Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/251/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219166
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7912219166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: Obec B. L., Hlavná

108, 07801 Sečovce, IČO: 00331708, zast. Advokátskou kanceláriou ATTORNEYS GROUP s.r.o. so
sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36863998, proti odporcom: 1. M. M., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, B. L., 2. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX/XX, Sečovce, 3. B.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B. L., 4. N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. L., N. XX, 5. K. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, I., 5. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, D., všetci odporcovia
zastúpeníJUDr.AlenouZadákovou,advokátkou,Advokátskakancelária,Kováčska32,Košice,zaúčasti
Okresnej prokuratúry Trebišov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom trovy konania vo výške 1048,53 Eur, na účet
právnej zástupkyne odporcov JUDr. Aleny Zadákovej vedený v Tatrabanke a.s. pobočka Košice, č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej v KN ako parc. KN-C č. XXX- záhrady o výmere X.XXX m2, vedený na LV č. XXX, k.ú. B. L..

Návrh odôvodnil tým, že spornú nehnuteľnosť nadobudol v r. 1946 v zmysle výpisu z kombinatória Obce
B. L. pod umiestňovacím číslom 19. V r. 1945 bola Obec B. L. ustupujúcimi nemeckými vojskami úplne
vypálená a následne sa uskutočnila oprava, prestavba a znovu výstavba vojnou zničenej obce v zmysle

Nariadenia Sboru povereníkov č. 128/1945 Sb.n. SNR o výstavbe miest a obcí na Slovensku, na základe
ktorého došlo k novému prerozdeleniu pozemkov v obci. K rozdeleniu pozemkov v obci došlo na základe
Uznesenia Okresného súdu v Sečovciach, č.k. NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946, vydaného podľa vyššie
uvedených ustanovení nariadenia. Na základe tohto rozhodnutia boli v rámci tzv. kombinatória podľa
umiestňovacieho plánu vystaveného v B.J. L. dňa 3.6.1946 pridelené obci pozemky označené červeným
číslom 17, 19 a 28 a za pridelené pozemky nebola obec zaviazaná v rámci kombinatória vyplatiť
pôvodným vlastníkom žiadnu náhradu. Pôvodným vlastníkom pozemku označovaného umiestňovacím

číslom 19 bol pridelený iný, náhradný pozemok. Navrhovateľ tvrdil, že na základe tohto rozhodnutia
prešli nehnuteľnosti do jeho vlastníctva a odo dňa ich pridelenia ich začal užívať výlučne sám.

Na predmetnom pozemku bola v období od nadobudnutia vlastníctva obcou do konca 70-ých rokov
minulého storočia tzv. mičurinská záhrada kde sa pestovala zelenina a ovocie v rámci učebného procesu
na miestnej obecnej škole pre potreby učiteľov bývajúcich v budove miestnej školy. V 80-ých - 90-ých rokoch minulého storočia nehnuteľnosť užíval MNV a neskôr obecný úrad. Poukázal na výpis z
kombinatória obce vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Sečovciach dňa 5.6.1991, ako
aj identifikáciu parciel zo 6.6.1991 vydanú Strediskom geodézie v Trebišov kde umiestňovaciemu číslu

19 zodpovedala v tom čase parc.č. XXX - zastavané plochy o výmere X.XXX m2 a parc.č. - XXX záhrady
o výmere X.XXX m2 k.ú. B. L., pričom za vlastníka bola v r. 1991 uvedená Obvodným úradom životného
prostredia v Sečovciach obec.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 12.4.1994 vydanej Správou katastra Trebišov zodpovedá pozemku
označenému v umiestňovacom pláne číslom XX parc.č. XXX - zastavané plochy o výmere X.XXX m2 a

parc.č. XXX- záhrady o výmere X.XXX m2 k.ú. B. L.. Parcela č. XXX bola pred komibinatóriom tvorená
z parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX, parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X. Parcela č. XXX
bola kombinatóriom tvorená z parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X. Napriek tomu, že v rámci kombinatória
bola na základe uznesenia Okresného súdu v Sečovciach parc.č. XXX a parc.č. XXX pridelená obci a
obec ich aj reálne užívala, v pozemkovej knihe boli ako vlastníci týchto parciel vedení naďalej pôvodní
vlastníci. Z tohto dôvodu navrhovateľ dňa 22.6.1994 požiadal notára JUDr. T. T. o spísanie osvedčenia

o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce, ktorý vydal osvedčenie o vydržaní N87/94 zo dňa
22.6.1994, na základe ktorého Správa katastra Trebišov vykonala zápis v KN v prospech obce. Tým
sa podľa navrhovateľa iba zosúladil faktický a právny stav vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti
keďže od r. 1946 bola vlastníkom nehnuteľnosti obec.

