Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/20/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106203353
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2106203353.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľky: W.. X. Q., I..

XX.XX.XXXX, Š.L. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Peter Horváth, advokát, Hlavná 42, Trnava proti
odporcom: 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866,
(právny nástupca zaniknutého Obvodného úradu v Trnave) 2. Slovenská republika (vo veci týkajúcej
sa Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava), o ochranu osobnosti a náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 45,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2006 domáhala voči
odporcom v rade 1. Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, 2. V.. Ľ. Z., vedúci odboru, 3.
Krajský úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, 4. R.. S. K.Á., vedúca odboru, vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že občianske práva navrhovateľky boli neoprávneným zásahom odporcov v 2.
a 4. rade porušené a ktorým by boli odporcovia zaviazaní zaplatiť navrhovateľke ujmu 20.000,- Sk,
písomne sa ospravedlniť na adresu navrhovateľky a nahradiť trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh

odôvodnila tým, že dňa 23.03.2001 cestovala z Bratislavy do Trnavy vlakom R-335, našla si voľné
miesto v jednom kupé, na ktoré si chcela sadnúť, toto jej však nebolo umožnené W. W., ktorá ju fyzicky
napadla, vulgárne jej nadávala a vyhnala ju z kupé. Tento incident nahlásila na Železničnej polícii v
Trnave a osobne podala sťažnosť na W. W.. Neskôr dostala predvolanie od V.. Z., vedúceho odboru
VVS, na prejednanie priestupku, kde vystupovala ako obvinená. V.. Z. ju uznal vinou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil jej pokutu vo výške 500,- Sk a tiež povinnosť
zaplatiť trovy konania vo výške 150,- Sk. Správal sa k nej drzo, surovo a arogantne. Proti rozhodnutiu

podala odvolanie na Krajský úrad v Trnave, ktorý rozhodnutie Obvodného úradu potvrdil, preto podala
sťažnosť na Krajský úrad v Trnave a aj na Ministerstvo vnútra SR. Rozhodnutím V.. Z. a pracovníčky
Krajského úradu v Trnave S. K. sa z poškodenej stala obvinená, čím došlo k poškodeniu jej občianskych
aľudskýchpráv,bolazníženádôstojnosťjejosoby,bolapoškodenájejobčianskečesťajejmeno.Vznikla
jej nemajetková ujma, na náhradu ktorej má nárok v peniazoch, má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Správanie a rozhodnutie V.. Z. a R.. K. ju traumatizovali do psychického napätia

a stresov, ktoré až doteraz ovplyvňujú navrhovateľkin zdravotný stav. Je invalidná dôchodkyňa a ZŤP.
Bolo porušené jej ústavné právo R.. K., ktorá ju nepozvala na KÚ, aby si vypočula navrhovateľkinu
verziu, jej pripomienky, teda čo sa vo vlaku skutočne stalo. Ing. K. jej odvolanie zmietla zo stola a
potvrdila rozhodnutie okresného úradu. Po uvedených rozhodnutiach jej vznikla nielen psychická ujma,ale aj finančná ujma - zaplatenie trov konania, advokáta - odvolanie, ďalšie rady a konzultácie. Na
základe sťažnosti navrhovateľky Krajský úrad rozhodnutím č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003
vlastné rozhodnutie a rozhodnutie Okresného úradu zrušil v mimoodvolacom konaní z dôvodu, že

v konaní o priestupku došlo k viacerým porušeniam ustanovení správneho poriadku. Prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, prvostupňový
orgán mal vypočuť za prítomnosti navrhovateľky aj svedkyňu K. L. a mal vykonať konfrontáciu medzi
navrhovateľkou a svedkami, ktorí boli vypočutí v rámci priestupkového konania. Správny orgán sa
nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľka bola oznamovateľkou a predčasne vyslovil z vykonaného

