Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206854
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512206854.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: PASS Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Starhradská č. 12, IČO: 46 106 294,
právne zast. AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pluhová č. 78, IČO: 36 854 930
proti odporkyni: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX, I. L., právne zast. advokátom JUDr.
Dušanom Mikulášom, so sídlom Nejedlého č. 12, Bratislava, o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % p.a. od 7.5.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania na bankový účet
právneho zástupcu navrhovateľa AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pluhová č.

78, IČO: 36 854 930, vedený v J. W. X., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v sume 120,- eur titulom
súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia v sume 593,74 eur, a to všetko v lehote
do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.4.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd
odporkyňu zaviazal na zaplatenie 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy
2.000,- eur od 28.3.2012 až do zaplatenia, ako i trovy konania, titulom nezaplatenej odmeny na základe
ústne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ho dňa 15.1.2012 oslovila so žiadosťou o

poskytnutie realitných služieb, sprostredkovanie predaja bytu. Ďalej uviedol, že medzi ním a odporkyňou
došlo k dohode o provízii, o očakávanej cene za predaj bytu, spôsobu jeho prezentácie, popisu
bytu s fotografiami na webových stránkach navrhovateľa. Vo svojom návrhu zároveň uviedol, že
prostredníctvom jeho činnosti zabezpečil pre odporkyňu príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s treťou
osobou, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy sprostredkovanou prostredníctvom činnosti navrhovateľa
došlo následne dňa 15.2.2012 v jeho kancelárii medzi odporkyňou a treťou osobou - kupujúcim. Dňa
23.3.2012 došlo k uvoľneniu finančných prostriedkov za byt z notárskej úschovy v prospech odporkyne

a dňa 27.3.2012 došlo k odovzdaniu bytu za účasti odporkyne, zástupcu navrhovateľa a tretej strany
- kupujúceho. Navrhovateľ odporkyni vystavil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.000,- eur, splatnú dňa
27.3.2012 za poskytnuté sprostredkované služby, ktorú odporkyňa neuhradila. Preto, nakoľko došlo
zo strany navrhovateľa k vykonaniu dohodnutých úkonov a došlo aj k predaju bytu, vznikol na strane
navrhovateľa nárok na odmenu, ktorú si uplatnil vystavenou faktúrou.Dňa 19.4.2012 vydal tunajší súd v predmetnom konaní Platobný rozkaz č.k. 26Rob/126/2012-8, proti
ktorému odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odpor doručený tunajšiemu súdu
dňa 16.5.2012. V zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

"OSP") bol Platobný rozkaz č.k. 26Rob/126/2012-8 zo dňa 19.4.2012 zrušený.

Odporkyňa v podanom odpore žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. V plnom rozsahu poprela právny nárok navrhovateľa
na zaplatenie žalovanej istiny a jej príslušenstva titulom nezaplatenej faktúry. Vo svojom odpore uviedla,
že nikdy neuzatvorila s navrhovateľom sprostredkovateľskú zmluvu v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ktorej súčasťou by boli aj akékoľvek ustanovenia o odmene navrhovateľa. Podaný odpor
ďalejodôvodnilatým,žesasnavrhovateľomnikdynedohodlanaodmene,výškeodmenyaaninaosobe,
ktorá by ju mala znášať (kupujúci alebo predávajúci), pričom základným predpokladom vzniku právneho
nároku navrhovateľa na žalovanú istinu by bola existencia zmluvy, či už v písomnej alebo ústnej forme,
ktorej súčasťou by bola aj dohoda o odmene. Poukázala na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z.
o cenách a taktiež na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka. Ďalej odporkyňa vo svojom odpore uviedla, že navrhovateľ si bez predchádzajúcej dohody o
odmene uplatnil faktúrou č. XXXXXXXX, vystavenou dňa 27.3.2012 a splatnou dňa 27.3.2012 vo výške
2.000,- eur uplatnil svoj údajný nárok na odmenu, a že dohoda s ňou neobsahovala žiadne dojednanie o
výške alebo iných podmienkach odmeny. Zároveň poukázala na to, že keďže sa jedná o spotrebiteľský
vzťah, má za to, že ona sa ako spotrebiteľ nemala v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka

možnosť ani len oboznámiť s výškou odmeny navrhovateľa a takéto ustanovenia sú teda v nadväznosti
na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje
aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.3.2012 do zaplatenia, pričom poukazuje na to, že
faktúra, titulom ktorej mal navrhovateľovi vzniknúť nárok na odmenu bola vystavená dňa 27.3.2012, bola
v rovnaký deň aj splatná a takto vystavená faktúra jej bola odoslaná navrhovateľom prostredníctvom