Poukázal na konanie odporcov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí v r. 1994 podali žalobu na Okresný

súd Trebišov, ktoré sa viedlo pod č.k. 12C 1050/94 a žiadali, aby súd určil, že z nehnuteľnosti pôvodne
zapísanejakoparc.č.XXX,parc.č.XXXaparc.č.XXX/X(častipar.č.137)poneb.W.V.patrídodedičstva
podiel 4/8-iny a po neb. X. V. patrí do dedičstva podiel 3/8-iny. Súd ich návrhu vyhovel ale k zápisu
vlastníckeho práva na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 12C 1050/94 zo dňa 13.3.1999
v prospech odporcov v 1. až 6. rade nikdy nedošlo.

Dňa21.4.2011bolaSprávoukatastraTrebišovspísanázápisnicaodôležitýchskutočnostiachvsúvislosti
so žiadosťou o prešetrenie zápisov podanou odporkyňou v 5. rade a o vyjadreniach účastníkov konania,
ktorej obsahom bol návrh dedičov po neb. W. V. X. C.. X. V. na zápis ich vlastníckeho práva do KN v
zmysle citovaného rozsudku OS Trebišov č.k. 12C 1050/94 v prospech odporcov v 1. až 6. rade.

V súčasnosti je sporná parc.č. XXX - záhrady o výmere X.XXX m2, k.ú. B. L. v KN evidovaná ako

výlučné vlastníctve Obce B. L. s tým, že na LV je k nehnuteľnosti uvedená poznámka v zmysle §
39 ods. 2 z.č. 162/95 Z.z. - katastrálneho zákona, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra
o práve k nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXX bola spochybnená. Táto poznámka informuje, že
niektoré nehnuteľnosti sú duplicitne evidované, čo znemožňuje vlastníkovi nakladať s nehnuteľnosťou
a navrhovateľ si nemôže byť istý svojim vlastníctvom k nehnuteľnosti. Poukázal na to, že otázku

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam navrhovateľa treba posudzovať podľa § 498 OZ,
v zmysle ktorého sa vznik právnych vzťahov posudzuje podľa predpisov platných čase, keď k vzniku
týchto vzťahov malo dôjsť, t.j. podľa právnych noriem platných pred rokom 1950 (kedy nadobudol na
území Slovenska platnosť a účinnosť nový Občiansky zákonník z.č. 141/1950 Zb.). V čase vypracovania
umiestňovacieho plánu a jeho schválenia uznesením Okresného súdu v Sečovciach č.k. NcI 1407/46

zo dňa 26.6.1946 platil na území Slovenska Uhorské obyčajné právo, ktoré umožňovalo nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti len vkladom vlastníctva do pozemkovej knihy a mimo nej bolo možné
nadobudnúť vlastníctvo vydržaním, pre ktoré sa vyžadovala dobromyseľná držba a doba vydržania 32
rokov.

Navrhovateľ zastával názor, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na neho prešlo už na základe

uznesenia Okresného súdu v Sečovciach NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946 aj napriek tomu, že nedošlo
k zápisu vlastníckeho práva do príslušnej pozemnoknižnej vložky v prospech navrhovateľa. Tento
sa však stal vlastníkom už ujatím sa držby nehnuteľností po ich pridelení. Tvrdil, že nehnuteľnosť
užíval ako riadny vlastník od ich pridelenia v r. 1946 výlučne sám. Túto skutočnosť uviedla vtedajšia
starostka obce aj v konaní na tunajšom súde pod č.k. 12C 1050/94. Pre prípad, žeby sa súd nestotožnil

