Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/351/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204650
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812204650.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr.
Branislav Zuberec, advokát, Michalská ulica 9, Bratislava p r o t i žalovanému: T. F.I., W.. XX.X.XXXX,
F. Q. X, Š. I. L. o zaplatenie 2.000,68 eur s prísl. t a k t o
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.4.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 2.000,68 eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.1.2004 uzavrel žalovaný
s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o vydanie kreditnej karty, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru ku kreditnej karte žalovaného v celkovej výške 20.000,-Sk s individuálne dohodnutou úrokovou
sadzbou. Žalovaný sa zaviazal splácať reálne čerpanie úverového rámca v danom mesiaci vo výške
povinnej splátky úverového rámca, tak aby predmetná platby bola pripísaná na účet žalobcu najneskôr
v deň splatnosti povinnej splátky, ktorý bol uvedený vo výpise z účtu. Žalovaný v priebehu splácania
poskytnutého úveru nedisponoval potrebným množstvom peňažných prostriedkov na účte, z ktorého
sa realizovalo inkaso, preto nebolo možné zrealizovať prevod splátok úveru a tieto neuhradil ani iným
spôsobom a tak sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením splátok úveru a dlžnú čiastku neuhradil
ani na základe výzvy na zaplatenie omeškaných splátok. Žalobca v súlade s ustanoveniami zmluvy
o úvere oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru ku dňu 15.1.2010. Žalovaný napriek výzvam
žalobcu do dnešného dňa nezaplatil dlžnú sumu. Z priloženého výpisu z účtovných kníh žalobcu, resp.
jeho právneho zástupcu vyplýva, že aktuálna výška dlžnej sumy predstavuje 2.000,68 eur, z toho
nezaplatená istina vo výške 1.404,32 eur, riadny úrok vo výške 391,81 eur, úrok z omeškania vo výške
210,55 eur a poplatky vo výške 0,00 eur.
V zmysle VOP právneho predchodcu žalobcu sa žalobca so žalovaným dohodli, že vyčerpaný zostatok
úverového rámca je úročný pohyblivou úrokovou sadzbou. O sadzbe riadneho úroku bol žalovaný
informovaný vo výpise z bežného účtu o obratoch. Výška úrokovej sadzby riadneho úroku pri podpise
zmluvy bola 16,20% p.a.. Aktuálna úroková sadzba je vo výške 15,70% p.a.. Za obdobie odo dňa
nasledujúceho po dni vyhotovenia výpisu z bankovej knihy žalobcu, t.j. od 1.3.2012 žalobca riadne úroky
vo výške 15,70% p.a. zo sumy 1.404,32 eur uplatňuje ako príslušenstvo žalovanej sumy.V zmysle VOP právneho predchodcu žalobcu sa žalobca so žalovaným dohodli, že v prípade omeškania
žalovaného so zaplatením akýchkoľvek záväzkov sa budú tieto záväzky úročiť úrokmi z omeškania.
Nakoľko jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ sa dostal do omeškania dňa 16.1.2010,
výpočet úrokov z omeškania sa riadi znením § 369 Obchodného zákonníka, účinným od 15.1.2009,
podľa ktorého ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania vo výške určenej v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom v prvý deň omeškania žalovaného, teda vo výške 9,00%.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu emailom dňa 12.4.2013 a doplneným písomným podaním dňa
15.4.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetná zmluva je uzatvorená v súlade s § 261 ods. 3
písm. d) Obch. zák.. Ďalej uviedol, že aj napriek zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo doplnené aj nové
prechodné ustanovenie § 879j OZ, podľa ktorého: ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pre 1. januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Uviedol, že túto úverovú zmluvu
nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v tomto konaní a teda aplikácia OZ o spotrebiteľských
zmluvách je nesprávna.
Súd vykonal dokazovanie s obsahom žaloby vo veci samej, výpisom z kníh Č., žiadosť o vydanie
kreditnej karty KOZ zo 17.2.2004, žiadosť o zmenu úverového rámca v kreditnej karty KOZ,
vyhlásenie splatnosti úveru, všeobecných obchodných podmienok ISTROBANKY, a.s., súpisom platieb,
obchodnými podmienkami ISTROBANKY pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ, podaním
právneho zástupcu žalobcu doručeným súdu dňa 15.4.2013, ku ktorému súdu konštatuje, že rovnopis
tohto podania pred otvorením pojednávania bol doručený krátkou cestou žalovanému, výsluchom
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 16.4.2013, že mal pôžičku v Istrobanke, potom ju
zrušili, potom nevedel, že kde a neskôr sa dozvedel, že to ČSOB. Z Istrobanky dostal kreditnú kartu,
zobral pôžičku, bolo to nejakých 40.000,- Sk, niekoľko splátok zaplatil ešte v Humennom. Chcel sa s
nimi dohodnúť, oni mu povedali, že keďže je to úver z Istrobanky, oni s tým nič nemajú. Pri uzatváraní
zmluvy o vydaní kreditnej karty KOZ bol žalovaný oboznámený zo strany banky o poplatkoch a ročnej
úrokovej sadzbe. Na začiatku pri uzatváraní zmluvy ho upozornili na to, že v akej výške bude platiť, zo
splátok v akej výške bude platiť poplatok a v akej výške úrok, ale písomne mu to nedali. Trovy konania
si neuplatnil.
