c).

Ak by sa bral do úvahy len výklad ustanovenia § 66 ods. 2 písm. c) zákona bez toho, aby sa uvažovalo aj
s ostatnými nadväzujúcimi ustanoveniami zákona, postupovalo by sa pri určení správnej výšky daňovej
povinnosti v rozpore so základnou zásadou hodnotenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Po
zhodnotení získaných dôkazov prijal správa dane záver, že žalobca bol povinný použiť bežný režim

dane, nakoľko predajcovia - obchodníci ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte dodali
použitýtovarakointrakomunitárnedodanietovaruoslobodenéhooddanepodľaobdobnéhoustanovenia
ako § 43 zákona.

V prípade uplatnenia oslobodenia od dane je nadobudnutie ojazdeného motorového vozidla predmetom
dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) a nadobudnutím podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 a platiteľovi vniká daňová
povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona. Pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 nemá nadobúdajúci možnosť

sa rozhodnúť, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim dane. V prípade, že nadobúda tovar
podľa § 11 je podľa § 69 ods. 6 zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji
takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona (t. j. daň vypočítať
zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia).

Správca dane pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade so základnou zásadou daňového

konania a posudzoval preverované obchodné prípady vo vzájomných súvislostiach, pričom nevychádzal
len z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona, ale aj z obsahu a podstaty ďalších ustanovení, najmä § 69 ods.
6 v nadväznosti na § 11, § 20 a § 22 zákona.

Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

KrajskýsúdvŽilineakosúdvecneamiestnepríslušnýnakonanievoveci(§246ods.1O.s.p.)preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý
bol verejne vyhlásený dňa 9.11.2011.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia roku 2007. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie č.
666/231/95245/10/Sum zo dňa 15.12.2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za
zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 76.890,49 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že pred
začatím kontroly DPH vykonal u žalobcu dňa 13.3.2008 miestne zisťovanie, ktoré bolo zamerané na

preverenie postupu platiteľa pri obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami v zmysle ust. zák.
č. 222/2004 Z. z. Priebeh miestneho zisťovania, ako aj výsledky miestneho zisťovania zaznamenal
správca dane v Zápisnici o miestnom zisťovaní č. 666/320/16594/2008/Gl. V rámci vykonaného
miestneho zisťovania správca dane zistil, že žalobca v preverovaných zdaňovacích obdobiach január
2007 až december 2007 uskutočňoval nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Ojazdené

motorové vozidlá boli v preverovaných obdobiach nadobudnuté kúpou od tuzemských osôb, ktoré nie sú
zdaniteľnými osobami (od občanov); od zdaniteľných osôb, ktoré neboli platiteľmi DHP; od zdaniteľnýchosôb, ktoré boli platiteľmi DPH vrátane zdaniteľných osôb identifikovaných pre daň v inom členskom
štáte.

Správca dane zistil, že daňový subjekt v preverovaných obdobiach január 2007 až december 2007 pri

predaji ojazdených motorových vozidiel postupoval v zmysle § 66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z., t. j. za
základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Žalobca takto
postupoval bez ohľadu na daňový režim, v akom boli ojazdené motorové vozidlá nadobudnuté, t. j. bez
ohľadu na režim, aký uviedli dodávatelia pri predaji ojazdených motorových vozidiel na dokladoch o
predaji na faktúrach.

Pri miestnom zisťovaní správca dane z predloženej účtovnej evidencie zistil všetkých dodávateľov
ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ a zistil, že dodávky ojazdených motorových
vozidiel sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch:

a) v osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare - dodávateľ na faktúre uviedol, že išlo o
dodávku v osobitnom režime marže (obdobia § 66 zák. č. 222/2004 Z. z.)

b) v bežnom režime dane - dodávateľ na faktúre uviedol, že dodávka je oslobodená od

dane v rámci spoločenstva (intrakomunitárne dodanie). Identifikačným znakom uvedeným na
dodávateľských faktúrach správca dane preveril spôsob predaja konkrétneho vozidla, žalobca vo
všetkých preverovaných prípadoch postupoval pri určení základu dane podľa § 66 ods. 3 zák. č.
222/2004 Z. z.

Pri miestnom zisťovaní dňa 13.3.2008 sa žalobca do Zápisnice o miestnom zisťovaní č.