s ich právnou argumentáciou poukázal na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k
tejto nehnuteľnosti bolo potvrdené aj následným vydržaním. Otázku vydržania je potrebné podľa
navrhovateľa posudzovať podľa právnych noriem platných pred rokom 1950, lebo vzhľadom na právo,ktoré bolo aplikované do r. 1950, bolo potrebné vychádzať z práva platného na území Slovenska do
tejto doby a v konkrétnom prípade išlo o Uhorské obyčajové právo, ktoré poznalo inštitút vydržania a pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vyžadovalo pri nehnuteľnosti uplynutie vydržacej lehoty 32

rokov, nadobúdací titul, pokojné a nerušené užívanie. Nakoľko k prideleniu nehnuteľnosti obci došlo v
r. 1946, vznik tohto práva mohol byť posudzovaný iba podľa Uhorského obyčajového práva avšak iba
do účinnosti OZ z r. 1950, ktorý inštitút vydržania tak isto upravoval, pretože vydržacia lehota podľa
obyčajového práva nemohla uplynúť vzhľadom na to, že obyčajové právo bolo na území Slovenska
právne účinné do 31.12.1950, je potrebné obdobie platnosti OZ z r.1950 posudzovať podľa uvedenej

právnej normy.

PodľaObčianskehozákonníkač.141/1950Zb.vlastníckeprávoknehnuteľnostibolomožnénadobudnúť
ak ju oprávnená osoba držala nepretržite po dobu zákonom stanovenú, teda po dobu 10 rokov pri
nehnuteľnosti. Podľa navrhovateľa k naplneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
u neho došlo ku dňu 1.1.1961. Nakoľko obec mala nehnuteľnosť v reálnej držbe od pridelenia
nehnuteľnosti v r. 1946, držba nehnuteľnosti založená na základe uznesenia Okresného súdu v

Sečovciach zo dňa 26.6.1946 bola dobromyseľná a oprávnená, tak nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti obcou bolo potvrdené uplynutím vydržacej lehoty dňa 1.1.1961. Poukázal na to, že
odporcovia ani ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Od vydania uznesenia
Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946 nemohli nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho
podielového spoluvlastníctva vydržaním lebo na základe tohto rozhodnutia ju nadobudol navrhovateľ.

Odporcovia ani ich právni predchodcovia preto nemohli byť dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi
tejto nehnuteľnosti, a teda nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti
vydržaním v prospech nich, resp. ich právnych predchodcov. Ďalej sa bránil tým, že odporcovia
predmetné nehnuteľnosti od ich pridelenia navrhovateľovi neužívali. Nemení na tom nič ani rozhodnutie
Okresného súdu Trebišov č.k. 12C 1050/94 zo dňa 10.3.1999, a preto nemohlo dôjsť ani k vydržaniu

vlastníckeho práva odporcami v 1. až 6. rade k spornej nehnuteľnosti, lebo ich držba nebola oprávnená
ani dobromyseľná.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odôvodnil tým,
že bez tohto určenia by bolo jeho právo ohrozené, resp. bez takéhoto určenia by jeho právne postavenie
bolo neisté.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Nárok navrhovateľa považovali za nedôvodný, lebo v danej veci
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 12C/ 1050/94 zo dňa 10.3.1999,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.5.1999, a preto novému rozhodnutiu vo veci bráni prekážka
rozsúdenej veci (podľa § 159 ods. 3 OSP). Citované ustanovenie vyjadruje zákaz konať vo veci a
rozhodnúť ak o určitej otázke bolo vydané rozhodnutie súdu. Táto prekážka konania, ktorá je dôsledkom

materiálnej povahy právoplatného rozsudku má za následok, že konanie musí byť v ktoromkoľvek štádiu
zastavené. Táto prekážka je daná vtedy, ak ide o totožnú vec, t.j. ak je daná totožnosť účastníkov
konania, predmetu konania vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ide o to isté plnenie.
Odporcova poukázali na to, že totožnosť účastníkov je daná aj vtedy, ak v konaní vystupujú tí istí
účastníci alebo právni zástupcovia ako v pôvodnej veci. Nie je pritom významné či vystupujú v porovnaní

