Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 22, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 23Sp/35/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200501
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5010200501.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Čanádyovou, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ Žiarec, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175,
právne zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom XXX XX L., H. XXX, 2/ Ing. Z. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. O. F. X, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so
sídlom O. XX, XXX XX G., proti odporcovi: Správa katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie č. 254, 027

44 Tvrdošín, za účasti vedľajších účastníkov na strane odporcu: 1/ Ing. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. č. XXX, XXX XX Y., 2/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, XXX XX Y., v konaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu Správy katastra Tvrdošín č. V 1147/2004 zo dňa 26.04.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín V 1147/2004 zo dňa 26.04.2010

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom v rade 1/, 2/, ako i vedľajším účastníkom konania na strane odporcu v rade 1/ Ing. F. I.

a v rade 2/ S. P. súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozhodnutímodporcazamietolnávrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.12.2004 medzi účastníkmi - Poľnohospodárskym družstvom
ŽIAREC, so sídlom v Tvrdošíne, ako predávajúcim a

Ing. Z. L. ako kupujúcim, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k pozemku C-KN p. č. 12169/6
zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2 a C-KN p. č. 12169/28 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 229 m2, kat. úz. Q., vytvorené GP č. 148/2004, vyhotovený dňa 27.12.2004 z pozemku
PKN p. č. 7126, evidovaný pôvodne v PK vložke č. 287, kat. úz. I., v celosti v prospech Ing. Z. L.. V
odôvodnení uviedol, že pôvodne bolo návrhu na vklad vlastníckeho práva vyhovené a Správa katastra
Tvrdošín dňa 09.08.2005 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prokurátor
Okresnej prokuratúry Námestovo podal pod č. Pd 8/08-5 protest prokurátora proti tomuto rozhodnutiu.
Správa katastra Tvrdošín tomuto protestu nevyhovela a predložila ho Katastrálnemu úradu v Žiline ako

svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Katastrálny úrad v Žiline pod č. Vo-14/2008-Št (Pd)
zo dňa 28.5.2008 vyhovel protestu prokurátora a právoplatné rozhodnutie Správy katastra zrušil a
vec vrátil Správe katastra Tvrdošín na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu katastrálneho úradu sa
odvolalŽIAREC,poľnohospodárskedružstvoaodvolacíorgánÚradgeodézie,kartografieakatastraSR,
potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline pod č. LPO-4292/2008/SI zo dňa 28.07.2008. Správa
katastra Tvrdošín dňa 8.4.2009 návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla, voči ktorému rozhodnutiu

sa odvolal účastník konania na strane kupujúceho. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý
rozsudkom č.k. 23Sp/63/2009-30, zo dňa 12.11.2009 zrušil rozhodnutie Správy katastra Tvrdošín zo
dňa 8.4.2009. Správa katastra Tvrdošín opätovne vykonala dokazovanie vo veci návrhu na vklad,
pričom je toho názoru, že na bývalých urbárskych spolumajiteľov obce Tvrdošín sa nemohol vzťahovaťzákonný čl. X/1913 o nedielnych spoločných pastvinách, Neexistuje žiadny doklad, že bývalí urbárski
spolumajitelia obce Tvrdošín vytvorili pasienkový útvar. Nakoľko v pozemkovej knihe č. 287, kat. úz.
I. nie je zapísaná žiadna poznámka v zmysle zákonného článku X/1913, Správa katastra Tvrdošín

považuje za dokázané, že na nehnuteľnosti uvedené v pozemkovej knihe č. 287 sa uvedený článok
nevzťahoval. Ďalej správny orgán zhodnotil výmer č. 193/1957 z 20.2.1957, ktorým ONV v Trstenej
schválil podľa § 5 ods. 2 zák. č. 69/1949 Sb. ustanovenie JRD v Tvrdošíne. Vznik družstva, t.j. právneho
predchodcu predávajúceho nemá oporu v zákone č. 69/1949 Sb., pretože v tomto výmere nie je uvedený
spôsob vzniku družstva zákonným spôsobom tak, ako to ustanovuje citovaný zákon. Ak predávajúci

odvodzuje svoje vlastnícke právo zo zákona č. 81/1949 Zb., na tento majetok sa nevzťahoval tento
zákon, pretože tento majetok je zapísaný v pozemkovej knihe č. 287 tak, že sa naň nevzťahoval zákonný
článok X/1913. Komposesorát keďže sa naň vzťahoval zákonný článok X/1913, nezanikol podľa zák. č.
81/1949 Zb., ale podľa zákona č. 2/1958 Zb. došlo len k prevzatiu nehnuteľnosti do užívania družstva.
Ani rozhodnutie č. Pôd. 520/1958 nie je titulom, na základe ktorého prešlo vlastnícke právo na jednotné
roľnícke družstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že v pozemkovej knihe č. 287 je zapísaná poznámka v

zmysle zák. č. 2/1958 Zb., správa katastra má preukázané, že na nehnuteľnosti zapísané vo vyššie
uvedenej pozemkovej knihe sa nemohol vzťahovať zákonný článok X/1913, ani zákon č. 81/1949 Zb..
Podľa názoru správy katastra pasienky zo spoločného lesa, ktoré tvorili nedeliteľný urbársky majetok
bývalých urbárskych spolumajiteľov boli spravované zákonným článkom XIX/1898, ako je to upravené
v § 3 zák. č. 2/1958 Zb. a boli len jednotnému roľníckemu družstvu odovzdané výkonným orgánom

ONV do obhospodarovania. Správa katastra sa ďalej zaoberala rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný
Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995. Oprávneným osobám sa priznalo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v kat. úz. I. uvedeným v PK č. 287 a to konkrétne aj na časť PK p. č. 7126, výmera
neuvedená. Správa katastra má za to, že toto rozhodnutie je nezrozumiteľné, neurčité a v konečnom
dôsledku nevykonateľné, nakoľko ak pozemkový úrad mal tie parcely, na ktorých stoja chaty, pojať

do výrokovej časti, teda zamerať podľa geometrického plánu tú časť, ktorá sa nevydáva oprávneným
osobám, nakoľko zostáva v ich vlastníctve a tak by rozhodnutie nevyvolávalo špekulácie ohľadom
predmetu prevodu. Konštatovala, že rozhodnutie pozemkového úradu ohľadne PK p. č. 7126 a to jeho
samotný výrok je neurčité a nezrozumiteľné a v samotnom výroku sa pozemkový úrad nevysporiadal
s identifikáciami parciel, ktoré sú jeho prílohou a túto skutočnosť ani bližšie v odôvodnení nevysvetlil.

