Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 19, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200185
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8012200185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu F. O., s.r.o.,
so sídlom V. XXXX, XXX XX B., IČO: 36 729 124, zastúpeného konateľkou P. O., právne zastúpeného
JUDr. Zuzanou Komorovskou advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01
Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Daňového riaditeľstva
SR Banská Bystrica zo dňa 11. októbra 2011 č. I/225/16747-106712/2011/990705-r na základe žaloby
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 13. decembra 2011 sa
žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bardejov č.700/230/27229/2Oll/Pav, zo dňa
24.júna 2011, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie žalovanému.

V žalobe argumentoval tým, že neboli zistené také porušenia v deklarovaných účtovných výkazoch
a výstupoch, pre ktoré by audit spochybnil pravdivosť deklarovaného ekonomického stavu žalobcu.
Žalobca tvrdil, že nepoužil svoju účtovnú závierku za rok 2008 pre účely na základe ktorých by sa tretie

osoby rozhodovali o obchodných vzťahoch so žalobcom, mohli byť akýmkoľvek spôsobom zavedené.
Naopak, svoje povinnosti si plnil riadne. Jedná sa výlučne len o hypotetické tvrdenie, kde len vyslovene
teoreticky je definovaný účel auditu, pre ktorý slúži. Avšak žiadne konkrétne odôvodnenie pre tak vysokú
pokutu z tohto nevyplýva.

Čo sa týka pokuty žalobca namietal, že celkový majetok spoločnosti je vo veľkej miere tvorený
pohľadávkami, ktoré z účtovného hľadiska je potrebné zahrnúť do majetku spoločnosti, kde však fyzicky
s týmto majetkom do doby zaplatenia pohľadávok spoločnosť nevie disponovať. Podľa žalobcu výška

1,49 % z celkovej sumy majetku nezodpovedá len tejto výške a táto voľná úvaha žalovaného, ktorou
sa riadil pri určení výšky sankcie nezodpovedá obsahu spisu ani zásadám logického myslenia. Určenie
výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že
môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale
aj prevenčný účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2 S 13/ 2012 - 22 zo dňa 22. mája 2012
krajský súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránil vady žaloby a
to, aby špecifikoval v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušenia svojich práv, teda

aké konkrétne ustanovenia boli napadnutým rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené
s poukazom na ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. a zároveň bol vyzvaný, aby uviedol ako žiada aby súd
vo veci rozhodol. Na základe tohto citovaného ustanovenia žalobca písomným podaním zo dňa 20. júna
2012 špecifikoval dôvody nezákonnosti rozhodnutia a týmto podaním vlastne rozšíril žalobné dôvody,
o dôvody ktoré neboli uvedené pôvodne v žalobe, resp. v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.

Dôvody nezákonnosti rozhodnutia špecifikoval tým, že uviedol, že napriek tomu, že v napadnutom
rozhodnutí je uvedené, že žalovaný sa riadil ustanovenia § 38 ods. 5 Zákona o účtovníctve, z obsahu
spisu a objektívneho vyhodnotenia situácie táto skutočnosť nevyplýva, nakoľko žalobca sa prvý krát,
neúmyselne dopustil chybného postupu pri spôsobe účtovania, kde nevykonanie auditu bezprostredne
naväzuje na spôsob jeho ďalšieho účtovania, čím však nikomu nevznikla škoda, nedošlo k obohateniu
žalobcu, nedošlo k zavedeniu žiadnej osoby, čo podľa názoru žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca aj v tom, že
žalovaný sa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania,
ktorého intenzita má vplyv na výšku uloženej pokuty, avšak túto úvahu bližšie nešpecifikoval. Taktiež
následky uvedené v napadnutom rozhodnutí sú len hypotetické, nakoľko žiadny následok nielen že
nenastal,alezostranyžalobcuanineboliučinenéžiadnepostupy,ktorébymohlitakýtonásledokprivodiť

( zavádzanie tretích osôb o tom. že účtovníctvo bolo podrobené auditu), nakoľko žalobca nežiadal o
úver, ani neuzatváral žiadnu zmluvu, ktorej uzavretie by záviselo od úvahy obchodného partnera o tom.
že účtovníctvo žalobcu bolo predmetom auditu.

