Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/121/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511208316
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2511208316.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobcu:
G. V., trvalý pobyt: P. C., T. Č.. XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Chmelo, advokát, sídlo: Piešťany,
Royova 9, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., sídlo: Piešťany, Priemyselná č. 10,
IČO: 36 252 484, o žalobe na určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca návrhom z 24. 6. 2011, doručeným súdu 24. 6. 2011, spresneným 4. 6. 2012 navrhol, aby
súd určil, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 pís./ b Zákonníka práce z 20.10.2010, doručená žalovaným
žalobcovi 22. 10. 2010 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Tiež navrhol,
aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy a náhradu trov konania. Návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy u žalovaného pracoval ako automechanik
- vodič. Žalovaný mu 20. 10. 2010 na pracovisku dal výpoveď podľa ustanovenia §
63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V odôvodnení bolo uvedené, že nemajú pre neho vhodnú prácu,
nakoľko predložil lekársky posudok o nevhodnosti vykonávania práca automechanika. Túto výpoveď,
ktorú žalobca odmietol podpísať a prevziať, považuje za neplatnú, pretože ako vodič u žalovaného môže
pracovať naďalej a žalovaný mu vôbec neponúkol voľné pracovné miesto, ktoré mal neobsadené v čase
výpovede, a ktoré by bol žalobca schopný a ochotný vykonávať, napr. vodič osobných a nákladných
vozidiel, referent dopravy a pod. V dobe trvania trojmesačnej výpovednej doby pracoval žalobca ako
vodič osobných a nákladných vozidiel, a teda túto prácu by mohol vykonávať aj naďalej, nakoľko
automechanici pri množstve práce nemôžu pracovať ako vodiči. Dňa 31. 1. 2011 v podateľni žalovaného
podal žalobca oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný mu neposlal žiadnu odpoveď.
Výpoveď mala žalobcovi skončiť k 31. 1. 2011, nakoľko bol od 13. 1. 2011 a 24. 4. 2011 práceneschopný,
pracovný pomer skončil 25. 4. 2011.
Žalovaný vyjadrením z 20. 9. 2011 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že písomnú výpoveď
podľa § 63 ods. 1/ písm. c/ Zákonníka práce z 22. 10. 2011 danú žalobcovi považoval za platnú v zmysle
príslušných ustanovení zákonníka práce: Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mal v čase výpovede
voľné, resp. neobsadené pracovné miesta, ktoré mu mohol, resp. mal ponúknuť, ako napr. vodič
osobných a nákladných vozidiel, referent dopravy a podobne. Žalovaný tiež poprel tvrdenie žalobcu, že v
dobe trvania trojmesačnej výpovednej doby žalobca pracoval ako vodič osobných a nákladných vozidiel.
Išlo iba o výnimočné situácie zastupovania za vodičov osobných a nákladných vozidiel, k čomu bol
žalovanýžalobcomvyslovenedonucovaný,pretožepočasvýpovednejdobyodmietalžalobcavykonávaťprideľovanú pre neho zdravotne vhodnú prácu (vyhovárajúc sa na jej zdravotnú nevhodnosť pre jeho
osobu-napr.ajzametanieautodielneagarážeoznačilzaprácuprenehozdravotnenevhodnúaodmietal
ju vykonávať), okrem práca vodiča osobných a nákladných vozidiel.
Žalobca pred súdom 7. 11. 2011 zotrval na písomne podanom návrhu.
Žalovaný pred súdom 7. 11. 2011 uviedol, že nedisponoval voľným pracovným miestom pre žalobcu,
ktoré by bolo pre neho primerané v súlade s dohodnutým v druhom práce, pričom túto nemožnosť
zotrvania žalobcu na pracovnom mieste s dohodnutým druhom vykonávanej práce vyplýva z potvrdenia
MUDr. Bohumila Kolíka, ktoré je doplnkom k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa. Tiež uviedol,
že výpoveď bola daná žalobcovi v zmysle Zákonníka práce, ktorý bol platný a účinný v čase, keď dal
odporca výpoveď navrhovateľovi t. j. v októbri 2010. Poprel, že by miesto, na ktoré mal na referáte
dopravy nastúpiť p. T., bolo v čase výpovede voľné. Ak by aj bolo voľné, bolo nutné, aby k tomuto
voľnému pracovnému miestu prislúchalo zamestnancovi aj príslušné vzdelanie vzhľadom k tomu, že
sa jednalo o kancelársku prácu, čím však žalobca nedisponuje, nakoľko je vyučený ako automechanik.
Navrhovateľnemoholbyťzamestnanýaniakovodič,pretožepodľapracovnejnáplnetakátoprácavodiča
bola iba zlomkom dohodnutého druhu práce, išlo len o „záskok“ v prípade, ak neboli k dispozícii iní
vodiči. Je otázne, či pre ochorenie chrbtice mohol vykonávať prácu vodiča.
Žalovaný vo vyjadrení zo 16. 3. 2012 uviedol, že v čase výpovede, resp. plynutia výpovednej lehoty
nedisponoval voľným pracovným miestom vodiča v súvislosti s tvrdením žalobcu, že takéto voľné
pracovné miesto bolo vytvorené nákupom nového auta Renault Trafic, ktoré bolo následne dodatočne
vybavené špeciálnou kamerou určenou na odhaľovanie porúch kanalizačnej sieti. Žalovaný poprel,
že pre obsluhu daného vozidla bolo vytvorené nové pracovné miesto a obsadené či už novoprijatým
zamestnancom alebo presunom iného zamestnanca žalovaného, pretože dané dodávkové motorové
vozidlo bolo pridelené zamestnancovi Štefanovi Kohútovi, ktorý od svojho nástupu do pracovného
pomeru u odporcu v roku 1995 pracuje ako čistič kanalizačných zariadení. Predmetné vozidlo mu bolo
pridelené na skvalitnenie a zároveň uľahčenie jeho práce ako pracovná pomôcka. Nebolo vytvorené ani
nové pracovné miesto spoluvodiča pána Š. W.. Podľa potreby vyplývajúcej z náročnosti pracovnej úlohy
stanovenej p. Kohútovi v daný pracovný deň mu jeho nadriadený pridelí ako pomocníka niektorého zo
zamestnancov, ktorý je daný deň najmenej zaťažený pracovnými úlohami vo funkcii vodárenský robotník
alebo čistič kanalizačných zariadení.
Žalobca pred súdom 4. 6. 2012 uviedol, že je nesporné, že žalobca vykonával ako druh práce pre
žalovaného prácu automechanika + vodič, že 24. 9. vystavil Dr. Bertoli pre žalovaného lekársky
posudok, v ktorom konštatuje, že doporučuje pre navrhovateľa preradenie na inú prácu alebo na
iné pracovisko, príp. preloženie do iného miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie je
vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu automechanika. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé,
že žalobca môže pracovať bez nadmernej fyzickej záťaže, bez zdvíhania ťažkých bremien vo
vyrovnaných klimatických podmienkach. Poukázal na žiadosť žalobcu predloženú odborovej organizácii
na prerokovanie výpovede, v ktorej sa uvádza, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobú spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu podľa § 63 ods. 1
písm. c/ Zákonníka práce. Z uvedeného lekárskeho posudku však nevyplýva, že žalobca dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať jeho doterajšiu prácu, pričom je zrejmé, že bolo lekárom doporučené preradenie
na inú prácu pre druh práce automechanik, avšak nie na druh práce vodič. V tomto prípade si žalovaný
ako zamestnávateľ nesplnil ponukovú povinnosť v tom, že neponúkol inú, pre žalobcu vhodnú prácu v
zmysle dojednaného druhu práce pre vodiča, ale rovno mu doručil výpoveď po prerokovaní príslušným
odborovým zväzom.
K uvedeným tvrdeniam žalobcu žalovaný uviedol, že v rozsahu pracovnej náplne žalobcu bol druh práce
vodiča v porovnaní k rozsahu druhu práce automechanik vymedzená na 10 %, teda nejednalo sa, čo sa
týka druhu práce vodič 50 %- ný rozsah s druhom práce automechanik.
Suvedenýmnesúhlasilžalobca,pretožeuvádzanápracovnánáplňautomechanika,napr.výmenaložísk,
je len dielčou činnosťou druhu práce automechanika, a teda nie je možné, vzhľadom na iné pracovné
činnosti uvádzať, že druh práce vodič, vo vzťahu k druhu práce automechanik bol v pomere 10 %.Žalovaný k nesplneniu ponukovej povinnosti uviedol, že pokiaľ žalovaný nemal čo ponúknuť, nemohol
si ani splniť ponukovú povinnosť, s čím Zákonník práce výslovne počíta. Žalobca skutočne stratil
schopnosť dlhodobo vykonávať prácu pre dohodnutý druh práce, pričom sa domáhal preradenia na
druh práce vodič, ktoré však vtedy žiadne nebolo voľné. Sám pritom žiadal, aby mohol vykonávať prácu
vodiča len na krátke trasy, nie na celý deň dlhodobo.
Žalovaný vo vyjadrení zo 21. 9. 2012 uviedol, že na základe žalobcom spochybnenej hodnovernosti
lekárskeho posudku MUDr. Bertoliho a následne ohľadom zdravotnej spôsobilosti, resp. schopnosti
žalobcuvykonávaťprácuvodičasažalovanýrozhodoldaťprešetriťspôsobilosťžalobcuvykonávaťurčité
druhy prác, resp. pracovných profesií znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia neurológia.
Zlekárskehoznaleckéhoposudkuč.13/12z20.9.2012vypracovanéhoMUDr.Stanovičovou,znalkyňou
v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria a neurológia, vyplýva, že navrhovateľ už od roku
2009 až doposiaľ nie je zdravotne spôsobilý vykonávať nielen prácu automechanika, ale aj tie druhy
prác,resp.pracovnýchprofesii,ktorýchvykonávaniasanavrhovateľdomáhal,aktorýchvykonávaniemu
podľajehonázorumalžalovanýprideliťakonáhraduzanímpôvodnevykonávanúprácuautomechanika.
Žalobca vo vyjadrení z 27. 9. 2012 uviedol, že pre potreby konania v pracovnoprávnej veci o určení
neplatnosti výpovede a náhradu mzdy znalecký posudok predložený žalovaným je nepotrebný a
nevyužiteľný, preto ho navrhol vylúčiť z dôkazov v predmetnom konaní. Zároveň žalobca poukázal na
ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva ponuková povinnosť zamestnávateľa voči
zamestnancovi, pričom túto ponukovú povinnosť si žalovaný nesplnil. Podľa názoru žalobcu predložený
znaleckýposudokč.13/12,anajmäkomentárevsprievodnomlistežalovaného,skôrsledujepoškodenie
žalobcu ako obranu žalovaného. Pracovné miesto referent dopravy, ktoré ku dňu dodania výpovede
žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy,
zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom mal žalovaný možnosť žalobcu zamestnávať. Pracovné
miesto referenta dopravy po odchode pani Silvie Vozárovej nebolo obsadené na základe pracovnej
zmluvy, ale na tom pracovnom mieste začal vykonávať prácu dôchodca pán P. T., ktorý podľa pracovnej
zmluvy vykonával funkciu vodárenského robotníka ako vypovedal na pojednávaní 4. 6. 2012. Naviac na
pracovnom mieste vodiča začal vykonávať prácu dôchodca pán Y. X..