Preto sa rozhodnutie javí ako zmätočné vo vzťahu k označeniu povinnej osoby aj vo vzťahu k C-
KN parcelám, ktoré sú uvedené v identifikácii parciel, ktoré sú prílohou reštitučného rozhodnutia. Pri
PK p. č. 7126 je uvedené, že sa jedná o stav neidentický, preto podľa názoru správy katastra bolo
potrebné si zo strany pozemkového úradu dať vyhotoviť geometrický plán na zameranie tej časti,
ktorá spĺňa podmienky § 6 Zákona o pôde. Z predloženého geometrického plánu č. 89/2006, ktorý je

technickým podkladom ku kúpnej zmluve V 886/2007 nie je teda možné jednoznačne zistiť, vzhľadom
na nezrozumiteľnosť, neurčitosť a zmätočnosť rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK
194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995, či pozemok, resp. tá časť pozemku, z ktorej boli týmto geometrickým
plánom vytvorené pozemky C-KN p. č. 12169/3 a 12169/36, neboli práve tou časťou pozemku PKN
p. č. 7126, ktorá bola rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa

24.1.1995 priznaná do vlastníctva podielníkom spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín. Ďalej
správa katastra poukázala na rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 z
24.1.1995, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že ostatné nehnuteľnosti, ktoré nie sú
uvedené vo výrokovej časti budú uvedené v ďalších rozhodnutiach. Správe katastra také rozhodnutie,
ktoré by vo výrokovej časti riešilo PK p. č. 7126 z PK protokolu 287 v kat. úz. I., nie je z jej činnosti

známe a na takéto rozhodnutie nepoukázali ani účastníci konania. Správa katastra teda posudzovala
uvedenú kúpnu zmluvu v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a to najmä možnosť prevodcu
nakladať s pozemkami, ktoré sú predmetom prevodu. Skonštatovala, že pozemok, ktorý je predmetom
prevodu zatiaľ tvorí časť PK p. č. 7126 a táto časť je zastavaná chatami účastníkov konania, teda
sa jedná o zastavanú časť PK pozemku. Takýto pozemok v reštitučnom konaní podľa Zákona o

pôde možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, čo je
potrebné premietnuť do výroku reštitučného rozhodnutia s uvedením C-KN parciel vytvorených podľa
geometrického plánu. Nakoľko ešte nie je vydané zo strany pozemkového úradu žiadne právoplatné
rozhodnutie, z ktorého by bolo zrejmé, že predmetné parcely, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv bránia,
resp. nebránia poľnohospodárskemu či lesnému využitiu z dôvodu, že sú zastavané, správa katastra

návrh na vklad zamietla a to s poukazom na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.. Oprávnenie prevodcu
nakladať s nehnuteľnosťami je teda spochybnené a z výsledkov dokazovania vo vkladovom konaní
nebolo preukázané vlastnícke právo predávajúceho a s poukazom na § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.
je oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené.Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie predávajúci ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo (navrhovateľ
v rade 1/) prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol v ňom, že v čase rozhodovania o
povolení vkladu žiadny orgán nezrušil rozhodnutie ONV Trstená č. Pôd. 520/1958. Správa katastra

sa nevysporiadala kvalifikovane s celým dôkazným materiálom tvoriacim obsah spisu a nesprávne
zhodnotila skutkový stav veci. Poukazovala na skutočnosť, že na pozemky sa nevzťahoval zákonný
článok X/1913, aj keď dôkazy, na ktoré sa odvolávala preukazovali opak tohto záveru. Toto tvrdenie
bolo opreté o dôkaz - úradný preklad pozemkovej knihy, pričom tento dôkaz len potvrdzuje, že sporné
pozemky museli podliehať režimu zákonného článku X/1913, nakoľko spomínaný preklad uvádza pri

pozemku PK p. č. 7126 druh pozemku pastvina. Nebola taktiež vyhodnotená skutočnosť, že 8. apríla
1939 Krajinský úrad v Bratislave schválil v zmysle zákonného článku XIX/1898 ďalšie lesné hospodárske
pravidlá. Taktiež záver o tom, že vznik JRD Tvrdošín nemá oporu v zákone č. 69/1949 Zb. je zjavne
účelový. Odporuje celej právnej úprave zákona č. 69/1949 Zb.. Jedným z dôvodov, pre ktorý bol
zamietnutý návrh na vklad je aj záver, že v rozhodnutiach o vydaní časti pozemku, napr. č. ROK 194-1-
A1/1995 z 24.1.1995 sa pri identifikácii vydávaného pozemku neuvádza výmera a teda rozhodnutie

ohľadne pozemku PK p. č. 7126 je neurčité a absentuje tu vyhotovenie geometrického plánu na tú časť,
ktorá spĺňa podmienky Zákona o pôde. Správa katastra však opomenula vyhodnotiť, že geometrický
plán, ktorý tvoril technický podklad kúpnej zmluvy V 1147/2004 bol správou katastra riadne overený,
a teda je spôsobilým podkladom pre zápis do katastra. Z listinných dôkazov možno prijať záver, že
pozemok, ktorý bol predmetom prevodu, nebol v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. vydaný

pôvodným vlastníkom a zostal vo vlastníctve predávajúceho. Správa katastra sa podujala prejudiciálne
riešiť otázky ohľadne vzniku Jednotného roľníckeho družstva Tvrdošín a taktiež ohľadne charakteru
jednotlivých nehnuteľností v zmysle zák. č. 81/1949 Zb., alebo 2/1959 Zb.. Závery, ktoré prijala sú
však rozporné s právoplatnými rozhodnutiami príslušných orgánov, ktoré mala k dispozícii pri hodnotení
dôkazov, napr. rozsudok KS v Žiline sp. zn. 10S/78/2001, právoplatný 11.3.2002, ktorý uvádza, že

predmetné nehnuteľnosti boli urbarialistom odňaté na základe zákona č. 81/1949 Zb.. Na základe
uvedené zákona prešlo vlastníctvo zo zákona na príslušné jednotné roľnícke družstvo a to prakticky
dňom založenia družstva v obci. Uvedený právny názor zastáva aj uznesenie NS SR sp. zn. 5Sž-o-
KS 48/2006. Nakoniec navrhovateľ poukázal na to, že rozhodnutie bolo vydané po zákonnej 30-dňovej
lehote, čo podľa navrhovateľa vedie k fikcii nevyhovenia protestu prokurátora s právoplatnými účinkami

rozhodnutia. V prípade nevyhovenia protestu prokurátora nastupuje možnosť prokurátora podať proti
nevyhoveniu žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Na
základe uvedeného navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na ďalšie
konanie.