Žalobca dôvodil, že podľa judikatúry NS SR uloženie sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny
organ svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú

uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho
následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru najvyššieho súdu dostatočným pre uloženie
pokuty. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že bolo porušené ustanovenie § 38 ods. 5 zák.č.
431/2002 Z.z., nebol dodržaný postup v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. kde túto zásadu v správnom
konaní už uznali súdy vo svojej judikatúre a kde žalobca poukazuje na skutočnosť, že nová právna

úprava jednak zakotvila širšie obdobie pre uloženie povinnosti podrobiť účtovníctvo účtovnej jednotke
auditu, jednak zvýšila sumu majetku a obrat s poukazom na ustanovenie § 19 zákona č. 431/2002
Z.z.( znenie do 28. februára 2009 a od 1. marca 2009) a kde žalobca by v takomto prípade ani
nebol povinný audit vyhotoviť a taktiež znížila výšku sankcie, ktorú za takéto porušenie umožňuje
ukladať. Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné

činy. Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý
je i súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje
väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Pokiaľ teda v čase rozhodovania správneho orgánu jednak
vytýkané pochybenie účtovných postupov už nebolo pochybením, vzhľadom na znenie s poukazom
na ustanovenie § 19 zákona č. 431/2002 Z.z. a zároveň výška pokuty ukladaná za pochybenie bola

znížená s poukazom na ustanovenie § 38 zákona č. 431/2002 Z.z., sú splnené podmienky pre
upustenie od sankcionovania žalobcu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd napadnuté
rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti, eventuálne znížil výšku pokuty.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 10. mája 2012 vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na dôvody

uvedené v rozhodnutí žalovaného a k námietkam v žalobe sa vyjadril totožným spôsobom ako to bolo
uvedené v rozhodnutí, pričom vzhľadom na tieto dôvody považuje rozhodnutie daňového riaditeľstva za
správne a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd za preukázané, že Daňový úrad Bardejov
dňa 24. júna 2011 pod č. k. 700/230/27229/2011/Pav vydal rozhodnutie podľa § § 38 ods. 2 písm. a)

zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov uložil účtovnej jednotke F. O.,spol. s.r.o., IČO: 36729124, DIČ: 2022306385, V. XXXX, XXXXX B. pokutu vo výške 12 000.00 Eur
za porušenie ustanovení § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov.

Výrok rozhodnutia odôvodnil správca dane tým, že vykonal u daňového subjektu O. F. spol. s r.o.,
IČO 36729124, DIČ 2022306385, V. XXXX, XXXXX B. daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 700/320/24519 2011 /Kur zo dňa 06. júna 2011, doručený daňovému subjektu dňa 21.júna
2011. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane zistil u účtovnej jednotky porušenie
povinností zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom kontrolované

obdobie bol rok 2008. Správca dane ďalej uviedol, že účtovná jednotka bola povinná viesť podvojné
účtovníctvovsúladesOpatrenímMFSRč.23054/2002-92zo16.decembra2002.ktorýmsaustanovujú
podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva v znení ďalších opatrení. V zdaňovacom období 2008 daňový subjekt viedol
účtovníctvo pomocou výpočtovej techniky a používal program MK SOFT. Pri kontrole dodržiavania
ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za rok 2008 boli zistené

porušenia tohto zákona. Účtovnej jednotke vznikla povinnosť účtovnú závierku, zostavenú za rok
2008 overiť audítorom a to v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení
neskorších predpisov. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona pre zistenie povinnosti overiť účtovnú závierku
audítorom, zostavenú za rok 2008, musí mať individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom účtovná
jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak v roku

predchádzajúcom roku, za ktorý sa táto účtovná závierka overuje, splnila aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 20 000 000.- Sk. pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku
zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3.

2. čistý obrat presiahol 40 000 000.- Sk. pričom čistým obratom na tento účel sú tržby z predaja výrobkov,
tovarov a z poskytovania služieb.

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období presiahol 20.

Kontrolovaná účtovná jednota je spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom táto povinne v zmysle
Obchodného zákonníka vytvára základné imanie, a povinnosť definovaná v § 19 ods. 1 písm. a) zákona
sa na ňu vzťahuje v plnom rozsahu.

Vzmysle§19ods.3zákonaúčtovnúzávierkuoverenúaudítorommusiamaťúčtovnéjednotkynajneskôr

do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje. Kontrolou bolo zistené, že
v účtov nej závierke zostavenej za rok 2007. t j. v roku predchádzajúcom roku. za ktorý sa účtovná
závierka overuje, holi vykázané údaje:

- vo výkaze Súvaha Úč POD 1-01 na r. 001 brutto majetok \ sume 32 429 tis. Sk.

- vo Výkaze ziskov a strát Úč POD 2-01 na r. 05 - Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb v sume

132 376 tis. Sk.

Na základe týchto skutočností je zrejmé, že za rok 2007 sú splnené prvé dve z troch podmienok
uvedených v § 19 ods. 1 pism. a) zákona, čím vznikla povinnosť overenia účtovnej závierky auditorom
zostavenej za rok 2008 a to v zmysle § 19 ods. 3 zákona v lehote do konca roka 2009.

