Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 29, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112221945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112221945.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľky H.J. N., J.. XX.XX.
XXXX,Y.G.XXXXXJ.Š.,N.J.XXXX/XXX,právnezastúpenejJUDr.MiroslavouSlovinskou,advokátkou
so sídlom Predná huta 18, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcom 1. S. A., J.. XX.XX.XXXX, G. N.
XXXX/XX, XXX XX J. Š., X. L. N., J.. XX.XX.XXXX, G. I. XXXX/XX, XXX XX K., X. Z. S., J.. XX.XX.XXXX,
G. XXX XX K. XXX, X. Š. S., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/XX, XXX XX K., X. Z. O., J.. XX.XX.XXXX, G.

A. XX/XX, XXX XX N. Ľ., odporca v 5. rade právne zastúpený JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so
sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2012 žiadala, aby súd určil, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva ( X.) Č.. XXX, Okres K., Obec K.,
katastrálne územie J. Š., a to rodinného domu, súpisné Č.. XXXX, na parc. č. XXX, pozemkov parciel
reg. ,,C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 79 m2, parc. č. XXX - zastavaná plochy a nádvoria o výmere 504 m2, parc. Č.. XXX
- záhrady o výmere 952 m2. Návrh

odôvodnila tým, že na Okresnom súde v Prešove sa vedie pod sp. zn. 35D 438/2011 Dnot 80/2011

dedičské konanie po nebohom poručiteľovi F. N. S., L. O. XX.XX.XXXX. Ako notárka bola súdom
ustanovená JUDr.

Eva Loumová. Dedičmi po poručiteľovi, ktorý zomrel bez zanechania závetu sú účastníci tohto konania.
Proti osvedčeniu o dedičstve zo dňa 12.08.2011 podala ako navrhovateľka žiadosť o pokračovanie v
konaní, vzhľadom nato, že do predmetu dedičstva boli zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré patria výlučne
jej, čo niektorí dedičia neakceptovali. Preto Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 35D/438/2011

D not 80/2011 zo dňa 29.06.2012 vyzval navrhovateľku na podanie žaloby o určenie vlastníckeho
práva. Uvedené nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohom poručiteľovi Ivanovi N. S., ktoré sú
zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie J. Š.. U uvedených nehnuteľností právny stav nezodpovedá
stavu skutočnému, pretože pravou vlastníčkou týchto nehnuteľností je navrhovateľka. Nebohý brat F. je
zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, na základe kúpnej zmluvy, registrovanej pod č. V. XXXX/XX, v
skutočnosti však predmet nehnuteľnosti kupovala ona, boli kupované naňho len z dôvodu, že bola krátko

vydatá za manžela a rodina sa obávala o jej budúcnosť. Preto ako kupujúci vystupoval brat F.. Svedčí
o tom dotazník a čestné vyhlásenie v registrácii a spoplatnenie zmluvy, kde na strane kupujúceho je
vyznačená ona. Hneď po kúpe sa ujala ako vlastníčka užívania predmetných nehnuteľností, čo vedela
celájejrodina,rešpektujútoajodporcovia.Odkúpysapocelýčassprávalaakovlastníčkavdobrejviere,že jej nehnuteľnosť patrí, nikto jej vlastnícke právo nepopieral, rešpektoval to aj jej brat, ktorý tam býval
s jej súhlasom. O nehnuteľnosti sa starala, financovala ich údržbu a opravy, a to vrátane rekonštrukcie
po požiari, platila dane a podobne. Pôvodná kúpna zmluva, ktorou nehnuteľnosti nadobudol jej brat,

je absolútne neplatná. Bola len formálna, dá sa hodnotiť ako právny úkon, urobený nie vážne, pretože
skutočnoukupujúcoubolaona.Zároveňdanúnehnuteľnosťužívaodroku1988,jejužívanieniktonerušil,
každý jej vlastnícke právo rešpektoval. Svoju dobromyseľnosť preukazuje neformálnou kúpou, pretože
ich kupovala pre seba, za jej peniaze.