e-mailu, na ktorý reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu a s touto nesúhlasila a ani ju
nemienila vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uhradiť. Poukazuje na skutočnosť, že ani nárok
na príslušenstvo nemohol vzniknúť dňom 28.3.2012, nie je možné, aby takto vystavená faktúra za
existujúcich platobných podmienok bánk a pošty bola aj uhradená; splatnosť vopred dohodnutých
zmluvných plnení musí byť nastavená vždy tak, aby bolo možné zo strany povinnej zmluvnej strany aj

v lehote splatnosti také plnenie aj protistrane plniť riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to faktúrou č.
XXXXXXXX vystavenou a splatnou dňa 27.3.2012 na sumu 2.000,- eur, e-mailovou komunikáciou
týkajúcejsapredajabytuodporkynezodňa15.1.2012,16.2.2012,6.2.2012,čestnýmvyhlásenímsvedka
Y. D. k okolnostiam sprostredkovania obchodu pre odporkyňu zo dňa 12.4.2012 a inými listinnými

dokladmi založenými v spise, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: P.. Q. P. - konateľa
navrhovateľa a svedka P. C. - zaťa odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

A. - obchodná spoločnosť predmetom činnosti ktorej je aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy
nehnuteľnosti (realitná činnosť) sa zaviazala na žiadosť odporkyne zo dňa 15.1.2012 obstarať za
odmenu uzavretie kúpnej zmluvy s treťou osobou, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti:

2-garzónky vo vlastníctve odporkyne nachádzajúcej sa v W. na N. ul. č. 5. Na základe e-mailu
zo dňa 15.1.2012 adresovaného na e-mailovú adresu: [email protected] odporkyňa požiadala
navrhovateľa o opätovné uverejnenie inzerátu o predaji jej 2-garzónky na N. ul. v realitnej kancelárii
navrhovateľa s tým, že cenu žiadala upraviť na 80.000,- eur plus províziu navrhovateľa. Odporkyňa
uviedla, že ponuku podáva iba v realitnej kancelárii navrhovateľa a udeľuje súhlas na použitie fotografií,

ktoré mal navrhovateľ k dispozícii.

Navrhovateľ dňa 27.3.2012 vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXX, VS: XXXXXXXX. na sumu 2.000,-
eur so splatnosťou 27.3.2012, ktorou fakturoval odporkyni sprostredkovateľskú províziu - byt č. XX, N.
5, W.. /Doručenie predmetnej faktúry odporkyňa v ďalšom konaní v predmetnej veci nespochybnila, keď
na pojednávaní dňa 22.11.2012 uviedla, že po realizácii predaja bytu jej prišla označená faktúra./Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu odporkyne doručenom súdu dňa 29.6.2012 uviedol, že tvrdenia
odporkyne, ktorými popiera nárok navrhovateľa v celom rozsahu s odôvodnením, že s navrhovateľom
nikdy neuzavrela sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej

súčasťou by bola dohoda o výške odmeny, sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom
veci, účelové s cieľom dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu a vyhnúť sa splneniu zmluvnej
povinnosti. Uviedol, že odporkyňa oslovila navrhovateľa, aby jej pri výkone svojej podnikateľskej
činnosti - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) sprostredkoval
predaj jej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave - Petržalke. Vzhľadom na predchádzajúce

neúspešné pokusy odpredať nehnuteľnosť odporkyňa požiadala navrhovateľa, aby sprostredkoval
predaj nehnuteľnosti za nižšiu sumu t.j. 80.000,- eur plus provízia za sprostredkovanie predaja
nehnuteľnosti. Navrhovateľ oboznámil odporkyňu s požadovanou výškou provízie za poskytnutie služieb
sprostredkovania predaja nehnuteľnosti vo výške 2.000,- eur, s čím odporkyňa súhlasila. Navrhovateľ
informoval, že na svojich webových stránkach zverejní inzerát s ponukou na predaj nehnuteľnosti
s konečnou sumou 82.000,- eur (vrátane provízie). Odporkyňa s uvedenými podmienkami súhlasila

a súhlasila aj so zverejnením fotografických snímok a popisu nehnuteľnosti na webových stránkach
navrhovateľa. O ponúkanú nehnuteľnosť prejavil záujem záujemca, ktorý ponúkol cenu za 79.000,-
eur vrátane provízie. Po konzultácii s odporkyňou a záujemcom o nehnuteľnosť bola dohodnutá kúpna
cena vo výške 80.000,- eur, ktorá zahŕňala dohodnutú províziu vo výške 2.000,- eur za sprostredkovanie
predaja nehnuteľnosti. Uzavretie kúpnej zmluvy ako aj k úhrade kúpnej ceny za nehnuteľnosť bolo

zrealizované vďaka pričineniu sprostredkovateľa. Odporkyňa však aj napriek tomu, že došlo k vykonaniu
všetkých úkonov zo strany sprostredkovateľa, odmietla aj po niekoľkých výzvach uhradiť dohodnutú
províziu za sprostredkovanie.