Kontrolou bolo zistené, že účtovná jednotka účtovnú závierku zostavenú za rok 2008 ani v čase kontroly

overenú audítorom nemala, dôkazom čoho je aj vyjadrenie konateľky daňového subjektu O. F., spol.
s r.o.. pani P. O. uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní č.j.: 700/320/21974/201 l/Kur zo dňa
24.mája 2011, čím došlo k porušeniu ustanovení § 19 zákona. Pri určení pokuty prihliadal daňový úrad
v zmysle § 38 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov na závažnosť,
spôsob a dobu trvania protiprávneho konania, následky porušenia povinností a na okolnosti, pri ktorých k

porušeniu povinnosti došlo. Získanie bezdôvodného obohatenia porušením povinnosti daňovým úradom
zistené nebolo.

Správca dane v zmysle § 38 ods. 2 písm. a) zákona pri určení pokuty za porušenie ustanovení zákona
o účtovníctve, vychádzal z výšky majetku v sume 24 294 tis. Sk, zisteného zo súvahy zostavenej zakontrolované obdobie, t.j. za rok 2008, ktorá bola predložená Daňovému úradu Bardejov dňa 31.03.2009
spolu s podaným daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2008.

Porušenia povinností ustanovených zákonom v § 19 považuje daňový úrad za obzvlášť závažné,

nakoľko ide o neoverenie účtovnej závierky auditorom u účtovnej jednotky, ktorá prekračuje podmienku
výšku majetku viac ako o 50% a podmienku čistého obratu o viac ako 200%. Protiprávny stav trval od
1.1.2010 až do ukončenia kontroly v máji 2011, t.j. viac ako rok. Následkami takéhoto protiprávneho
konania môže byť zavádzanie používateľov účtovnej závierky, napr. daňového úradu, obchodných
partnerov, bánk a iných, ktorí môžu považovať účtovnú závierku za overenú auditorom a tým aj za

spoľahlivú čo do vykázania napríklad jej finančnej situácie. Za závažný dôsledok tohto protiprávneho
konania daňový úrad tiež považuje skutočnosť, že účtovná jednotka, ktorá má povinnosť overenia
účtovnej závierky auditorom, má tiež povinnosť účtovania zásob spôsobom A. Kontrolovaná účtovná
jednotka viedla v účtovnom období - roku 2008 zásoby spôsobom B. Žiadne zvláštne okolnosti, za
ktorých k porušeniu zákona došlo, kontrolou zistené neboli.

Podľa § 38 ods. 2 Zákona o účtovníctve môže daňový úrad uložiť za porušenie uvedených ustanovení

pokutu do výšky 3 % z celkovej sumy majetku, t.j. do výšky 3 % zo sumy 24 294 tis. Sk. čo činí 728 820,-
Sk (prepočet konverzným kurzom 30,126 suma 24 192,39 Eur).

Daňový úrad zvážil mieru závažnosti porušení zákona o účtovníctve tak, ako je to uvedené a určil pokutu
v sume 12 000 Eur (prepočet konverzným kurzom 30,126 v sume 361 512,- Sk), čo predstavuje sumu
1,49 % z vykázaného majetku v súvahe.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvádzané v žalobe rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. októbra 2011 pod č. I/225/16747-106712/2011/990705-r podľa §
48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Daňového úradu
Bardejov č. 700/230/27229/2011/Pav zo dňa 24. júna 2011, ktorým bola uložená pokuta podľa § 38 ods.
2 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov vo výške 12 000 Eur

za porušenie ustanovení § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších
predpisov v účtovnom období roka 2008 účtovnej jednotke potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na obsah odvolania žalobcu v plnom rozsahu.
Daňové riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov preskúmalo odvolaním

napadnuté rozhodnutie a zo spisového materiálu zistilo tento skutkový stav. Daňový úrad Bardejov
vykonal v čase od 24. augusta 2010 do 21.júna 2011 u daňového subjektu a účtovnej jednotky O. F. spol.
s r. o., V. XXXX, B. kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, 2008 a 2009
a kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
za účtovné obdobie roka 2007, 2008 a 2009. Na základe výsledkov zistenia z kontroly spísal protokol

zo dňa 6. júna 2011 a následne vydal rozhodnutie zo dňa 24. júna 2011, ktorým uložil účtovnej jednotke
pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov vo výške 12
000 Eur za porušenie ustanovení § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 431/2002 Z. z. za účtovné obdobie roka
2008. Žalovaný citoval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., zároveň ustanovenie § 4 ods.
2, § 19 ods. 1 písm. a), § 20 ods. 1, § 21 ods. 2, § 38 ods. 2 písm. a), § 38 ods. 5 zákona č. 431/2002