Odporkyne v 1. a 2. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 19.12.2012,

kde uviedli, aby súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, s návrhom v celom rozsahu súhlasili.

Odporca v 4. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
27.12.2012, kde uviedol, že jeho sestra v návrhu tvrdí, že nehnuteľnosti, popísané v návrhu na
začatie konania nepatria do dedičstva po ich nebohom bratovi, nakoľko je vlastníčkou práve ona. Na
liste vlastníctva je ako vlastník zapísaný F. N. S.. Ako dôvod, že on nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností uvádza, že ich kupovala ona, ale len z dôvodu opatrnosti, keďže bola krátko vydatá,

obávala sa o svoju budúcnosť, preto ako kupujúci vystupoval ich brat. Odporca poukázal nato, že
nehnuteľnosti sa kupovali v roku 1988 a ubehlo dostatočne dlhé časové obdobie, minimálne 30 rokov
nato, aby si ako tvrdí navrhovateľka, keď je vlastníčkou zosúladila aj právny stav, ešte počas života ich
nebohého brata.

Odporca v 5. rade sa k návrhu navrhovateľky vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

28.12.2012, kde s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť. Od matky má
vedomosť, že jej súrodenci aj s ich matkou, sa prisťahovali do vtedajšieho Československa z bývalého
Sovietskeho zväzu, teraz Ukrajiny. Ich babka celý majetok na Ukrajine predala a za získané peniaze
na Slovensku, kúpila rodinný dom, o ktorý sa vedie spor. Navrhovateľka v období, keď sa rodinný dom
aj s pozemkami kupoval, nemala financie nato, aby ho kúpila. Možno že zaplatila poplatky z prevodu

nehnuteľností, ale za kúpu domu vie s určitosťou

povedať, že nezaplatila navrhovateľka, ale jeho stará mama. V tomto dome žil ujo, poručiteľ F. N. S. a
tak, ako to opisuje navrhovateľka, aj on sa cítil byť vlastníkom predmetného domu ako ona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov, listinnými dôkazmi, a to návrhom zo
dňa 17.07.2012, pripojeným dedičským spisom sp. zn. 35D/438/2011, výpisom z LV č. 770, Notárskou

zápisnicou č. N 736/88 Nz 746/88 zo dňa 09.09.1988, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil:
tento skutkový stav:

Z pripojeného dedičského spisu mal súd za preukázané, že dňa 12.08.2011 bolo notárkou Z.. D. X.
vydané Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 35D/438/2011- 34, kde poručiteľ F. N. S. zomrel bez zanechania
závetu a dedičmi v 3. dedičskej skupine zo zákona boli súrodenci a to účastníci tohto konania. Zároveň

týmto osvedčením boli určené aktíva po nebohom poručiteľovi, a to nehnuteľnosti, katastrálne územie
J. Š., vo všeobecnej cene 115 000 Eur, pasíva - náklady súvisiace s pohrebom a smrťou poručiteľa vo
výške 1 104,14 Eur a čistá hodnota dedičstva vo výške 113 895,86 Eur. Zároveň uznesením sp. zn. 35D
438/2011 Dnot 80/2011 zo dňa 29.06.2012 bola navrhovateľka vyzvaná, aby do jedného mesiaca od
doručenia tohto uznesenia, uplatnila právo na súde, a to podaním žaloby o určenie, že nehnuteľnosť,

zapísaná na X. Č.. XXX, rodinný dom, N.. Č.. XXXX, nepatrí do dedičstva po nebohom F. N. S..

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, Okres K., Obec K., katastrálne územie J. Š. vyplýva, že výlučným
vlastníkom nehnuteľností, v podiele 1/1, a to parcely reg. ,,C“ č. XXX o výmere 79 m2, zastavané plochy
a nádvoria, parc. č. XXX o výmere 504 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX Q. výmere 952
m2 - záhrady a rodinného domu, N.. Č.. XXXX na parc. č. XXX je F. N. S., a to na základe kúpnej zmluvy