Navrhovateľ tvrdil, že dohoda o provízii bola ústna ako i zmluva o sprostredkovaní, kde bola dohoda
2.000,- eur za sprostredkovanie a zrealizovanie predaja bytu a keďže došlo k uzavretiu zmluvy

o sprostredkovaní a naplnení všetkých hmotno-právnych náležitostí zmluvy, navrhovateľ má nárok
na províziu. Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania uviedol, že doručenie z pošty o
doručení faktúry nemajú, zvyknú posielať faktúry e-mailom. V konaní bolo preukázané výpoveďou
svedkyne Y. D. súhlasne s výpoveďou konateľa, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o sprostredkovaní
predaja nehnuteľnosti s dohodnutou výškou provízie v sume 2.000,- eur, uvedená výška provízie bola

odporkyniznáma,bolasúčasťouinzerovanejponukypredajapredmetnejnehnuteľnosti,ktorúodporkyňa
odsúhlasila, čo potvrdil aj vypočutý svedok P. C..

Odporkyňa poukázala na zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v platnom znení., na to, že provízia
mala byť určito stanovená a mala byť zrejmá jej výška, čo sa nestalo. Nebola dojednaná odmena
sprostredkovateľa, zákon vyžaduje pre platnú dohodu o odmene sprostredkovateľa dostatočne určitý

spôsob a takisto poukázala na to, že v tomto prípade navrhovateľ vystupoval ako podnikateľský subjekt
a ona ako spotrebiteľ. Taktiež namietla aj úrok z omeškania, keďže faktúra je vystavená, splatná a
doručená v ten istý deň a nemala čas na lehotu na plnenie. Podľa nej navrhovateľ nepreukázal doposiaľ
schválenie inzercie z jej strany, doposiaľ nedoručil relevantný doklad, na základe ktorého by mala
uhradiť žalovanú istinu, nebolo preukázané, že by činnosť sprostredkovania vykonávala osoba na to

splnomocnená,čiužnazákladezastupovaniaakopracovníknavrhovateľa,alebonazákladeinejzmluvy.

Nepoprela, že komunikovala s pani D. a celá realizácia predaja bytu a to čo dohodli bolo vždy
potvrdené e-mailami. Zároveň tvrdila, že sa pani D. na výšku provízie nepýtala, pretože sa obrátila na
jej nadriadeného pána P. a opýtala sa, čo bude platiť za sprostredkovanie predaja bytu a ten jej nikdy
nepovedal výšku provízie, vždy len povedal, to potom, to potom. Po realizácii predaja bytu jej prišla

faktúra. Výška provízie sa jej zdá vysoká. Žiadala 80.000,- eur, ale nechcela platiť ešte províziu 2.000,-
eur. Do posledného dňa nevedela, koľko bude provízia a koľko bude predajná cena bytu. Vedela, že
cena bytu je 80.000,- eur, ale provízia sa jej zdala vysoká a chcela, aby Y. D. tlmočila, že provízia by
mala byť nižšia.

Právny zástupca navrhovateľa súdu predložil čestné prehlásenie svedkyne, Y. D. k okolnostiam

sprostredkovania obchodu pre odporkyňu, z ktorého vyplýva, že uvedená svedkyňa ako maklérka
vykonávajúca činnosť pre navrhovateľa mala na starosti sprostredkovanie predaja bytu odporkyne, opredaj ktorého sa pokúšali už v roku 2011, avšak pre vysoké nároky odporkyne na predajnú cenu
sa nepodarilo predaj bytu sprostredkovať. Dňa 15.1.2012 navrhovateľa odporkyňa opätovne oslovila
e-mailom s tým, že prehodnotila predajnú cenu a chce, aby predaj bytu sprostredkoval výlučne

navrhovateľ. Na to svedkyňa telefonicky kontaktovala odporkyňu a oznámila jej, že provízia predstavuje
2.000,- eur, takže konečná čiastka na inzeráte bude 82.000,- eur, s čím odporkyňa súhlasila. Následne
došlo k zverejneniu inzerátu. Dňa 6.2.2012 svedkyňu kontaktoval e-mailom záujemca o kúpu s cenovou
ponukou 79.000,- eur, vrátane provízie. Svedkyňa preto kontaktovala odporkyňu a oboznámila ju so
znením ponuky, pričom odporkyňa sa u svedkyne informovala, koľko by dostala po odrátaní provízie.

Svedkyňa jej odpovedala, že 77.000,- eur. Na to jej odporkyňa uviedla, že sa jej to zdá málo. Odporkyňa
žiadala znížiť výšku provízie, na čo jej svedkyňa odpovedala, že skúsi záujemcovi o byt navrhnúť čiastku
80.000,- eur a bude spokojná odporkyňa aj navrhovateľ. Odporkyňa trochu váhala, ale nakoniec sa
rozhodla ponúknuť sumu 80.000,- eur, s tým, že si so svedkyňou ujasnili, že po odpočítaní provízie
bude suma pre odporkyňu 78.000,- eur. Ďalšia komunikácia so záujemcom o kúpu bytu už prebiehala
telefonicky v zmysle uvedeného s tým, že majiteľka bytu súhlasí s cenou 80.000,- eur, vrátane provízie.