Žalovaný vo vyjadrení z 14. 11. 2012 namietal názor žalobcu, ktorý znalecký posudok predložený
žalovaným považoval za úplne chybný a právne neopodstatnený a neodôvodnený, z dôvodu, že
výpoveď podľa výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 pís. c/ Zákonníka práce je osobitným
druhom výpovede závislým na odbornom lekárskom posúdení individuálneho zdravotného stavu
konkrétneho zamestnanca. Od tohto lekárskeho posudku sa potom odvíja to, či je možné dať
zamestnancovi výpoveď, a následne tiež v tom, či vôbec a v akom rozsahu je daná ponuková povinnosť
zamestnávateľa voči zamestnancovi. Žiadny iný výpovedný dôvod uvedený v predmetnom ustanovení
takúto individuálnosť neobsahuje, a teda ani nepodmieňuje rozsah a obsah ponukovej povinnosti
zamestnávateľa. Preto žalovaný považoval za neodôvodnené, keď žalobca odôvodňuje svoj názor
o nepotrebnosti ani využiteľnosti predloženého znaleckého lekárskeho posudku pre potreby daného
súdneho konania rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 130/2003), ktorý sa týka celkom iného
výpovedného dôvodu, konkrétne organizačných zmien, netýka sa výpovedného dôvodu spočívajúceho
v dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav zamestnanca,
ako je to v prípade žalobcu. Žalovaný uviedol, že pre ochorenie chrbtice by nemohol vykonávať prácu
vodiča, tiež nemohol vykonávať osemhodinovú administratívnu sedavú prácu, na ktorú nemá žiadne
vzdelanostné odborné predpoklady (má len učňovskú školu) až doposiaľ nemá absolútne žiadnu prax
v administratívnej práci (vždy vykonávali iba hrubú manuálnu prácu). Zo znaleckého posudku č. 13/12
je jednoznačne zrejmé, že pokiaľ by žalobca vykonával prácu vodiča alebo administratívnu prácu,
t. j. práce, resp. činnosti, ktoré podľa lekárskeho znaleckého posudku nemôže vykonávať, mohlo by
dôjsť k ďalšiemu výraznému zhoršeniu zdravia žalobcu. Žalovaný poprel, že pracovné miesto - referent
dopravy nebolo ku dňu danie výpovede žalobcovi obsadené na základe pracovnej zmluvy, a že na
tomto pracovnom mieste mal žalovaný možnosť žalobcu zamestnávať. Dané miesto referenta dopravy
je formálne vedené ako " vodárenský robotník ". Pán P. T. pred nástupom na toto miesto pracoval
ako skladník, ale z dôvodu úspory pracovných síl prešiel na miesto referenta dopravy, formálne od
predošlých čias označené ako miesto vodárenského robotníka. Skutočný obsah vykonávanej práce je
však plne identický s náplňou práce referenta dopravy a výkon tejto práce je z hľadiska administratívnychpožiadaviek náročný. Daná práca nebola a nie je pre žalobcu v zmysle § 63 ods. 2 pís. b/ Zákonníka
práce vhodnou prácou, pretože žalobca nemá, ani nemal pre výkon tejto práce žiadne predpoklady,
pretože je vyučený iba v odbore "mechanik pre cestné motorové vozidlá" a od vyučenia až doteraz
nemá absolútne žiadnu prax v administratívnych činnostiach. Na rozdiel od žalobcu pani U. P. a
pán P. T. majú ukončené úplné stredoškolské vzdelanie zamerané na administratívnu činnosť a tiež
bohatú administratívnu prax. Tvrdenie žalobcu, že na pracovnom mieste vodiča začal vykonávať prácu
dôchodca pán Y. X. je nepravdivé, pretože pán Y. X. vykonával prácu vodiča (v kumulácii s prácou
zámočníka ) od roku 1999 až do skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného v roku 2012.
Žalobca vo vyjadrení z 19. 11. 2012 uviedol, že v rozsudku, sp. zn. 3 Cdo 150/2005, Najvyšší
súd SR vo svojom odôvodnení uzavrel, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely
pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár
zamestnanca. Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne účinky nielen na účely preradenia na
inú prácu, ale aj pre výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 pís. c/ Zákonníka práce, je
potrebné, aby zdravotný stav posudzovaného zamestnanca bol objektívne zistený a aby bol v lekárskom
posudku konkrétne vyjadrený. Lekárske odporúčania nespĺňajú požiadavky na lekársky posudok, ktoré
by mali obsahovať aj poučenie o odvolaní. Za povahy veci vyplýva, že takýto lekársky posudok musí
byť vydaný pred daním výpovede z pracovného pomeru, a jeho absenciu nemožno nahradiť, napríklad
znaleckým posudkom o zdravotnom stave zamestnanca vykonaným v súdnom konaní. Na druhej
strane, ak zdravotný posudok bol vydaný v súlade s právnymi predpismi, nepodlieha z hľadiska svojho
obsahu preskúmaniu súdom v konaní začatom na návrh zamestnanca podľa § 77 a nasl. Zákonníka
práce. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v konaní doteraz nepreukázal, že pred podaním výpovede z
pracovného pomeru žalobcovi dňa 22. 10. 2010 mal absolútnu nemožnosť ďalej zamestnať žalobcu.
Podľa názoru žalobcu pracovné miesto u žalovaného pod názvom "dopravný disponent" bolo voľné
pracovné miesto od 1. 6. 2010 do októbra 2010, naviac toto pracovné miesto žalovaný neobsadil na
základe pracovnej zmluvy. Výpoveď z pracovného pomeru žalobcovi žalovaný podal 22. 10. 2010, teda
žalovaný mal povinnosť toto pracovné miesto ponúknuť žalobcovi. Nekonal tak.
Žalovaný vo vyjadrení 25. 1. 2013 k povinnosti uloženej súdom predložiť pracovné výkazy žaloba svedka
pána T. za obdobie od 1. 9. 2010 do 31. 1. 2011 uviedol, že žalobca pracoval na závode dopravy
a špeciálnych činností žalovaného v časovej mzde, a preto žiadne pracovné
výkazy o jeho práci sa nevyhotovoval, nakoľko to nebolo potrebné. V praxi to fungovalo a aj naďalej
funguje tak, že každé ráno ihneď po nástupe zamestnancov do práce im vedúci závodu dopravy a
špeciálnych činností na raňajšej operatívnej porade prideľuje pracovné úlohy, plnenie ktorých v priebehu
dňa operatívne kontroluje. Pokiaľ zamestnanec úlohu riadne splnil, jeho časová mzda mu bola riadne
a bez problémov vyplatená. Jedinou písomnou evidenciou, resp. určitým druhom pracovných výkazov
o práci zamestnancov je písomná dokumentácia o prevádzke motorových vozidiel. Rovnako ako u
žalovaného aj v prípade svedka pána P. T. nie je možné predložiť jeho pracovné výkazy, pretože aj on,
podobneakonavrhovateľ,pracovalanaďalejajpracujeakozamestnaneczávodudopravyašpeciálnych
činností časovej mzde, a nie v mzde úkolovej.
Žalovaný vo vyjadrení zo 4. 2. 2013 k návrhu žalobcu nepripustiť dôkaz žalovaného - znalecký
posudok č. 13/12 z 20. 9. 2012 uviedol, že žalovaný a ani súd neprezentoval názor, podľa ktorého
by predmetný znalecký posudok mal nejakým spôsobom nahradiť lekársky posudok ako podklad,
resp. dôvod výpovede danej žalobcovi. Dôvodom výpovede danej žalobcovi žalovaným jednoznačne
nespôsobilosť žalobcu vykonávať doterajšiu prácu. Žalobca doručil žalovanému lekársky posudok z
23. 9. 2010 vystaveným MUDr. Máriom Bertolim, všeobecným lekárom pre dospelých, ďalší lekársky
posudok z 24. 9. 2010 vystavený opäť MUDr. Máriom Bertolim, všeobecným lekárom pre dospelých,
odborný lekársky posudok zo 28. 9. 2010 vystavený žalobcovým odborným ošetrujúcim lekárom -
neurológom MUDr. Bohumilom Kolíkom, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že žalobca nemôže
vykonávať prácu automechanika, pričom píše dokonca o ohrození žalobcu chorobou z povolania.
Žalobcovo tvrdenie o jeho nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, potvrdzovala aj jeho veľmi častá
a tiež dlhotrvajúca dočasná práceneschopnosť v období pred tým, ako mu bola daná (ale aj po tomto
momente, t. j. počas plynutia výpovednej doby). Žalovaný bol dočasne práceneschopný v rokoch 2009,
2010 a dokonca výpovednej lehoty v roku 2011 nasledovne:- od 21. 1. 2009 do 23. 1. 2009 - t. j. 3 dni,
- od 23. 4. 2009 do 30. 4. 2009 - t. j. 8 dní,
- od 26. 7. 2009 do 10. 7. 2009 - t. j. 5 dní,
- od 24. 8. 2009 do 21. 9. 2010 - t. j. 1 rok aj 29 dní,
- od 10. 11. 2010 do 19. 11. 2010 - t. j. 10 dní,
- od 13. 1. 2011 do 25. 4. 2011 - t. j. 103 dní.
Znalecký posudok číslo 13/12 z 20. 9. 2012 vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Zuzanou
Stanovičovou nenahrádza ani nemôže nahradiť písomné lekárske doklady, ktoré boli podkladom pre
výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi. Avšak uvedený lekársky znalecký posudok má nezastupiteľnú
úlohu pri posudzovaní, resp. posúdení zdravotnej spôsobilosti žalobcu na výkon toho pracovného
miesta, ktoré by mal ku dňu dania výpovede žalobcovi žalovaný neobsadené. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 55 ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje
zamestnanca, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, pričom zamestnávateľ
je povinný prihliadnuť aj na to, aby táto práca bola pre zamestnanca vhodná vzhľadom na jeho
schopnosti a kvalifikáciu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 pís. o/ z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na jej zdravotný stav, najmä na
výsledok posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopností, na ich vek, kvalifikačné predpoklady
a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú i zdravotnému
stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú
vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že
"nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať" znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca
žiadnu prácu, a že teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, dané tvrdenie
nutné chápať iba v spojitosti so ustanovením § 55 ods. 5 Zákonníka práce a § 6 ods. 1 pís. o/
z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V opačnom prípade pri doslovnom
pridržiavaní sa vyššie uvedeného tvrdenia žalobcu by žalovaný bol napríklad povinný poskytnúť
žalobcovi pre žalobcu mimoriadne zdravotne nevhodnú prácu počítača stavu vodomerov (pri ktorej je
potrebné zdvihnúť denne niekoľko desiatok mimoriadne ťažkých poklopov vodomerných šácht) alebo
tiež napr. prácu účtovníčky alebo prácu ekonomického riaditeľa, k čomu žalovaný zase nemá absolútne
žiadne kvalifikačné predpoklady. Žalovaný pritom na základe predloženej "Dohody o zmene obsahu
pracovnej zmluvy" z 8. 10. 2010 uzatvorenej medzi pánom P. T. a žalovaným preukázal, že pracovné
miesta na útvare dopravy označené žalobcom ako "dopravným disponent", u žalovaného vedené ako
"vodárenský robotník", bola ku dňu dane výpovede žalobcovi obsadené na základe pracovnej zmluvy
medzi zamestnancom P. T. a žalovaným.
