Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200285
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.

a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: FAST
TRADE, spol. s r.o., Družstevná 2016, Malacky, IČO: 35 834 960, právne zastúpený: JUDr. Bohumil
Novák, advokát, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/222/15112-115331/2011/991031-r zo dňa 18.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.02.2012 sa žalobca domáhal, aby súd

preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/15112-115331/2011/991031-r zo dňa 18.11.2011,
ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Malacky č. 606/230/15148/11/Zuz zo
dňa 18.04.2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH)
v sume XX XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie august 2004.

Žalobca v prvom rade v žalobe namietal, že správcovi dane zanikla kompetencia vydať dodatočný
platobný výmer z dôvodu zániku tejto kompetencie uplynutím času. Doručením administratívneho spisu
po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 18/2010 zo dňa 8.októbra 2010
správcovi dane sa táto vec dostala procesne do štádia ukončenia daňovej kontroly podľa § 15 ods.

13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných orgánov
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zákon o správe daní) a začatia daňového konania.
Následným dňom začala plynúť lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 zákona o správe
daní. V tomto prípade ide podľa žalobcu o procesnú lehotu kogentnú, nedodržaním ktorej zaniká
oprávnenie (kompetencia) správcu dane na vydanie rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal
aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010. V
prípade, keby sa lehota na vydanie rozhodnutia posudzovala podľa § 30a zákona o správe daní, i vtedy

lehoty v citovanom ustanovení správcom dane neboli dodržané, pretože podľa zistení žalobcu spis bol
správcovi dane vrátený najneskôr v novembri 2010 a správca dane vydal rozhodnutie až 18.4.2011,
teda takmer po 5 mesiacoch bez toho, aby bol vôbec požiadal o predĺženie lehoty, pričom rozhodnutie
vydal i po možnej predĺženej lehote. Žalobca svoje tvrdenie preukazoval oznámením správcu dane č.
606/320/61124/2010/Kov zo dňa 15.12.2010, ktorým oznámil začatie vyrubovacieho konania.Žalobca je toho názoru, že správca dane vydal rozhodnutie napriek tomu, že nebol riadne zistený
skutkový stav v tejto veci, keď žalobca navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie ním tvrdených
skutočností, naviac vyhodnotenie dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti je v úplnom rozpore

s obsahom jednotlivých dôkazov ako i následnej ich vzájomnej súvislosti. Žalobca naďalej tvrdí, že
rozhodnutie o zrušení registrácie DPH dodávateľovi A. S. Z. nebolo riadne doručené, čo potvrdil
i písomným vyhlásením zo dňa 9.3.2006. Túto skutočnosť potvrdila svojim vyjadrením i právna
zástupkyňa Daňového riaditeľstva SR na krajskom súde. V tomto prípade podľa žalobcu neboli splnené
podmienky pre náhradný spôsob doručenia tak, ako to vyžaduje ust. § 17 ods. 3 zákona o správe daní. S

poukazom na ust. § 29 ods. 7 zákona o správe daní žalobca uviedol, že je nesprávny záver správcu dane
uvedený v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, že správca dane nezistil a daňový subjekt nepredložil
žiadne dôkazy, že neboli splnené podmienky náhradného doručenia - uložením. Žalobca poznamenal,
že je len logické, že nemôže preukázať, že sa osoba na určitom mieste v určitom čase nezdržiavala, ale
naopak daňové orgány musia preukázať, že sa tam osoba zdržiavala. Pre posúdenie tejto skutočnosti
je právne irelevantné, či vedel alebo nevedel o zrušení registrácie DPH, ale je rozhodujúce, či uvedené

rozhodnutie pánovi S. bolo, alebo nebolo riadne doručené.

Žalobca ďalej namietal, že u daňového subjektu A. S., Z., C. neboli splnené zákonné podmienky pre
zrušenie registrácie DPH, pretože zo zákona bol povinný byť platcom DPH, keďže v priebehu roku
2004 obchodoval s inými daňovými subjektmi a jeho obrat niekoľkonásobne prevyšoval výšku obratu
stanoveného podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej len zákon o DPH) ako základnú zákonnú podmienku povinnej registrácie platcu DPH. Záver
žalovaného o tom, že daňové orgány zistili vyššie uvedenú skutočnosť až po zrušení registrácie A.
S., Z. ako platcu DPH je právne irelevantný, pretože rozhodujúci je stav určený zákonom. Je právne
irelevantné, kedy túto skutočnosť daňové orgány zistili. Podľa žalobcu bolo jednoznačne preukázané,
že daňový subjekt A. S., Z., C. bol v zdaňovacom období 2004 povinným platcom DPH.