Proti rozhodnutiu podal opravný prostriedok riadne a včas aj navrhovateľ v rade 2/ kupujúci Ing. Z. L.,

prostredníctvomprávnehozástupcu.Žiadalnapadnutérozhodnutiezrušiťavecvrátiťsprávnemuorgánu
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádzal, že odporca sa nevysporiadal s celým dôkazným
materiálom, ktorý bol predkladaný a nesprávne zhodnotil skutkový stav, čím porušil § 47 ods. 3, § 3
ods. 1, 3 a 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Konštatoval, že
odporca pochybil pri jeho posudzovaní pod režim, ktorého zákonného článku mali podliehať predmetné

pozemky, ako aj pri aplikácii zák. č. 81/1949 Sb.n o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvorov, ako aj zák. č. 229/1991 Zb..
Poukázal na zák. č. 81/1949 Sb.n, § 1 a § 2 citovanej normy a konštatoval, že argument správy
katastra, že z dôvodu neexistencie pasienkového spoločenstva v obci Tvrdošín, nemohol pozemok 7126
podliehať režimu zákonného článku X/1913, je nepodložený a nemá oporu v zákone. Ďalej uviedol,

že odporca pochybil pri posudzovaní vzniku JRD v Tvrdošíne. Konštatoval, že nepatrí do kompetencie
odporcuspochybňovaťvznikJednotnéhoroľníckehodružstvavTvrdošíne,navyšeJRDvTvrdošínebolo
založené na ustanovujúcom Valnom zhromaždení a bolo zapísané do podnikového registra Ľudovým
súdom v Žiline. Poukazoval na to, že skutočnosť, že pozemok 7126 podliehal režimu upraveného
v zákonnom článku X/1913, preukazoval navrhovateľ v rade 2/ aj v predchádzajúcich konaniach a

opätovne poukázal na nasledovnú skutočnosť, a to na obsah:

- zápisnice z Valného zhromaždenia Bývalých urbárskych spolumajiteľov zo dňa 18.09.1938,

- hospodárskeho plánu lesa platného na dobu 1952 až 1961 pre vtedajšiu katastrálnu obec Y. a I., kde je
zrejmé, že sporné parcely neboli lesnými pozemkami, nakoľko sa tam nenachádzala zmienka o parcele
PK 7126, v uvedenom hospodárskom pláne sa nachádzal zoznam všetkých lesných plôch, ktoré sanachádzali v katastrálnom území v tom čase Y. - I., teda v katastrálnom území, na ktorom sa nachádza
aj pozemok 12169/6 a 12169/28.

Poukazoval na všetky zápisy PK vl. 287, kde je pozemok 7128 zapísaný ako pasienok. Odvolateľ

poukázal na ustanovenia zák. č. 229/1991 Zb. a na § 11 ods. 1 písm. d) citovanej normy.

Poukázal, že odporca sa nesprávne vysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ v rade 2/, ako aj
navrhovateľ v rade 1/. Zdôraznil, že vlastníctvo k pozemkom prešlo na JRD Tvrdošín na základe zák.
č. 81/1949 Sb.n a pozemky boli vylúčené z vydania oprávneným osobám na základe zák. č. 229/1991
Zb., preto podľa jeho názoru nie je relevantné, či odporca napáda platnosť rozhodnutia ONV v Trstenej
č. Pôd 520/1958 zo dňa 10.03.1958, pričom do kompetencie odporcu nepatrí rozhodovať o platnosti

verejných listín, túto právomoc odporca nemá, ale všeobecný súd. Poukázal, že odporca nezdôvodnil z
akého dôvodu považuje túto listinu za neplatnú a z akého dôvodu ju pri svojom rozhodovaní nezobral
do úvahy. Poukázal na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a konštatoval, že spochybňovanie skutkových okolností
odporcom, či už pasienkový pôvod pozemkov alebo prechod pozemkov zo zákona na JRD a následné
nevydanie predmetných pozemkov z dôvodu výnimky v reštitučnom zákone, ako aj samotný vznik

JRD, nemá opodstatnenie, ani s prihliadnutím na rozhodnutia súdov vo veciach skutkovo totožných.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline 10S/78/2001 zo dňa 14.12.2001, v ktorom poukázal
na záver, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom rozhodovania, boli urbarialistom odňaté
na základe zák. č. 81/1949 Sb.n a na základe tohto zákona prešlo vlastníctvo zo zákona na príslušné
Jednotné roľnícke družstvo (JRD v Tvrdošíne), a to prakticky dňom založenia družstva v obci. Ďalej

poukázal na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín 5C/482/1997 zo dňa 09.06.2005, ako aj uznesenie
NS SR 5Sž-o-KS/ 48/2006, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v zmysle stanov pasienkové
plochy nepatria medzi lesné plochy štátom spravované, preto majú byť z pravidiel hospodárenia na
lesnom majetku, v nerozdelenom vlastníctve a v spoločnom užívaní Bývalých urbárnikov v Tvrdošíne,
vylúčené z § 1. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4S/131/2008 zo dňa 10.07.2009

a konštatoval, že odporca nerozhodol podľa predložených dôkazov, nakoľko nevyhodnotil predložené
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Ďalej konštatoval, že
odporca nesprávne posúdil dôkazy, ktoré predkladal navrhovateľ v rade 2/, že predmetné pozemky
nemali byť, na základe zákonnej výnimky v reštitučnom zákone, vydané pôvodným vlastníkom (§ 11
ods. 1 písm. d zák. č. 229/1991 Zb.). Konštatoval, že predmetné rozhodnutie je nedostatočné aj v tom,

že odporca sa nezaoberal všetkými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti, nakoľko sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia zaoberal len rozhodnutiami Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne Rok 194-1-C1/1995 zo
dňa 24.01.1995. Konštatoval, že ak by sa odporca zaoberal aj ostatnými dôkazmi, ktoré boli predložené,
dospel by k záveru, že časť pozemku 7126 o výmere 265 m2 je pozemkom, ktorý je zastavaný, a
to rekreačnou chatou, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa v rade 2/. Poukazoval na dôkazy, ktoré

preukazujú zastavanie predmetného pozemku, a to stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, ako aj
stanovisko Obvodného pozemkového úradu v Námestove z 26.01.2005, ktorého vyplýva, že pozemky
neboli vydané pôvodným vlastníkom z dôvodu, že boli zastavané rekreačnou chatou.

Poukázal na ďalší dôkazný materiál, a to Geometrické plány zo dňa 02.10.1978 a zo dňa 13.12.1978,
ktoré boli vyhotovené v súvislosti so stavebným konaním, ako geometrický plán vyhotovený za účelom

zamerania, určenia vlastníckych práv k predmetnému pozemku, ktorý bol vyhotovený dňa 27.12.2004.
Poukazoval, že z uvedených geometrických plánov je zrejmé, že časť pozemku 7126 je zastavaná a aká
je plocha zastavaných pozemkov. Poukazoval, že navrhovateľ v rade 1/ mal právo previesť predmetný
pozemok navrhovateľovi v rade 2/, lebo sa jednalo o zastavaný pozemok.