Žalovaný vo vyjadrení zo 6. 2. 2013 uviedol, že žalobca preukázal žalovanému svojou dlhodobú
stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu na základe troch lekárskych posudkov 23. 9. 2010, 24.
9. 2010 a 28. 10. 2010, ktoré boli vydané ošetrujúcim lekármi žalobcu výslovne na jeho žiadosť, a
ktoré žalobca doručil žalovanému predtým ako mu dal žalovaný výpoveď. V spojitosti s predmetnými
lekárskymiposudkamibolažalobcovadlhodobástrataspôsobilostivykonávaťdoterajšiuprácupodporne
preukázaná aj častými dočasnými pracovnými schopnosťami žalobcu pred tým, ako mu bola zo strany
žalobcudanávýpoveďpodľa§63ods.1pís.c/Zákonníkapráce.Žalovanýzdôraznil,žeNajvyššísúdSR
vo svojom uznesení 5 Cdo 237/2007 jednoznačne odmietol rýdzo formalistický pohľad odvolacieho súdu
pri posudzovaní otázky, či navrhovateľ, ten zamestnanec v zmysle § 63 ods. 1 pís. c/ Zákonníka práce
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo nie. Najvyšší súd SR pri posudzovaní tejto
otázky vychádzal zo všetkých informácií, resp. poznatkov o zdravotnom stave navrhovateľa, ktoré boli
súdu dostupné, a ktoré boli obsiahnuté v súdnom spise. Tento neformálny prístup Najvyššieho súdu SR
posúdením otázky dlhodobej straty spôsobilosti žalobcu, t.j. zamestnanca, vykonávať doterajšiu prácu
je pozoruhodný najmä preto, lebo všetky lekárske písomné podklady preukazujúce navrhovateľovu
dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu boli vystavené, resp. vydané na žiadosťžalovaného, t.j. zamestnávateľskej organizácie a navrhovateľ, t.j. zamestnanec, s nimi nesúhlasil, resp.
ich odmietal. Aj preto bolo z hľadiska právneho názoru Najvyššieho súdu SR dôležité, že lekársky
posudok ošetrujúcej lekárky žalobcu obsahoval i poučenie o odvolaní. Inak však, ako vyplýva z
predmetného uznesenia, Najvyšší súd SR nepovažoval poučenie o odvolaní za obligatórnu náležitosť
lekárskeho posudku, čo vyplýva z druhej vety zhora uvedené na strane 6 uznesenia Najvyššieho súdu
SR 5 v Cdo 237/2007, ktorá znie: " lekársky posudok by mal obsahovať aj poučenie o odvolaní". Právna
situácia ohľadne posúdenia otázky, či žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
je v tomto súdnom spore oproti právnej situácii obsiahnutej v citovanom uznesení Najvyššieho súdu
SR jednoznačná: lekárske doklady, resp. posudky potvrdzujúce žalobcov dlhodobú stratu spôsobilosti
vykonávať doterajšiu prácu, ba dokonca ohrozenie chorobou z povolania (ako ďalší dôvod výpovede
podľa§63ods.1pís.c/Zákonníkapráce)bolivydanénažiadosťžalobcuanímajdoručenéžalovanému,
pričom žalovaný ich od ich obdržania nikdy nespochybňoval a plne akceptoval to, čo sa navrhovateľ
snažil týmito lekárskymi posudkami a jej doručením žalovanému preukázať, t. j., že dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Z tohto pohľadu je potom právne irelevantné, že predmetné
lekárske posudky neobsahovali poučenie o odvolaní. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným
bola od začiatku zhoda a nebol nikdy rozpor v tom, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu potvrdzuje okrem iného aj znenie žalobcovej žaloby o neplatnosť výpovede a náhrady
mzdy z 24. 6. 2011, ako aj výpoveď žalobcu na 1. súdnom pojednávaní v danej veci, na ktorom uviedol:
"čo sa týka sporných skutočností v predmetnom spore, súhlasím s tým, že spornou skutočnosťou je
tá, či žalovaný v čase, keď mi dal výpoveď, mal k dispozícii iné pracovné miesto, na ktoré ma mohol
preradiť, a ktoré by zohľadňovalo môj zdravotný stav. Čo sa týka iných skutočností, ktoré považujem
za sporné, nie je mi zrejmé, či mi mohol dať žalobca výpoveď zo zdravotných dôvodov, keď som mohol
vykonávať aj prácu vodiča." Hlavnou spornou skutočnosťou medzi žalobcom a žalovaným je pritom
otázka, či žalovaný v zmysle § 63 ods. 2 pís. a/ Zákonníka práce skutočne nemal možnosť žalobcu
zamestnávať, ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ku
dňu odania výpovede žalobcovi. Z priebehu súdneho sporu jednoznačne vyplynulo, že žalovaný ku dňu
výpovede žalobcom nemal žiadne voľné pracovné miesta, t. j. miesto neobsadené na základe pracovnej
zmluvy, na ktorom by mal možnosť žalobcu zamestnávať. Potvrdzuje to aj snaha žalobcu preukázať, že
žalobcu mal žalovaný presunúť na miesto zamestnanca - vodiča pána Y. X.. Táto snaha žalobcu zaujať
miesto - pracovnú pozíciu Y. X. podchytená v zápisnici z pojednávania zo 14. 11. 2012 len potvrdzuje,
že žalovaný žiadne voľné pracovné miesto vodiča ku dňu výpovede v danej žalobcovi nemal a žalobca
si toho bol plne vedomý. pokiaľ ide o miesto referenta dopravy, ktoré pracovné miesto je až doteraz
vedené úlohou žalovaného ako pracovné miesto vodárenského robotníka a o ktorom žalobca až dosiaľ
to stále tvrdí, že bolo ku dňu dane výpovede žalobcovi neobsadené, resp. voľné, žalovaný preukázal,
že dané pracovné miesto bolo v čase výpovede žalobcovi riadne obsadené pánom P. T. na základe jeho
pracovnej zmluvy. Žalovaný zároveň uviedol, že najzásadnejšou otázkou v prípade, že zamestnávateľ
má ku dňu dania výpovede nejaké voľné miesto, resp. voľné miesto neobsadené pracovnou zmluvou, je
skutočnosť, či dané voľné pracovné miesto je možné hodnotiť ako " vhodnú prácu " pre zamestnancami
z hľadiska, či daná práca zodpovedá zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, jeho schopností a
veku, jeho kvalifikačným predpokladom a odbornej spôsobilosti. Teda aj keby mal žalovaný ku dňu dane
výpovede voľné pracovné miesta, bolo by potrebné skúmať, či v prípade týchto voľných pracovných
miest ide o prácu vhodnú pre navrhovateľa v zmysle § 55 ods. 5 Zákonníka práce a § 6 ods. 1 pís.
o/ z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Aj keby žalovaný mal voľné miesto
vodiča alebo voľné miesto referenta dopravy, ani jedno z týchto voľných miest by pre žalobcu nebola
vhodnou prácou z dôvodu, že pokiaľ by išlo o voľné miesto vodiča, žalobca nebol jednoznačne zdravotne
spôsobilý na vykonávanie tejto práce, pokiaľ by išlo o voľné miesta referenta dopravy, žalobca nebol
spôsobilý na vykonávanie tejto práce jednak z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu a z dôvodu jeho
schopností, kvalifikačným predpokladom a odbornej spôsobilosti. Pokiaľ by sa v priebehu súdneho
konania preukázalo, že žalovaný mal ku dňu odania výpovede žalobcovi nejaké pracovné miesta voľné,
musel by sa súd zaoberať otázkou, či pri týchto voľných pracovných miestach ide o prácu vhodnú pre
žalobcu. Súd by si pritom, vzhľadom na mimoriadne ťažké zdravotné postihnutie navrhovateľa, musel
vyžiadať lekársky znalecký posudok, z ktorého by vyplynulo, akú prácu môže žalobca vzhľadom na svoje
ťažkézdravotnépostihnutievôbecvykonávať,t.j.akáprácajeprenehovhodná.Otom,akéjeposúdenie
vhodnosti práce, resp. pracovného miesta, ktoré má, prípadne zamestnávateľ ku dňu dania výpovede
zamestnancovi voľné, dôležité, svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, 3 MCdo 14/2010 zo 30.
3.2011, na ktorý sa odvoláva aj žalobca vo svojom písomnom podaní z 19. 11. 2012, z ktorého vyplýva,
že sa týka súdneho sporu vyplynuvšieho z výpovede danej z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práca, v súdnom konaní bola v mimoriadnom dôležitosťou posudzovaná otázkavhodnosti ponúknutej práce zamestnancovi, ktorému bola daná výpoveď z organizačných dôvodov. O
to dôležitejšie je posúdenie zhodnosti náhradnej práce pre zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, teda zdravotných dôvodov, pokiaľ by mal zamestnávateľ
ku dňu odania výpovede zamestnancovi nejaké pracovné miesta voľné.
Žalobca v stanovisku z 19. 3. 2013 uviedol, že lekársky posudok vystavený MUDr. Máriom Bertolim
zo 24. 9. 2010 doporučuje, aby bol žalobca prevedený na inú prácu, alebo pracovisko, prípadne bol
preložený do iného miesta, "pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby vykonával
doterajšiu prácu na tomto pracovisku ako automechanik". Ako je zrejmé z pracovnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi z 31. 12. 1993 v znení Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31. 10. 1999
bol žalobca preradený na funkciu "automechanik+vodič" a miesto výkonu práce
bolo dohodnuté "pomocné prevádzky v Piešťanoch a pracoviská v rámci jeho pôsobnosti". Lekársky
posudok z 24. 9. 2010 odporúča preradenie žalobcu, pretože na základe zdravotného stavu nie je
vhodné, aby vykonával doterajšiu prácu na tomto pracovisku ako automechanik. Teda zo zdravotných
dôvodov lekár odporučil žalobcu preradiť z pracoviska pomocné prevádzky v Piešťanoch ak pracoviska
v rámci jeho pôsobnosti funkcie automechanika, a nie funkcie vodiča. Ďalej podľa tohto lekárskeho
posudku môže žalobca pracovať "bez nadmernej fyzickej záťaže, bez zdvíhania ťažkých bremien, vo
vyrovnaných klimatických podmienkach." Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi
umožniť prácu vodiča, pretože sa 31. 10. 1999 v dodatku k pracovnej zmluve dohodol so žalobcom aj na
vykonávanie funkcie vodiča. Keďže lekárom bol doporučené žalobcovi ako zamestnávateľovi preradenie
žalobcu ako automechanika na inú prácu, alebo pracovisko, prípadne preloženie do iného miesta za
podmienok bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických
podmienkach, žalovaný mal tieto odporúčania akceptovať, rovnako ako aj akceptoval zmluvný dohovor
z 31. 10. 1999 žalobcovi prideľovať prácu vodiča. Pre prípad, že tak nekonal, mohol a mal žalovaný
ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu, napríklad funkciu dopravného referenta, ktorá podľa výpovede
svedkyne pani Silvie Vozárovej bola od mája 2010 do októbra 2010 voľná, čo vyplýva z výpovede svedka
Vladimíra Majeského, ktorý túto funkciu nevykonáva na základe dohovoru v pracovnej zmluve, ale na
základe dohovoru so žalovaným o výkone funkcie "vodárenský robotník".
Žalobca v stanovisku z 25. 3. 2013 uviedol, že žalobca predložil 22. 9. 2010 lekársku správu z 22.