Žalobca zastával názor, že nevznikli ani zákonné dôvody pre zrušenie registrácie DPH u pána S.,
pretože dôvod uvedený správcom dane a to, že v dôsledku zmien registračných čísiel sa neprihlásil,
resp. nespolupracoval so správcom dane, nie je zákonným dôvodom na zrušenie registrácie. Takéto
oprávnenie žiadne právne ustanovenie správcovi dane nedovoľuje a tým správca dane nemôže konať
nad rámec kompetencií, priznaných mu zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Správca dane sa touto

námietkou vôbec nezaoberal, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa žalobcu správca dane sa pokúsil o vykonanie dôkazov výsluchom svedka S., avšak tieto sa mu
nepodarilo vykonať, čím teda nezískal žiaden dôkaz opaku, ktorým by vyvrátil dôvodnosť a správnosť
žalobcových právne relevantných námietok. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že správca dane sa
vôbec neriadil záväznými závermi, ktoré vyslovili vo svojich rozhodnutiach súdy a to Krajský súd v

Bratislave v rozsudku, č.k. 3S 244/2008-37 zo dňa 16. februára 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Sžf 18/2010 zo dňa 8. októbra 2010. Z týchto rozhodnutí súdy určili záväzný právny
záver, že daňové orgány sa musia žalobcovými námietkami v plnom rozsahu zaoberať a vysporiadať sa
s nimi. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že správca dane tak neurobil.

Žalobca sa ďalej vyjadril, že úplne scestné sú úvahy žalovaného v súvislosti s podaním dodatočného

daňovéhopriznania,ktorénebolovôbecakceptovanéanaviacktakémutopostupužalobcaboldonútený
nezákonným postupom a poučeniami správcu dane. Túto nezákonnosť žalobca v konaní preukázal.

V závere žalobca poukázal na to, že z celého obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zjavné,
že žalovaný nepochopil základný princíp zastúpenia, keď v celom odôvodnení hovorí o podaniach
splnomocneného zástupcu, pričom splnomocnený zástupca nič nepodal, ale podal to len žalobca ako

daňový subjekt a účastník daňového konania.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.04.2012 uviedol, že
zákon o správe daní jednoznačne upravuje, ktorým dňom je daňová kontrola ukončená, kedy začína

vyrubovacie konanie a aká je lehota na vydanie rozhodnutia. Ďalší postup, ako aj lehoty na vykonanie
dokazovania vo vyrubovacom konaní ustanovenie § 44 zákona o správe daní nestanovuje. Názor
žalobcu, že doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správcovi dane, sa vec dostala
procesne do štádia ukončenia daňovej kontroly podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní a začatia
daňového konania, nie je v súlade s predmetným ustanovením. Týmto dňom nezačala plynúť lehota na
vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní, pretože táto začala plynúť deň nasledujúci

po prerokovaní protokolu. Podľa žalovaného nie je možné sa stotožniť s názorom žalobcu, že v tomto
prípade ide o procesnú lehotu kogentnú, nedodržaním ktorej zaniká oprávnenie (kompetencia) správcu
dane na vydanie rozhodnutia. Žalovaný v uvedenom prípade poukázal aj na stanovisko Ministerstva
financií SR (MF/23313/2011-71).

K námietke žalobcu o tom, že nebol riadne zistený skutkový stav v tejto veci, žalovaný poznamenal,

že žalobca bližšie nešpecifikuje, aké dokazovanie navrhoval daňový subjekt vykonať. Správca dane
vo vyrubovacom konaní predvolal A. S. (predvolanie na výsluch svedka č. 606/320/59482/201 O/Kov
zo dňa 02.12.2010). Predvolanie bolo zaslané na adresu trvalého bydliska A. S., Z. XXX, C., ktorú
nahlásil a má evidovanú u miestne príslušného správcu dane a bolo doručené uložením. To znamená,
že bolo doručené riadne zákonným spôsobom. O vypočutí svedka bol listom upovedomený zástupca

daňového subjektu JUDr. Bohumil Novák (č. 606/320/59522/2010/Kov), ktorý uvedené upovedomenie
prevzal, ale bez ospravedlnenia sa na pojednávaní nezúčastnil. Správca dane zaslal dožiadanie miestne
príslušnému správcovi dane dodávateľa A. v snahe zistiť miesto jeho pobytu. Odpoveďou na dožiadanie
č. 604/320/16424/2010/Fle zo dňa 23.12.2010 miestne príslušný správca dane potvrdil, že A. S.
neoznámil správcovi dane miesto, kde sa bude zdržiavať mimo miesta trvalého bydliska a taktiež