Z. z., § 40 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2003
Z. z., § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Žalovaný argumentoval tým, že z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ako aj z rozhodnutia
o uložení pokuty vyplýva, že účtovná jednotka porušila § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona
č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, že za účtovné obdobie roka 2008 nedala overiť

individuálnu účtovnú závierku audítorovi v lehote do jedného roka od skončenia účtovného obdobia,
za ktoré ju zostavila. Pritom žalovaný zdôraznil obsah ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.
431/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že obchodná spoločnosť musí mať overenú individuálnu účtovnú
závierku audítorom vtedy, ak povinne vytvára základné imanie, a ak v roku predchádzajúcom roku, za
ktorýsaúčtovnázávierkaoverujesplnilaaspoňdveztýchtopodmienok:celkovásumamajetkupresiahla

20 000 000,-Sk, čistý obrat presiahol 40 000 000,- Sk a priemerný prepočítaný počet zamestnancov v
jednotlivom účtovnom období presiahol 20. Správca dane zistil, že účtovná jednotka v účtovnej závierkeza rok 2007, t. j. v roku predchádzajúcom roku, za ktorý sa účtovná závierka overuje, splnila dve z vyššie
uvedených podmienok, a to brutto majetok v sume 32 429 tis. Sk vykázaný vo výkaze Súvaha a tržby
z predaja vlastných výrobkov a služieb, teda čistý obrat, v sume 132 376 tis. Sk vykázaný vo Výkaze

ziskov a strát. Na základe týchto dvoch splnených podmienok vznikla účtovnej jednotke povinnosť overiť
individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie 2008 audítorom, a to v lehote do konca roka 2009
v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo sa však zo strany
účtovnej jednotky nestalo. V nadväznosti na to, že mala tiež povinnosť účtovania zásob spôsobom A,
a nie spôsobom B, akým ich účtovala. Z uvedeného dôvodu došlo aj k porušeniu § 4 ods. 2 zákona č.

431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 43 ods. 1 a 2 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92.

Keďže účtovná jednotka porušila ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.
z. v znení neskorších predpisov, odvolací orgán konštatuje, že daňový úrad bol oprávnený uložiť pokutu
za porušenie tohto zákona podľa § 38 ods. 2 písm. a), a to do 3 % celkovej sumy majetku zisteného
zo súvahy zostavenej za účtovné obdobie, ktoré bolo kontrolované, v ocenení neupravenom o položky
podľa § 26 ods. 3. Celková suma majetku zistená zo súvahy za účtovné obdobie 2008 predstavovala

sumu 24 294 tis. Sk, a teda správca dane mohol uložiť pokutu do sumy prepočítanej v eurách, a to
až do 24 192,39 Eura. Správca dane napadnutým rozhodnutím uložil pokutu v sume 12 000 Eur, čo je
1,49 % z celkovej sumy majetku vykázaného v súvahe. Žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že daňový úrad pri určení pokuty konal aj v súlade s §
38 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď prihliadal na závažnosť, spôsob

a dobu trvania protiprávneho konania. Výšku uloženej pokuty náležité odôvodnil z pohľadu závažnosti,
spôsobu a doby trvania protiprávneho konania, následkov porušenia povinností a okolností, pri ktorých
k porušeniu povinností došlo. Zároveň konštatoval, že získanie bezdôvodného obohatenia porušením
povinností nebolo zistené. Ku kontrolnému zisteniu odvolací orgán ďalej uviedol, že účtovná jednotka
zrejme nepochopila, akého porušenia zákona sa v skutočnosti dopustila, čo je cieľom auditu, a z akého

dôvoduzákonodarcastanovilspoločnostiampovinnosťmaťoverenúúčtovnúzávierkuauditorom.Pritom
žalovaný konštatoval, že základným cieľom auditu je totiž vyjadrenie názoru nezávislého auditora na
skutočnosť, či je účtovná závierka vo všetkých významných skutočnostiach v súlade s používanými
účtovnými zásadami, teda či verne a pravdivo zobrazuje skutočnosť, či je účtovníctvo vedené úplne
a správne. V tom sa posudzuje korektnosť a priebeh finančných operácií v účtovnom období a ich

význam a možné dopady na ďalšiu existenciu overovaného objektu v budúcnosti. Výrok auditora potom
napomáha zvýšiť dôveryhodnosť účtovnej jednotky. Za druhotný, odvodený cieľ je považované jeho
morálneapreventívnepôsobenieprotivznikuchýbapodvodov.Vneposlednomradeideajoporadenskú
a výchovnú funkciu auditu. Pritom poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z. o
auditoroch. Na základe toho by mal byť audit pre účtovnú jednotku nie iba povinnosťou, ktorá mu vyplýva