Záujemca o kúpu bytu s uvedeným súhlasil, čo svedkyňa potvrdila odporkyni telefonicky dňa 7.2.2012
a v ten istý deň svedkyňa obdržala e-mailom od odporkyne, podklady k zmluve a od záujemcu o
byt dňa 8.2.2012. Dňa 10.2.2012 bola spracovaná zmluva o prevode, pričom obe strany odporkyňa
aj záujemca o byt zmluvu pripomienkovali. Finálne znenie zmluvy bolo vyhotovené dňa 13.2.2012,
zároveň záujemca o byt dohodol u notára JUDr. Miloša Kaana notársku úschovu. Dňa 14.2.2012 bolo

odporkyni zaslané konečné znenie zmluvy o prevode a dňa 15.2.2012 sa uskutočnilo je podpísanie,
za účasti odporkyne, záujemcu o byt a D. P. v kancelárii navrhovateľa ako aj podpísanie notárskej
úschovy u notára JUDr. Miloša Kaana. Dňa 26.3.2012 svedkyňa po zistení o uskutočnení prevodu
bytu kontaktovala kupujúceho bytu, ktorý jej oznámil, že dňa 23.3.2012 u notára požiadal o uvoľnenie
finančných prostriedkov z notárskej úschovy v prospech účtu odporkyne. Kupca zároveň oznámil

svedkyni, že sa s odporkyňou dohodol na odovzdaní bytu dňa 27.3.2012. Svedkyňa kontaktovala
odporkyňu, aby si potvrdila termín odovzdania bytu. Odovzdanie bytu prebehlo štandardne za účasti
odporkyne, kupujúceho, D. P. a svedkyne ako sprostredkovateľa obchodu za navrhovateľa. Svedkyňa
po odovzdaní bytu oznámila odporkyni, že jej zašlú faktúru o dohodnutej provízii, pričom odporkyňa ešte
v ten deň volala svedkyni, že je prekvapená, pretože si myslela, že je všetko v poriadku a už je aj naša

provízia vybavená, načo jej svedkyňa povedala, že provízia bola dohodnutá s odporkyňou a kupujúci
s tým nemá nič spoločné, že navrhovateľ predával byt na základe toho, že odporkyňa dňa 15.1.2012
oznámila navrhovateľovi svoj záujem o nové zverejnenie inzerátu, kde bola dohodnutá provízia 2.000,-
eur. Odporkyňa argumentovala, že konateľovi navrhovateľa u notára pri podpise hovorila, že jemu ale
nepodpísala nič o provízii a konateľ navrhovateľa sa len zasmial a povedal, že odporkyni verí, že ju

uhradí. Po ďalšom telefonickom kontaktovaní s odporkyňou, kde jej svedkyňa navrhla osobné stretnutie
v kancelárii navrhovateľa s cieľom ujasniť si predošlú komunikáciu a dohodnúť sa, odporkyňa svedkyni
oznámila, aby jej poslali faktúru, že uhradí čiastku, ktorú od nej chcú.

Na pojednávaní dňa 16.4.2013 súd vypočul svedkyňu Y. D., ktorá k veci uviedla, že v čase predaja
spornéhobyturobilamaklérkuunavrhovateľa.Vponukemaliajpredajbytuodporkyne.Okolonovembra,

decembra ju vyzvala odporkyňa, že končí s predajom a rozhodne sa v januári, februári 2012, a že sa
ozve. Svedkyňa uviedla, že v januári 2012 sa opätovne ohlásila odporkyňa, že chce ponúknuť byt na
predaj. Sprostredkovateľská zmluva bola uzavretá ústne, urobila sa ponuka, inzerát sa zaslal odporkyni
s tým, že po jej odsúhlasení sa zverejní. V cene bola provízia. Bavili sa o sume najskôr 82.000,-
eur, tak to bolo aj zverejnené a až neskôr bol pokles sumy na 80.000,- eur, to bolo až potom, čo

klient prejavil záujem o byt. Vždy provízia je v cene bytu a zvykli zverejňovať na web stránke, že suma
je vrátane provízie pre realitnú kanceláriu. Od začiatku sa bavili o provízii 2.000,- eur, odporkyňa sa
jej pýtala, koľko bude provízia a ona jej odpovedala, že 2.000,- eur. Spočiatku záujemcovia odišli, že
sa im čiastka zdala vysoká, spočiatku bola suma až 85.000,- eur, potom sa znížila na 82.000,- eur.
Posledný záujemca povedal, že je ochotný zaplatiť 78.000,- eur, čo sa odporkyni zdalo málo. Odporkyňa