objasňovania právne závery, z ktorého presvedčivo nevyplýva, že Železničná polícia si obstarala
podklady potrebné na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či skutok spáchala osoba podozrivá
zo spáchania priestupku. Vzhľadom na to, že potrebné úkony v dôsledku zániku zodpovednosti za
priestupok nie je možné vykonať, bolo potrebné konanie proti navrhovateľke zastaviť podľa § 76 ods.
1 písm. f) zák. o priestupkoch a na navrhovateľku sa po zrušení rozhodnutia hľadí ako na nevinnú. V
júni 2004 podala navrhovateľka na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o náhradu škody, na ktorú podľa

odpovede Ministerstva vnútra SR ale ona nemá nárok. Navrhovateľka sa teda domáha ochrany svojej
osobnosti a náhrady škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu a tiež jeho
nesprávnym úradným postupom.

Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2007 po výzve súdu na úpravu návrhu upresnila navrhovateľka

okruh účastníkov konania tak, že za odporcov označila iba 1. Obvodný úrad v Trnave, odbor všeobecnej
a vnútornej správy, 2. Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy a na strane odporcu
doplnila3.Slovenskúrepubliku-zaštátbudúkonaťzástupcoviaObvodnéhoaKrajskéhoúraduvTrnave.
V tomto podaní zároveň doplnila text navrhovaného ospravedlnenia: „Ospravedlňujeme sa pani W.. X.
Q., že sme svojím neoprávneným zásahom a konaním porušili jej občianske a ľudské práva, že bola

naším nesprávnym rozhodnutím poškodená jej občianske česť a jej meno".

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.05.2008, č.k. 18C/20/2006-124 bolo konanie voči odporcom v 2.
a 4. rade zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2008.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.08.2008 č.k. 18C/20/2006-127, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 04.10.2008, súd pripustil, aby do konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník a to Slovenská
republika, zastúpená Obvodným úradom v Trnave.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.04.2009, č.k. 10Co/96/2009-158, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňom 16.06.2009, súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a
ustanovil jej zástupcu z radov advokátov - JUDr. Petra Horvátha, Trnava, Hlavná 42.

Právny zástupca navrhovateľky v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.02.2010
uviedol, že žaloba je jednak žalobou na ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. Obč. zákonníka) a

jednak žalobou o náhradu škody (podľa zák. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Krajský úrad rozhodnutím č.
VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 zrušil v mimoodvolacom konaní rozhodnutie Okresného
úradu v Trnave, odbor VVS č. 804/01-11631 zo dňa 26.10.2001 a aj rozhodnutie Krajského úradu
v Trnave, odboru VVS č. VVS 2002/01665 zo dňa 7.1.2002 z dôvodu, že v konaní o priestupku

došlo k viacerým porušeniam ustanovení správneho poriadku a zákona o priestupkoch a to, že
navrhovateľka nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, v jej prítomnosti nebola vypočutá svedkyňa
Hana Ružičková, prvostupňový orgán mal vykonať konfrontáciu medzi navrhovateľkou a svedkami,
nevyvrátil navrhovateľkinu obranu, nevyhodnotil konanie W. W. a nezaoberal sa tým, že navrhovateľka
bola oznamovateľkou priestupku. V citovaných porušeniach zákona sa nachádza podstata toho, v čom

navrhovateľka vidí neoprávnené zásahy zástupcov správnych orgánov oboch stupňov a porušenie jej
občianskych práv (vzťah k prvému žalovanému výroku) a dôvod, pre ktorý sa navrhovateľka domáha
ospravedlnenie (vzťah k tretiemu žalovanému výroku). Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR bolo vydané
dňa 27.2.2004, z čoho možno odvodiť, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Právny zástupca
ďalej uviedol, že zákonom č. 254/2007 Z.z. došlo k zrušeniu krajských úradov, ktorých práva a povinnosti

prešli na obvodné úrady.