s pôvodným konaním v takom procesnom postavení, teda či vystupujú na strane navrhovateľa alebo
odporcu. Totožnosť predmetu konania sa má posúdiť v závislosti na totožnosti dôvodov, od ktorých
je odvodené právo alebo povinnosť. O to isté plnenie pôjde vtedy ak sa účastník domáha obsahovo
rovnakého výroku ako vo veci, v ktorom už bolo rozhodnuté. Keďže podľa odporcov v danej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté, nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko

právoplatným rozhodnutím súdu je právne postavenie účastníkov konania vyriešené, a teda navrhovateľ
nemôže tvrdiť, že je jeho právo ohrozené, resp. neisté. Pre neexistenciu jeho naliehavého právneho
záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žiadali preto návrh zamietnuť. Poukázali ďalej na
to, že všetky skutkové a právne okolnosti a dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, boli už vyriešené
v konaní pred tunajším súdom pod č.k. 12C/1050/1994, kde sa súd vysporiadal aj s otázkou vydržania

vlastníckeho práva v prospech odporcov resp. ich právnych predchodcov. Ak by ale súd z ich právnou
argumentáciou nesúhlasil, bránili sa tým, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním oni, resp. ich právni
predchodcovia, preto nemôže byť vlastníkom tej istej nehnuteľnosti aj navrhovateľ.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi
tunajšieho súdu č.k. 12C/1050/1994, D 129/2001, D128/2001 a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že k úprave vlastníckych vzťahov v obci došlo

na základe kombinatória v r. 1946, kedy sa vlastnícke pomery upravovali vo vzťahu k všetkým občanom
obce. Došlo k zmene alebo k posunu pozemkov, obyvatelia prevzali do držby a užívania iné náhradné
pozemky na základe rozhodnutia súdu, tieto zámeny sa realizovali za finančnú náhradu, vzájomne si
peniaze vyplatili a aj právni predchodcovia odporcov dostali takýmto spôsobom náhradný pozemok,
terazsavšakodporcoviadomáhajúďalšiehopozemku,čopodľajehonázoruniejesprávne,lebobytakto

získali duplicitné vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo im neprislúcha. Tvrdil, že v tom čase obec vlastnila
pozemky vo výmere cca X.XXX m2, časť bola prerozdelená pre občanov do užívania ako náhradný
pozemok a obci ostalo asi X.XXX m2. To znamená, že obec bola ukrátená o približne X.XXX m2, preto si
myslí, že to čo obci ostalo po prerozdelení v sebe zahrňuje aj spornú parc.č. XXX. Ku konaniu a úmyslu
predchádzajúcich starostov obce sa nevedel vyjadriť no bol presvedčený, že v čase vydania osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva v prospech obce v r. 1994 si jeho predchodcovia obsah osvedčenia

vykladali tak, že na základe neho získali vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti a nielen oprávnenú
držbu. Potvrdil, že spornú nehnuteľnosť momentálne užívajú odporcovia na pestovateľské účely. Na liste
vlastníctva je však vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti zapísané v prospech obce ale zápis je sporný,
preto on nemal inú možnosť len podať žalobu na súd a domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nej.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti sa

domáhajú titulom umiestňovacieho uznesenia Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946. Na
základe neho bol navrhovateľ uvedený do držby a úžitku tejto nehnuteľnosti a nik v tom čase voči
tomu nenamietal. Hoci v zmysle Nariadenia Sboru povereníkov mohol súd uložiť obci za pridelenie
tejto nehnuteľnosti vyplatiť finančnú náhradu, neurobil to. Pôvodní vlastníci spornej nehnuteľnosti dostali
náhradný pozemok tým istým uznesením Okresného súdu v Sečovciach, preto to čím sa bránia

odporcovia v tomto konaní je podľa neho neoprávnené, lebo ani ich právni predchodcovia, ktorí dostali
rovnako náhradné pozemky, voči prideleniu tejto parcely obci výhrady nemali. Nesúhlasil s tým, že
na strane navrhovateľa neexistuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti. Poukázal na obmedzujúcu poznámku na LV č. XXX k.ú. B. L. kde sa uvádza, že
hodnovernosť údajov v katastri ohľadom parc.č. XXX bola spochybnená preto navrhovateľ nemal inú

možnosť než podať určovaciu žalobu na súd.