666/320/16594/2008/Gl nevyjadril k dôvodom, prečo vo všetkých prípadoch preverovaných ich predajov
ojazdených motorových vozidiel považuje za základ dane rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou (§
66 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z. z.) znížený o daň a to bez ohľadu na daňový režim, v akom boli vozidlá
nadobudnuté.

Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že preverením záznamov: evidencie DPH - odpočítanie dane

a evidencia DPH - zdaniteľné obchody, ktoré žalobca predložil ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobie
august 2007 v nadväznosť na dodávateľské faktúry predložené ku kontrole DPH, resp. v nadväznosti na
kópiefaktúr,ktorésprávcadaneprijalvodpovediachnamedzinárodnúvýmenudaňovýchinformáciíbolo
zistené,žedaňovýsubjektvniektorýchprípadochpostupovalvrozporesust.§69ods.6zák.č.222/2004
Z. z. a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu si nesplnil povinnosť platiť daň ako

osoba, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku v zmysle § 11 zák. č. 222/2004 Z. z. Za zdaňovacie obdobie
august 2007 správca dane zistil nesprávny postup žalobcu pri výpočte dane zo zdaniteľných obchodov -
predaja ojazdených automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle § 11 zák.
č. 222/2004 Z. z. vo vzťahu k faktúram uvedeným na č. l. 17, 18, 19, 20 a 21, číselné vyjadrenie rozdielu
vzniknutého nesprávnym postupom daňového subjektu pri výpočte dane zo zdaniteľných obchodov -

predaja ojazdených osobných automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle
§ 11 zák. č. 222/2004 je vyjadrené na č. l. 22 až 24 rozhodnutia. Tým, že použil žalobca osobitnú
úpravu uplatňovania dane pri predaji ojazdených osobných automobilov vypísaných v tabuľke v zmysle
ust. § 66 zák. o DPH a za základ dane považoval podľa ust. § 66 ods. 3 zákona kladný rozdiel medzi
predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň postupoval v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH. V

prípade uvedených osobných automobilov bol daňový subjekt povinný použiť bežný režim dane, pričom
za základ dane mal považovať všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od
príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru zníženého o daň. Ďalej, vo vzťahu k odpočítaniu
dane z nadobudnutia tovaru, ktoré za daňový subjekt uplatnil správca dane pri výkone kontroly DPH
za zdaňovacie obdobie august 2007 poukázal na ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH a § 51 zák. o DPH.

Nakoľko daňový subjekt má v predmete podnikania obchodovanie s ojazdenými motorovými vozidlami,
je oprávnený v zmysle § 49 ods. 8 zákona odpočítať daň pri kúpe osobných automobilov, t. j. daň je
odpočítateľná. Zároveň poukázal na ust. § 2 zák. č. 511/1992 Zb. a vzhľadom na toto znenie ustanovenia
správca dane je oprávnený uplatniť za platiteľa právo na odpočítanie dane vyrubenej správcom dane
pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona, ale len za predpokladu,

ak platiteľ použije tovar na účely svojho podnikania ako platiteľ a v prípade prijatého tovaru nie je
zákaz odpočítania dane, správca dane na základe daňovej kontroly uplatnil za daňový subjekt právo na
odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu na základe zahraničných
dodávateľských faktúr vypísaných v časti zdaniteľné obchody.Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca uviedol, že z rozsiahleho
odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne a jasne nevyplýva, na základe čoho správca dane dospel k
záveru, že daňový subjekt nemohol použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zák. o DPH,

bol povinný použiť bežný režim dane. Poukázal na to, že je možné dedukovať, že podľa správcu dane
nebola splnená podmienka uvedená v ust. § 66 ods. 2 písm. c) zákona, teda ojazdené automobily
neboli dodané iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo
zákona platného v inom členskom štáte. Poukázal na to, že sa možno domnievať, že ustanovením §
66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. zákonodarca mal úmysel implementovať článok 26a bod B Šiestej

smernice, ktorý však znie „Režim ziskovej prirážky sa uplatňuje...". Vzhľadom na dikciu § 66 ods.
2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňový subjekt tvrdí, že čl. 26a bod B Šiestej smernice ustanovením §
66 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. ani žiadnym iným ustanovením tohto zákona implementovaný nebol.
To isté platí aj o článku 314 Smernice Rady 2006/112/ES, ktorý znie: „Úprava zdaňovania prirážky
sa vzťahuje ...". Opakom pojmu „sa uplatňuje" je pojem „sa neuplatňuje", resp. opakom pojmu „sa
vzťahuje" je pojem „sa nevzťahuje". To znamená, že obchodník pri predaji použitého tovaru, ktorý mu