č. V. XXXX/XX - X/XX.Zo Správy katastra Prešov si dal súd vyžiadať Notársku zápisnicu č. N 736/88 Nz 746/88, spísanú na
Štátnom notárstve v Prešove dňa 09.09.1988, na základe ktorej bola spísaná Kúpna zmluva, uzatvorená
medzi S. Š. ako predávajúcim a kupujúcim F. N. S., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností,

zapísaných na LV č. XXX, k.ú. J. Š., parc. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere 373 m2, parc. č. XXX/
X - záhrady o výmere 946 m2, parc. Č.. XXX - zastavané plochy o výmere 348 m2, v celosti na F. N. S..
Táto zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove dňa 30.09.1988, pod č. V. XXXX/XX.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dom, ktorý je predmetom žaloby a ktorý je zapísaný na X. Č..
XXX k.ú. J. Š. kúpila od pani Š.j z I. Š., za kúpnu cenu 100 000,- Sk. Tento dom dvakrát vyhorel, preto

nemá žiadnu dokumentáciu ohľadne svojich tvrdení. Dom kupovala ona, ale kúpnu zmluvu podpisoval jej
brat. Bolo to z dôvodu, že jej mama nechcela, keďže bola krátko vydatá za pána N., ktorý bol manželom
jej nebohej sestry, aby dom bol napísaný na nich oboch. Preto dom kúpil jej brat F. N. S.. V predmetnom
dome žije 20 rokov, o brata sa starala, ktorý len pil a bil ju. Za dom nič neplatil, len jej nadával. Všetko
za dom, všetky poplatky, súvisiace s bývaním platila ona. Dom kúpila od pani Š.j v roku 1988. Od tejto
doby uzatvorenia kúpnej zmluvy je jej brat zapísaný ako vlastník predmetného rodinného domu na

liste vlastníctva.

Odporkyňa v 1. rade na pojednávaní uviedla, že jej sestra bývala u nej 8 rokov. V roku 1988 zomrela ich
mama a dom kupovala navrhovateľka. Za dom zaplatila kúpnu cenu. V dome bývala s ich bratom F. N.
S., pri ktorom pokoj nemala. Keď im dom zhorel, pomáhali im ľudia, štát im poskytol 65 000,- Sk, rovnako
cirkev im poskytla finančné prostriedky. Ich rodičia každému súrodencovi poskytli sumu 3000 rubľov.

Navrhovateľka bývala v dome spolu s jej bratom, jej manžel býval v N. Ľ.. Navrhovateľka urobila pohreb
otcovi, mame, bratovi, ostatní súrodenci nedali ani jeden cent. Mama nechcela, aby dom kupovala spolu
s manželom N., preto dom kúpil ich brat F. N. S.. Jej sestra, navrhovateľka 8 rokov bývala u nej, peniaze
si odkladala. Navrhovateľke požičala aj sestra 50 000,- Sk.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že dom, zapísaný na LV č. XXX kupovala navrhovateľka, za dom aj

zaplatila, o dom sa aj starala. Osobne jej na kúpu domu prispela sumou 50 000,- Sk. Brat, ktorý s ňou
žil, chodil pijúci, brat bol na invalidnom dôchodku, ona ho živila, kupovala chlieb, o brata sa aj starala.
Sumu 50 000,- Sk požičala navrhovateľke na kúpu domu.

Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že ich matka sa bola pozrieť na dom, ktorý kúpil. Povedala, že
nemá kde bývať, preto musí kúpiť starý dom. Mama mala peniaze, preto kúpila dom, ktorý je predmetom

tejto žaloby, prepísala ho na ich brata, F. N. S.. Navrhovateľka nedávala žiadne peniaze. Ich mama mala
peniaze, za dom aj zaplatila. Byt, v ktorom býval spolu so svojou manželkou si kúpil sám.

Odporca v 4. rade uviedol, že ich matka predala dom na Ukrajine, prišla na územie Slovenskej republiky.
Osobne jej povedal, nech kúpi dom, no ona povedala, že má k dispozícii len 65 000,- Sk, ktoré nestačia
ani na kúpu staršieho domu. Sám jej povedal, že nemá jej z čoho požičať. Neskôr, keď ho mama

navštívila povedala, že kúpila dom za 100 000,- Sk. Sama žila u A., spolu s navrhovateľkou a ich bratom
F. N. S.Ľ.. Mama sa rozhodla, že dom kúpi na ich brata, nakoľko to bolo istejšie. O dom sa aj staral,
na dome niečo urobil.