Právny zástupca navrhovateľky písomným podaním zo dňa 14.06.2010 doručeným tunajšiemu súdu
dňa 15.06.2010 podal k veci vyjadrenie a súčasne úpravu návrhu, ktorým sa domáhal, aby súd určil,že občianske práva navrhovateľky boli neoprávnenými zásahmi zástupcov Okresného úradu v Trnave
a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní Okresného úradu v Trnave, odbor všeobecnej
vnútornej správy, č. priest: 804/01-11631/Lac. A Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej

správy, č. VVS/2002/01665, porušené. Odporcovia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu 1.991,64 € do 3 dní. Odporcovia v I. a II. rade sú povinní do 3
dní písomne sa ospravedlniť navrhovateľke v nasledovnom znení ospravedlnenia: „Ospravedlňujeme sa
pani W.. X. Q. za to, že neoprávnenými zásahmi a konaním v priestupkovom konaní Okresného úradu
v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. priest. 804/01-11631/Lac. a Krajského úradu v Trnave,

odbor všeobecnej vnútornej správy, č. VVS/2002/01665, boli porušené jej občianske a ľudské práva a
nesprávnymi rozhodnutiami poškodená je jej občianska česť a jej meno.“ Právny zástupca ďalej navrhol,
aby súd naďalej konal ako s odporcom v 2. rade so Slovenskou republikou, nie však vo veci týkajúcej
sa Obvodného úradu Trnava, ale vo veci týkajúcej sa Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava.
Nejde o zámenu účastníka, len jeho zástupcu.

Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2010 súd uznesením pripustil uvedenú zmenu petitu zo dňa 14.
06.2013.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania, ichzástupcov,svedkov,oboznámením
sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom č.l. 3-5, 102-105, vydarením navrhovateľky

č.l. 178-181, 223-225, odvolaním č.l.263-266, vyjadrením odporcu v 1. rade č.l. 182-183, vyjadrením
odporcu v 2. rade č.l. 230, 271-272, rozhodnutím Okresného úradu v Trnave, odbor VVS č.
804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 na č.l.10-12, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru
VVS č. VVS 2002/01665 zo dňa 7.1.2002 na č.l. 17-19, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru
VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na č.l. 32-33, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.

203-2004/04327zodňa27.02.2004nač.l.61-62,oznámenímMinisterstvavnútraSRč.203-2004/04327
zo dňa 30.8.2004 na č.l.63, oznámením Ministerstva vnútra SR č. 203-2005/04197 zo dňa 18.7.2005
na č.l.72, oznámením Ministerstva vnútra SR č. SVS-203-2005/04197 zo dňa 28.9.2005 na č.l.77-78
a zistil nasledovaný skutkový a právny stav.

Odporca v 1. rade vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23.2.2010 žiadal návrh navrhovateľky
zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že v predmetnej veci nie je pasívne legitimovaný a uviedol, že
úprava návrhu v časti pasívnej legitimácie je v rozpore s ustanovením § 25 ods. 2 zákona 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Jediným žalovaným podľa zákona 58/1969 Zb. môže byť štát. V mene štátu môže konať

ústredný orgán správy, t.j. v zmysle § 11 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a
organizácii ústrednej štátnej správy, je to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V časti žaloby na
ochranu osobnosti sa navrhovateľka odvoláva na ustanovenie § 13 ods. 2 OZ s tvrdením, že bola v
značnej miere znížená jej dôstojnosť, alebo vážnosť v spoločnosti. S týmto tvrdením odporca v 1. rade
nesúhlasí, nakoľko v zmysle § 21 ods. 3 SP sú ústne pojednávania v správnom konaní neverejné a

rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk. Rozhodnutia v priestupkovom konaní nemožno doručovať
verejnou vyhláškou. Obvodný úrad Trnava všetky ustanovenia v tomto smere dodržal a neboli dôvodom
na zrušenie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Navrhovateľke nevznikla žiadna ujma. V súčasnosti
platný zákon č. 5144/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v § 17 ods. 3 písm. a) ustanovuje prihliadať najmä na osobu poškodeného, jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Navrhovateľka má neustále problémy so svojím
okolím, čo dosvedčuje skutočnosť 4 podnetov za mesiace august a september 2009 z jej strany na
susedov v mieste trvalého bydliska. Všetky podnety sú pre podozrenie zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2010,
ktorým sa domáhal, aby súd návrh zamietol tak na základe vecných dôvodov, ako aj z dôvodu
premlčania uplatneného nároku voči Slovenskej republike. Odporca v 2. rade uviedol, že rozhodnutie
č. priest. 804/01-11631/Lac. z 26.10.2001 v priestupkovej veci navrhovateľky bolo právoplatne zrušené
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 203-2004/04327 z 27.02.2004. Vzhľadom na

to, že podľa § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov došlo k zániku zodpovednosti za priestupok, bolo konanie o priestupku voči navrhovateľke
zastavené. Podľa § 27 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahujena škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Rozhodnutia v priestupkovej veci navrhovateľky boli

vydané pre nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004.
Na konanie o náhrade škody v danom prípade sa vzťahuje zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento zákon
náhradu nemajetkovej ujmy priznať neumožňuje. Okrem toho je potrebné uviesť, že škodu vzniknutú
v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu štátu je potrebné

preukázať, najmä jej existenciu a príčinnú súvislosť medzi konaním a škodou. Pri uplatňovaní nároku
na náhradu škody musí ísť o skutočnú škodu, nie škodu domnelú. Navrhovateľka škodu, príčinnú
súvislosť medzi rozhodnutím a škodou, ako aj jej výšku ničím nepreukázala. Pokiaľ sa žalobný návrh
týka žaloby voči Slovenskej republike, tento bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Právne
účinky návrhu voči Slovenskej republike ako účastníkovi konania nastali až dňom 15.06.2010, t.j. odo
dňa doručenia návrhu na vyjadrenie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uvedený upravený návrh právneho

zástupcu navrhovateľky, ktorý žiada, aby súd naďalej konal ako so žalovaným v 2. rade Slovenskou
republikou vo veci týkajúcej sa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K obsahu upraveného podania
je však potrebné povedať, že s týmto bol žalovaný v 2. rade oboznámený až na základe výzvy súdu
1. 7.2010.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá a pridržiava sa
doterajších písomných podaní a vyjadrení.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pri prejednávaní priestupku V.. Z. hovoril na ňu zvýšeným a
nepríjemným hlasom a keď sa ho opýtala, kto ju obvinil, on odpovedal, že on. V.. Z.T. si do zápisnice

písal to, čo chcel a nepočúval navrhovateľkine argumenty. Bol zaujatý, aby obhájil policajtku W..
Prejednávanie prežívala navrhovateľka veľmi zle, bola rozrušená, od zapisovateľky si vypýtala vodu.
Urážalo ju správanie V.. Z., ponižoval ju, poškodená bola ona a preto sa cítila celým jeho správaním
veľmi dotknutá. R.. K. vo svojom rozhodnutí len opísala to, čo napísal V.. Z.. Navrhovateľka si myslela,
že bude predvolaná a povie, ako sa všetko stalo.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadrenia a návrh žiada zamietnuť.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka

nepreukázala splnenie 3 podmienok pre priznanie nároku na priznanie škody, škoda bola síce vyčíslená
ale nebola náležite preukázaná. Poukázal na to že zákon č. 58/1969 neumožňuje priznať nemajetkovú
ujmu. V ostatnom sa pridržia písomných vyjadrení a prednesov.

Z výpovede svedka V.. Ľ. Z., ktorý prejednával priestupok vyplýva, že na Okresný úrad v Trnave bol

dňa 15.6.2001 doručený spis železničnej polície, v ktorom spise bola navrhovateľka označená ako
páchateľka priestupku. Celé pojednávanie o priestupku trvalo asi 10 minút, medzi ním a navrhovateľkou
nedošlo k žiadnemu incidentu, voči navrhovateľke sa choval slušne, navrhovateľka sa tak isto chovala
slušne.