9.2010 po ukončení dlhodobej práceneschopnosti spolu s dokladom o ukončení tejto práceneschopnosti
dňom 21. 9. 2010 žalovanému - pani V. P., vedúcej útvaru rozvoja ľudských zdrojov u žalovaného.
Žalobca si následne čerpal dovolenku na zotavenie v dĺžke dvoch týždňov. Pani Q. P. žiadala od žalobcu
predložiť lekársky posudok od ošetrujúceho lekára, pretože považovala lekársku správu z 22. 9. 2010
za nedostatočnú z pohľadu ukončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce. V lekárskej správe z 22. 9. 2010 je zapísané, že žalobca bol prejednaný posudkovou komisiou
sociálnej poisťovne a bol uznaný invalidným dôchodcom na 50 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
mal vedomosť, že žalobca je invalidný dôchodca. Na základe žiadosti pani Heleny Vojtechovej žalobca
27. 9. 2010 predložil žalovanému opäť pani V. P. lekársky posudok vystavený MUDr. Máriom Bertolim
24. 9. 2010, ktorý pani P. predložila odborovej organizácii žalovaného 12. 10. 2010, v ktorom žiadala
podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu "v pracovnom
zaradení "Automechanik + vodič osobného motorového vozidla" z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce." Žalovaný prostredníctvom pani V.
P. si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zamestnávateľovi pri skončení pracovného pomeru z § 74
Zákonníka práce. Žalovaný však zanedbal, možno opomenul, splniť zákonnú povinnosť ustanovenú v
§ 66 Zákonníka práce prvá veta, podľa ktorej zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným
postihnutímvýpoveďlenspredchádzajúcimsúhlasompríslušnéhoúradupráce,sociálnychvecíarodiny,
inak je výpoveď neplatná. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil a od príslušného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny si nevyžiadal súhlas pred daním výpovede žalobcovi. Žalobca predložil žalovanému ešte
dňa 22. 9. 2010 lekársku správu, že je zdravotne postihnutý, pretože posudková komisia Sociálnej
poisťovne ho uznala za invalidného dôchodcu s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca 7. 12. 2010 po doručení rozhodnutia sociálnej
poisťovne, ústredie, z 27. 10. 2010 toto rozhodnutie predložil žalovanému spolu s odborným posudkom
o invalidite 22. 9. 2010.Žalovaný vo vyjadrení z 5. 4. 2013 uviedol, že na základe skutočností, že žalobca nenavrhol
vypracovanie tzv. kontrolného lekárskeho znaleckého posudku, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil závery
uvedené v lekárskom v znaleckom posudku číslo 13/12 z 20. 9. 2012 vypracovanom znalkyňou MUDr.
Zuzanou Stanovičovou a vypracovanie takéhoto kontrolného lekárskeho znaleckého posudku nenariadil
svojim uznesením ani súd, žalovaný sa rozhodol, že vypracovanie takéhoto kontrolného lekárskeho
znaleckého posudku zabezpečí sám. Kontrolný lekársky znalecký posudok č. 910861 - 4/2013 z 29.
3. 2013 vypracoval MUDr. Róbert Garay, CSc., primár neurologického oddelenia Nemocnice svätého
LukášavGalante,znalecvodborezdravotníctvaafarmácia,odvetvieneurológia,evidenčnéčísloznalca
910861. Daný kontrolný lekársky znalecký posudok prakticky v plnom rozsahu potvrdil medicínske
závery lekárskeho znaleckého posudku č. 13/12 z 20. 9. 2012, pričom oproti k znaleckému posudku č.
13/12vychádzalajzposudkovo-medicínskychzáverovsociálnejpoisťovne.Žalobcapriamo,činepriamo
uvádza, že u neho sa jedná o chorobu z povolania, resp. že jeho zdravotné ťažkosti vyplývajú z jeho
pracovnej činnosti u žalovaného vykonávanej pred rokom 2010, na základe čoho žalovaný zabezpečil
pohľadom posúdenia zdravotného postihnutia žalobcu vo vzťahu k jeho pracovnému uplatneniu aj
vypracovanie lekárskeho znaleckého posudku lekárom - odborníkom z oblasti pracovného lekárstva
znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie interná medicína a choroby z povolania, Doc.
MUDr. Evou Teodorou Gálikovou, CSc. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku č. 2/2013 zo 4. 4. 2013
podrobnerozobralazdravotnépostihnutiežalobcuzhľadiskamožnéhodefinovaniatohtopostihnutiaako
choroby z povolania, a tiež z hľadiska toho, aké druhy prác sú pre navrhovateľa vhodné s prihliadnutím
na jeho zdravotné postihnutie. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v prípade zdravotného
postihnutia žalobcu nielenže nejde o chorobu z povolania, ale nejde ani o zdravotné postihnutie,
ktoré nebolo akýmkoľvek spôsobom vyvolané pracovnou činnosťou žalobcu u žalovaného. Znalkyňa
pritom uviedla, že za začiatok ochorenia chrbtice žalobcu treba považovať rok 1992, pričom žalobca
začal pracovať u žalovaného ako automechanik - vodič až od 31. 10. 1999. Znalkyňa tiež vo svojom
znaleckom posudku vyslovila rovnaký názor na nevhodnosť práce vodiča a sedavej práce pri počítači
pre žalobcu, ktorí vyslovili vo svojich znaleckých posudkoch aj znalci MUDr. Zuzana Stanovičová a
MUDr. Róbert Garay, CSc. Závery vyššie uvedených troch lekárov - znalcov sú nepriamo v plnom súlade
so stanoviskom Sociálnej poisťovne - pobočka Trnava vyjadrenom v " Odbornom posudku o invalidite
" z 22. 9. 2010, v ktorom sa uvádza, že pracovné zaradenie žalobcu na pôvodnom pracovisku nie je
možné a žalovaný môže vykonávať prácu vrátnika.
Žalobca pred súdom 08.04.2013 uviedol, že posudok ošetrujúceho lekára z 24.09.2010 nehovorí, že
žalobca stratil vzhľadom na jeho zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
hovorí, že na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby vykonával doterajšiu prácu. Poukázal
na rozpor v Žiadosti o súhlas s výpoveďou žalobcovi, kde sa uvádza, že lekárske posudky MUDr.
Bertoliho boli žalobcom predložené 27. 9. 2010, pričom tretí posudok MUDr. Kolíka bol vypracovaný 28.
9. 2010. Tiež poukázal na to, že lekárske posudky, ktoré predložil žalobca žalovanému 27.09.2010 v
zhode s písomným prejavom žalovaného, podpísaný svedkyňou p. Vojtechovou, hovoria o lekárskych
posudkoch ošetrujúceho lekára žalobcu - MUDr. Bertoliho. Ani v jednom z 23.09.2010 a ani z 24.09.2010
sa nenachádzajú slová, že dlhodobo stratil vzhľadom na jeho zdrav. stav spôsobilosť. Uviedol, že keď
je zamestnanec so zdravotným postihnutím uznaný za invalidného, preukazuje toto zamestnávateľovi
rozhodnutím o invalidnom dôchodku. To sa stalo až v septembri, keď to Sociálna poisťovňa spracovala
a doručila žalobcovi. Žalobca doplnil, že je zaujímavá aj skutočnosť, že 12.10.2010 za žalovaného p.
P. predkladá odborom žiadosť o prerokovanie súhlasu s výpoveďou a 11.10.2010 nadobúda platnosť
dodatok k pracovnej zmluve žalovaného s p. T., ktorý už ako dôchodca začína vykonávať funkciu
vodárenský robotník, spracovanie evidencie záznamov o prevádzke osobných motorových vozidiel a
pomocnéadministratívnepráce.Najednejstranepredkladážalovaný3posudkyozdrav.stave,ktoréboli
vypracované ex post na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu, kde teda vlastne podľa lekárskych
posudkov by mal byť žalobca uznaný 100%-ným invalidom, nemôže stáť, ani chodiť, ani sedieť, nemôže
v podstate nič. Na druhej strane takýto človek je v r. 2010 je odsunutý do úzadia a pred ním je posunutý
človek, ktorý je už dôchodca.
Žalovaný pred súdom 08.04.2013 uviedol, že s prvým lekárskym posudkom od MUDr. Bertoliho z
23.09.2010, ktorý priniesol žalobca, svedkyňa p. P. nebola spokojná, a preto ho žiadala, aby priniesol
ďalší lekársky posudok. V podstate žalobca priniesol ten istý znalecký posudok, čo sa týka obsahu,
len na tomto ďalšom lekárskom posudku z 24.09.2010 je podpísaná aj ďalšia lekárka, ktorá potvrdila,
že žalobca nemôže vykonávať tú prácu, ktorú mal podľa pracovnej zmluvy vykonávať. Okrem tohosvedkyňa k stanovisku, že žalobca nie je dlhodobo schopný vykonávať doterajšiu prácu, dospela aj na
základe lekárskeho posudku od ošetrujúceho neurológa MUDr. Kolíka z 28.09.2010. Žalovaný doplnil,
že až do 07.12.2010 nevedel ako zamestnávateľská organizácia o tom, že žalobca bol uznaný za
invalidného, pričom v odbornom posudku o invalidite sa vyslovene uvádza, že na pôvodnom pracovisku
žalobca nemôže vykonávať prácu.
Žalovaný vo vyjadrení z 12. 4. 2013 poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný doručil žalobcovi výpoveď
iba na základe lekárskeho posudku MUDr. Mária Bertoliho, pretože žalovaný dal žalobcovi výpoveď
na základe až troch lekárskych posudkov - dvoch vyhotovených MUDr. Máriom Bertolim a jedného
vyhotoveného MUDr. Bohumilom Kolíkom. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že lekársky posudok vystavený
MUDr. Máriom Bertolim 24. 9. 2009 doporučuje, aby bol žalobca preradený na inú prácu alebo na
iné pracovisko, prípadne bol preložený do iného miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie je
vhodné, aby vykonával doterajšiu prácu na tomto pracovisku - automechanika, je potrebné uviesť, že v
tom istom posudku MUDr. Bertoliho 23. 9.2010 sa uvádza, že nedoporučuje doterajšiu prácu na tomto
pracovisku, práca automechanika tam nie je uvedená, čo spôsobuje nejednoznačnosť oboch lekárskych
posudkov MUDr. Bertoliho. Ak by sa vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca od žalovaného obdržal iba
jeden znalecký posudok od MUDr. Bertoliho z 24. 9. 2010, v ktorom je uvedené slovo automechanik,
táto skutočnosť absolútne neoprávňuje žalobcu tvrdiť, že žalovaný mal povinnosť žalobcovi umožniť
prácu vodiča z dôvodov, že v priebehu doterajšieho súdneho konania bolo preukázané napríklad
pracovnou náplňou žalobcu, svedeckou výpoveďou svedka pána Y. X., že práca vodiča bola pred
podaním výpovede u žalobcu iba zanedbateľnú časťou jeho práce, nakoľko či išlo len o takzvaný záskok
ich vodičov, ktorí vykonávali túto prácu vodiča na plný úväzok, takže túto prácu jednoznačne nemohol
žalovaný vykonávať ani na kratší pracovný úväzok. Aj v prípade, keby žalovaný mohol teoreticky
ponúknuťžalobcoviprácuvodiča,ktejtoponukežalobcovizostranyžalovanéhobránililekárskeposudky
MUDr. Bertoliho 23. a 24. 9. 2010, v ktorých je zhodne uvedené, že: "menovaný môže pracovať bez
nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach."