Poukázal na § 26 ods. 3 zák. č. 153/2001 Z.z. a konštatoval, že proti rozhodnutiu, ktorým povolila

správa katastra vklad vlastníckeho práva pre navrhovateľa v rade 2/ k predmetným pozemkom zo dňa
09.08.2005, bol podaný protest prokurátora, správa katastra nevyhovela protestu a dňa 10.03.2008
preložila vec Katastrálnemu úradu v Žiline. Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Žiline, ktorým protestu
vyhovel, bolo vydané dňa 28.05.2008, čiže 79 dní po predložení protestu prokurátora správou katastra.
Navrhovateľ v rade 2/ vyslovil právny názor aj s poukazom na § 27 ods. 3 zák. č. 153/2001 Z.z., že v čase

rozhodovania Katastrálneho úradu v Žiline, platného a účinného Zákona o prokuratúre, platilo, že „ak
bezprostredný nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v ods. 1 nerozhodne o proteste
prokurátora v lehote v § 26 ods. 5 na účely osobitného zákona sa má za to, že protestu nevyhovel“.Uvedená právna domnienka má tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. Vyslovil názor, že rozhodnutie správy
katastra zo dňa 09.08.2005, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným pozemkom,

je doteraz právoplatným a účinným rozhodnutím, teda sa rozhodovalo v napadnutom rozhodnutí o
veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Ďalej poukázal, že odporca sa obsahom skoršieho rozsudku
Krajského súdu v Žiline v uvedenej veci nevysporiadal, keď bol povinný svoje rozhodnutie nielen riadne
zdôvodniť, ale aj vysporiadať sa so všetkými dôvodmi uvedenými v podaných opravných prostriedkoch,
a to najmä tvrdením navrhovateľa v rade 2/, že nastali podmienky na uplatnenie zákonnej právnej

domnienky, že došlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým Katastrálny úrad v Žiline protestu prokurátora
nevyhovel. Týmto záväzným právnym názorom Krajského súdu v Žiline sa odporca v konaní neriadil. V
odvolaní navrhovateľ v rade 2/ konštatoval, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam podáva opravný
prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra Tvrdošín a žiadal, aby krajský súd rozhodnutie zmenil tak,
aby Správa katastra Tvrdošín zmenila svoje rozhodnutie tak, že návrhu na vklad vlastníckeho práva v
prospech navrhovateľa v rade 2/ k predmetným pozemkom v celosti vyhovie. Ďalej navrhol, že v prípade,

že správa katastra odvolaniu nevyhovie, žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil
a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v rade 2/ sa vo vyjadrení zo dňa 14.06.2010 stotožnil s obsahom odvolania, ktorý proti
napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ v rade 1/.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 28.06.2010, v ktorom zotrval na svojich

skutkových zisteniach a právnych názoroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a to najmä s prihliadnutím na § 5 ods. 3 zák. č.
229/1991 Zb..

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 23Sp/35/2010-374 zo dňa 08.08.2011 boli do konania pripustení
na stranu odporcu ako vedľajší účastníci Ing. F. I. a S. P.. Títo žiadali rozhodnutie odporcu ako správne

a zákonné potvrdiť, okrem iného aj preto, že ŽIAREC PD Tvrdošín nebol vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, pretože zákonom č. 49/1959 Zb. ex lege im ako fyzickým osobám vzhľadom na to,
že urbáre boli zrušené zákonom č. 2/1958 Zb. boli nehnuteľnosti vrátené dňom 1.10.1959 (ktoré im
predtým boli odňaté zákonom č. 81/1949), t.j. Poľnohospodárske družstvo ŽIAREC nemôže byť v danom
konaní aktívne legitimovaný. V podaní zo dňa 28.06.2011 žiadali, aby na účastníkov boli pojatí všetci

spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti podľa priloženého zoznamu. K návrhu pripojili detail LV XXXX
kat. úz. Y.. Najvyšší súd SR v uznesení 1Sžr/106/2011 zo dňa 27.03.2012, ktorým potvrdil uznesenie
prvostupňového súdu o pripustení vedľajších účastníkov do konania, posúdil tento návrh ako návrh na
pristúpenie do konania všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti s ohľadom ustanovenie § 93
ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledujúcich dôvodov:

Krajský súd v Žiline zistil, že Obvodným pozemkovým úradom, čo sa týka PK p. č. 7126 v protokole 287
kat. úz. I., boli vydané, ku dnu vydania preskúmavaného rozhodnutia odporcu, nasledovné reštitučné

rozhodnutia: č.k. ROK 194-1-A1/1995, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní nehnuteľnosti oprávneným
osobám vo vzťahu k protokolu č. 1 a č. 287 mimo zastavaných plôch a iných nehnuteľností, ktoré pre
zákonné prekážky nebolo možné pôvodným vlastníkom vydať. Toto dodnes nebolo žiadnym orgánom
zrušené. Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie ROK 194-1-C1/1995, okrem iného aj pre
PK p. č. 7126, ktorým bolo navrátené vlastníctvo pôvodným vlastníkom a dodnes nebolo zrušené,

rozhodnutieROK194-1-B1/1995,ktorýmsprávnyorgánnepriznaloprávnenýmosobámvlastníckepráva
k nehnuteľnostiam a to k PK parcelám z protokolu č. 1 a č. 287 z dôvodu zákonných prekážok, čím bolo
možné k predmetným pozemkom uplatniť si právo na vydanie náhradných pozemkov. Toto rozhodnutie
bolovrámcimimoodvolaciehokonaniarozhodnutímMinisterstvapôdohospodárstvaSRč.598/98-430/2
z 5.2.1998 zrušené. Ďalšie rozhodnutia ohľadne PK p. č. 7126 boli v rámci procesného postupu zrušené.Rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č.k. ROK 194-1-A1/1995 zo dňa 24. januára 1995
pozemkový úrad schválil dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 8.6.1993 a 21.2.1992 medzi
podielnikmi spoločnosti Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín a Poľnohospodárskym družstvom Tvrdošín

a Odštepným lesným závodom Námestovo, podľa ktorej sa vydávajú oprávneným osobám zo
zákonného dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. d) Zákona o pôde nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené vo výroku.
Čo sa týka PK p. č. 7126 v Protokole 287, táto sa v rozhodnutí nenachádza. Rovnako o tejto PK parcele
nebolo rozhodované v rozhodnutí OÚ Tvrdošín, odbor OPLH č. 98/00946-017 zo dňa 12.06.1998,
potvrdené rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 10S 104/1998, ani v rozhodnutí OÚ Tvrdošín, odbor PPaLH č.