Právny predchodca žalobcu - ISTROBANKA, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 17.2.2004 zmluvu o vydanie
kreditnej karty KOZ. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky na základe
schváleného úverového rámca vo výške 20.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal ho splácať v mesačných
splátkach po 600,- Sk.
Žiadosťou o zmenu úverového rámca kreditnej karty KOZ zo dňa 25.7.2005 sa právny predchodca a
žalovaný dohodli na zvýšení úverového rámca kreditnej karty KOZ z doterajšieho povoleného úverového
rámca vo výške 20.000,- Sk na úverový rámec vo výške 40.000,- Sk pri schválení povinnej minimálnej
mesačnej splátke vo výške 1.200,- Sk
Listom označeným ako vyhlásenie o splatnosti úveru zo dňa 15.1.2010 žalobca žalovanému oznámil,
že vzhľadom na to, že na základe neplnenia podmienok predmetnej zmluvy z jeho strany to považujú za
podstatné porušenie zmluvnej povinnosti a oznámili mu, že dňom 15.1.2010 nastáva splatnosť celého
úveru, ktorý predstavuje ku dňu 31.12.2009 sumu 1.411,25 eur. O splnenie tohto záväzku ho požiadali
do 5 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úveru, ktorá je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvou spotrebiteľskou.
Uzavretá zmluva o používaní kreditnej karty KOZ je spotrebiteľským úverom podľa zákona 258/2001
Z.z., o spotrebiteľských úveroch účinným od 1.10.2001. V tomto zmysle je teda úverová zmluva
spotrebiteľským úverom podľa tohto zákona, konkrétne podľa § 2, písm. a) v spojení s § 1 ods. 3
tohto zákona. Ako taká táto zmluva nespĺňa kritéria podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, písm. h) neobsahuje
ročnú úrokovú sadzbu, resp. nakoľko ide o variabilnú úrokovú sadzbu neobsahuje podmienky zmeny
variabilnej ročnej úrokovej sadzby ak ako index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú
variabilnú ročnú úrokovú sadzbu. Tak isto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (písm. j). Ani podľa písmena k) neobsahuje
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Aj ak by chcel žalobca argumentovať, že
RPMN, nebolo ju možné určiť pri uzavretí úveru, tak mal spĺňať kritéria podľa § 3 ods. 6 písm. a),b), c), to znamená písomne informovať žalovaného, spotrebiteľa o tam uvedených náležitostiach. Je
zrejmé, že ho písomne informoval iba o písmene a), o ostatných ho neinformoval. Naopak v svojich
obchodných podmienkach Istrobanky pre vydanie a používanie kreditných kariet KOZ v článku 3 ods. 11
jeneprijateľnápodmienkaanekaláobchodnápraktikazavedenádozmluvy,kdesibankavyhradilaprávo
samostatne jednostranne prehodnocovať a meniť úrokovú sadzbu ako aj sankčnú úrokovú sadzbu bez
toho, aby vopred nejakým spôsobom toto konzultovala alebo prehodnocovala so svojim klientom, resp.
o to mala informovať až ex post v informáciách o obratoch, súd to považuje za nekalú obchodnú praktiku
a za neprijateľnú zmluvnú podmienku i keď je pravda, že zmluva bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti novely Občianskeho zákonníka, ktorý uvedenú zmluvu považuje za spotrebiteľskú zmluvu.
I bez toho, bez ďalšieho je však táto zmluva spotrebiteľským úverom v zmysle citovaného zákona
258/2001. Na základe tohto, keďže nespĺňa kritéria podľa § 4 ods. 2, „ zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä: g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od
objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)
výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa
výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad“. V zmysle poslednej vety § 4 ods. 3
satátozmluvaospotrebiteľskomúverepovažujezabezúročnúabezpoplatkov.Poprepočtejednotlivých
úhrad započítaných na poplatky a na riadny úrok, predložený žalobcom po spočítaní uvedených platieb,
ktoré z jednotlivých splátok banka započítala na tieto účely súd zistil, že táto suma prekračuje 1.500,00
eur, to je viac, než požadovanú istinu zo strany žalobcu. Nakoľko sa tento úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, súd tie časti splátok, ktoré banka účtovala na poplatky a na úroky započítala istinu, to
znamená, že k úhrade žalobcovi nezostalo nič, resp. naopak žalovaný spotrebiteľ ich má dá sa povedať
pohľadávku voči žalobcovi. Preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko si
žalovaný nepožiadal o náhradu trov konania, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.