Avšak práca vodiča, vzhľadom na mimoriadne závažné ochorenie chrbtice žalobcu, rozhodne nebola
a nie prácou vo vyrovnaných klimatických podmienkach a ani prácou bez nadmernej fyzickej záťaže,
nakoľko otrasy vyvolanej jazdou motorových vozidlách spôsobujú osobám nachádzajúcim sa v nich
a majúcich ochorenie chrbtice mimoriadne závažné zdravotné následky vo vzťahu k ich ochoreniu
chrbtice a to predovšetkým u profesionálnych vodičov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal
ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu, napríklad funkciu dopravného referenta, žalobca až doteraz
žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný disponoval v čase podania výpovede
voľným pracovným miestom, náplňou, ktorého by bola práca vhodná pre žalobcu. Tvrdenie žalobcu o
tom, že svedok P. T. nevykonáva funkciu dopravného referenta u žalovaného na základe dohovoru v
pracovnej zmluve je zavádzajúce, nakoľko žalovaný predložil súdu dodatok k pracovnej zmluve pána T. z
8.10.2010označenýakoDohodaozmeneobsahupracovnejzmluvy,vktoromjejednoznačneuvedené,
že novou náplňou práce pána T. sú činnosti: spracovanie evidencie záznamov o prevádzke osobných
motorových vozidiel a mechanizmov, výpočet základných údajom jednotlivé kontakt, zaevidovanie na
PC denné záznamy osobnej dopravy a mechanizmov, pomocné administratívne práce, ktoré napĺňa
podstatu pracovnej náplne dopravného referenta, i keď označenie tejto funkcie zostalo ešte v minulých
časoch direktívneho riadenia ako " vodárenský robotník ". Aj keby v čase výpovede danej žalobcovi bolo
na administratívne pracovné miesto na útvare dopravy voľné, najmä pracovné miesto na útvare dopravy
(čo nebolo, lebo bolo už na základe pracovnej zmluvy obsadené p. T.), nebolo vhodnou prácou pre
žalobcu z dôvodu, že nezodpovedalo zdravotnému stavu žalobcu, keďže trpel postihnutím celej chrbtice,
pre ktoré postihnutie bol Sociálnou poisťovňou uznaný za invalidného, a teda nemohol vykonávať
sedavú prácu pri počítači na plný osemhodinový úväzok. Podľa odborného posudku o invalidite 22. 9.
2010 vyhotoveného Sociálnou poisťovňou mohol žalobca vykonávať len prácu vrátnika, pri ktorej mohol
striedať polohu v sede s polohou v stoji. Žalobca nemal k administratívnej práci na počítači žiadne
kvalifikačnépredpoklady,nakoľkomáskončenúučňovskúškoluvodboremechanikprecestnémotorové
vozidla, tiež nemal žiadnu prax v žiadnej administratívnej činnosti, počas svojho profesného života vždy
vykonával iba fyzickú manuálnu prácu.
Žalovaný vo vyjadrení z 15. 4. 2013 namietal tvrdenie žalobcu, že lekársku správu od 22. 9. 2010
vyhotovenú MUDr. Máriom Bertolim doručil žalobca v ten istý deň pani Vojtechovej, pretože žiadny
takýto dôkaz svedčiaci v prospech tohto tvrdenia žalobcu neexistuje. Táto lekárska správa sa v
osobnom personálnom spise žalobcu vedeného u žalovaného nenachádza a sama svedkyňa paniP. uviedla, že si nepamätá, že by jej žalobca takúto správu niekedy doručil. Žalovaný tiež namietal
tvrdenie žalobcu, že žalobca predložil žalovanému ešte 22. 9. 2010 lekársku správu, že je zdravotne
postihnutý. Žalovaný uviedol, že z tejto lekárskej správe nič také nie je uvedené, pričom poukázal na
skutočnosť, že z citovaného ustanovenia § 66 Zákonníka práce je potrebné vychádzať z ustanovenia
§ 40 ods. 8 Zákonníka práce, v ktorom sa uvádza, že zamestnanec so zdravotným postihnutím na
účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu
zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Na rozhodnutí Sociálnej poisťovne,
ústredie, o invalidnom dôchodku žalobcu je uvedený dátum 27. október 2010, avšak je otázkou, kedy
bolo žalobcovi následne dané rozhodnutie doručené, pričom žalobca mal ešte 30 dní na to, aby proti
tomuto rozhodnutiu sociálnej poisťovne podal opravný prostriedok. Avšak aj keby bola opomenutá
otázka právoplatnosti daného rozhodnutia, rozhodnutie bolo jednoznačne vydané až po daní výpovede
žalobcovi zo strany žalovaného teda pred 22. 10. 2010, keďže bolo žalobcom žalovanému doručené 7.
12. 2010, ako to vyplýva z odtlačku prijímacej pečiatky žalovaného.
Žalovaný vo vyjadrení zo 17. 4. 2013 uviedol k tvrdeniu žalobcu na pojednávaní 8. 4. 2013, ktorým
sa snažil spochybniť opodstatnenosť dania výpovede žalobcovi žalovaným z dôvodu údajnej absencie
lekárskej, resp. medicínskej opodstatnenosti výpovede, ktorá bola daná žalobcovi, že uznávanie straty
spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo, patrí do
kompetencie nie všeobecného, ani praktického lekára pre dospelých alebo príslušného odborného
lekára, ale do kompetencie posudkového lekára sociálnej poisťovne, ktorý posúdi, či u konkrétneho
zamestnanca skutočne zo zdravotných dôvodov na jeho strane ide o stav nie krátkodobej, t. j. dočasnej
pracovnej neschopnosti alebo už o stav dlhodobej straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu.
Základným predpokladom takéhoto posúdenia je skutočnosť, že konkrétny zamestnanec bol uznaný
za dočasne práceneschopného nepretržite po dobu minimálne jedného roka. Uznanie dlhodobej straty
spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu sa deje vyhotovením odborného posudku o
invalidite zo strany posudkového lekára sociálnej poisťovne, pričom skutočnosť, že zamestnanec
je uznaný na základe odborného posudku o invalidite za invalidného znamená jednoznačne to, že
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Pokiaľ ide o žalobcu, aj u neho platí, že
"Odborný posudok o invalidite" vyhotovený sociálnou poisťovňou 22. 9. 2010, ktorým bol žalobca uznaný
za invalidného, je zároveň lekárskym posudkom preukazujúcimi žalobcovu dlhodobú stratu spôsobilosti
vykonávať doterajšiu prácu. Uvedená skutočnosť je priamo vyjadrená aj v texte samotného posudku,
kde je uvedené, že žalobca nemôže vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku a môže vykonávať prácu
vrátnika, pričom v predposlednom odseku na konci prvej strany posudku o invalidite je zároveň uvedené,
že žalobca pracuje ako automechanik. Pokiaľ žalobca tvrdil, že čas dodania výpovede žalobcovi zo
strany žalovaného nebolo v lekárskom posudku priamo uvedené, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, žalovaný uvádza, že nie je nutné a z ničoho ani nevyplýva, aby v príslušnom
lekárskom posudku boli jednoznačne uvedené slová: dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, pretože jednoznačne postačuje, ak zo všetkých okolností prípadu a z lekárskeho posudku vyplýva
dlhodobá strata spôsobilosti konkrétnej osoby vykonávať doterajšiu prácu. Skutočnosť, že žalobca
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vyplýva aj bez ďalšieho jednoznačne z faktu, že
žalobca bol ešte predtým, ako mu bola daná žalovaným výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce, uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného, čo jednoznačným vyjadrením toho, že žalobca
dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu správu. Lekárskym posudkom, ktorý jednoznačne
preukazuje, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu je odborný posudok
o invalidite vyhotovený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne z 22. 9. 2010, ktorým bol žalobca
uznaný za invalidného. Uznanie žalobcu za invalidného daná zápisnicou o invalidite jednoznačne
znamená, že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, čo tiež vyplýva aj zo
samotného textu zápisnice časti označené ako "Pracovná rekomandácia". Dva lekárske posudky z
23. a 24. 9. 2010 vydané MUDr. Máriom Bertolim boli vydané iba na základe skutočností, že MUDr.
Bertolimu Bol doručený odborný posudok o invalidite z 22. 9. 2010. Uvedená prepojenosť medzi
predmetným posudkom o invalidite a predmetnými lekárskymi posudkami vyplýva z toho, že MUDr.
Bertoli uviedol v lekárskom posudku text, ktorý je takmer úplne identický s textom v odbornom posudku
o invalidite v časti označenej ako "Pracovná rekomandácia" : "bez nadmernej fyzickej
záťaže, dvíhania ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach". Uvedené stanovisko
žalovaného pritom potvrdzuje aj písomné Čestné prehlásenie MUDr. Mária Bertoliho z 11. 4. 2013.
Žalobca pritom na podporu svojho tvrdenia, že nemôže vykonávať doterajšiu prácu, doručil žalovanému
aj lekársky posudok z 28. 9. 2010 vystavený MUDr. Bohumilom Kolíkom, z ktorého jednoznačne vyplýva,že žalobca nemôže vykonávať prácu automechanika, t. j. doterajšiu prácu, pričom MUDr. Kolík toto
svoje stanovisko zároveň odôvodnil možnosťou zhoršenia zdravotného stavu a nutnosťou opakovaných
práceneschopnosti žalobcu. Skutočnosť, že MUDr. Kolík vo svojom lekárskom posudku z 28. 9. 2010
uvádzaajohrozeniechorobouzpovolaniaužalobcu,jeprinemožnostivykonávaťprácuautomechanika,
t. j. doterajšiu prácu, ďalším dôvodom pre podanie výpovede žalobcovi zmysle § 63 ods. 1 písm.
c) Zákonníka práce. Žalovaný je toho názoru, že existencia iba lekárskeho posudku MUDr. Kolíka
28. 9. 2010 bez toho, že by existoval odborný posudok o invalidite z 22. 9. 2010 a bez toho, že by
existovali lekárske posudky vydané MUDr. Bertolim, je dostatočným právne relevantným podkladom pre
podanie výpovede žalobcovi žalovaným, pretože daný lekársky posudok MUDr. Kolíka obsahuje až 2
výpovedné dôvody uvedené v texte § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalovaný tiež uviedol, že
považuje za jednoznačné zavádzanie žalobcom jeho tvrdenia o tom, že svedkyňa p. P. sa vo svojom
vyššie uvedenom liste bezdôvodne odvoláva na lekársky posudok MUDr. Kolíka 28. 9. 2010, pretože
nič také nie je v liste svedkyne 12. 10. 2010 uvedené, pričom aj keby bol v liste spomenutý lekársky
posudok MUDr. Kolíka 28. 9. 2010, je to v absolútnom poriadku, pretože daný list je z 12.
10. 2010, t.j. ďaleko neskôr, ako bol vystavený lekársky posudok MUDr. Kolíka. Žalovaný tiež odmietol
tvrdenia žalobcu o jeho diskriminácii zo strany žalovaného, pretože z lekárskeho znaleckého posudku č.
2/2013 vypracovaného znalkyňou Doc. MUDr. Evou Teodorou Gálikovou, že u žalobcu nejde o chorobu
z povolania.
Žalobca pred súdom 19.04.2013 uviedol, že MUDr. Bertoli mu povedal, že žalovaný mu doniesol
podpísať Čestné prehlásenie z 11.04.2013. K dodatku pracovnej zmluvy p. T., ktorý nadobudol účinnosť
11.10.2010, žalobca uviedol, že si nie je istý, že to nebolo vytvorené ex post práve kvôli tomuto sporu.