PPLH-2001/00994,2 zo dňa 27.02.2001, v ktorom bolo rozhodované len o protokole 1 (ktorého fotokópia
sa nachádza v súdnom spise KS v Žiline sp. zn. 22Sp/5/2011) a ktoré bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/78/2001 z dňa 14.12.2001.

Navrhovateľ predložil rozhodnutie č. ROK 194-1-B1/1995 zo dňa 24.1.1995. Vyplýva z neho, že
vo výroku tohto rozhodnutia je uvedené, že oprávneným osobám sa nepriznáva vlastnícke právo
okrem iných aj k časti PK p.č. 7126 vo vl. 287 z dôvodu, že pozumky sú zastavané a stavby

bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Rozhodnutím č.k. OPPLH č.k. 97/11498/150-15C
zo dňa 23.12.1997 Krajský úrad v Žiline zrušil toto rozhodnutie v celom rozsahu. Ministerstvo
pôdohospodárstva SR rozhodnutím č. 598/98-430/2 zo dňa 05.02.1998 toto rozhodnutie potvrdilo a
odvolanie poľnohospodárskeho družstva Žiarec zamietlo.

Rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-C1/1995 zo dňa 24.1.1995 bolo

oprávneným osobám priznané vlastnícke právo k časti PK p. č. 7126 v protokole č. 287 pasienok vo
výmere neuvedenej kat. úz. I.. V odôvodnení bolo uvedené, že z identifikácie parciel doplnenej ďalšími
údajmi zo dňa 13.12.1994 vyplynulo, že užívateľom časti PK p. č. 7126 je Poľnohospodárske družstvo
v Suchej Hore. Z identifikácie k tomuto reštitučnému rozhodnutiu a jej doplnenia vyplýva, že vo vzťahu
k p. č. 7126 je C-KN stav neidentický, v užívaní PD Suchá Hora, časť parcely je pod výstavbou chát

p. č. 12169/3, 6.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.04.2010 (ďalej Katastrálny zákon)
správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodnutí o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na povolenie vkladu.

Podľa 30 ods. 5 písm. a) Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva.

Podľa § 5 ods. 3 z.č. 229/1991 zb. v znení účinnom k 26.04.2010 povinná osoba je povinná s

nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára,
4b) odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva
iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí
oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že rozhodnutie Správy katastra je zákonné a súd sa stotožnil i s

podstatnými dôvodmi, ktoré správa katastra uviedla vo svojom rozhodnutí. Správne odporca postupoval,keď v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona skúmal, či predávajúci má právo nakladať s
nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom kúpnych zmlúv. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to,
že ak vlastnícke právo predávajúceho nie jeho zapísané na liste vlastníctva, v zmysle § 30 ods. 5

Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje
právom k nehnuteľnosti. Zo správneho spisu vyplýva, že PK parcela 7126 zapísaná pod radovým číslom
17 v PK protokole 287 ( z ktorej boli vytvorené C-KN parcely, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv) v
súčasnej dobe ako celok nie je identifikovaná v C-KN stave, t.j. nie je na takúto nehnuteľnosť založený
list vlastníctva. Existujú však tzv. hluché listy vlastníctva bez vymedzenia majetkovej podstaty, ktoré v

poznámke uvádzajú protokol č. 287. List vlastníctva č. XXXX v poznámke uvádza pozemky v kat. úz. Y.
zapísané v listine Z 819/94, okrem iného aj v PK vložke 287 pre navrhovateľa a LV č. XXX kat. úz. Q.
uvádza v časti D tzv. hluchého listu vlastníctva pozemky zapísané v pozemnoknižnej vložke 287 kat. úz.
I., okrem iného i časť radového čísla 17. Tento LV je založený na jednotlivé fyzické osoby - podielnikov
pozemkového spoločenstva. Neexistuje teda list vlastníctva, ktorý by nehnuteľnosť špecifikovanú v C-
KN stave viedol pre konkrétneho vlastníka. Ak teda navrhovateľ previedol časť takejto nehnuteľnosti,

bolo potrebné, aby priložil k návrhu na vklad prevodnej zmluvy i listinu, ktorá iným spôsobom preukazuje
jeho vlastníckeho právo k tejto parcele. Nepochybne takouto listinou by bolo právoplatné rozhodnutie v
reštitučnom konaní o tom, že táto nehnuteľnosť špecifikovaná v C-KN stave (oddelená geometrickým
plánom od pôvodnej pozemnoknižnej parcely) nebola vydaná reštituentom na základe konkrétnych
zákonných prekážok a preto zostala vo vlastníctve povinnej osoby, ktorou je navrhovateľ. Správne preto

správa katastra skúmala, či takéto rozhodnutie existuje.

Krajskýsúduvádza,žepooboznámenísasrozsiahlymspisovýmmateriálomsprávnehoorgánuataktiež
po pripojení si ďalších listinných dôkazov bolo zistené, že takéto rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané
v reštitučnom konaní. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na reštitučné konania, ktoré ohľadne
aj tejto pozemnoknižnej parcely boli a sú vedené na Obvodnom pozemkovom úrade Námestovo a v

minulosti na Pozemkovom úrade Dolný Kubín a Okresnom úrade Tvrdošín. Bolo nesporne preukázané,
že jednotlivými spoluvlastníkmi Pozemkového spoločenstva Tvrdošín bol uplatnený reštitučný nárok aj
na vydanie PK p. č. 7126. Vo vzťahu k celej tejto parcele (z ktorej časti boli vytvorené parcely CKN
p.č.12169/6, p.č. 12169/28) doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa ukončilo
toto reštitučné konanie. V tejto časti odôvodnenia je potrebné poukázať na chronológiu jednotlivých

vydávaných reštitučných rozhodnutí, ktoré zo všetkých vydaných rozhodnutí zostali právoplatné.

Jedná sa o rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č.k. ROK 194-1-C1/1995, ktoré bolo zrušené
rozhodnutím Krajského úradu Žilina č. 98/01635/150-15C zo dňa 9.2.1998, ktoré rozhodnutie však bolo
v tejto časti zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č.k. 1834/98-430/2-An zo dňa
16.3.1998.

Rovnako zostalo právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995,
ktoré taktiež bolo zrušené vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského úradu v Žiline, ktoré však bolo
rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR vyššie uvedeného čísla konania zrušené.

Rozhodnutie č.k. ROK 194-1-B1/1995 bolo zrušené rozhodnutím Krajského úradu v Žiline č.k.
97/11498/150-15C z 23.12.1997, avšak toto rozhodnutie Krajského úradu bolo Ministerstvom

pôdohospodárstva SR č.k. 598/98-430/2 potvrdené.

Ďalej je právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor OPLH 98/00946-017 zo dňa
12.6.1998, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10S/104/1998,

ako aj rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor PPaLH č. PPLH-2001/00994,2 z 27.2.2001, ktoré
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10S/78/2001 zo dňa 14.12.2001.