zo zákona, ale dáva predovšetkým používateľom účtovnej závierky istotu, že táto účtovná jednotka
verne a pravdivo zobrazuje pozíciu a výkonnosť podniku. Týmito používateľmi sú napr. spoločníci, ale
aj daňové úrady a iné orgány verejnej správy, banky, dodávatelia, investori, zákazníci, zamestnanci a
pod.. Určením zákonnej povinnosti overiť účtovnú závierku audítorom po splnení zákonom stanovených
podmienok štát určil významnosť takýchto subjektov z pohľadu toho, že je potrebné, aby boli pod

väčšímdohľadomspoločnosti.Väčšídohľadsazabezpečujejednakvykonanímsamotnéhoauditu,aleaj
povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. Ďalej žalovaný konštatoval
aj porušenie ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože
účtovná jednotka nezverejnila v obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát z riadnej účtovnej
závierky do 30 dní po schválení účtovnej závierky, a to ako dôsledok toho, že nemala overenú účtovnú

závierku audítorom.

Okrem porušenia zákona č. 431/2002 Z. z. odvolací orgán konštatoval v nadväznosti na vyššie uvedené
porušenia aj porušenie § 40 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že podľa tohto ustanovenia
sa ukladá do zbierky listín účtovná závierka overená auditorom spolu s audítorskou správou a výročnou
správou, čo sa v danom prípade taktiež nestalo, keďže účtovná jednotka nemala overenú účtovnú

závierku audítorom. Z vyššie uvedeného porušenia vyplýva aj porušenie § 3 ods. 1 písm. g) zákona
č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pretože zbierka listín neobsahuje tie listiny, ktoré by podľa zákona mala obsahovať. Odvolací
orgán konštaval, že ukladanie účtovných závierok a výročných správ do zbierky listín posilňuje zásadu
materiálnej a formálnej publicity, sprísňuje množstvo zverejňovaných informácií a zabezpečuje sa väčšia

ochranaprávtretíchosôbtým,ževšetkytietoosobysamôžudozvedieťvšetkyskutočnosti,ktoréúčtovná
jednotka musí zverejňovať.K námietkam odvolávajúceho sa, že kontrolou účtovníctva za rok 2008 nebol zistený nedoplatok na
dani, nebol evidovaný ako dlžník voči štátu, že svoje povinnosti si vždy plnil riadne a v rokoch 2008,
2009 bolo zistené, že nepožiadal o žiadny úver, ani o inú finančnú výpomoc od tretej osoby, ani

neuzatváral obchodné prípady, kde by ich podstatou bolo predloženie účtovej závierky, a neúčtoval tak,
že by skresľoval svoj hospodársky výsledok, žalovaný argumentoval tým, že zákon č. 431/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov nepodmieňuje uloženie pokuty zistením nedoplatku na dani, resp. vyššie
uvedenýmiskutočnosťami,akosaodvolávajúcisanesprávnedomnieva.Uloženiepokutyjepodmienené
porušením ustanovení vyššie uvedeného zákona a porušenie bolo jasne preukázané a ani účtovná

jednotka ho nepopiera.

Konštatovanie správcu dane, že jedným z následkov mohlo byť zavádzanie tretích osôb, ktoré mohli
mať za to, že účtovná závierka je overená auditorom, a teda spoľahlivá, podľa žalovaného spĺňa
vzhľadom na vyššie uvedené zásadu logického myslenia, a preto uvedená námietka odvolávajúceho
sa je neopodstatnená.

K ďalším námietkam odvolávajúceho sa, že ide o prvé pochybenie, ktoré nebolo úmyselné a nevyvolalo

žiadny následok, odvolací orgán uviedol, že ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov umožňuje uložiť pokutu za porušenie tohto zákona aj v prípade, že ide o prvé
porušenie, a keďže v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu, zavinenie nie
je pojmovým znakom správneho deliktu, a preto sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, ku
ktorému bezpochyby došlo. Žalovaný konštatoval, že vyššie uvedený zákon bol zverejnený v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, a preto platí domnienka, že tento zákon sa stal známym každému, a
táto domnienka je nevyvrátiteľná. Za dodržiavanie zákonov je zodpovedná samotná účtovná jednotka.
K námietke, že ani potenciálne nedošlo k takému konaniu, ktoré by mohlo vyvolať údajný následok,
odvolacíorgánuviedol,ževyššieuvedenéporušeniaužsosebounesútakýtonásledok,pretoženedošlo
k overeniu a zverejneniu potrebných, vyššie popísaných skutočností, a preto všetky tieto námietky sú

neopodstatnené. V závere žalovaný konštatoval, že účtovná jednotka žiadnymi dôkazmi nepreukázala,
že pokuta má v tomto konkrétnom prípade likvidačný charakter. Odvolávajúci sa nesprávne domnieva,
že pokuta má pôsobiť len preventívne, a nie represívne. Každá pokuta musí spĺňať požiadavku represie
a aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa účtovnej jednotky. Aj keď účtovná
jednotka argumentuje znížením tržieb o polovicu zo sumy tržieb za rok 2009 na sumu tržieb za rok 2010