K posudku MUDr. Bertoliho z 24. a 23.09.2010 žalobca uviedol, že ide o odporučenie zamestnanca
preradiť na inú prácu alebo pracovisko, posudok nehovorí o tom, že stratil spôsobilosť dlhodobo
vykonávať doterajšiu prácu. Odporučenie nie je podklad na to, aby bola daná výpoveď v zmysle § 63
ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Tiež poukázal na to, že ak teda majú byť všetky tie znalecké posudky
a tvrdenia žalovaného o zdravotnom stave žalobcu pravdivé, a teda keď nemali v októbri 2010 pre neho
vhodnú prácu alebo teda žiadnu, prečo sa neriadili príslušným ustanovením Zákonníka práce, keďže
na ich strane vznikla prekážka. Žalovaný mu prideľoval stále prácu, chodil na aute, robil opravy áut, ...
Čiže vznikla prekážka na strane zamestnávateľa a on mal počas pracovnej počas výpovednej lehoty
mu platiť priemernú mzdu, náhradu priemernej mzdy, keď teda tak žalovanému záležalo na zdravotnom
stave žalobcu.
Žalovaný pred súdom 16.05.2013 uviedol, že výpoveď žalobcu o tom, či mu bolo ponúknuté pracovné
miesto je v súlade s výpoveďou svedkyne P., ktorá tvrdila, že vhodná práca sa pre žalobcu hľadala,
avšak žiadna sa nenašla. Pokiaľ ide o voľné miesto vrátnika, také miesto žalovaný nemá a nedisponuje
ním, ani nemali, pretože strážnu službu vykonáva súkromná bezpečnostná služba, do ktorej kompetencií
nie je oprávnený sa miešať.
Žalobca pred súdom 16.05.2013 potvrdil, že u žalovaného je súkromná bezpečnostná služba, ktorá
zabezpečuje ochranu objektov. Ale nebol problém spraviť kurz a robiť vrátnika. Ale sú dve možnosti -
najať si zmluvou o spolupráci alebo akoukoľvek inou zmluvou mať bezpečnostnou službou alebo mať
svojich ľudí, ktorých si vyškolia.
Žalobca právom záverečnej reči navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.
Žalovanýprávomzáverečnejrečinavrhol,abysúdžalobužalobcuz24.6.2011vplnomrozsahuzamietol
ako neodôvodnenú. Uviedol, že nikdy neexistovali a ani neexistujú také právne relevantné skutočnosti,
ktoré by opodstatňovali podanie žaloby na neplatnosť výpovede a náhrady mzdy zo strany žalobcu.
Žalovaný odmietol zobrať do úvahy, že podľa odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne -
pobočka Trnava z 22. 9. 2010 jeho pracovná schopnosť oproti zdravému človeku znížená o 50 %, preto
nemôže vykonávať doterajšiu prácu. Prácu, ktorú môže vykonávať, je práca vrátnika. Daný posudok,
resp. stanovisko Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, akú prácu môže žalobca vykonávať, resp. aká
práca je pre žalobcu vhodná, bolo tiež potvrdené aj tromi lekárskymi znaleckými posudkami, ktoré
vypracovali dvaja lekári - neurológovia a 1 lekárka - odborníčka v oblasti pracovného lekárstva. Počaskonania sa zároveň nepreukázalo, že žalovaný mal možnosť žalobcu naďalej zamestnávať na takom
pracovnom mieste, ktoré by bolo pre žalobcu vhodnou prácou, či už z hľadiska zdravotnej spôsobilosti
žalobcu takúto prácu vykonávať alebo z hľadiska jeho kvalifikácie, resp. vzdelania, a tiež z hľadiska
schopnosti žalobcu takúto prácu vykonávať. Tiež sa nepreukázalo, že žalovaný mal pre žalobcu voľné
pracovné miesto, ktorého obsahom by vo vzťahu k osobe žalobcu bola práca splňujúce požiadavky
uvedené v § 55 ods. 5 Zákonníka práce a § 6 ods. 1 pís. o/ z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci.
Z výsluchu žalobcu súd zistil, že v čase výpovede bolo tri mesiace voľné pracovné miesto na referáte
dopravy. Rýchlo tam však preradili dôchodcu p. T., ktorý je na dôchodku, pracuje však u odporcu
ako skladník, pričom na tento referát dopravy ho preradili zo skladu, kde vtedy pracoval. Posledným
zamestnancom na tomto mieste pred p. T. bola p. P., ktorá bola krajčírkou. Nemala teda zodpovedajúcu
kvalifikáciu. Sama dala výpoveď z dôvodu, že si našla lepšie platenú prácu. Čo sa týka voľného miesta
vodiča, žalovaný kúpil nové auto Renault Trafic za účelom zisťovania porúch sondovaním kamerou
kanalizácie, resp. vodovodného potrubia, ktorá práca by bola pre žalobcu vhodná. Práve v čase, keď mu
plynula výpovedná lehota, na toto miesto zaúčali nového človeka. Žalobca nemal vedomosť o takýchto
miestach, ktoré by boli pre neho vhodné, a na ktoré ho mohol žalobca preradiť s prihliadnutím na jeho
zdravotné problémy. Súd tiež zistil, že žalobca v čase plynutia výpovednej doby 2,5 mesiaca denne
vykonával prácu vodiča. Po PN-ke doniesol po roku ukončenú PN p. P., ktorá mu povedala, aby si zobral
dovolenku, nakoľko budú riešiť, kde na akú pracovnú pozíciu ho dajú, voľné miesta boli, ale že nespĺňa
požiadavku kvôli tomu, že nemá maturitu. Nepovedala konkrétne miesto, iba hľadali voľné miesto, ktoré
mu mohli ponúknuť. Žalobca vedel o voľnom pracovnom mieste referenta - nahadzovanie do počítača
a mali nové auto Renault Traffic. O ostatných miestach nevedel. Miesto vrátnika mu neponúkli.
Z výsluchu svedkyne U. P. súd zistil, že do zamestnania u žalovaného nastúpila v roku 2006 do archívu,
kde bola jeden rok a následne bola presunutá na odbor dopravy na zastupovanie iného zamestnanca,
ktorý bol vtedy dlhodobo práceneschopný. Svedkyňa bola iba na zastupovanie presunutá z dôvodu,
že nespĺňala kvalifikačné predpoklady na výkon práce, mala však z predošlej pozície prax v odbore
administratívy. Svedkyňa má stredoškolské vzdelanie úplné, neabsolvovala žiadne kurzy, resp. školenia.
Počas výkonu práce na odbore dopravy svedkyňa vykonávala evidenciu jazdných príkazov, ktoré denne
zadávala do počítača. Na uvedenej pozícii pracovala do mája 2010, pričom požiadala o ukončenie
pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že mala problémy s krčnou chrbticou.
Z výsluchu svedka Y. X. súd zistil, že v čase od roku 1999 do 31. 3. 2012 pracoval u odporcu ako vodič
s dojednaným druhom práce - zámočník, vodič - 3 roky pracoval v autodielni, potom to bolo striedavé a
posledných 5 rokov bol vodičom striedavo v osobnom a nákladnom aute. Svedok potvrdil, že v období
september 2010 až január 2011 žalobca vykonával funkciu šoféra, avšak šoféroval málo.
Z výsluchu svedka P. T. súd zistil, že pre žalovaného pracoval od roku 1995 do roku 2010 ako skladník
na oddelení závod špeciálnych činností, pod ktoré patrilo aj oddelenie dopravy. Od októbra 2010
doposiaľ svedok, ktorý je zároveň poberateľom starobného dôchodku, pracuje na oddelení dopravy s
druhom práce ako vodárenský robotník na administratívne práce v súvislosti s dopravou a všetky s
tým súvisiace činnosti. Pred preradením pracovali v sklade dvaja skladníci a zásobovač. Po odchode
svedka došlo ku kumulácii práce skladníka a zásobovača. Pôvodne boli traja vykonávajúci prácu v
skladovom hospodárstve, po odchode svedka tam zostali dvaja. Terajšia práca svedka je náročná, je
k tomu potrebná administratívna prax, ktorú pred tým svedok vykonávala ako hlavný kontrolór svoj
kovovýrobe Piešťany, tiež absolvoval rekvalifikačné kurzy v roku 1992, 1993 a 1994.
Z výsluchu svedkyne V. P. súd zistil, že žalobca jej priniesol potvrdenia 2 krát od MUDr. Bertoliho, potom
doklad od neurológa, v ktorom bolo vyslovene napísané, že nesmie robiť danú prácu, inak mu hrozí
choroba z povolania. Žalobca sa vyjadril sám, že prácu nemôže vykonávať. Sťažoval sa na podmienky
v dielni, že nemôže zdvíhať ťažké bremená, nesmie byť v chlade, môže vykonávať iba vodiča osobného
automobilu na krátke trasy, nie na dlhé, lebo dlho nemôže sedieť v aute. Prácu voľnú nemali, informovala
sa u vedúceho prevádzkového závodu, či náhodou nepotrebujú vodičov osobných automobilov, ktorýuviedol, že nepotrebujú. Žalobca jej priniesol lekársky posudok MUDr. Bertoliho zo 23. 9. 2010, 24. 9.
2010 a od neurológa z 29. 9. 2010,
Z Pracovnej zmluvy č. 3/H /1 - 94 z 31. 12. 1993, dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31.
10. 1999, pracovnej náplne z 31. 10. 1999 súd zistil, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako
zamestnávateľ uzatvorili 1. 1. 1994 pracovnú zmluvu s dojednaným miestom výkonu práce HS Piešťany
a pracoviská v rámci jeho pôsobnosti, v nevyhnutných prípadoch výkonu práce v rámci pôsobnosti
a plnenia úloh celého OZ ZsVAK, pričom dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy ako dodatku
číslo 161/H/11 - 99 bola dohodnutá zmena obsahu pracovnej zmluvy na automechanik + vodič s
miestom výkonu práce pomocné prevádzky v Piešťanoch a pracoviská v rámci jeho pôsobnosti. Podľa
pracovnej náplne bol žalovaný v profesii automechanik, prevádzkový zámočník povinným 1/ vykonávať
základné práce pri opravách strojov a zariadení, montáže a demontáže, 2/ opravy vozidiel, výmeny
agregátov, štartérov, alternátorov, vstrekovacích čerpadiel, 3/ vykonávať opravy brzdových systémov,
výmeny hlavného brzdového valca, brzdových valčekov, 4/ vykonávať opravy palivovej sústavy, výmeny
filtrov,trubiek, nastavenievstrekovacíchventilov,5/vykonávaťopravykardanových krížov,6/vykonávať
opravypovrchov,7/vykonávaťúdržbutechnikyaopravypodľatechnickýchmožnostíastupňavybavenia
dielní, poriadok a upratovanie dielní , dodržiavať bezpečnostné požiadavky podľa predpisov pre
používanie dielenských strojov a zariadení, 8/ zabezpečovať vedenie osobného alebo nákladného
vozidla, 9/ zabezpečovať plnenie ostatných úloh podľa požiadaviek nadriadených pracovníkov, 10 /
v oboznamovať sa s príslušnými technickými, bezpečnostnými a právnymi predpismi, súvisiacimi s
výkonom tejto funkcie a dbať dodržiavanie.