Odporca v 5. rade, vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav sa k veci vyjadril v písomnom podaní, súdu
doručenom dňa 02.04.2013, kde uviedol, že stará mama

prišla na Slovensko so svojimi dvoma dospelými deťmi, H. M. F.. F. S. nepil tak, ako to opisujú jeho tety.
Všetkočozarobil,neskôrajcelýdôchodokodovzdávalsvojejsestreH..Máotomvedomosť,nakoľkokeď
opravovali dom, sťažoval sa jej, že nemá peniaze, lebo mu sestra H., ako aj sestra S. A. všetko zoberú.
Má vedomosť o tom, že ich babka predala dom na Ukrajine za 65 000 rubľov, čo vtedy predstavovalo
650 000 Kčs. Keď vyhorel dom, vždy jeho a jeho nevlastného otca na práce pýtal ujo F. S., nikdy nie

navrhovateľka, aj keď bola vydatá za jeho nevlastného otca.Súd v konaní vypočul aj svedkov, kde svedok X. K. na pojednávaní uviedol, že navrhovateľke pomáhal
s opravou domu, nakoľko predmetný dom dvakrát vyhorel. Pomáhal jej zadarmo, nikdy mu peniaze
nedala. Nemá vedomosť o tom, kto bol vlastníkom domu, do papierov sa nepozeral, chodil tam iba

pomáhať.

Svedok Z. Š. uviedol, že rodinný dom patril predtým jeho nebohej svokre. Bývala uňho, nakoľko bola
vážne chorá. Pani Katarína, ako navrhovateľka mala záujem o ten dom, prišla sama, nie s bratom. Pri
podpise zmluvy bola iba ona,

spolu s jeho nebohou svokrou. Kúpnu cenu za dom vyplatila navrhovateľka, jej brata nikdy nevidel.
Pri prepise domu bola iba sama. Po nahliadnutí do Notárskej zápisnice č. N 736/88 Nz 746/88, kde

bola spísaná kúpna zmluvy uviedol, že nebola to kúpna zmluva, na základe ktorej jeho nebohá svokra
previedla predmetný dom na navrhovateľku.

Svedok I. N. uviedol, že do daného domu chodil vždy koncom týždňa na brigádu. Tento rodinný dom
aj dvakrát vyhorel. Od začiatku ho budovali. Všetky financie platila navrhovateľka, ujo, ktorý tam s ňou
býval bol alkoholik. Navrhovateľka ho živila. Nemal vedomosť, kto bol kupujúcim uvedeného domu. Autá

v danom dome opravovali, nie vo veľkom, iba príležitostne. Tete dával 100,- Sk na mesiac.

Svedok P. N. na pojednávaní uviedol, že predmetný dom kúpila teta, bola to mamina sestra. Dom zhorel,
pretojejpomáhalsopravou.Všetkyfinancieohľadnedomuplatilateta,navrhovateľka,bratnikdynedával
peniaze, nič neplatil. Jej brat všetko prepil, všetci účastníci tohto konania to dobre vedia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa§ 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.

Podľa 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, akide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prvom rade bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či navrhovateľka má naliehavý právny záujem na
podanej určovacej žalobe.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa
s ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné ( ďalšie súdne konanie ) alebo konania. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však
určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov konania, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná aj iná žaloba.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu, práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha ( navrhovateľa). Pokiaľ chce
navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci, vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah, alebo právo je alebo nie je. Na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie.