Je potrebné uvedomiť si, že v reštitučnom konaní sa rozhodovalo vo vzťahu k PK p. č. 7126 jednak
k tej jej časti, ktorá bola zastavaná a podielnikom sa nepriznalo vlastnícke právo z konkrétnych
zákonných dôvodov a jednak k tej časti, ktorá zastavaná nebola a v tejto časti sa podielnikom
vlastnícke právo priznalo in natura. Rozhodnutie, ktoré riešilo tú časť, ktorá bola zastavaná, bolo
rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995, ktoré sa týkalo tiež časti

PK p. č. 7126. Toto rozhodnutie nepriznalo podielnikom vlastnícke právo z dôvodu, že pozemkyboli zastavané a stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemkov. Bolo však preukázané, že
toto rozhodnutie bolo rozhodnutím Krajského úradu v Žiline OPPLH zo dňa 23.12.1997 zrušené a
Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodnutím zo dňa 5.2.1998 rozhodnutie Krajského úradu v Žiline

v tejto časti potvrdilo. To znamená, že rozhodnutie o časti reštitučného nároku na zastavanú časť PK
p. č. 7126 stále nebolo vydané.

Rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-A1/1995 a č. ROK 194-1-C1/1995 zo
dňa 24.1.1995 neriešili tú časť PK p. č. 7126, ktorá bola zastavaná, preto ani tieto rozhodnutia v tejto
veci nemajú právny význam. Obidve tieto rozhodnutia riešili priznanie vlastníckeho práva oprávneným

osobám. Ďalšie rozhodnutia, ktoré zostali právoplatné, taktiež neriešili túto časť pozemnoknižnej parcely
(rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, odbor OPLH 98/00946-017 zo dňa 12.6.1998 a rozhodnutie
Okresného úradu Tvrdošín, odbor PPaLH č.PPLH-2001/00994,2 zo dňa 27.2.2001).

Obvodný pozemkový úrad Námestovo vo svojom vyjadrení zo dňa 20.4.2011 (uvedené vyjadrenie
súdu predložil navrhovateľ na pojednávaní dňa 22.06.2012) uvádza, že rozhodnutie Krajského
úradu v Žiline a následne Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorými bolo zrušené

právoplatné rozhodnutie Pozemkového úradu Dolný Kubín č. ROK 194-1-B1/1995 sú vydané nad
rámec kompetencie týchto orgánov a sú teda aktami nulitnými a zmätočnými, keďže zákonodarca zveril
rozhodovanie v reštitučných konaniach o opravných prostriedkoch súdom a nie nadriadeným orgánom v
správnom konaní. Krajský súd uvádza, že tento názor nie je správny. Je pravda, že § 9 zák. č. 229/1991
Zb. zveruje právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným podľa zák. č.

229/1991 Zb. súdom. V danom prípade však nebol opravný prostriedok podaný.. Bolo preukázané, že k
zrušeniu a potvrdeniu zrušujúceho rozhodnutia došlo v rámci tzv. mimo odvolacieho konania z vlastného
podnetu Krajského úradu v Žiline v zmysle § 65 až § 68 Správneho poriadku, t.j. v žiadnom prípade sa
nejednalo o opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ako to má na
mysli § 250l a nasl. O.s.p., v spojení s § 9 ods. 4 Zákona o pôde. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o

pôde nevylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku, ak Zákon
o pôde neustanovuje inak. Preto nie je vylúčené, aby aj právoplatné rozhodnutia vydané podľa Zákona
o pôde boli predmetom preskúmania mimo odvolacieho konania, ako tomu bolo v danom prípade. V
takomto konaní rozhodujú príslušné správne orgány v zmysle Správneho poriadku a ich rozhodnutia sú
vydané v rámci ich kompetencie a sú záväzné pre všetky orgány. Preto aj súd musí v zmysle § 135 ods.

2 O.s.p. vychádzať z takéhoto rozhodnutia vydaného príslušným orgánom a je ním viazaný.

V čase vydania napadnutého rozhodnutia nebolo rozhodnuté o tej časti PK p. č. 7126, zapísanej v
protokole 287 v k. ú. Y., na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok, ktorá je zastavaná. To znamená, že
stále prebieha reštitučné konanie v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, okrem
iného i podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami

až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti
tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Takéto
právne úkony sú neplatné. V tomto reštitučnom konaní sú oprávnenými osobami jednotlivé fyzické
osoby bývalého spolumajiteľstva urbarialistov Mesta Tvrdošín a povinnou osobou je Poľnohospodárske
družstvo ŽIAREC. Poľnohospodárske družstvo teda do ukončenia reštitučného konania právoplatným

rozhodnutím nemôže disponovať s predmetom reštitučného konania a každý prevod vlastníckeho práva
uskutočnený v priebehu reštitučného konania je absolútne neplatný. Ak teda v tomto časovom úseku
uskutočnili prevod povinná osoba (navrhovateľ) a tretie osoby (účastníčky súdneho konania), takýto
právny úkon je neplatný. To znamená, že v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona prevodca nie je
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a zmluva súčasne odporuje zákonu, konkrétne § 5 ods. 3 z.č.

229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Preto odporca rozhodol
vecne správne, keď návrh na vklad vlastníckeho práva podľa absolútne neplatnej kúpnej zmluvy
zamietol. Z tohto dôvodu bolo jeho rozhodnutie potvrdené.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že kým nebude právoplatne rozhodnuté o reštitučnom návrhu
oprávnených osôb podielnikov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín ohľadne celej pôvodnej

PK p. č. 7126, nebude môcť ani jedna strana reštitučného konania, t.j. ani povinná osoba ani
oprávnené osoby túto nehnuteľnosť prevádzať a povinná osoba môže vykonávať len úkony ako riadnyhospodár. Bude potrebné, aby v meritórnom rozhodnutí o reštitučnom nároku, ak príslušný správny
orgán dospeje k záveru, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky zákona o pôde, avšak z dôvodu
zákonných prekážok sa im nepriznáva vlastnícke právo k časti parcely, aby bola časť PK p.č. 7126,

ktorá sa nevydáva, špecifikovaná v tomto rozhodnutí v súlade s Katastrálnym zákonom a to konkrétne
s § 42 ods. 2 písm. c) - podľa katastrálneho územia, parcelného čísla, parcely registra „C“, druhu
pozemku a výmery pozemku. Až týmto spôsobom, t.j. oddelením časti pôvodnej PK parcely 7126
geometrickým plánom na samostatnú(é) parcelu(y), ktorú nie je možné vydať, špecifikovanú parcelným
číslom. registra „C“, druhom pozemku a jeho výmerou, bude možné založiť list vlastníctva na túto

novovytvorenú parcelu v prospech povinnej osoby. Iným spôsobom nebude môcť byť disponované s
touto časťou pôvodnej PK parcely 7126 a to ani zo strany Poľnohospodárskeho družstva ŽIAREC, ani
zo strany jednotlivých spoluvlastníkov Pozemkového spoločenstva Mesta Tvrdošín (a už vonkoncom
nie samotného pozemkového spoločenstva).