K námietke právoplatne rozsúdenej veci uviedol, že na tento prípad nie je aplikovateľná. Nejde totiž o
identické veci s identickými účastníkmi a identickým predmetom sporu, preto súd o tomto návrhu môže
konať aj o ňom rozhodnúť, lebo tu neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

Knámietkevydržaniavlastníckehoprávaodporcamiuviedol,ževlastníckeprávovydržanímnadobudnúť

nemohli ani ich právni predchodcovia, lebo neboli dobromyseľní, keďže minimálne od 26.6.1946 vedeli,
že im bol pridelený iný pozemok do užívania a sporný pozemok získal pridelením do užívania a
vlastníctva navrhovateľ, ktorý nebol zaviazaný zaplatením náhrady pre štát.

Právna zástupkyňa odporcov zdôraznila, že nie sú splnené procesné podmienky preto, aby súd v tejto
veci konal, lebo existuje prekážka právoplatne rozsúdenej veci, keďže účastníci konania sú totožní aj

keď v danom prípade ide o právnych nástupcov, ale predmetom konania sú rovnaké okolnosti, ktoré súd
už právoplatne preskúmal a rozhodol. Poukázal na to, že navrhovateľ je zapísaný za výlučného vlastníka
spornej nehnuteľnosti na liste vlastníctva, preto nemôže mať naliehavý právny záujem na opätovnom
určení, že je vlastníkom niečoho čo z katastra nehnuteľnosti evidentne vyplýva. V prípade ak by súd jeho
návrhu aj vyhovel, nezruší sa tým právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 12C/1050/2004, ktoré

svedčí v prospech odporcov resp. ich právnych predchodcov, preto je na mieste žalobu aj zamietnuť.
Poukázala na to, že postup Správy katastra v Trebišove v súvislosti s touto vecou bol nezákonný a
nezákonnosť trvá, lebo napriek existujúcemu rozhodnutiu neurobili zápis v KN a nezapísali na základe
dedičských rozhodnutí za vlastníkov tejto nehnuteľnosti odporcov. Práve naopak, vlastnícke právo
zapísali v prospech navrhovateľa na základe osvedčenia vydaného notárom JUDr. T., č. N80/1994

zo dňa 22.6.1994, hoci toto osvedčenie nie je osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva v zmysleObčianskeho zákonníka. Je to osvedčenie vydané notárom v súlade so zákonom č. 293/92 Zb. a nie v
súlade s § 63 Notárskeho poriadku tzn., že notár neosvedčil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti
titulom vydržania ale osvedčil iba to, že je oprávneným držiteľom tejto nehnuteľnosti. Tvrdila, že ak

by v čase vydania osvedčenia navrhovateľ predložil také listinné dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva v prospech neho, určite by došlo k vydaniu
takého osvedčenia ale keďže navrhovateľ takýmito listinami v tom čase nedisponoval, vyhotovilo
sa osvedčenie, ktoré deklaruje iba oprávnenú držbu navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti. Pochybil
Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra v Trebišove, ktorá vlastníctvo v prospech obce zapísala

tak, ako to je na LV č. XXX uvedené.

K uzneseniu Okresného súdu v Sečovciach zo dňa 26.6.1946 uviedla, že z neho nemožno odvádzať
právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa, lebo sa na základe Nariadenia
Sboru povereníkov takým spôsobom nemohlo získať vlastnícke právo. Bolo presne zadefinované, v
ktorých prípadoch možno nadobudnúť vlastnícke právo a akým spôsobom ho možno stratiť. Boli tam aj
výnimky, ktoré boli vyslovené v ustanoveniach o vyvlastnení, ktoré bolo jediným legitímnym spôsobom

zbavenia vlastníckeho práva fyzickej osoby za náhradu. V tom čase na území Československa platil
intabulačný princíp, a to až do r. 1950, v zmysle ktorého za vlastníka nehnuteľnosti bolo možné
považovať iba osobu, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe. Na podporu svojho tvrdenia, že ešte
v r. 1949 sa právny predchodca odporcov považoval za vlastníka spornej nehnuteľnosti predložila
pozemnoknižnú vložku č. XXX k.ú. B. L., kde je uvedené, že titulom nadobudnutia v prospech W. V. bola

kúpna zmluva zo dňa 1.6.1948, ku ktorej bol vklad v KN povolený dňa 24.3.1949.