Z výpovede svedkyne S. K., ktorá vypracovávala zápisnicu o priestupku, vyplýva, že počas
prejednávania priestupku neboli medzi navrhovateľkou a V.. Z. žiadne konflikty, pán Z. sa voči
navrhovateľke choval slušne tak, ako vždy voči ostatným účastníkom konania, ktorí sa priestupku
dopustili, rovnako navrhovateľka sa na pojednávaní chovala slušne. Svedkyňa si nepamätá, že by
navrhovateľke priniesla vodu.

Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 18C/20/2006-253 zo dňa 27.6.2011 návrh navrhovateľky zamietol
a odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podal právny zástupca navrhovateľky odvolanie v ktorom uviedol, že pri
prejednávaní priestupkovej veci na úrovni Okresného úradu v Trnave a Krajského úradu v Trnave došlo

k zjavnému porušeniu práv navrhovateľky, ktorého dopad sa prejavil práve vo sfére jej občianskych práv,
jej cti, dôstojnosti a mena. Nesúhlasil s názorom odporcu 1, že sa tak stalo neverejne, pretože nemožno
súhlasiť s názorom, že šlendriánsky, povrchný a arogantný spôsob jednania štátneho orgánu sa cti
dotknutej osoby dotýka podstatne menej len preto, že sa tak stalo neverejne. Ak by sa toto malo dotknúťjej občianskych práv, jej cti, dôstojnosti a mena tak málo, ako argumentuje odporca 1, tak by zrejme
porušenie práv jej osobnosti tak neprežívala, ako doteraz prežíva, ani ochranu týchto práv nezažalovala.
Súd prvého stupňa preto nerozhodol správne, ak postupu Okresného úradu v Trnave a Krajského úradu

v Trnave priznal legálnosť. Nemožno potom priznať dostatočnosť zadosťučinenia slovám odôvodnenia
ministerského rozhodnutia, podľa ktorých je potrebné uviesť, že na menovanú W.. X. Q. sa po zrušení
rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú (v dôsledku premlčania, čo žalobkyni o to viac pripadá
ako cynické). Ak je zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom formou
zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods. 1 zák. č.

58/69 Zb. a nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného
právnymi normami, potom súd prvého stupňa nemohol mať dôvod konštatovať, resp. neprisvedčiť jej,
že sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu, keď samotné ministerské rozhodnutie toto
konštatuje. Nemožno nazerať ako na zadosťučinenie napokon ani na odpoveď Ministerstva vnútra SR
z 28. septembra 2005 (na žiadosť žalobkyne o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.), v ktorej
sa uvádza, že za pochybenia, ktoré sa vyskytli v konaní o priestupku, boli zodpovední zamestnanci

upozornení a tiež znovu pripomína, že zadosťučinením pre žalobkyňu má byť najmä ministerské
rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k.10Co/181/2011-276 zo dňa 20.12.2012 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z rozhodnutia Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.10.2001, č.
priest. 804/01-11631/Lac. č.l. 10-12 vyplýva, že navrhovateľka bola týmto rozhodnutím uznaná vinnou zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb., ktorého sa X. Q. do pustila tým, že dňa 23.03.2001 v čase asi o 14.32 hod. v železničnej stanici