v telefóne svedkyni uviedla, že keď zaplatí províziu, tak je to málo. Následne sa dohodli s odporkyňou a
záujemcom na sume 80.000,- eur. Odporkyňa sa jej pýtala, koľko jej zostane po odrátaní provízie, na čo
je povedala, že 78.000,- eur. Uviedla, že porozmýšľa, neskôr sa ohlásila, že súhlasí, tak sa zrealizovalo
sprostredkovanie predaja bytu. Pri tom ako sa telefonicky dohadovali o cene bytu a provízii nebol žiadny
svedok. Svedkyňa nevedela uviesť, či v čase dohody bol pri tom aj konateľ navrhovateľa alebo nie, či

počul jej konverzáciu uviesť nevedela. S určitosťou vedela povedať, že odporkyňa vedela, že kúpna
cena, ktorú ponúka posledný záujemca je vážna, ponúka 80.000,- eur a odporkyňa sa jej pýtala, koľkojej zostane a ona jej povedala, že 78.000,- eur po odrátaní provízie, teda vedela, že provízia je 2.000,-
eur. Odporkyňa chcela, aby znížili províziu, ale vedela, že provízia je 2.000,- eur. Dala navrhovateľovi
súhlas, aby zrealizoval predaj bytu. Nikdy sa nebavili o tom, že provízia bude znížená z 2.000,-eur.

Inzerát pred uverejnením bol vždy odsúhlasený klientom, bolo to v internej databáze, kde navrhovateľ
dal text, odfotil byt a až po odsúhlasení klientom, ktorý mu bol zaslaný na link sa inzerát uverejňoval.
Svedkyňa uviedla, že nebola v pracovnom pomere u navrhovateľa, bola sa len zaučiť ako maklérka.
Zmluvu nemali. Nemala v tom čase živnostenské oprávnenie. Pripravovala sa na maklérske skúšky,
nemala od navrhovateľa splnomocnenie, nemala nič písomné. Sprostredkovateľskú zmluvu písomne

odporkyňa nežiadala, ale keď boli u notára podpísať notársku úschovu poznamenala, že nikde nie je
uvedené, koľko má zaplatiť navrhovateľovi za províziu, že či sa konateľ nebojí, že ju nezaplatí, načo
jej konateľ navrhovateľa povedal, že nevidí dôvod, prečo by províziu nezaplatila, že jej verí. Svedkyňa
uviedla, že okrem odporkyne, navrhovateľa a kupujúcich nebol nikto pri realizácii sprostredkovania
predaja bytu, nikto známy od odporkyne ako svedok. Odporkyňa si navrhovateľa objednala ako realitnú
kanceláriu na predaj bytu za províziu. Ešte v decembri 2011 sa odporkyňa vyjadrila, že je spokojná s

realitnou kanceláriou ako pracuje. V januári 2012 sa vyjadrila, že navrhovateľ je jediná RK s ktorou ide
do vzťahu. Svedkyňa sa nezaoberala tým, či odporkyňa právne rozumela zmluve o sprostredkovaní.

Na pojednávaní dňa 16.4.2013 súd vypočul konateľa navrhovateľa, ktorý k veci uviedol, že bola uzavretá
s odporkyňou ústna zmluva o sprostredkovaní a zmluva o provízii vo výške 2.000,- eur, ktorú uzavrela
s odporkyňou maklérka navrhovateľa, svedkyňa Y. D.. Dohoda o sprostredkovaní a provízii bola na

prelome roku január - február 2012. Odporkyňa zaslala e-mail Y. D., že koľko z toho bude provízia a bolo
to dohodnuté telefonicky. K veci ďalej uviedol, že byt ponúkali na 2 etapy, prvý krát odporkyňa stiahla
svoju žiadosť, potom navrhovateľ ponúkal byt druhý krát, keďže v januári 2012 sa odporkyňa opätovne
ozvala, že byt chce opätovne zaradiť do ponuky. Prvý krát bola provízia dohodnutá 1.500,- eur a druhý
krát bola táto provízia dohodnutá 2.000,- eur. Svedkyňa Y. D. upozornila odporkyňu, že provízia bude

2.000,- eur a bolo to odporkyňou odsúhlasené, preto sa pokračovalo podľa sprostredkovateľskej zmluvy.
Konateľ navrhovateľa ďalej uviedol, že kúpna zmluva bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa,
záujemca uzavrel kúpnu zmluvu s odporkyňou jeho pričinením a medzi navrhovateľom a odporkyňou
bola jasná dohoda o provízii, ústna, odporkyňa vedela, že navrhovateľ bude požadovať 2.000,- eur.
Bavilo sa o výške kúpnej ceny a na základe dopytu sa vyjednávalo. Nakoniec sa ujasnili v tom, že čo