vyplýva, že aj naďalej zostáva účtovnou jednotkou, ktorá je významná, a preto odvolací orgán považuje
sumu uloženej pokuty za primeranú zisteniam daňového úradu.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s administratívnym
spisom žalovaného, ako aj obsahom spisu prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako

aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických aleboprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť ( § 244 ods. 3 O.s.p. ).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa súd riadi dispozičnou zásadou. Zo žalobných námietok
je nepochybné, že žalobca namieta aj procesné pochybenia správcu dane a následne aj žalovaného vo
vzťahu k jednotlivým ustanoveniam tak Zákona o účtovníctva, ako aj zákona č. 511/1992 Zb.

Základným hmotnoprávnym predpisom, v zmysle ktorého postupoval Daňový úrad v Bardejove ako
správca dane pri kontrole dodržiavania povinnosti viesť podvojné účtovníctve účtovnej jednotky

spoločnosti žalobcu bol zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého sa správca dane riadil pri výkone predmetnej kontroly u účtovnej jednotky - žalobcu.

V § 1 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva

1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky,

2. zahraničných osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa
osobitných predpisov,

3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú
svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu
dane z príjmov podľa osobitného predpisu s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu

podľa osobitného predpisu,

b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo
v sústave jednoduchého účtovníctva.

V zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, podrobnosti o rámcových účtových osnovách (§ 13) pre
jednotlivé skupiny účtovných jednotiek účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, dni uskutočnenia
účtovného prípadu, postupoch účtovania, usporiadaní a označovaní položiek individuálnej účtovnej
závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe a o obsahovom vymedzení týchto
položiek, rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, termínoch, spôsoboch a mieste

predkladania účtovnej závierky a výročnej správy, obsahovom vymedzení účtovných kníh v sústave
jednoduchého účtovníctva a v sústave podvojného účtovníctva a tiež o účtovných zásadách a účtovných
metódach určujúcich spôsoby oceňovania a ich použitia, o zásadách pre tvorbu a zúčtovanie opravných
položiek, odpisovaní, zásadách pre tvorbu a použitie rezerv, zásadách pre členenie majetku a záväzkov,
zásadách pre vytváranie analytických účtov a analytickej evidencie, metódach a postupoch konsolidácie

vo verejnej správe a účtovných sústavách ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len"ministerstvo")opatrením.OpatrenievyhlasujeministerstvooznámenímojehovydanívZbierkezákonov
Slovenskej republiky8) a účtovná jednotka je povinná ho dodržiavať.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu

individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

a) ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku
ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené
aspoň dve z týchto podmienok:

1. celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku
zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2. čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, pričom čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z
predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej
jednotky po odpočítaní zliav,

3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona, audítora účtovnej jednotky podľa odseku 1 písm. a), b) a

d) schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza. V účtovných jednotkách, ktoré
majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit,
predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo
odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady. Ak účtovná jednotka
nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania

audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis. Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené,
pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona
alebo na použitie audítorských postupov nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka
je povinná informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odvolaní alebo odstúpení audítora v
priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu viedli.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, účtovná závierka účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí byť
audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú
audítorom podľa § 19, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou

zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa
osobitného predpisu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa
vyhotovujevýročnáspráva,asprávuaudítoraktejtoúčtovnejzávierke,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak, a najmä informácie o

a) vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza, a o významných rizikách a neistotách, ktorým

je účtovná jednotka vystavená; informácia sa poskytuje vo forme vyváženej a obsiahlej analýzy stavu
a prognózy vývoja a obsahuje dôležité finančné a nefinančné ukazovatele vrátane informácie o vplyve
činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť, s poukázaním na príslušné údaje
uvedené v účtovnej závierke,

b)udalostiachosobitnéhovýznamu,ktorénastaliposkončeníúčtovnéhoobdobia,zaktorésavyhotovuje

výročná správa,

c) predpokladanom budúcom vývoji činnosti účtovnej jednotky,

d) nákladoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,

e) nadobúdaní vlastných akcií, dočasných listov, obchodných podielov a akcií, dočasných listov a
obchodných podielov materskej účtovnej jednotky podľa § 22,f) návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty,

g) údajoch požadovaných podľa osobitných predpisov,

h) tom, či účtovná jednotka má organizačnú zložku v zahraničí.

Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania
podľa § 19 ods. 1 písm. a), b) a d), zverejňuje v obchodnom vestníku súvahu a výkaz ziskov a strát
z riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky do 30 dní po
schválení účtovnej závierky. Účtovná jednotka súčasne uvedie, že zverejňuje neúplnú účtovnú závierku.
V obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora, zverejňuje sa len informácia, aký názor
správa audítora obsahuje. Ak správa audítora obsahuje skutočnosti, ktoré nemali vplyv na vyjadrenie

názoru audítora uvedeného v správe, ale ktoré chcel audítor zdôrazniť, musí byť táto informácia
zverejnená.

Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, je účtovná
jednotka povinná upraviť ocenenie hodnoty majetku, vytvoriť rezervy a odpisovať majetok v súlade s
účtovnými zásadami a účtovnými metódami.

Podľa § 38 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, daňový úrad môže uložiť pokutu za porušenie povinností
ustanovených v § 4 ods. 1, § 6, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 17 ods. 3 a 4, § 17a , § 19, § 19a, § 20, §
21, § 22, § 22a, § 24, § 37a, § 37b, § 37c a § 37d do 3 % celkovej sumy majetku zisteného zo súvahy
zostavenej za účtovné obdobie, ktoré je kontrolované, v ocenení neupravenom o položky podľa § 26
ods. 3 účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva.

Podľa § 38 ods. 5 citovaného zákona, pri určení pokuty podľa odsekov 1, 2 a 6 prihliada daňový úrad
hlavne na závažnosť, spôsob a dobu trvania protiprávneho konania, následky porušenia povinností a
na okolnosti, pri ktorých k porušeniu povinnosti došlo, a na bezdôvodné obohatenie, ak sa porušením
povinnosti získalo.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní sa postupuje v

súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, zbierka listín obsahuje
dokumenty vyhotovené v štátnom jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho

jazyka, ktorými sú riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka,
konsolidovaná účtovná závierka a priebežná účtovná závierka zapísanej osoby, a ak to ukladá osobitný
zákon, aj výročná a audítorská správa zapísanej osoby, ktorá obsahuje meno, priezvisko a bydlisko
fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby audítora, ako aj
evidenčné číslo zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov; účtovná závierka môže byť uložená

ako súčasť výročnej správy.

Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Senát krajského súdu vychádzal pri svojom závere z postupu prvostupňového správneho orgánu

správcu dane, ktorý dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil správne závery vo forme
pochybenížalobcuakoúčtovnejjednotky,ktorébolipresnešpecifikovanévProtokoleovýsledkuzisteniaz daňovej kontroly vykonanej od 24. augusta 2010 do 21. júna 2011 u daňového subjektu a účtovnej
jednotky za zdaňovacie obdobie roku 2007, 2008 a 2009. Následne na základe výsledkov z kontroly
spísal správca dane protokol zo dňa 06. júna 2011 a na základe tohto vydal aj predmetné rozhodnutie,

ktorým uložil účtovnej jednotke za porušenia uvedené v § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 Zákona o
účtovníctve pokutu vo výške 12 000 Eur. Aj podľa názoru súdu, žalobca ani v odvolaní tak ako aj v žalobe
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, na základe ktorého by následne po vydaní rozhodnutia správcu
dane došlo k zmene zistených skutkových okolností a v dôsledku čoho by odvolací orgán, teda Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky nemohlo potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Pokiaľ žalobca namietal výšku pokuty a túto neprimeranosť výšky pokuty namieta aj v žalobe, súd sa
stotožnil so záverom správcu dane, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa
dopustil správneho deliktu s poukazom na obsah ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 431/2002
Z.z. a daňový úrad mal právo uložiť sankciu za uvedený správny delikt až do výšky 3% z celkovej
sumy majetku zisteného zo súvahy zostavenej za účtovné obdobie, ktoré bolo kontrolované, teda za
účtovné obdobie roka 2007. V ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 účtovnej jednotky

účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva žalobcovi bolo jednoznačne preukázané podľa názoru súdu
pochybeniežalobcuanáslednezatotoporušeniebolozrealizovanéajpríslušnéuloženiesankcie. Výšku
sankciu vo výške 1,49 % správca dane podrobne zdôvodnil na strane 3 svojho rozhodnutia, pričom
vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 5 Zákona o účtovníctve a uvedené porušenie považoval správca
dane s poukazom na ustanovenia § 19 ods. 1 zákona za obzvlásť závažné, nakoľko neoverenie účtovnej

závierky audítorom u účtovnej jednotky ( žalobcu ), ktorá prekračuje podmienky výšku majetku viac ako
50% a podmienku čistého obratu o viac ako o 200%, pričom tento protiprávny stav trval od 01. januára
2010 až do ukončenia kontroly, resp. celý rok 2009 až do ukončenia kontroly v máji 2011 čo sa týka
vedenia účtovníctva a je aj podľa názoru súdu závažným porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcich
mu zo zákona a preto aj súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom žalovaného, ktorý rozhodnutie

správcu dane ako správne a zákonné potvrdil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona.