Bratislava, hl. n. vo vlaku R-335 vulgárne nadávala a fyzicky napadla W. W., pričom táto neutrpela
zranenie. Za tento priestupok sa W.. X. Q. ukladá podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/90 Zb.
pokuta vo výške 500,- Sk a povinnosť nahradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku
vo výške 150,-Sk podľa vyhl. č. 393/1990. Pokuta (na účet Mesta Trnava č. 1002482001/5600 vedený
v PKB Trnava) a trovy konania (na účet Okresného úradu v Trnave č. 19-2325212/0720 vedený v NBS

pob. Trnava) sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženými
poštovými poukážkami.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 07.01.2002 č.
VVS/2002/01665 č.l. 17-19 vyplýva, že Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy

odvolanie obvinenej W.. X. Q. zo dňa 27.11.2001 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní zamieta a rozhodnutie Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest.
804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 potvrdzuje.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na

č.l. 32-33 vyplýva, že Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy podľa § 65 a §
66 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na základe podnetu W.. X. Q. rozhodnutie Okresného
úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001
a rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odbor VVS č. VVS/2002/01665 zo dňa 07.01.2002 ruší z
dôvodu, že predmetné rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom z toho dôvodu, že počas konania

o priestupku obvinená nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, čím bol porušený § 73 ods. 2 zák. č.
372/1990 o priestupkoch. Obvinená bola vypočutá dňa 14.9.2001, svedkovia až po tomto dátume, čím
obvinenej z priestupku nebola daná možnosť s k týmto výpovediam vyjadriť.

Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 27.02.2004 na č.l. 61-62 vyplýva, že

podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa odvolanie W.. X. Q. zamieta a rozhodnutie
Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 sa potvrdzuje.
Vzhľadom na to, že potrebné úkony v dôsledku zákonu zodpovednosti za priestupok (§ 20 zák. o
priestupkoch) nie je možné vykonať, je potrebné konanie proti navrhovateľke pre priestupok zastaviť.
Na menovanú W.. X. Q. sa po zrušení rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 30.8.2004 na č.l.63 vyplýva, že po
preskúmaní žiadosti navrhovateľky a spisového materiálu nevyplýva, že si navrhovateľka uplatnila voči
MV SR akúkoľvek náhradu škody vyčíslenú v korunách, aj keď sa zmieňuje o morálnej a inej ujme,ktorá jej mala vzniknúť v rámci správneho konania. Škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
treba vopred prerokovať s ústredným orgánom štátnej správy a toto prerokovanie má formu konkrétnej
žiadosti o náhradu škody.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. 203-2005/04197 zo dňa 18.7.2005 na č.l.72 vyplýva, že
navrhovateľka bola vyzvaná, aby bližšie špecifikovala a odôvodnila výšku požadovanej sumy v Sk.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. SVS-203-2005/04197 zo dňa 28.9.2005 na č.l.77-78 vyplýva, že

zo žiadosti navrhovateľky nie je zrejmé, na základe čoho si vyčíslila sumu 20.000,-Sk, ktorú žiada uhradiť
a že žiadosti navrhovateľky na náhradu škody nevyhovuje a odporúča jej, aby sa priznania nároku
domáhala na súde. MV SR je toho názoru, že aj keď došlo k zrušeniu vydaných rozhodnutí správnych
orgánov, tieto orgány konali len na základe dostupných podkladov, ktoré mali v čase rozhodovania. Na
pochybenia, ktoré sa vyskytli v konaní o priestupku, boli zodpovední zamestnanci upozornení. MV SR
pripomína, že zadosťučinením pre navrhovateľku je najmä rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa

27.02.2004, podľa ktorého sa na navrhovateľku hľadí ako na nevinnú. MV SR ďalej uviedlo, že osoba
podozrivá z priestupku predvolaná na konanie má zo zákona postavenie obvineného ako účastníka
konania o priestupku. Ak správny orgán priznal navrhovateľke postavenie účastníka konania, konal len
v súlade so zákonom. Nie je možné postihovať osobu, ktorá vydala rozhodnutie za jej právny názor,
hodnotenie skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania.

Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné ako o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti

Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, že občianske a ľudské práva navrhovateľky boli
neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom
konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno. Rovnako
spornou zostala otázka, či navrhovateľke vznikla ujma, prípadne škoda vo výške 1.991,64 € a na základe
čoho si ju navrhovateľka vyčíslia.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plneniaúloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods.1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa§25ods.1zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátu

alebo jeho nesprávnym úradným postupom za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Podľa§25ods.2zákonač.58/1969Zb.ozodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutímorgánuštátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje
v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Krajského úradu v Trnave,
odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na č.l. 32-33 v spojení s rozhodnutím Ministerstva

vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 27.02.2004 bolo rozhodnutie Okresného úradu v Trnave odbor
všeobecnej vnútornej správy č. priest. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 a rozhodnutie Krajského
úradu v Trnave, odbor VVS č. VVS/2002/01665 zo dňa 07.01.2002, ktorým bola navrhovateľka uznaná
vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zrušené z dôvodu, že predmetné
rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom z toho dôvodu, že počas konania o priestupku obvinená

nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, čím bol porušený § 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 o
priestupkoch. Na navrhovateľku sa po zrušení rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú. Navrhovateľka
prerokovala svoj nárok na náhradu škody vopred aj na ústrednom orgáne (MV SR), ktorý ale jej nárok
neuspokojil, preto sa navrhovateľka domáha priznania nároku na súde.Navrhovateľka sa svojím návrhom domáha určenia, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými
zásahmiakonanímzástupcovOkresnéhoaKrajskéhoúraduvTrnavevpriestupkovomkonaníporušené

a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno, domáha sa nemajetkovej
ujmy vo výške 1.991,64 € a ospravedlnenia od odporcov. Navrhovateľka sama uvádza, že sa domáha
ochrany svojej osobnosti a náhrady škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu
a tiež jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 1 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím
orgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomzodpovedáštát,zčohovyplýva,žeodporcav1.
rade, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako právny nástupca zaniknutého Obvodného
úradu v Trnave, nie je pasívne vecne legitimovaný a preto bolo potrebné prisvedčiť odporcovi v 1. rade
a návrh z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tejto časti voči nemu zamietnuť.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, na tú súd neprihliadol, lebo už v roku 2007 podaním zo dňa
12.06.2007 č.l. 102 navrhovateľka uplatnila svoj nárok na súde aj voči SR, aj keď nesprávne označila
subjekt, ktorý by ju mal v konaní zastupovať (rovnako si voči SR uplatnila nárok aj v podaní na č.l. 179
a 224).

Navrhovateľka vo svojom návrhu tvrdí, že sa okrem ochrany osobnosti domáha aj náhrady
škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutímorgánuštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupomzaškoduspôsobenúnezákonným

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Uvedený zákon
bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať
z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442), ktorý je svojou povahou predpisom lex
generalis k uvedenému zákonu a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peňažného. Navrhovateľka sa ale domáha zaplatenia sumy 1.991,64 eur z titulu
nemajetkovej ujmy, ktorej sa však na základe zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nemožno domáhať,
nakoľko zákon tento inštitút nepozná. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si možno uplatňovať len na
základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale

podľa § 27 ods. 2 tohto zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, a teda zákonom č. 58/1969
Zb. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať navrhovateľke nemajetkovú ujmu 1.991,64 eur podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. ale musel aplikovať zákona č. 58/1969 Zb., ktorý však inštitút nemajetkovej ujmy

nepozná. Zodpovednosť podľa uvedeného zákona je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito
podmienkami sú: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný
postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade,
ak by sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 1.991,64 eur z titulu náhrady škody podľa zákona

č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom, mala uviesť, aká konkrétna škoda jej vznikla, ako sa prejavila, ako žalovanú sumu
vyčíslila a preukázať ju dôkazmi (napr. odmena advokáta za poskytovanie právnych služieb v správnom
konaní), čo však navrhovateľka neurobila a tým neuniesla dôkazné bremeno.