Zo Služobného listu z 10. 3. 2011, zo Žiadosti o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru z 12. 10.
2010, z Výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo 22. 10. 2010, Oznámenia z 28.01.2011
súd zistil, že a zamestnankyňa žalovaného v podkladoch pre RÚVZ uviedla že žalovaný pracoval s
drobnými nástrojmi, ako aj s dielenským náčiním, pričom v ojedinelých prípadoch vykonával aj funkciu
vodiča. Po nástupe do zamestnania žalobca preradený nebol, odmietal aj prácu s metlou, zobral si do
hlavy, že on bude robiť vodiča a to len osobného a na krátke trate. Na základe žiadosti žalovaného
bola Závodným výborom Odborového zväzu prerokovaná žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede
21. 10. 2010, pričom s návrhom žalovaného ako zamestnávateľom súhlasila. Následne žalovaný
ako zamestnávateľ ukončil výpoveďou pracovný pomer so žalobcom ako zamestnancom z dôvodu,
že žalobca stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávaťdoterajšiuprácu.Súdtiežzistilžepodľalekárskehoposudkuambulancievšeobecnéholekára
pre dospelých v Piešťanoch MUDr. Mária Bertoliho, ktorý žalobca osobne doručil na útvar rozvoja
ľudských zdrojov 27. 9. 2010 a vykonaných šetrení bolo zistené, že žalobca stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. U žalovaného nie je k dispozícii s
ohľadom na zdravotný stav žalobcu iná vhodná práca, a preto vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa
§ 63 ods. 2 pís. a) Zákonníka práce žalovaný nemá možnosť žalobcu naďalej zamestnávať. Skončenie
pracovného pomeru výpoveďou na základe uvedených dôvodov bolo prerokované s príslušným
odborovým orgánom 21. 10. 2010. V závere listinného dôkazu je uvedené, že žalobca ako zamestnanec
odmietolprevziaťvýpoveď22.10.2010.Oznámenímz28.01.2011žalobcaakozamestnanecuviedol,že
nesúhlasí s výpoveďou danej mu žalovaným ako zamestnávateľom, nakoľko uvádzaný dôvod výpovede
sa nezakladá na skutočnosti. Žalobca mal za to, že výpoveď je neplatná, pretože ako vodič môže
pracovať naďalej, čo aj vo výpovednej lehote vykonával.
Z Odborného posudku o invalidite z 22. 9. 2010 súd zistil, že ide o 39 ročného muža, vyučeného
automechanika, ktorý pracuje ako automechanik. V časti Pracovná rekomandácia je uvedené
navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nie, na trhu práce áno, obmedzenie
schopnosti: môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže bez dvíhania ťažkých
bremien, v klimaticky vyrovnanom prostredí, môže vykonávať prácu vrátnika. Z výroku posudku súd
zistil, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o v sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách predstavuje 50
%, dátum vzniku invalidity 2. 8. 2010, pričom invalidita vznikla v dôsledku choroby.Z Lekárskeho posudku MUDr. Maria Bertoliho z 24. 9. 2010 súd zistil, že na základe vyšetrenia
a predchádzajúcich odborných vyšetrení a podľa dokumentácie zdravotnom zázname odporučil pre
žalovaného preradenie na inú prácu alebo na iné pracovisko, prípadne preloženie do iného miesta,
pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu na tomto
pracovisku - automechanik. Žalovaný môže pracovať bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania
ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach.
Z Potvrdenia MUDr. Bohumila Kolíka z 28. 9. 2010 súd zistil, že žalovaný bol opakovane vyšetrených
neurológom. Po realizovaných vyšetreniach z neurologického hľadiska pacient nemôže vykonávať
prácu automechanika, pre možnosť zhoršenia jeho zdravotného stavu a nutnosti opakovaných
práceneschopnosti, následne s rozvojom poškodenia zdravotného stavu - choroby z povolania.
Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 27. 10. 2010 súd zistil, že žalobcovi bol od 2. augusta 2010
priznaný invalidný dôchodok v sume 168,50 eur mesačne. Zo záhlavia uvedeného rozhodnutia súd z
prezentačnej pečiatky žalovaného zistil, že toto rozhodnutie bolo žalovanému doručené 7. 12. 2010.
Z Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy - dodatok č. 44/M/10 - 2010 z 8. 10. 2010 súd zistil, že
bol uzatvorený medzi zamestnávateľom - žalovaný a zamestnancom P. T. s tým, že znenie písomnej
pracovnej zmluvy k 29. 6. 1995 sa mení v dojednanom druhu práce na "vodárenský robotník",
charakteristika práce: spracovanie evidencie záznamov o prevádzke osobných motorových vozidiel a
mechanizmov, výpočet základných údajov na jednotlivé konta, zaevidovanie na PC denné záznamy
osobnej dopravy a mechanizmov, pomocné administratívne práce.
Zo Znaleckého posudku č. 13/12 vypracovanom znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou z 20. 9.
2012 súd zistil, že žalobca zo zdravotného hľadiska nebol spôsobilý od roku 2009 až doposiaľ
vykonávať pracovné zaradenie profesionálneho vodiča motorových vozidiel žiadneho typu, ani prácu
automechanika a ani prácu v sede (aj maximálne do štyroch hodín s prestávkami), nakoľko jeho
driekováchrbticajeznačnepoškodená.Žalobcazdôvoduzávažnéhopostihnutiastratilvrokoch2009až
doteraz pôsobilo dlhodobo vykonávať nasledujúce druhy prác, resp. pracovné zaradenie: 1/ namáhavé
manuálne práce, napríklad zemné práce, prácu automechanika, prácu v sklade, kde je chlad, pri ktorej
sa vyžaduje dvíhanie a prenášanie bremien, 2/ nemôže vykonávať sedavé zamestnanie po dobu viac
ako štyroch hodín - napríklad práca s PC, montáž rôznych druhov súčiastok a komponentov (sedavá
práca do štyroch hodine možná iba s prestávkami ), 3/ prácu vodiča motorových vozidiel (pri vykonávaní
tejto práce dochádza k značnej progresii diagnostikovaného ochorenia žalovaného).
Zo Znaleckého posudku č. 910 861 - 4/2013 vypracovaného znalcom MUDr. Róbertom Garayom,
CSc., z 29. 3. 2013 súd zistil, že podľa záveru odborného posudku o invalidite začiatok 2. 9. 2010
sa časti Pracovná rekomandácia uvádza, že pracovné zaradenie žalobcu na pôvodnom pracovisku
nie je nevhodné, nebol by schopný pracovať fyzicky, ani nebol schopný sústavného osemhodinového
zamestnania v administratíve, pretože pacient s trvalými bolesťami nie je schopný sedieť v kancelárii.
Podľa záveru odborného posudku Sociálnej poisťovne žalobca stratil pre veľmi závažné ochorenie
schopnosť pracovného zaradenia na pôvodnom pracovisku. V období rokov 2010-2011 zo zdravotného
hľadiska pre žalobcu bola práca vodiča motorových vozidiel nevhodnou, pretože pacient závažným
ochorením chrbtice je neschopný sedieť za volantom motorového vozidla (okrem sedenia sú závažným
faktorom otrasy pri jazde motorovým vozidlom) bez výrazného rizika zhoršenia zdravotného stavu. Súd
tiež zistil, že v období rokov 2010-2011 zo zdravotného hľadiska bola pre žalovaného osemhodinová
nepretržitá (sedavá) administratívna práca s počítačom nevhodná, pretože miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola 50 %; žalovaný mohol vykonávať prácu vrátnika.
Zo Znaleckého posudku č. 2305/173/ÚVO 2013 vypracovanom znalkyňou Doc. MUDr. Evou Teodorou
Gálikovou, CSc., z 4. 4. 2013 súd zistil, že na základe lekárskych vyšetrení, v rokoch 2010 žalobca
stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať prácu automechanika - vodič, teda zo zdravotného hľadiska
práca vodiča motorových vozidiel pre žalovaného nebola vhodná. Tiež za obdobie rokov 2010 a
2011 zo zdravotného hľadiska pre žalobcu nebola vhodnou prácou osemhodinová nepretržitá práca(sedavá) administratívna práca s počítačom, nakoľko žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať
tútoprácu,atedabolaprenehonevhodnou.Zozdravotnéhohľadiskajeprežalobcuvhodnánasledujúca
práca: môže pracovať ako vrátnik, prípadne môže vykonávať analogické profesie, napríklad zapisovač,
evidencia materiálu, za rešpektovania doporučení: nevykonávať nadmernú fyzickú záťaž, nedvíhať
ťažké bremená, nesmie vykonávať zemné práce, prácu mechanika, prácu vodiča motorových vozidiel,
nesmie vykonávať prácu vo vlhkom a chladnom prostredí (napríklad práca v sklade), nesmie dlho
sedieť, ani dlho stáť, nesmie vykonávať prácu sedavého charakteru, napríklad práca na počítači. Môže
vykonávať sedavú prácu do 4 hodín s prestávkami.
Predmetom konania je určenie neplatnosti výpovede danej žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi
ako zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 pís./ b Zákonníka práce z 20.10.2010, doručenej žalovaným
žalobcovi 22. 10. 2010, určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá a nárok žalobcu
na náhradu mzdy.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je
výpovedná doba najmenej tri mesiace. 2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá.
Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v prvom rade zisťoval, či žalobca uplatnil svoj
nárok v danej lehote, keďže je zrejmé, že daná lehota na uplatnenie nároku z neplatne skončeného
pracovného pomeru je hmotnoprávnou - prekluzívnou lehotou, teda v posledný deň tejto lehoty musí
návrh žalobca podať na súde. V danom prípade bola výpoveď žalobcovi preukázateľne doručená
22.09.2010, trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 01.11.2010. Keďže po začiatku plynutia
ochrannej doby bol žalobca dočasne práceneschopný do 24.04.2011, pracovný pomer mal skončiť
24.04.2011. Návrh o neplatnosť výpovede teda mohol žalobca podať najneskôr do 24.06.2007. Keďže
žalobca doručil súdu žalobu 24.06.2007, je zrejmé, že bola podaná v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 pís. c/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd považoval za preukázaný a nesporný vznik pracovného
vzťahu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na základe pracovnejzmluvy z č. 3/H/1/1-94 z 31.12.1993 v spojení s dodatkom - Dohodou o zmene obsahu pracovnej
zmluvy z 31.10.1999 s miestom výkonu na pracovisku Piešťany a pracovísk v rámci jeho pôsobnosti,
v nevyhnutných prípadoch výkonu práce v rámci pôsobnosti a plnenia úloh celého OZ ZsVAK, pričom
dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy ako dodatku číslo 161/H/11 - 99 bola dohodnutá zmena
obsahu pracovnej zmluvy na automechanik + vodič s miestom výkonu práce pomocné prevádzky v
Piešťanoch a pracoviská v rámci jeho pôsobnosti. Podľa pracovnej náplne bol žalovaný v profesii
automechanik, prevádzkový zámočník povinným 1/ vykonávať základné práce pri opravách strojov
a zariadení, montáže a demontáže, 2/ opravy vozidiel, výmeny agregátov, štartérov, alternátorov,
vstrekovacích čerpadiel, 3/ vykonávať opravy brzdových systémov, výmeny hlavného brzdového
valca, brzdových valčekov, 4/ vykonávať opravy palivovej sústavy, výmeny filtrov, trubiek, nastavenie
vstrekovacích ventilov, 5/ vykonávať opravy kardanových krížov, 6/ vykonávať opravy povrchov, 7/
vykonávať údržbu techniky a opravy podľa technických možností a stupňa vybavenia dielní, poriadok a
upratovanie dielní , dodržiavať bezpečnostné požiadavky podľa predpisov pre používanie dielenských
strojov a zariadení, 8/ zabezpečovať vedenie osobného alebo nákladného vozidla, 9/ zabezpečovať
plnenie ostatných úloh podľa požiadaviek nadriadených pracovníkov, 10 / v oboznamovať sa s
príslušnými technickými, bezpečnostnými a právnymi predpismi, súvisiacimi s výkonom tejto funkcie. Zo
zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd tiež za preukázané, že žalobca ako zamestnanec stratil
dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav, tiež súd považoval
zapreukázanýanespornýdeňdoručeniavýpovedežalobcovižalovaným,t.j.20.10.2010,deňskončenia
pracovného pomeru po skončení dočasnej práceneschopnosti žalobcu, t.j. 24.04.2011, tiež mal za
preukázané a nesporné prerokovanie výpovede danej žalobcovi 21.10.2010 odborovou organizáciou,
splnenie povinnosti žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd mal tiež za preukázané zhodnými
tvrdeniami účastníkov konania:
- vypracovanie a doručenie Odborného posudku o invalidite z 22.09.2010 žalobcom žalovanému
22.09.2010 a z toho vyplývajúce uznanie žalobcu invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v 50%, s navrhovaným pracovným zaradením na trhu práce, nie však na pôvodnom
pracovisku, s výkonom práce len v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania ťažkých
bremien, v klimaticky vyrovnanom prostredí s uvedením práce, ktorú môže žalobca vykonávať - vrátnik
- vypracovanie a doručenie posudku MUDr. Bertoliho z 24.09.2010, z neho vyplývajúce odporučenie
pre žalovaného preradiť žalobcu na inú prácu alebo na iné pracovisko, prípadne preloženie do iného
miesta, pretože na základe zdravotného stavu nie je vhodné, aby ďalej vykonával doterajšiu prácu na
tomto pracovisku - automechanik, pričom môže pracovať bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania
ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach
- vypracovanie a doručenie lekárskej správy MUDr. Kolíka z 28.09.2010, z neho vyplývajúca skutočnosť,
že žalobca nemôže vykonávať prácu automechanika, pre možnosť zhoršenia jeho zdravotného stavu
a nutnosti opakovaných práceneschopnosti, následne s rozvojom poškodenia zdravotného stavu -
choroby z povolania
-doručenieRozhodnutiaSociálnejpoisťovneústrediez27.10.2010žalobcomžalovanémusprezenčnou
pečiatkou žalovaného 07.12.2010.
Spornou medzi účastníkmi konania súd bola o.i. skutočnosť, či mal žalovaný povinnosť žiadať súhlas
príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pred daním výpovede žalobcovi.
Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ
výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je
výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol
vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je
zamestnanecuznanýzainvalidnéhopodľaosobitnéhopredpisu,ktorýsvojmuzamestnávateľovipredloží
rozhodnutie o invalidnom dôchodku.Žalobca tvrdil, že žalovanému predložil ešte dňa 22. 9. 2010 lekársku správu, že je zdravotne postihnutý,
pretože posudková komisia Sociálnej poisťovne ho uznala za invalidného dôchodcu s poklesom
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia § 40 ods. 8 Zákonníka práce však vyplýva, že zamestnanec
so zdravotným postihnutím je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý
svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Z vykonaného dokazovania
však súd mal z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie z 27.10.2012 za preukázané, že toto
rozhodnutie o invalidnom dôchodku žalobca žalobcovi doručil 07.12.2010, čo vyplýva z prezenčnej
pečiatky žalovaného, teda v čase po daní výpovede žalovaným žalobcovi, pričom žalobca súdu
nepredložil dôkaz spochybňujúci uvedený údaj. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že
žalovaný nemal povinnosť vyžiadať si súhlas príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pred
daním výpovede žalobcovi. Teda z uvedeného dôvodu nemožno považovať výpoveď danú žalobcovi
žalovaným 20.10.2010 za neplatnú.
Spornou medzi účastníkmi konania bola tiež skutočnosť, či žalobca v čase výpovede žalobcovi
disponoval vhodnými pracovnými miestami a či žalovaný pred daním výpovede žalobcovi splnil svoju
ponukovú povinnosť smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu, ktorá je pre žalobcu
vhodná, t.j. prácu, ktorú bol žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý
vykonávať. Výkon tejto povinnosti zamestnávateľa musí byť zároveň v súlade so zásadou vyplývajúcou
z čl. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať.
Podľa § 63 ods. 2 pís. a/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.
V konaní bolo preukázané Odborným posudkom o invalidite z 22. 9. 2010, že pracovné zaradenie na
pôvodnom pracovisku žalobcu nie je možné, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej
fyzickej záťaže bez dvíhania ťažkých bremien, v klimaticky vyrovnanom prostredí, pričom môže
vykonávať prácu vrátnika. Z výsluchu žalobcu mal súd však za preukázané, že miesto vrátnika mu
žalovanýneponúkol.Žalovanýnásledneuviedol,žemiestomvrátnikavčasevýpovede,aleaninásledne,
nedisponoval, nakoľko stráženie objektu žalovaného vykonáva súkromná bezpečnostná služba, teda
žalobca nemal vytvorené pracovné miesto s druhom výkonu práce vrátnik. Uvedenú skutočnosť pritom
žalobca potvrdil.
Žalobca tvrdil, že žalovaný disponoval pre neho vhodnou prácou vodiča, ktorá mu nebola ponúknutá.
Súd mal z však z Odborného posudku o invalidite z 22.09.2010, lekárskeho posudku MUDr. Bertoliho
z 24. 9. 2010 za preukázané, že žalobca môže pracovať bez nadmernej fyzickej záťaže, bez dvíhania
ťažkých bremien, vo vyrovnaných klimatických podmienkach", čo však nebolo možné dodržať ako to
vyplýva následne zo znaleckých posudkov znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej z 20. 9. 2012, znalca
MUDr. Róberta Garayaom, CSc., z 29. 3. 2013, znalkyne Doc. MUDr. Evy Teodory Gálikovej, CSc., z
4. 4. 2013 ("otrasy vyvolané jazdou motorových vozidiel spôsobujú osobám nachádzajúcim sa v nich a
majúcich ochorenie chrbtice mimoriadne závažné zdravotné následky vo vzťahu k ich ochoreniu chrbtice
a to predovšetkým u profesionálnych vodičov"). Tiež svedeckou výpoveďou svedka pána Y. X. mal
súd za preukázané, že práca vodiča bola pred podaním výpovede žalobcovi tvorila iba zanedbateľnú
časť jeho práce, nakoľko išlo len o záskok vodičov, ktorí vykonávali túto prácu vodiča na plný úväzok,
takže túto prácu jednoznačne nemohol žalovaný vykonávať ani na kratší pracovný úväzok. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu, napríklad funkciu dopravného
referenta, z výpovede svedka P. T., jeho Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy - dodatok č. 44/M/10
- 2010 z 8. 10. 2010, vyplynulo, že náplňou tohto druhu práce u žalovaného je spracovanie evidencie
záznamov o prevádzke osobných motorových vozidiel a mechanizmov, výpočet základných údajom
jednotlivé kontakt, zaevidovanie na PC denné záznamy osobnej dopravy a mechanizmov, pomocné
administratívne práce, pričom v konaní nebolo sporným, že žalobca v tejto oblasti nemal akékoľvek či
už praktické, resp. teoretické vedomosti, ani vzdelanie, pričom z výsluchu svedkov P. T. a svedkyneU. P. vyplynulo, že títo mali stredoškolské vzdelanie s maturitou, resp. vysokoškolské vzdelania, mali
prax v danej oblasti. Súd dopĺňa, že keby aj v čase výpovede danej žalobcovi bolo uvedené pracovné
miesto voľné, (čo nebolo, lebo bolo od 08.10.2010 obsadené p. T.), nebolo vhodnou prácou pre žalobcu z
dôvodu, že nezodpovedalo zdravotnému stavu žalobcu, keďže trpel postihnutím celej chrbtice, pre ktoré
postihnutie bol Sociálnou poisťovňou uznaný za invalidného, a teda nemohol vykonávať sedavú prácu
pri počítači na plný osemhodinový úväzok (uvedené vyplýva z už spomenutých znaleckých posudkov
predložených žalovaným, ktorých závery žalobca nespochybnil).
Žalobca tiež spochybnil, že v posudku ošetrujúceho lekára z 24.09.2010 absentuje skutočnosť, že
žalobca stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, a teda
na základe uvedeného posudku nemohol dať žalovaný platne výpoveď žalobcovi.
Podľa § 16 ods. 1 pís. a/, ods. 2 z. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti Lekársky posudok na účely
tohto zákona je výsledok posúdenia a) zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. 2) Lekársky
posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie podľa odseku 1 vykonáva poskytovateľom určený lekár.
Súd uvádza, že na danie výpovede žalovaným s poukazom na vyššie ustanovené zákonné
ustanovenie predpokladá dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti žalobcu na rozdiel od dočasnej
práceneschopnosti. Dlhodobá strata zdravotnej spôsobilosti na výkon práce zamestnancom musí
však byť podložená lekárskym posudkom, pričom lekársky posudok pre pracovnoprávne účely musí
byť vydaný zdravotníckym zariadením určeným lekárom v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia. Súd mal z Lekárskeho posudku MUDr. Mária Bertoliho zo 24. 9. 2010 za preukázané,
že ako ošetrujúci lekár žalobcu bol v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením oprávnený
predmetný lekársky posudok vydať, pričom jeho neplatnosť nespôsobuje ani uvedenie nesprávneho,
resp. neplatného zákonného ustanovenia v jeho závere nakoľko je z neho zrejmá skutočnosť, že
na základe vyšetrenia žalobcu v uvedený deň a v predchádzajúcich odborných vyšetrení a podľa
dokumentácie zdravotnom zázname odporučil preradenie žalobcu na inú prácu pretože na základe
zdravotného stavu nie je vhodné, aby naďalej vykonával doterajšiu prácu na pracovisku - automechanik.
Zákonné ustanovenie § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pritom v prípade dlhodobej straty zdravotnej
spôsobilosti zamestnanca zakladá aj povinnosť zamestnávateľa jednostranne preradiť zamestnanca na
inú prácu, pričom zamestnávateľ si buď splní túto svoju právnu povinnosť alebo môže z toho istého
dôvodu uplatniť aj výpoveď, tak ako to učinil žalovaný po tom čo zistil, že nedisponuje voľným pracovným
miestom vhodným pre žalobcu.
Na základe uvedeného súd potom dospel k záveru, že výpoveď daná žalovaným ako zamestnávateľom
žalobcovi ako zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 pís./ b Zákonníka práce z 20.10.2010, doručenej
žalovaným žalobcovi 22. 10. 2010, je platná, pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil 24.04.2011,
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania žalovaného ako v konaní úspešného účastníka konania súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, nakoľko žalovaný si počas konania náhradu trov konania neuplatnil, pričom súd o náhrade
trov konania rozhoduje len na návrh účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Trnave
prostredníctvom Okresného súdu Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.