bol dodaný na území Európskeho spoločenstva neuplatňuje osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol
dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona
platného v inom členskom štáte, resp. na obchodníka pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný
na území Európskeho spoločenstva sa nevzťahuje osobitná úprava, ak uvedený tovar bol dodaný iným
obchodníkom,naktoréhosanevzťahujedaňpodľaosobitnejúpravytohtozákonaalebozákonaplatného

v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že Šiesta smernica rady 2006/112/
ES ukladá obchodníkovi nielen uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným
obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy, ale súčasne vylučuje možnosť uplatňovať
osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa
osobitnej úpravy (obchodník nemá možnosť voľby).

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod číslom I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.2.2011
rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Martin v celom rozsahu
potvrdil. Podľa žalovaného prvostupňového rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie je jasné a
zrozumiteľné, obsahuje podrobný postup, ktorý uviedol správca dane k záveru, že daňový subjekt
neoprávnene používal pri predaji ojazdených motorových vozidiel osobitnú úpravu uplatnenia dane pri

tých obchodných prípadoch, pri ktorých bol vzhľadom na postavenie dodávateľa - predajcu a ním použitý
daňový režim pri predaji preverovaných ojazdených motorových vozidiel sa mal použiť bežný spôsobom
uplatňovania dane, t. j. základ dane určí podľa § 22 zák. o DPH. Osobitnú úpravu dane v zmysle § 66
ods. 2 zák. o DPH je povinný uplatňovať obchodník, ktorého definícia je uvedená v § 66 ods. 1 písm. d)
zák. o DPH, pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré

mu boli dodané na území európskych spoločenstiev, ak uvedené tovary boli dodané: osobou, ktorá nie
je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte; osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v
tuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa
zodpovedajúceho ust. zákona plateného v inom členskom štáte; iným obchodníkom, ktorý uplatňuje
daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Pri určení

rozdielu správca dane vychádzal z postavenia dodávateľa, od ktorého bol konkrétny ojazdený automobil
nadobudnutý. V prípade ojazdených automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu
si správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zabezpečil dôkazy o postavení
dodávateľa, ako aj o daňovom režime, v akom dodávateľ ojazdené automobily pre žalobcu dodával.
Predmetom určenia rozdielu dane boli predaje tých ojazdených automobilov, v ktorých bola dodávateľom

osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka § 66 ods.
2 písm. a) zák. o DPH; u ktorých dodávateľ ako osoba identifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného
automobilu neuplatnila oslobodenie podľa § 42 alebo obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke
nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. b) zák. o DPH); u ktorých dodávateľ - osoba identifikovaná
pre daň v postavení obchodníka neuplatnila daň podľa osobitnej úpravy dane podľa zákona o DPH alebo

zákona platného v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. c)
zák. o DPH). Podľa znenia § 66 ods. 2 citovaného zákona je presne určené, v ktorých konkrétnych
prípadoch je povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu dane. Správca dane následne rozdelil vypracovaný
protokol aj odôvodnenie na dve časti a to na 1. určenie správneho základu dane pri predaji ojazdených
motorových vozidiel nadobudnutých od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte a na

určenie správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel nakúpených od platiteľovDPH v tuzemsku. V súvislosti s námietkou nesprávnej implementácie smernice do slovenského zákona
o DPH žalovaný uviedol, že článok 7 ods. 2Ústavy stanovuje, že prevzatie právne záväzných aktov
Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo

nariadením vlády. Dňom vstupu SR do Európske únie, t. j. od 1.5.2004 nadobudol účinnosť zákon č.
222/2004 Z. z., do ktorého boli implementované jednotlivé články v tom čase platnej smernice 77/388/
EHS. Správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z platného vnútroštátneho práva, ktoré rieši
problematiku dane z pridanej hodnoty, t.j. zákona č. 222/2004 Z .z. Podľa názoru žalovaného bola
nesprávna úvaha o tom, že by sa predajca - obchodník mohol rozhodnúť, či pri predaji ojazdených