Navrhovateľka sa ďalej domáha ochrany osobnosti podľa § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, konkrétne
určenia, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného
a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola
poškodená jej občianska česť a jej meno, ospravedlnenia od odporcov a zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 1.991,64 eur.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce primeranézadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Zákon nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté
osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať
za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo

najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť
uloženia sankcií podľa ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s
právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek

tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť
zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je
zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie,
resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného
zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon

zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie
alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti
je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z
rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno
posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených

zákonom na ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné
konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia
neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho
vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne (rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo 274/2007). Nakoľko
priestupkové konanie voči navrhovateľke bolo začaté v súlade so zákonnými podmienkami a bolo v ňom

vydané aj zákonom predpokladané rozhodnutie, vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že
vydanie tohto rozhodnutia nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľky, a to ani
v prípade, že po jeho vydaní sa preukázalo, že nebolo vydané dôvodne. Nebola preto preukázaná prvá
podmienka pre uloženie sankcii podľa § 13 Občianskeho zákonníka a to neoprávnený zásah.
Druhou podmienkou je objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby.

Pokiaľideovyjadreniemiery,akoubolazásahomzníženádôstojnosťalebovážnosťosobyvspoločnosti,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí
fyzickej osoby. Navrhovateľka však vôbec neuviedla, akú kvalifikovanú ujmu vyvolal zásah odporcov
a ani nepreukázala, ako bola znížená dôstojnosť a vážnosť jej osoby v spoločnosti. Navrhovateľka
bližšie neuviedla a nepreukázala, ktoré konkrétne občianske a ľudské práva mali byť neoprávnenými

zásahmi a konaním porušené, ako sa to prejavilo v jej živote, ako to ovplyvnilo jej zdravotný stav,
ako bola nesprávnym rozhodnutím poškodená jej občianska česť a jej meno, nakoľko len všeobecné
konštatovanie bez predloženia jediného relevantného dôkazu nie je postačujúce. Pritom musí ísť o
objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, čo sa
navrhovateľke nepodarilo.

Treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Povinnosť
tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti
zaťažuje dotknutú fyzickú osobu, teda navrhovateľku. Navrhovateľka však nepreukázala ani túto
príčinnú súvislosť.

Vzhľadom na to, že nebola splnená ani jedna z troch podmienok pre uloženie sankcii podľa § 13
ods. 2 OZ, súd nemohol navrhovateľke priznať morálneho zadosťučinenia vo forme navrhovateľkou
požadovaného ospravedlnenia a určiť ani určiť, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými
zásahmiakonanímzástupcovOkresnéhoaKrajskéhoúraduvTrnavevpriestupkovomkonaníporušené
a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno.

Navrhovateľka sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných zákonných
ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby
primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnejsatisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby
alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane
napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie

zadosťučinenia v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu,
existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky,
považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko,

teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom
postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 81/2011). Iba v
prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti
v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže byť fyzickej osobe výnimočne
subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo 15/2003).
Priestupkové pojednávanie bolo neverejné, zrušené rozhodnutia boli navrhovateľke doručované do

vlastných rúk a vec nebola nijako medializovaná. Navrhovateľka súdu nepredložila konkrétne a
preskúmateľné dôkazy, ktoré by objasnili, ako a akým spôsobom konanie a rozhodnutia orgánov v
značnej miere znížili jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami.
Neboli tak splnené zákonné predpoklady poskytnutia ochrany osobnostných práv navrhovateľky formou
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd tak návrh navrhovateľky pre neunesenie dôkazného

bremena zamietol.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p v konaní úspešným odporcom súd priznal náhradu trov konania vo
výške 45,83 eur, za náklady na pohonné hmoty vo výške 26,07 eur (108 km x 16,2 l/100 km x 1,49 l
eur) a náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách podľa Opatrenia č.

632/2008 Z.z. vo výške 19,76 eur (108 km x 0,183 eur).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.