Čo sa týka samotnej uloženej pokuty za uvedený správny delikt nemohol senát krajského súdu
akceptovať námietky žalobcu uvádzané v žalobe, že teda nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany
žalobcu, nedošlo k žiadnemu uzatvoreniu prípadných obchodných zmlúv, ani žalobca nepoužil svoju
účtovnú závierku za rok 2008 pre účely, na základe ktorých by tretie osoby rozhodovali o obchodných

vzťahoch so žalobcom a teda jedná sa podľa neho o hypotetické tvrdenie kde len vyslovenie teoreticky
je definovaný účel auditu, pre ktorý slúži. Na túto námietku žalobcu uvádzanú aj v žalobe musel súd
reagovať a s poukazom na zistený skutkový stav je aj súd toho názoru, že určením tejto zákonnej
povinnosti overiť účtovnú závierku audítorom po splnení zákonom stanovených podmienok štát určil
vlastne dôležitosť a poukazuje na významnosť takýchto subjektov z pohľadu toho, že je potrebné,

aby boli pod dohľadom spoločnosti. Tento dohľad spoločnosti sa zabezpečuje práve vykonávaním
samotného auditu, ako aj povinnosťou vyplývajúcou tejto účtovnej jednotke z ustanovenia § 20 ods. 1
Zákona o účtovníctve, čo vlastne privádza súd k záveru, že pokiaľ tento audit nebol vykonaný účtovnou
jednotkou, účtovná jednotka nemohla ani vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou
za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, čo sa v danom prípade taktiež nestalo a

tým, že účtovná jednotka nemala individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom, porušila aj ďalšie
ustanovenie § 20 Zákona o účtovníctve, pretože nevyhotovila výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou
závierkou by bol overený práve uvádzaným audítorom. Čo sa týka porušenia ustanovenia § 21 ods. 2
zákona, práve týmto konaním účtovnej jednotky, že nezverejnila v Obchodnom vesníku súvahu a výkaz
ziskov a strát z riadnej účtovnej závierky do 30 dní po schválení účtovnej závierky a to ako dôsledok

toho, že nemala overenú účtovnú závierku audítorom, došlo k ďalšiemu porušeniu ustanovení zákona.

Podľa názoru súdu, správca dane postupoval v predmetnom konaní správne, keď uložil žalobcovi pokutu
podľa § 38 ods. 2 písm. a) Zákona o účtovníctve za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 zákona,
práve s dôrazom na vyššie uvádzané skutočnosti.

Poukaz na to, že v súlade s novelou Zákona o účtovníctva neboli povinné účtovné jednotky v ďalšom

období vykonať audit pri svojej podnikateľskej činnosti, je len snaha o zbavenie sa zodpovednosti za
plneniesipovinnostížalobcu,ktorémuvyplývalizaúčtovnéobdobierokov2007až2008.Pokiaľuvedenánovela bola účinná od 01. marca 2009, týkala sa teda následného obdobia a účtovnej závierky až v
budúcom období, a to rokov 2009, konkrétne 2010 a 2011. Z tohto vyplýva aj pre žalobcu ako účtovnú
jednotku povinnosť účtovnú závierku a teda aj následne súvahu overiť audítorom za obdobie, ktoré bolo

predmetom kontroly u neho ako účtovnej jednotky podľa ustanovení zákona č. 431/2002 za účtovné
obdobie, ktoré bolo kontrolované, a to za obdobie rokov 2007 až 2008.

Žalobca pokiaľ v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty namietal len týmito skutočnosťami, ktoré
uvádzal aj v žalobe, neuviedol pritom žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by žalovaný ako odvolací
orgán mohol zmeniť, resp. znížiť samotnú sankciu za uvedený správny delikt v súvislosti s porušením

povinností vo výkone vedenia účtovníctva a s tým spojených povinností žalobcu v predmetnom daňovom
konaní.

Na základe týchto skutočností preto senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku a žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na príslušné ustanovenie § 250j ods. 1
O.s.p.

Podľa názoru súdu uvedený rozsah uloženej pokuty vo výške 12 000 Eur správcom dane bol uložený v

dolnej hranici a podľa názoru súdu neprekročila výška uloženej pokuty hranicu voľnej úvahy správneho
orgánu,pričomvýška pokuty,ktorúmoholsprávnyorgánuložiťbolaaž24000Eur,pritomsúdpoukazuje
na aplikáciu rozhodnutí NS SR v podobných veciach 5 Sžf/100/2008 z 26. novembra 2009, ako aj v 6
Sžf/8/2012 zo dňa 27. februára 2013.

Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko žalobca v konaní

nemal úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto
rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.