Nemožno v katastrálnom konaní ani vyčkať na rozhodnutie v reštitučnom konaní, prerušiť katastrálne
konanie a potom rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva do katastra, pretože zmluva bola uzavretá skôr,

ako bolo vydané reštitučné rozhodnutie a teda je absolútne neplatná od počiatku a nemôže konvalidovať
ani po vydaní reštitučného rozhodnutia.

Krajský súd k ďalším dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí uvádza, že sa nestotožnil s
posudzovaním Správy katastra Tvrdošín, ktorá prejudiciálne posudzovala hmotnoprávne podmienky pre
rozhodnutie v reštitučnom konaní. Podľa názoru krajského súdu správa katastra nie je kompetentná

takéto otázky riešiť ani prejudiciálne. Kompetencia správy katastra spočíva v posúdení právneho úkonu,
ktorým došlo k prevodu vecného práva z prevodcu na nadobúdateľa, návrhu na vklad a ďalších listín,
ktoré tvoria prílohu k návrhu na vklad v súvislosti s Katastrálnym zákonom a inými hmotnoprávnymi
predpismi, ktoré sú relevantné na toto posúdenie. Nie je však v právomoci správy katastra, aby
posudzovala, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie reštitučného nároku podielnikom,

alebo či predmet reštitúcie bol odňatý oprávneným osobám v zmysle konkrétneho reštitučného dôvodu
uvedeného v Zákone o pôde alebo k odňatiu vlastníckeho práva nedošlo vôbec a povinná osoba len
užívalanehnuteľnosti.Zaoberaťsatýmitodôvodmivodôvodneníbolopodľakrajskéhosúdunadbytočné,
pretože nemajú žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie kúpnej zmluvy podľa katastrálneho zákona.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľov, tieto sú nedôvodné. Pokiaľ navrhovatelia namietali

právne posúdenie správneho orgánu, ktoré sa týkalo nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pri
posudzovaní reštitučného nároku k predmetnej nehnuteľnosti, táto námietka je nedôvodná preto, lebo
ako už bolo vyššie uvedené, správny orgán nie je kompetentný prejudiciálne riešiť otázku splnenia
či nesplnenia hmotnoprávnych podmienok relevantných v reštitučnom konaní. Tieto podmienky môže
skúmať jedine príslušný správny orgán v zmysle § 9 zák. č. 229/1991 Zb. - obvodný pozemkový úrad.

Správa katastra ako orgán štátu, ktorý rozhoduje o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
nie je kompetentný ani prejudiciálne tieto podmienky skúmať, najmä, keď nie je právoplatne skončené
reštitučné konanie ohľadne nároku oprávnených osôb a teda predbiehať svojimi závermi samotné
reštitučné rozhodnutie kompetentného orgánu vo veci samej. Právomoc posúdiť túto otázku patrí
výhradne len pozemkovým a správa katastra a ani iný orgán verejnej moci (ani súd) nemôže túto otázku

riešiť,pretožejezverenádoprávomociosobitnýchorgánov,ktorýmisúobvodnépozemkovéúrady.Preto
súd tieto námietky posúdil ako právne irelevantné. Jedná sa o námietky posúdenia rozhodnutia č. Pôd.
520/1958, ako i charakteru predmetu reštitúcie, t.j. či je naň potrebné aplikovať zákonný článok X/1913 a
či prešlo vlastnícke právo na jednotné roľnícke družstvo v zmysle zákona č. 81/1949 Sb. alebo len právo
užívania k týmto nehnuteľnostiam podľa zák. č. 2/1958 Zb.. S touto otázkou súvisí i namietané právne

posúdenie správy katastra, keď námietka tkvie v tom, že správa katastra reštitučný nárok posúdila
rozdielne, ako tak urobili príslušné súdne orgány, najmä Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
5Sž-o-KS/48/2006 a Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10S/78/2001 zo dňa 14.12.2001.

Na námietku, že pripojený GP ku kúpnej zmluve V 1147/2004 je riadne overený Správou katastra a
teda spôsobilý byť podkladom pre zápis do katastra, súd uvádza, že overenie geometrického plánu,

v ktorom je zameraná parcela, vo vzťahu ku ktorej (jej časti) nie je ukončené reštitučné konanie
neodstraňujeprekážkuobsiahnutúv§5ods.3zák.opôde,totiž,žekaždýprávnyúkontýkajúcisatakejtonehnuteľnosti pred ukončením reštitučného konania je absolútne neplatný. Pritom samotný navrhovateľ
tvrdí, že predmetom prevodu je práve tá časť PK p.č. 7126, ktorá nebola (nebude) vrátená oprávneným
osobám, pretože je zastavaná a súčasne bolo preukázané, že práve o tejto časti pôvodnej parcely ešte

právoplatne rozhodnuté nebolo,

Súd nemohol prisvedčiť námietke, že družstvo PK p.č. 7126 mohlo odpredať, čo je v súlade s § 42a
ods. 2 z.č. 330/1991 Zb., ani argumentácii, že už samotný fakt, že časť PK p.č. 7126 je zastavaná, je
titulom na zachovanie vlastníckeho práva navrhovateľa a preto môže túto časť pozemnoknižnej parcely
prevádzať. Podľa názoru krajského súdu predpokladom na to, aby doterajšie vlastnícke právo zostalo

zachované, je tá právna skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o reštitúcii, neboli
vydané. O nevydaní týchto nehnuteľností však musí byť rozhodnuté individuálnym správnym aktom,
ktorý je oprávnený vydať jedine kompetentný správny orgán, ktorým je obvodný pozemkový úrad a v
ktorom uvedie, ktoré nehnuteľnosti sa nevydávajú, zákonnú prekážku nemožnosti vydania uvedením
konkrétneho zákonného ustanovenia a ako i tú skutočnosť, či sa oprávneným osobám priznáva právo
na náhradu alebo sa oprávneným osobám nepriznáva ani právo na náhradu. Takéto rozhodnutie vydá

podľa§9ods.4zák.229/1991Zb.lenobvodnýpozemkovýúrad.Rozhodnutím„ovlastníctveoprávnenej
osoby“ (terminus technicus použitý v zákone o pôde) je nielen rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva,
t. j. rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti, t. j. aj rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva z dôvodu
zákonných prekážok uvedených v § 11 a priznaní práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo rozhodnutie
o nepriznaní vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu. Nemožno súhlasiť s právnym názorom,