Odporcovia v 1., 2., 3. rade s návrhom nesúhlasili lebo sa považovali za podielových spoluvlastníkov
spornejnehnuteľnostiprávomneb.matkyI.C.M.,ktoráich zdedilaposvojich rodičoch.Zhodnepotvrdili,
že oni ju neužívajú ale na základe ich dohody nehnuteľnosť užíva odporkyňa v 5. rade.

Výsluchom odporkyne vo 4. rade súd zistil, že ona nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti lebo v

dedičskom konaní po svojich svokrovcoch neb. X. V. a W. V. sa dedičstva zriekla v prospech dcéry,
odporkyne v 5. rade. Na doplnenie uviedla, že neb. svokra v r. 1947 sporný pozemok získala prídelom,
za ktorý zaplatila, o čom existuje dôkaz, ktorý bol predložený v konaní 12C/1050/1994, kde sa tento
dôkaz akceptoval v prospech odporcov.

Odporkyňa v 5. rade s návrhom nesúhlasila lebo sa rovnako považovala za vlastníčku nehnuteľnosti

titulom dedenia po svojich starých rodičoch. Potvrdila, že bola účastníkom konania v r. 1994 na tunajšom
súde v konaní 12C/1050/1994 a žiadala určiť, že aj táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jej starých
rodičoch. Súd návrhu vyhovel. V tom čase sa obec voči tomu nebránila. Potvrdila, že nehnuteľnosť
užíva výlučne ona, lebo sa na tom s ostatnými odporcami ústne dohodla.

Odporca s návrhom nesúhlasil, tvrdil, že nehnuteľnosť vydržali jeho starí rodičia, po ktorých dedil,

považoval sa vlastníka nehnuteľnosti preto nesúhlasil s tým, aby to získala obec.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trebišove navrhla súdu návrh zamietnuť poukazujúc na to, že v
danej veci bolo už súdom v minulosti právoplatne rozhodnuté o tom, že vec patrí do dedičstva ako aj
z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že tá istá
nehnuteľnosť patrí do jeho výlučného vlastníctva.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 12C/1050/1994 súd konštatuje, že navrhovatelia N. V. a K. V. - U. podali
návrh o určenie rozsahu dedičstva proti Obci B. L. a žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po neb. W. V.
patrí podiel 4/8-iny a do dedičstva po neb. X. V. patrí podiel 3/8-iny z nehnuteľností pôvodne zapísaných
v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. B. L. ako prac.č. XXX, XXX, XXX, ktorým podľa identifikácie parciel
zodpovedajú časti nehnuteľnosti - parc.č. XXX zastavaná plocha vo výmere X.XXX m2 a parc.č. XXX

záhrada vo výmere X.XXX m2.Súd o tomto návrhu rozhodol rozsudkom č.k. 12C/1050/1994-104 zo dňa 10.3.1999, ktorý nadobudol
právoplatnosť 1.5.1999 tak, že určil, že do dedičstva po neb. W. V. patrí podiel 4/8-iny a do dedičstva
po neb. X. V., U.. S. patrí podiel 3/8-iny z časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. L. ako

parc.č. XXX záhrada vo výmere XXXX m2, ktorej časti podľa geometrického plánu č. zákazky 520-1/98
vyhotoveného dňa 16.7.1998 zodpovedá parc.č. 137/3 vo výmere 122 m2, parc.č. 137/4 o výmere 184
m2 a parc.č. 137/2 o výmere 436 m2. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľ zamietol.

V rozsudku súd konštatuje, že časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. B. L. patria do dedičstva
po neb. W. X. X. V.Ý. titulom vydržania vlastníckeho práva k ním, teda otázka vlastníctva bola súdom

právoplatne vyriešená.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu D129/2001 po por. X. V. súd konštatuje, že osvedčením o dedičstve
D129/2001,Dnot51/2001zodňa22.5.2001došlokschváleniudohodydedičov,nazákladektorejparc.č.
XXX záhrada vo výmere XXXX m2, LV č. XXX k.ú. B.É. L., ktorej časti podľa geometrického plánu
č.zákazkyč.520-1/98vyhotovenéhodňa16.7.1998zodpovedáparc.č.XXX/XovýmereXXXm2,parc.č.
XXX/X o výmere XXX m2, parc.č. XXX/X o výmere XXX m2 v 3/16-inach v pomere k celku nadobúda

I.C. M. X. K. V., bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.5.2001.