osobných automobilov použije osobitnú úpravu uplatňovania dane alebo bežný spôsob uplatňovania
dane, nakoľko nestačí vychádzať len zo znenia ustanovenia § 66 ods. 2 písm. c), ale toto je treba chápať
v kontexte so znením ďalších odsekov § 66 a tiež v kontexte s ustanoveniami § 11, 20, 22 a 49 zák. č.
222/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že nebolo sporné, že hlavným predmetom činnosti žalobcu bol nákup a
predaj ojazdených motorových vozidiel. Pri preverovaní správneho základu dane pri predaji ojazdených
motorových vozidiel skúmal správca dane skutkovú podstatu obchodného prípadu a preto vychádzal z

predložených dodávateľských faktúr za nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných
členských štátov EU (vo všetkých prípadoch išlo o osoby identifikované pre DPH v inom členskom štáte)
pričom zistil, že dodávky sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch a to: 1. v režime osobitnej úpravy
uplatňovania dane pri použitom tovare, pričom dodávatelia na faktúrach uviedli, že dodávku ojazdených
vozidiel uskutočňujú v osobitnom režime marže, a pri predaji vozidiel uplatňovali osobitnú úpravu dane.

V danom prípade žalobca pri kúpe tovarov od takýchto subjektov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu
dane postupoval v súlade s § 66 ods. 7 zákona o DPH a daň si neodpočítal na vstupe vzťahujúcu sa
k základu dane podľa § 66 ods. 3. Následne pri predaji vozidiel postupoval podľa § 66 ods. 3 zákona
a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Tento
postup bol správny a nebol predmetom zistení v rámci výsledku kontroly. Druhým režimom bol režim

bežný, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávky považujú
za intrakomunitárne dodanie v rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú predávané podľa
normálneho uplatňovania DPH, t. j. nepodliehajú osobitnej úprave dane. Pri kontrole bolo zistené, že
ojazdené motorové vozidlá boli prepravené do tuzemska z iného členského štátu, pričom dodávateľom
bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá pri predaji ojazdených motorových

vozidiel uplatnila oslobodenie od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru má byť zdanené v SR.
Dodávateľ uviedol dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočnené pre žalobcu do súhrnného
výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok.

Žalovaný poukázal na ust. § 66 ods. 14 zákona o DPH, pričom uviedol, že z výkladu uvedeného
ustanovenia vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane

v inom členskom štáte, a bol dodaný v režime oslobodenia od dane ako intrakomunitárne dodanie
(dodanie podľa obdobného paragrafu ako § 43 zákona o DPH), v tomto prípade sa za nadobudnutie
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona. Žalobca
postupoval v súlade s ustanovením § 69 ods. 6 ako osoba, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku z iného
členského štátu a podľa § 11 si splnil aj povinnosť platiť daň. Túto daň si zároveň uplatnil ako odpočítanie

podľa§49ods.2písm.c)vnadväznostina§51ods.1písm.c).Tentopostupbolpovažovanýzasprávny.

Prípady, pri ktorých došlo k porušeniu ust. § 69 ods. 6 zákona, správca dane uviedol v protokole o
výsledku zistení z daňovej kontroly a následne aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na
znenie § 2 ods. 1 zákona o správe daní, za daňový subjekt správca dane uplatnil právo na odpočítanie
dane.

Pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od osôb identifikovaných pre DPH
v inom členskom štáte v režime oslobodenia od dane, postupoval daňový subjekt podľa § 66 ods. 3
zákona a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň.
Takýto postup daňového subjektu pri určení základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel
nebol správny. V tomto prípade poukázal žalovaný na ust. § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona, obchodník

pri predaji použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je podľa § 66
ods. 2 zákona povinný uplatňovať osobitnú úpravu dane, len v prípadoch ak mu boli tovary dodané
osobami uvedenými v § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona, pričom podľa § 66 ods. 7 zákona nemá
nárok na odpočítanie dane. Bolo správcom dane zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane prikúpe ojazdených motorových vozidiel, čo je v rozpore s ustanovením § 66 ods. 7 zákona. Pri určení
základu dane mal postupovať podľa § 66 ods. 11 zákona, t. j. daň mal uplatniť zo základu dane podľa
§ 22 ods. 1 až 4 a nie podľa § 66 ods. 3 zákona. Základ dane podľa § 66 ods. 3 zákona si môže

uplatniť len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH. Bolo však zistené,
že na predchádzajúcom stupni bola uplatnená daň z pridanej hodnoty a to samotným žalobcom pri
zdanení nadobudnutia tovaru. V takomto prípade mal žalobca určiť základ dane pri predaji ojazdených
motorovýchvozidielvsúladesust.§22ods.1až4zákonaoDPH.Zpredloženýchdodávateľskýchfaktúr
za nákup ojazdených motorových vozidiel od tuzemských dodávateľov - platiteľov DPH bolo zistené,