Podľa názoru súdu navrhovateľka mala a tiež osvedčila svoj naliehavý právny záujem na určení
vlastníctva. Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti sa vykonávajú na základe listiny,
ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu,

ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností, okrem toho
navrhovateľka môže ním preukázať toto svoje právo aj na iné účely. Vzhľadom na skutkové okolnosti
súdenej veci, navrhovateľka sa týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhala nápravy
stavu, keď tvrdila, že poručiteľ, jej nebohý brat F. N. S., nie je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných
na X. Č.. XXX. Podanou žalobou tak mala naliehavý právny záujem, pretože bez neho je jej právne

postavenie neistým a podľa názoru súdu bolo v jej záujme zosúladiť stav právny so stavom skutočným.

V priebehu konania a v samotnej žalobe navrhovateľka uviedla, že žiada, aby súd určil jej vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX, a to z titulu jej vydržania.

V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou aj so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne,

že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v
omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nie iba zo
subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia účastníka, treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri
bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípade od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu

vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide
pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípaduod každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny, pričom právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho vyplývajúceho
nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov, právnych skutočností.

Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu v oblasti súkromného práva a to neznalosť zákona
neospravedlňuje, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti
jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal
držby, nie je

ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona
je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá

viera- dobromyseľnosť je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak podľa názoru súdu hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným

držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je tak uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa

musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí , ak tu bol i
domnelý právny dôvod titulus putativus, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí. Pri

posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje navonok, z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za
vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť,

ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul . Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný právny
dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného

katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu, hoci aj putatívneho, ktorý
jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje.

Súd je toho názoru, že rozhodujúcim je to, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte

rozumne požadovať mal, mohol mať, alebo nemal prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu

vec patrí.V tomto prípade má súd za preukázané, že navrhovateľka svoju dobromyseľnosť nepreukázala. Od
samotného počiatku od uzatvorenia Kúpnej zmluvy v roku 1988, ktorá bola spísaná formou Notárskej
zápisnice pod č. N 736/88 Nz 746/88 dňa 09.09.1988 a ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom

v Prešove dňa 30.09.1988 pod č. V. XXXX/XX mala vedomosť, že predávajúca S. Š.Á. predáva
nehnuteľností zapísané na LV č. XXX J. kupujúceho, a to jej brata F. N. S.. V tomto prípade prvok
dobromyseľnosti, ako základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti
absentuje. Podľa názoru súdu bola dostatočne dlhá doba od roku 1988 až do smrti jej brata ako
poručiteľa, t.j. do dňa 12.04.2011 usporiadať si vlastnícke vzťahy k danému domu.

Súd tak posúdil otázku nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľkou k danej nehnuteľnosti

vydržaním, s poukazom na to, že v tomto prípade absentovala jej dobromyseľnosť pri nadobúdaní tejto
nehnuteľnosti, ako nedôvodnú.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že uzatvorená Kúpna zmluva z roku 1988 registrovaná pod č. V. XXXX/
XX Štátnym notárstvom je absolútne neplatná z dôvodu, že je len formálna, dá sa hodnotiť ako právny
úkon, urobený nie vážne. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd ako prejudiciálnu otázku v tomto konaní

posúdil absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy, absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku ex tunc t.z.,
že vlastnícke právo by sa obnovilo v prospech predávajúceho, resp. jeho právnych nástupcov a nie v
prospech navrhovateľky.

Súd mal tak za preukázané, že takto formulovanej žalobe nebolo možné vyhovieť, preto ju súd v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením § 150 O.s.p., podľa
ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov

konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované ustanovenie § 150 O.s.p. znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť
trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia musí mať výnimočný charakter, musí
zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa,
musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania. Teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť

nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetkové sféra by bola výnimočným nepriznaním
náhrady trov dotknutá, všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich
postoj v konaní.

V tomto prípade žaloba navrhovateľky bola v celom rozsahu zamietnutá. Odporcovia boli v konaní
úspešní,súdimvšaknáhradutrovkonanianepriznalprávespoukazomnazákonnépoužitieustanovenia

§ 150 O.s.p. Osobitosť a výnimočnosť použitia tohto ustanovenia mal súd za preukázanú s poukazom
na to, že účastníkmi tohto konania sú súrodenci a ide o spor medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi,
preto súd náhradu trov konania odporcom nepriznal, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.