Zdedičskéhospisutunajšiehosúduč.D128/2001popor.W.V.súdkonštatuje,ženazákladeosvedčenia
o dedičstva D128/2001, Dnot 50/2001 zo dňa 22.5.2001 na základe dohody dedičov nadobudli I. M. /
dcéra poručiteľov/ a K. V. / vnučka poručiteľov/parc.č. XXX záhradu o výmere XXXX m2, zapísanú na

LV č. XXX k.ú. B. L. v podiele po 2/8-iny v pomere k celku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.5.2001.

Z osvedčenia o vydržaní vydaného notárom JUDr. T. T. C. dňa 22.6.1994 súd konštatuje, že ide o
osvedčenie o vydržaní nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 293/92 Zb., na základe ktorého parc.č. XXX
zastavanáplochyvovýmereXXXXm2aparc.č.XXXzáhradaovýmereXXXXm2vydržalaObceB.L.do

vlastníctva. Záznam v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný Správou katastra Trebišov 6.7.2004 pod H..

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je jeho vlastnícke

právo v katastri nehnuteľnosti toho času deklarované a je zapísaný ako výlučný vlastník tejto
nehnuteľnosti na LV č. XXX k.ú. B. L.. Domáha sa teda, aby súd opätovne určil jeho vlastnícke právo
k parc.č. XXX vo výmere XXXX m2 zapísané na LV č. XXX k.ú. B. L. titulom uznesenia Okresného
súdu v Sečovciach, NcI 1407/46 zo dňa 26.6.1946, ktoré mu podľa neho zakladá vlastnícke právo
k tejto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 12C/1050/1994

nenamietal a nemal výhrady ani voči súdnemu rozhodnutiu, v ktorom za vlastníka súd určil právnych
predchodcov odporcov resp. vyslovil, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nich, a to po W. V.
v podiele 4/8-iny a po X. V. v podiele 3/8-iny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vzhľadom k tomu,
že Obec B. L. ako účastník konania sa voči nemu neodvolala. Tým bola otázka vlastníctva spornej
nehnuteľnosti právoplatne vyriešená lebo súd v konaní ako predbežnú otázku túto skutočnosť vyriešil

tak, že skonštatoval vydržanie vlastníckeho práva k nej právnymi predchodcami odporcov, a preto
rozhodol, že patrí do dedičstva po nich.

Vlastnícke právo navrhovateľa na LV č. XXX k.ú. B. L. je toho času zapísané na základe osvedčenia o
vydržaní vlastníctva vydaného notárom JUDr. T. T. dňa 22.61994 podľa z.č. 293/92 Zb.Súd konštatuje, že otázka vlastníctva k spornej nehnuteľnosti bola súdom právoplatne rozsúdená v r.
1999, kedy súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po právnych predchodcoch odporcov. Nie je
možné otázku vlastníctva spochybňovať a vnášať tak právnu neistotu do právoplatne rozsúdenej veci,

a to ani v prípade, že navrhovateľ na svoju obranu prednáša iné argumenty resp. také skutočnosti, ktoré
v konaní v minulosti neuplatnil.

Súd je toho názoru, že aj keď v r. 1994 bolo predmetom konania určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľoch odporcov a v tomto konaní sa rieši otázka určenia vlastníckeho práva navrhovateľa, ide
vždy ide o tú istú nehnuteľnosť, teda existuje tu zhoda v predmete konania aj keď účastníci konania nie

sú celkom totožní. V r. 1994 účastníkmi konania boli odporkyňa v 4. a 5. rade na jednej strane a Obec
B. L. na druhej strane a v tomto konaní je účastníkom konania obec a odporcovia, medzi ktorými sú
odporkyňa vo 4. a 5. rade, ktorí vystupovali aj v konaní č.k. 12C/1050/1994 ale aj ostatní odporcovia
ako právni nástupcovia W. X. X. V., po ktorých vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti právoplatne zdedili.
Je potrebné poukázať na to, že účastníkom konania mal byť aj M. M.L., O. I. M., ktorého navrhovateľ
neoznačil za účastníka konania hoci ním mal byť. Ide o ďalší procesný nedostatok podmienky konania,

pre ktorú by mohol súd konanie zastaviť.