zostaneodporkynipoodpočítaníprovízie,tedabolajasnádohodaoprovízii.Podľae-mailu,ktorýzaslala,
je jasné, že odporkyňa vedela, že províziu bude platiť ona, z e-mailu je zrejmé, že chcela za byt 80.000,-
eur + provízia. Byt bol predaný za 80.000,- eur. Závisí od konkrétneho prípadu, provízia je vždy súčasťou
kúpnej zmluvy, niekedy, keď sa to nerobí cez úschovu požaduje navrhovateľ od klienta, aby zložil časť
kúpnej ceny ako zábezpeku, niekedy záloha sumy býva vyššia, niekedy nižšia ako provízia. Konateľ

navrhovateľa uviedol, že postup pri uzatváraní sprostredkovateľských zmlúv bol v iných prípadoch iný,
avšak v tomto prípade kupoval byt advokát, preto odsúhlasili znenie kúpnej zmluvy s advokátom, s
odporkyňou a taktiež aj znenie kúpnej zmluvy s úschovou. Konateľ uviedol, že mu bolo vtedy zvláštne, že
sa ho odporkyňa opýtala, či nechcú s ňou podpísať sprostredkovateľskú zmluvu, načo jej vtedy povedal,
že to nepotrebujú, že jej veria, že províziu vyplatí. Zároveň dodal, že vzhľadom na to, že minulý rok ich

okradli 2 klienti, od minulého roka spisujú písomnú sprostredkovateľskú zmluvu, kde je jasná dohoda o
provízii. Štandardný postup je, že pred inzerciou je znenie odsúhlasené s klientmi a vždy sa zverejňuje
cena predaja nehnuteľnosti, kde je uvedené, vrátane provízie, preto nevie, o čom je tento spor.

Na pojednávaní dňa 16.4.2013 súd vypočul svedka P. C., zaťa odporkyne a k veci uviedol nasledovné:
uviedol, že on oslovil navrhovateľa ako prvý. Na prvom stretnutí sa bavili o cene bytu a provízii. Cena

bytu bola vysoká. Bavili sa aj o provízii, ale to si už nepamätá, a že bola prítomná aj Y. D.. Odporkyňa
požadovala 85.000,- eur a provízia mala byť mimo ceny bytu. Svedok sa nevedel vyjadriť k výške
provízie. Uviedol, že si myslí, že byt odporkyňa predala za 80.000,- eur, aká bola dohoda o provízii to
uviesť nevedel. Bol mu poslaný mail na korekciu, ktorý mal byť zverejnený. Bol odsúhlasený. Svedok si
však na znenie textu nepamätal. Svedok uviedol, že jeho svokra - odporkyňa chcela dostať isté peniaze

za byt a mimo toho zaplatiť províziu. Províziu mal platiť ten, kto byt kupoval. Svedok uviedol, že bol pri
ohliadkach bytu, ale bolo toho toľko, že si to už nepamätá.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:Podľa § 774 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") sprostredkovateľskou
zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca
sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením

sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 776 OZ sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne
dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa § 777 OZ záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité

okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu
uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať
čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda
o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o

cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách neprimeranú cenu nesmie dohodnúť a) predávajúci
a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na
ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov alebo na ktorý
sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie, b) predávajúci v dominantnom

postavení podnikateľa pri predaji tovaru.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách za neprimeranú cenu u predávajúceho podľa odseku
1 sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo
primeraný zisk.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa odseku

1 sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na cenu
obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.

Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou, v ktorej sa
jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana

(záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy. Pre právo na
odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to,
že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovateľskú zmluvu a súčasne, že túto zmluvu uzavreli
zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy

musí existovať príčinná súvislosť. Občiansky zákonník neustanovuje pre uzavretie sprostredkovateľskej
zmluvy písomnú formu. V prípade jej absencie a následne vzniknutého sporu o existenciu takejto
zmluvy má sprostredkovateľ (navrhovateľ) povinnosť tvrdenia, že so záujemcom (odporkyňou) uzavrel
zmluvu a dohodol výšku odmeny. Výška odmeny je vecou dohody zmluvných strán. Jej výšku v prípade
neprimeranosti nemôže upraviť súd. Okrem odmeny má sprostredkovateľ nárok i na náhradu nákladov,

a to iba vtedy, ak ich náhrada bola dohodnutá, resp. v pochybnostiach o tom, či bola alebo nebola
dohodnutá, vtedy, ak mu nárok vznikol na odmenu (§ 776 OZ).Vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal v
konaní za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola ústne uzatvorená
sprostredkovateľská zmluva v zmysle ust. § 774 a nasl. OZ, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa

ako sprostredkovateľa obstarať odporkyni ako záujemcovi za odmenu 2.000 eur uzavretie kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti: 2-garzónky vo vlastníctve odporkyne
nachádzajúcej sa v Bratislave, na Znievskej ul. č. 5, za dohodnutú kúpnu cenu 80.000,- eur, vrátane
odmeny.