že sa dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočňovali v troch režimoch: Prvý režim osobitnej
úpravy, ktorý bol považovaný za správny. Druhý režim bol bežný režim dane, pri ktorom dodávatelia
fakturovanú cenu ojazdeného motorového vozidla rozdelili na základ dane a 19% DPH, pričom daňový
subjekt uvedenú daň vykázal ako odpočítateľnú a v plnej výške si ju podľa § 49 ods. 2 písm. a) v
nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. c) odpočítal a nárokoval prostredníctvom podaných daňových priznaní
na DPH zo štátneho rozpočtu. Následne pri predaji nakúpených vozidiel určil základ dane podľa § 66

ods.3zákonaatentopostupbolpovažovanýzanesprávny.Vdanomprípadeboldaňovýsubjektpovinný
použiť bežný režim dane, pričom za základe dane mal uviesť § 22 ods. 1 až 4 zákona. Tretí režim bol
režim, kedy ojazdené motorové vozidlo bolo nadobudnuté od osôb identifikovaných pre daň, ktoré na
faktúrach uplatnili oslobodenie od dane bez nároku na odpočítanie dane s odvolaním sa na ust. § 42
zákona. Tento postup bol správny. Podľa § 2 zákona o správe daní správca dane prihliadol na zistené

okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Vzhľadom
na uvedenú zásadu uplatnil za daňový subjekt právo na odpočítanie dane nielen z nadobudnutia tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu, ale aj z nadobudnutia tovaru od tuzemských platiteľov, nakoľko
kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt splnil zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva
na odpočítanie. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane aj napriek tomu že išlo o jeho

výhody, ktoré viedli k zníženiu vyrubenej dane. Žalovaný ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na
to, že považuje za účelové tvrdenie, že ust. § 66 ods. 2 písm. c) zákona o DPH nie je možné prijať záver,
že zákon zakazuje, resp. vylučuje možnosť, aby obchodník uplatňoval osobitnú úpravu dane, ak použitý
tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona platného v
inom členskom štáte. Obchodník sa môže rozhodnúť, že namiesto uplatňovania osobitného postupu

zdaňovania bude používať bežný režim dane, s čím súvisí na jednej strane možnosť odpočítania dane
a súčasne zdaňovanie celého predaja nielen prirážky. Pri zvolení správneho postupu uplatňovania dane
pri predaji ojazdených motorových vozidiel bol daňový subjekt povinný vychádzať z celého kontextu
znenia § 66 zákona a nielen zo znenia § 66 ods. 2 písm. c). V zmysle § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona o
DPH sú definované prípady, v ktorých je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu dane. Ak by sa bral

do úvahy len výklad ustanovenia § 66 ods. 2 písm. c) zákona bez toho, aby sa uvažovalo aj s ostatnými
nadväzujúcimi ustanoveniami zákona, postupovalo by sa pri určení správnej výšky daňovej povinnosti v
rozpore so základnou zásadou hodnotenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Po zhodnotení
získaných dôkazov prijal správa dane záver, že daňový subjekt bol povinný použiť bežný režim dane,
nakoľko predajcovia - obchodníci ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte dodali použitý

tovar (ojazdené motorové vozidlá) ako intrakomunitárne dodanie (uvedenú skutočnosť dokazujú aj
podané súhrnné výkazy, v ktorých obchodníci - predávajúci uviedli dodanie tovaru oslobodeného od
dane podľa obdobného ustanovenia ako § 43 zákona).

V prípade uplatnenia oslobodenia od dane je nadobudnutie ojazdeného motorového vozidla predmetom
dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) a nadobudnutím podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 a platiteľovi vniká daňová

povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona. Pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 nemá nadobúdajúci možnosť
sa rozhodnúť, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim dane. V prípade, že nadobúda tovar
podľa § 11 je podľa § 69 ods. 6 zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji
takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona, t. j. daň vypočítať
zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia). Správca

dane pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania
a posudzoval preverované obchodné prípady vo vzájomných súvislostiach, pričom nevychádzal len z
ustanovenia § 66 ods.2 zákona, ale aj z obsahu a podstaty ďalších ustanovení, najmä § 69 ods. 6 v
nadväznosti na § 11, 20 a 22 zákona. Samotný daňový subjekt sa pri nadobudnutí predmetného tovaru
od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte sa považoval za osobu povinnú platiť daň