že o nepriznaní vlastníckeho práva netreba rozhodovať osobitným rozhodnutím, pretože tým by nebolo
rozhodnuté o práve na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať. Vo vzťahu k zastavanej
časti PK p. č.7126 reštitučné rozhodnutie ku dňu rozhodnutia odporcu (26.04.2010) vydané nebolo.
Keďže rozhodnutie vydané nebolo, nie je možné konštatovať, že táto časť pozemnoknižnej parcely
- zidentifikovaná s katastrálnym stavom tak, aby bola táto časť určitá - sa reštituentom nevydala a

teda že vlastnícke právo pôvodného vlastníka, t. j. navrhovateľa zostalo v zmysle § 42a ods. 2 zák. č.
330/1991Zb.zachované.KýmtedanebuderozhodnutéprávoplatnýmrozhodnutímotejčastiPKparcely
zidentifikovanej s KN stavom, v tejto časti nebude ukončené konanie o reštitučnom nároku reštituentov.

Čo sa týka námietky, že rozhodnutie je nezákonné preto, lebo nebol dodržaný procesný postup pri
rozhodovaní o proteste prokurátora a to najmä dodržanie lehôt v zmysle zák. č. 153/2001 Z.z., krajský

súd uvádza. Z pripojeného správneho spisu vyplýva, že protest prokurátora prokurátor podal dňa
09.02.2008 - Pd 8/08-5. Z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č.k. Vo-14/2008-Št (Pd) zo dňa
28.06.2008 vyplýva, že správa katastra protestu nevyhovela a predložila celý spisový materiál sp. zn. V
1147/04 Katastrálnemu úradu v Žiline ako svojmu nadriadenému orgánu na ďalšie konanie. Nadriadený
orgán vyhovel protestu prokurátora a to rozhodnutím zo dňa 28.05.2008. Proti tomuto rozhodnutiu

bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dňa 5.8.2008,
pričom lehota na vydanie rozhodnutia sa v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) z.č. 153/2001 Z.z. v znení
účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o proteste spravuje všeobecným predpisom o správnom konaní
(zák. č. 71/1967 Zb.). Lehota 30-tich dní na rozhodnutie o proteste prokurátora, stanovená v § 26
ods. 5 Zákona o prokuratúre sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia o tomto proteste, či už orgánom,

ktorému bol protest doručený alebo nadriadeným orgánom, ak orgán, ktorému bol protest doručený,
mu nevyhovel. V danom prípade sa teda vzťahovala na vydanie rozhodnutia Katastrálnym úradom v
Žiline a plynula od predloženia protestu na rozhodnutie tomuto orgánu. Ku dňu vydania rozhodnutia
o tomto proteste (dňa 28.05.2008) však platilo znenie ustanovenia § 27 ods. 3 Zákona o prokuratúre
tak, že ak bezprostredne nadriadený dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a)

nerozhodne o proteste prokurátora v lehote ustanovenej v § 26 ods. 5, na účely osobitného zákona20
sa má za to, že protestu nevyhovel. Na túto dikciu poukazuje navrhovateľ v rade 2/, pričom uvádza, že
nastala fikcia vydania rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, keďže lehota 30 dní zo strany
Katastrálneho úradu nebola zachovaná. Krajský súd uvádza, že nedodržanie tejto lehoty nemá za
následok vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré by vylučovalo

ďalej vydať rozhodnutie, ktorým bude vyhovené tomuto protestu. Fikcia, že protestu prokurátora sa
nevyhovelo nastáva len na účely osobitného zákona, ktorým je v zmysle poznámky20 v § 27 ods. 3
Zákona o prokuratúre ustanovenie § 250b ods. 3 O.s.p.. Uvedené ustanovenie rieši situáciu, že je
možné prejednať rozhodnutie správneho orgánu, ktoré nebolo doručené účastníkovi v 3-ročnej lehote
od jeho vydania. V danom prípade sa lehota 3 rokov začne počítať od prvého dňa po ukončení 30-

dňovej lehoty, v ktorej mal nadriadený orgán vydať rozhodnutie o proteste prokurátora. Teda v žiadnomprípade nedodržaním tejto lehoty nedochádza k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o nevyhovení protestu
prokurátora, ale uvedené má len dopad na počítanie lehoty podľa § 250b ods. 3 O.s.p.. Prípadné
nedodržanie tejto lehoty teda nevylučuje, aby nadriadený orgán aj po jej uplynutí vydal rozhodnutie,

ktorým protestu prokurátora vyhovuje. Preto táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná

Súd sa tiež zaoberal procesným návrhom vedľajších účastníkov na strane odporcu uvedenom vo
vyjadrení k odvolaniu voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ktorým boli títo pripustení do konania ako
vedľajší účastníci a to aby v prípade posúdenia súdom na strane pristúpenia účastníkov boli pojatí všetci
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti podľa priloženého zoznamu. Podľa obsahu tohto návrhu zrejme

sa jednalo o návrh na pristúpenie vedľajších účastníkov na strane odporcu, avšak žiaden zoznam osôb k
návrhupripojenýnebol.Vprvomradesúduvádza,ževzmysle§93ods.3O.s.p.vspojenís§246cods.1
prvávetaO.s.p.dokonaniavedľajšíúčastníkvstúpibuďzvlastnéhopodnetualebonavýzvuniektoréhoz
účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. V danom prípade táto procesná podmienka nebola splnená.
Žiadna ďalšia fyzická osoba okrem pripustených vedľajších účastníkov nedala podnet na to, aby vstúpila
do konania ako vedľajší účastník a taktiež žiaden z účastníkov tohto súdneho konania nedal na takýto

vstup podnet. Vedľajší účastníci nepredložili plnomocenstvo, podľa ktorého by zastupovali konkrétne
fyzické osoby pri návrhu na ich vstup do konania. Podnet bol urobený zo strany vedľajších účastníkov v
ich mene, pričom títo nemajú procesné oprávnenie na to, aby ovplyvňovali okruh účastníkov konania a
to ani okruh vedľajších účastníkov v tomto konaní. Je pravda, že v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Podľa názoru súdu

však nemá procesné právo meniť - zužovať alebo rozširovať okruh účastníkov konania (ani vedľajších
účastníkov), pretože toto oprávnenie má len účastník ako dominus litis. Z uvedeného dôvodu bol tento
návrh právne irelevantný (nevyvolával žiadne právne účinky) a súd naň nemohol prihliadnuť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. a contrario. Navrhovateľ v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca ako správny orgán nemá právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal právo na náhradu trov
vedľajším účastníkom na strane odporcu -

Ing. F. I. a S. P., pretože hoci žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť, v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., nepodali návrh na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.