Odporkyňa, napriek tvrdeniam svojho právneho zástupcu, že navrhovateľ nepreukázal doposiaľ

schválenie inzercie zo strany odporkyne, ani v priebehu tohto konania, nespochybnila znenie inzercie
zverejnené navrhovateľom za účelom obstarania uzavretia kúpnej zmluvy na odpredaj jej bytu, naopak,
e-mailová komunikácia predložená v tomto konaní ako aj výpoveď nielen svedkov, ale aj samotných
účastníkov konania preukazuje, že odporkyňa a navrhovateľ postupovali vo vzájomnej súčinnosti a
vzájomne si oznamovali dôležité okolnosti súvisiace s predmetným sprostredkovaním kúpnej zmluvy.

V predmetnom konaní medzi účastníkmi bola sporná otázka dohody o odmene (provízii) za

sprostredkovanie ako aj výška tejto odmeny. Navrhovateľ uviedol, že odmena za sprostredkovanie v
tejto veci predstavuje sumu 2.000,- eur. Odporkyňa naopak dohodu o odmene ako aj dohodu o výške
odmeny navrhovateľa v plnom rozsahu poprela, a to napriek skutočnosti, že v priebehu konania samotná
odporkyňa uviedla, že žiadala 80.000,- eur, ale nechcela platiť ešte províziu 2.000,- eur. Uviedla, že
si prečítala v inzeráte, že majú takú províziu. Zároveň tiež uviedla, že do posledného dňa nevedela,

koľko bude provízia a koľko bude predajná cena bytu, avšak taktiež uviedla, že vedela, že cena bytu je
80.000,- eur, že provízia sa jej zdala vysoká a chcela, aby Y.. tlmočila, že aby bola provízia nižšia.

Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ postupoval v zmysle žiadosti odporkyne pokiaľ ide
o sprostredkovanie predaja jej nehnuteľnosti a s jej súhlasom, a že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi
odporkyňou a treťou osobou, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľnosti: 2-garzónky pôvodne

vo vlastníctve odporkyne nachádzajúcej sa v W. na N. ul. č. X za dohodnutú kúpnu cenu 80.000,-
eur došlo pričinením sprostredkovateľskej činnosti navrhovateľa. Je pritom irelevantné v akom vzťahu
bola v čase obstarania predaja svedkyňa Y. D. voči navrhovateľovi, ktorá pri tomto obstaraní konala
v jeho mene. Odporkyňa skutočnosť, že k uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo pričinením
navrhovateľa nikdy nespochybnila ani sa nedomáhala neplatnosti v zmysle § 40a OZ.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli na odmene
za vykonané sprostredkovanie uzavretia kúpnej zmluvy na predaj bytu odporkyne, ktorú mala uhradiť
odporkyňa, a že odmena zodpovedá výške 2.000,- eur. Pokiaľ ide o poukaz odporkyne na ust. § 3 ods. 1
zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že dohoda o odmene a
výška odmeny bola zo strany navrhovateľa jasne formulovaná už v priebehu sprostredkovania vo výške

2.000,- eur. Pokiaľ ide o výšku odmeny a skutočnosť, že sa táto odporkyni zdala vysoká, súd má za
to, že išlo o otázku dohody medzi účastníkmi zmluvy, ktorá nie je v rozpore s ustanoveniami zákona
č. 18/1996 Z. z. o cenách, ani jeho zásadami upravenými predovšetkým v ust. § 12, dokonca výška
odmeny nie je ani v rozpore s bežnou praxou a výškou odmeny realitných kancelárii na trhu, nakoľko
výška odmeny sa spravidla pohybuje v rozmedzí od 2 do 5 % z predajnej ceny nehnuteľnosti. V tomto

prípade výška provízie v percentuálnom vyjadrení predstavuje 2,5 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti.

Súd má za to, že navrhovateľ podal návrh dôvodne, nestotožnil sa s obranou odporkyne, že odmena
za sprostredkovanie predaja jej bytu nebola dohodnutá a navrhovateľovi na ňu nevznikol nárok. Je
nepochybné, že k predaju bytu odporkyne došlo pričinením navrhovateľa, čím mu vznikol nárok na
zaplatenie odmeny v dohodnutej výške. Sprostredkovateľ si naopak neuplatnil náhradu nákladov, s

poukazom na túto skutočnosť navrhovateľ znášal riziko, že v prípade, ak by nedošlo s jeho pričinením
k sprostredkovaniu predaja bytu odporkyne, v plnom rozsahu by navrhovateľovi nárok na odmenu
nevznikol a zároveň by znášal všetky náklady vynaložené pri sprostredkovaní (t.j. napr. náklady na
obhliadku nehnuteľnosti, inzerciu, spracovanie ponuky a pod.).Pokiaľ ide o poukázanie odporkyne na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
52 OZ, túto skutočnosť súd zohľadnil pokiaľ ide o spôsob fakturácie a výšku úrokov z omeškania
uplatnených v tomto konaní od 28.3.2012, t.j. nasledujúci deň po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXX,