podľa § 69 ods. 6 zákona, a preto aj vypočítal daňovú povinnosť, ktorú priznal v daňovom priznaní a
súčasne si uplatnil aj právo na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona, sám deklaroval použitie
bežného režimu zdanenia (ten spočíva v možnosti odpočítania DPH pri nákupe a v uplatnenia DPH zpredajnej ceny pri predaji). Z princípov DPH vyplýva, že nie je možné súčasne na jednu transakciu použiť
kombináciu bežného režimu a rozdielového režimu uplatnenia dane. Vo vzťahu k nálezu Ústavného
súdu SR č. I. ÚS 241/2007, na ktorý žalobca poukazoval, predmetom je daňová uznateľnosť nákladov

vynaložených na základe neplatnej zmluvy, ktorý sa týka dane z príjmov. Správca dane v danom prípade
nemohol postupovať vo vzťahu k žalobcovi miernejšie, t. j. uznať právo na odpočítanie dane a zároveň
uznať za základ dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel kladný rozdiel medzi predajnou cenou
a nákupnou cenou znížený o daň v zmysle § 66 ods. 3 zákona o DPH. Takýto postup správcu dane by
bol v rozpore s platnou legislatívou ustanovenou zákonom o DPH a aj v rozpore so základnými princípmi

dane vymedzenými smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 222/2004 Z. z. v znení ku dňu 31.12.2007, predmetom dane je
nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev.

Podľa ods. 2 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia na účely tohto zákona je územím Európskych
spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov
vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet
do tuzemska z iného členského štátu.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného

členského štátu vzniká

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo
nadobudnutie tovaru, alebo

b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa
písmena a).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa
považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý

dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 42 zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti
oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie
tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7 písm. a), b), c) a e).
Oslobodené od dane je dodanie vratných fliaš, pri ktorých nadobudnutí nie je možnosť odpočítať daň

podľa § 49 ods. 7 písm. d), a každé ďalšie dodanie týchto vratných fliaš.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 49 ods. 1 zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri

tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 66 ods. 1 písm. d) zákona obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania
kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý
tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj

účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu
za obstaranie kúpy alebo predaja.

Podľa § 66 ods. 2 citovaného zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov,
starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný
uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru
bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v
inom členskom štáte,

c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného
v inom členskom štáte.

Podľa § 66 ods. 3 zákona základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi
predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1
písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú
povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

Podľa § 66 ods. 7 platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú

úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

Podľa § 66 ods. 14 citovaného zákona sa nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel,
zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim
obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu
a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom

sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu podľa § 11.

Podľa čl. 313 Smernice Rady 2009/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty členské štáty
uplatnia na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodané zdaniteľnými
obchodníkmi osobitnú úpravu zdaňovania prirážky zdaniteľného obchodníka v súlade s ustanoveniami

tohto pododdielu.

Podľa čl. 314 predmetnej smernice úprava zdaňovania prirážky sa vzťahuje na použitý tovar, umelecké
diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodávané zdaniteľným obchodníkom, ak mu tento tovar v
rámci spoločenstva dodala jedna z týchto osôb:

a) nezdaniteľná osoba,

b) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ je dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou oslobodené od dane
v súlade s čl. 136,

c)inázdaniteľnáosoba,pokiaľsanadodanietovarutoutoinouzdaniteľnouosobouvzťahujeoslobodenie
od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 a pokiaľ sa týka investičného majetku,

d) iný zdaniteľný obchodník, pokiaľ bolo dodanie tovarov týmto iným zdaniteľným obchodníkom

predmetom DPH v súlade s osobitnou úpravou zdaňovania prirážky.Predmetom preskúmania v danom prípade bolo preskúmanie vyrubenia DPH žalobcovi vo výške
76.890,49 Eur za zdaňovacie obdobie august 2007 na základe zistenej daňovej kontroly, pričom daň
uvedená v daňovom priznaní žalobcu bola uvedená 27.874,64 Eur a daň zistená správcom dane po