Súd konštatuje, že pokiaľ vlastnícke právo odporcov v katastri nehnuteľností zapísané nebolo, došlo
k pochybeniu štátneho orgánu - Správy katastra Trebišov, ktorá ich vlastnícke právo na základe
osvedčenia o dedičstve odmietla zapísať ale na druhej strane nesprávne zapísala vlastníctvo v
prospech navrhovateľa hoci u neho titulom je osvedčenie o vydržaní, ktoré ho stavia iba do postavenia

oprávnenéhodržiteľapodobu10r.aleniedopozícievlastníkapretopochybilštátnyorgán,začonemôžu
niesť zodpovednosť odporcovia, ktorí svoje vlastnícke právo v KN zapísané do dnes nemajú.

Súd bol toho názoru, že žaloba o určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa neobstojí aj pre
neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení na jeho strane, keďže navrhovateľ je
zapísaný v KN za vlastníka tejto nehnuteľnosti, hoci ho treba považovať iba za oprávneného držiteľa,

lebo titulom nadobudnutia je osvedčenie o vydržaní vlastníctva vydané na základe z.č. 293/1992 Zb. ,
ktorého ho stavia do pozície oprávneného držiteľa a nie vlastníka ale iba za predpokladu, že počas 10
rokov od jeho vydania sa oprávnené a dotknuté osoby nebudú dožadovať svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. To však bolo nalomené podaním návrhu v r. 1994, o ktorom
súd právoplatne rozhodol v konaní č.k. 12C/1050/1994, teda aj keby súd návrhu vyhovel, neodstránil

by sa rozpor, ktorý existuje v zápise v katastri nehnuteľnosti, lebo naďalej existuje právoplatne súdne
rozhodnutieotom,žetáistánehnuteľnosťpatrídodedičstvapoporučiteľoch,resp.právoplatnédedičské
rozhodnutiaotom,ževdedičskomkonaníponichtietonehnuteľnostivadekvátnychpodielochnadobudli
na základe dohody dedičov odporcovia, preto novým súdnym rozhodnutím by sa tento stav nenapravil
ba práve naopak, vyvolalo by to do budúcna ďalšie spory.

Súd sa nezaoberal otázkou vydržania vlastníckeho práva ani jedným z účastníkov konania lebo
mu neprislúcha v tomto konaní preskúmavať právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu, v ktorom
otázka vlastníctva bola právoplatne rozsúdená preto sa listinnými dôkazmi, ktoré boli predkladané na
preukázanie skutkových okolností ohľadom podmienok vydržania bližšie nezaoberal.

Z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci a z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na strane

navrhovateľa na takomto určení vlastníctva súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi priznal na právo na
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa
vyhl.č. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 cit. vyhl.) za tieto úkony:

- príprava a prevzatie zastúpenia - 6x 60,07 Eur + 6 x RP - 7,81 Eur : 50 % = 203,64 Eur,

- stanovisko k návrhu zo dňa 6.2.2013 = 6 x 60,07 Eur + 6 x RP - 7,81 Eur : 50% = 203,64 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 17.4.2013 - 2 hodiny á 203,64 Eur = 470,28 Eur, + 20 % DPH - 977,47 Eur,Náhrada straty času a hotových výdavkov (§ 15 písm. a, b/, § 17 ods. 1 AT)

- cestovné na pojednávaní dňa 17.4.2013

použitý dopravný prostriedok BMW X3,

priemerná spotreba 5,6 l/ 100 km, na trase Košice - Trebišov a späť 55 km x 2

pri cene pohonných hmôt 1,40 Eur/1 l,

cestovné náhrady predstavujú 8,62 Eur,

Straty času - 13,01 Eur x 2 hod. + 20 % DPH = 62,44 Eur.

Spolu hotové výdavky - 71,06 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 1.048,53 Eur. Podľa § 149
ods. 1 OSP uložil súd navrhovateľovi trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).