ktorou navrhovateľ fakturoval odporkyni sprostredkovateľskú províziu. Keďže navrhovateľ odporkyni
nezaslal predžalobnú výzvu a neposkytol odporkyni lehotu na plnenie, súd priznal navrhovateľovi úroky
z omeškania od preukázania skutočnosti, že odporkyňa bola oboznámená s dlžnou sumou, t.j. odo
dňa vrátenia sa doručenky na súd, ktorým mal súd za preukázané doručenie platobného rozkazu č. k.
26Rob/126/2012-8 zo dňa 19.4.2012, v ktorom bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť dlžnú sumu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 53b ods. 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s vl.nar.č.87/1995 Z. z., a to až
nasledujúci deň po doručení návrhu odporkyni, keď navrhovateľ nevedel súdu preukázať, kedy doručil
odporkyni predžalobnú výzvu. Návrh bol doručený odporkyni dňa 4.5.2012, čo bol piatok, preto súd
priznal úrok z omeškania až dňom 7.5.2012, kedy bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,00

%,úrokzomeškaniajepretopovinnáodporkyňazaplatiťvovýške9,00%zdlžnejsumyročne.Vozvyšku
presahujúcom zákonný nárok, t.j. v čase od 28.3.2012 do 3.5.2012 súd návrh v časti príslušenstva
pohľadávky zamietol ako neopodstatnený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd o trovách konania
rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v prospech navrhovateľa. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 120,- eur a z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny
advokáta za zastupovanie v sume 593,74 eur.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len
"vyhláška") a vyčíslenie trov konania predložil súdu v zákonom stanovenej lehote do troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej
sume 593,76 eur nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2012 v hodnote 91,29 eur + DPH
18,26 eur, 2. vypracovanie žalobného návrhu dňa 17.4.2012 v hodnote 91,29 eur + DPH 18,26 eur, 3.

vypracovanie vyjadrenia k odporu dňa 27.6.2012 v hodnote 91,29 eur + DPH 18,26 eur, 4. príprava aúčasť na pojednávaní dňa 22.11.2012 v hodnote 91,29 eur + DPH 18,26 eur, 5. príprava a účasť na
pojednávaní dňa 16.4.2013 v hodnote 91,29 eur + DPH 18,26 eur, + 5x režijný paušál (4x 7,63 eur za
úkony v r. 2012 a 1x 7,81 eur za úkon v r. 2013) spolu v sume 46,01 eur. Trovy právneho zastúpenia

žiadal v zmysle návrhu na začatie konania uhradiť na bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa
a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku žiadal poukázať na bankový účet
navrhovateľa. Iné trovy konania právny zástupca navrhovateľa nežiadal.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Režijný paušál predstavuje za rok 2012 sumu 7,63 eur a za rok 2013 sumu 7,81 eur.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch,
pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným

orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov
sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

.

Nakoľko navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal - v celkovej sume 593,74
eur, ktoré je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatiť advokátovi (právnemu zástupcovi

navrhovateľa).Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny
advokáta za zastupovanie nasledovne: 1. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
za prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 91,29 eur + RP v sume 7,63 eur t.j. 98,92 eur (plnomocenstvo

udelené na zastupovanie v konaní zo dňa 11.4.2012); 2. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny za písomné podanie na súd zo dňa 17.4.2012 (návrh na začatie konania) v sume 91,29
eur + RP v sume 7,63 eur t.j. 98,92 eur; 3. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
za písomné podanie na súd zo dňa 27.6.2012 (vyjadrenie k odporu) v sume 91,29 eur + RP v sume
7,63 eur t.j. 98,92 eur; 4 odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie pred

súdom dňa 22.11.2012 /od 13.15 h do 13.45 h/ v sume 91,29 eur + RP v sume 7,63 eur t.j. 98,92 eur; 5.
odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie pred súdom dňa 16.4.2013 /
od 8.36 h do 10.15 h/ v sume 91,29 eur + RP v sume 7,81 eur t.j. 99,10 eur; t.j. spolu bez DPH v sume
494,78 eur + 20 % DPH v sume 98,96 eur t.j. celkom v sume 593,74 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi
0,02 eur v dôsledku nesprávneho výpočtu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo

dňa jeho doručenia na podpísanom súde.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované,

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je

to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotovíkópie na jeho trovy

Odvolanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami

alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba

doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené

telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na

podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.

Podaním odvolania vzniká odvolateľovi poplatková povinnosť v zmysle zákona č.

71/1992 Zb. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného

v odvolaní. V odvolacom konaní vo veci samej sa platia poplatky podľa rovnakej

sadzby ako sa platí súdny poplatok za návrh.