daňovej kontrole bola 104.764,55 Eur a rozdiel vyrubenej dane bol vo výške 76.890,49 Eur. Žalobca ako
hlavný žalobný dôvod a teda nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení DPH v tejto súvislosti poukazoval
najmä na tovar - ojazdené motorového vozidlá, ktoré boli nadobudnuté od osôb identifikovaných pre daň
v inom členskom štáte. Poukázal najmä na to, že nie je uvedená informácia o tom, či dodávateľ tovaru
z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim uplatňovania dane, resp. uviedol, že žalobca s

poukazomnaust.§66ods.2písm.c)zákonaoDPHpripredajipoužitéhotovaru,ktorýmuboldodanýna
území ES, nie je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom,
ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona. Dospel k záveru, že obchodník má povinnosť
uplatňovať osobitnú úpravu, len ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
podľa osobitnej úpravy, avšak nevylučuje možnosť - nezakazuje uplatňovať osobitnú úpravu, ak tovar
bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň osobitnej úpravy. Vzhľadom teda na uvedené,

poukazoval aj na rozpor zákona č. 222/2004 Z. z. so Smernicou ES, resp. poukazoval na to, že
neurčitoformulovanázákonnáúpravanemôžebyťžiadnemusubjektuprávanaujmu,tedaanidaňovému
subjektu. V danom prípade pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobcom v inom
členskomštáteanáslednenímpredávanýchvtuzemskutretímosobám,pričomtútoskutočnosťnamietal
žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k týmto dodávateľom ojazdených motorových vozidiel vo vzťahu k

žalobcovi. Je teda potrebné posúdenie, aké je postavenie dodávateľa týchto ojazdených automobilov, t.
j. či je vo svojom členskom štáte registrovaným na DPH a v akom daňovom režime predaj tuzemskému
daňovému subjektu sa uskutočňuje, teda či sa uskutočňoval v režime štandardnom, resp. bežnom,
alebo v režime osobitnom. Pokiaľ ide o dodávateľov, podľa názoru súdu nebolo sporné vo vzťahu k
dodávateľom ojazdených motorových vozidiel z členských štátov Európskeho spoločenstva, že išlo o

osobyidentifikovanépreDPH.Nebolaanispornouskutočnosť,žežalobcavkontrolovanomzdaňovacom
období august 2007 mal v predmete činnosti nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Ojazdené
motorové vozidlá v danom období boli nakupované alebo nadobudnuté od tuzemských osôb, ktoré
nie sú zdaniteľnými osobami, teda od občanov, od zdaniteľných osôb, ktoré neboli platiteľmi DPH; od
zdaniteľných osôb, ktoré boli platiteľmi DPH vrátane zdaniteľných osôb identifikovaných pre daň v inom

členskom štáte. Predmetom predaja boli ojazdené motorové vozidlá. Pri určovaní správneho základu
dane podľa názoru súdu správne správca dane vychádzal z predložených dodávateľských faktúr za
nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, keď v danom
prípade išlo o osoby identifikované pre DPH, pričom bolo zistené a preukázané, že išlo o dodávky
ojazdených motorových vozidiel, ktoré sa uskutočňovali v dvoch režimoch. V režime osobitnej úpravy

bolo na faktúrach uvedené, že dodávka ojazdených vozidiel sa uskutočňuje v osobitnom režime marže
a pri predaji vozidiel uplatňovali osobitnú úpravu dane v súlade s § 66 ods. 7 zák. o DPH, resp. základ
dane bol určený podľa § 66 ods. 3.

Druhý režim bol bežný režim dane, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach
uviedli, že dodávky ojazdených motorových vozidiel považujú za intrakomunitárne dodanie v rámci

spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú prepravované podľa normálneho uplatňovania, resp.
sú predávané podľa normálneho uplatňovania DPH, t. j. nepodliehajú osobitnej úprave. Osoba
identifikovaná pre daň v inom členskom štáte - dodávateľ, uviedla dodávky ojazdených motorových
vozidiel uskutočnené pre žalobcu do súhrnného výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok. Z výkladu
ust. § 66 ods. 14 zákona o DPH vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa osobitnej

úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte a bol dodaný v režime oslobodenia od dane ako
intrakomunitárne dodanie, dodanie podľa obdobného § ako § 43 zákona od DPH, v tomto prípade
sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za nadobudnutie podľa §
11 zák. o DPH. Prípady pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od osôb
identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte v režime oslobodenia od dane, postupoval žalobca

podľa § 66 a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o
daň. Takýto postup ani podľa názoru súdu pri určení základu dane pri predaji ojazdených motorových
vozidiel nebol správny. Keďže dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň
podľa osobitnej úpravy, či už podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte, alebo
podľa komunitárneho práva (Smernice Rady 2006/112/ES) nemôže si ani žalobca uplatniť osobitnú

úpravu v zmysle § 66 ods. 2 zák. o DPH platného v SR k 31.12.2007, pretože sa na neho nevzťahuje
žiadna zo situácií uvedených v tomto zákonnom ustanovení, t. j. tovar bol dodaný osobami, ktoré sú
identifikované pre daň v inom členskom štáte a tieto osoby si neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy.Je však nepochybné, že k dodaniu tovaru došlo z územia iného členského štátu do tuzemska, pričom i
na území ostatných členských štátov EÚ platí obdobná právna úprava ako v našom právnom poriadku,
konkrétne v § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého oslobodené od daní je dodanie tovaru,

ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou
identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a v takomto prípade sa jedná o tzv. intrakomunitárne
dodávky, ktoré sú apriori oslobodené od dane. Ak teda zahraničné daňové subjekty identifikované pre
daňdodávalitovardoinéhočlenskéhoštátu,pričomneuplatniliosobitnýrežimzdanenia,nadobúdateľom
je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (žalobca je identifikovaný pre DPH), takéto

dodanie je oslobodené od dane. Pri následnom predaji takéhoto tovaru potom je žalobca povinný
uplatniť bežný režim zdanenia, t. j. odviesť daň podľa § 22 ods. 1 až 4 zák. č. 222/2004 Z. z. a preto
daň mala byť odvedená u odberateľa pri ďalšom predaji použitého tovaru tretím osobám, avšak nie
rozdielovým spôsobom, ale zo všetkého, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia
- § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. Pretože žalobca platiteľ DPH takýmto spôsobom nepostupoval,
bolo potrebné dovyrubiť rozdiel dane. Ďalej, takisto súd poukazuje na správny záver žalovaného aj

prvostupňového správneho orgánu, že pri kúpe ojazdených motorových vozidiel uplatnil odpočítanie
dane, čo je v rozpore s ust. § 66 ods. 7, nakoľko základ dane podľa § 66 ods. 3 môže obchodník platiteľ
DPH uplatniť len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni uplatnená daň nebola. Správa dane zistil,
že na predchádzajúcom stupni bola uplatnená DPH a to samotným daňovým subjektom pri zdanení
nadobudnutia tovaru a v takomto prípade mal určiť základ dane pri predaji ojazdených motorových

vozidiel v tuzemsku podľa § 22 ods. 1 až 4 zák. o DPH.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je zo strany správnych orgánov na žiadnom mieste uvedená
informácia o tom, či dodávateľ tovarov z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim dane. V
tomto smere považuje toto tvrdenie žalobcu súd za účelové vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu
bolo dostatočným spôsobom preukázané v rámci daňového konania daňovej kontroly a to z jednotlivých

faktúr, ktoré predkladal samotný žalobca, resp. aj z jednotlivých cezhraničných informácií od belgickej,
rakúskej daňovej správy, ktoré správca dane uskutočňoval prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR
Banská Bystrica, odbor medzinárodných vzťahov, ktoré sú podrobne vyšpecifikované vo vyjadrení k
žalobe, resp. tieto sú uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a nachádzajú sa,
resp. sú súčasťou administratívneho spisu. Z týchto dokladov vyplynulo, že v danom prípade, pokiaľ

ide o dodávky od zahraničných dodávateľov z členských štátov EÚ ako ide o osoby identifikované pre
DPH, išlo vo všetkých prípadoch o intrakomunitárne dodávky oslobodené od DPH u predávajúceho s
povinnosťou zdanenia nadobudnutia u kupujúceho žalobcu a z týchto dokladov vyplynulo, že teda išlo o
intrakomunitárne dodávky, predmetom ktorých bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel, ktoré bolo
deklarované v súhrnných výkazoch, kde bol uplatnený bežný režim DPH s oslobodením od DPH, teda z

uvedeného jasne vyplynulo, že nešlo o použitie osobitného režimu, teda režimu zdanenia prirážky DPH.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalobnédôvodyžalobcuuvedenévžalobevyhodnotilakonedôvodné
a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ustanovenia
úspešnýúčastníkprávonanáhradutrovkonania.Žalobcavdanomprípadenebolúspešnýmúčastníkom

konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..