neoznámil správcovi dane zástupcu na doručovanie písomností. Správca dane sa snažil opätovne
predvolať A. S. a v súvislosti s vykonávaným šetrením vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti FAST
TRADE, spol. s r.o. Malacky. V zápisnici o miestnom zisťovaní č. j. 606/320/684/2011/Kov zo dňa
10.01.2011 spísanej v sídle tejto spoločnosti, prítomní konatelia spoločnosti správcovi dane nevedeli
podať informáciu o kontakte na ich dodávateľa A. S. a do zápisnice uviedli, citujeme : „Nemáme a nie

je nám známy“. Z uvedeného podľa žalovaného jasne vyplýva, že správca dane urobil všetky potrebné
kroky, ku ktorým bol zaviazaný rozsudkami súdov, ale p. S. na výzvy správcu dane žalobcu nereagoval
a nespolupracuje ani so svojim miestne príslušným správcom dane.

Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt A. S. nikdy písomne ani ústne nenamietal u miestne
príslušnéhosprávcudane,žerozhodnutieoposlednomzdaňovacomobdobímuneboloriadnedoručené

a že sa v čase doručenia predmetného rozhodnutia zdržiaval mimo miesta trvalého pobytu. Žalovaný má
za to, že o existencii rozhodnutia vedel. Do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/340/137964/04/Rot
zo dňa 06.08.2004 miestne príslušnému správcovi dane uviedol, že nepodniká v žiadnej oblasti, nakoľko
mu Daňový úrad Bratislava V ,,zrušil platiteľstvo DPH“. Jeho „Čestné prehlásenie“ zo dňa 09.03.2006, o
tom, že mu nebolo doručené rozhodnutie o určení posledného zdaňovacieho obdobia, bolo zaobstarané

spoločnosťou FAST TRADE, spol. s r.o., a preto ho žalovaný považuje za účelové, nakoľko daňový
subjekt A. S. túto skutočnosť u svojho miestne príslušného správcu dane nikdy nenamietal. V písomnom
vyjadrení k výzve JUDr. Novák nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz k jeho tvrdeniu, že A. S. sa v čase
doručenia rozhodnutia o poslednom zdaňovacom období nezdržiaval na adrese trvalého bydliska. K
tvrdeniu žalobcu, že daňový subjekt nemusí preukazovať, že sa osoba na určitom mieste v určitom čase

nezdržiavala, žalovaný poznamenal, že nakoľko sa jedná o tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu,
ktorý s tvrdením, že dodávateľ žalobcu sa nezdržiaval v mieste bydliska v čase doručenia rozhodnutia o
určení posledného zdaňovacieho obdobia dodávateľa, prišiel až po 7 rokoch od náhradného doručenia,
žalovaný má za to, že toto tvrdenie by mal splnomocnený zástupca žalobcu preukázať, nakoľko túto
skutočnosť netvrdí samotný dodávateľ p. S., ale to tvrdí splnomocnený zástupca žalobcu - odberateľa.Žalovaný je ďalej toho názoru, že Daňový úrad Malacky pri kontrole DPH daňového subjektu FAST
TRADE, spol. s r.o. nemal právo skúmať zákonnosť zrušenia registrácie DPH, ale mal povinnosť
ho rešpektovať. Skutočnosť, že miestne príslušný správca dane zrušil registráciu platiteľa DPH

A. S. oprávnene, potvrdzuje podľa žalovaného aj odpoveď na dožiadanie č. 604/320/16424/2010/
Fle zo dňa 23.12.2010. Keďže podľa podaných daňových priznaní daňový subjekt nevykonával
podnikateľskú činnosť, zrušenie registrácie za platiteľa DPH u A. S. bolo dôvodné a zákonné. K tvrdeniu
splnomocneného zástupcu žalobcu, že má vedomosť o tom, že p. S. vznikla „zo zákona povinnosť
byť registrovaným platiteľom“ žalovaný uviedol, že zákonná úprava dane z pridanej hodnoty v § 4

nepozná vyššie citovanú formuláciu. Ďalej aj k tvrdeniu splnomocneného zástupcu žalobcu o tom, že má
vedomosťotom,žep.S.vroku2004obchodovalsobchodnýmipartnermiadosahovalobratprepovinnú
registráciu, je podľa žalovaného len a len tvrdenie žalobcu, ktoré je v rozpore s tvrdením daňového
subjektup.S.,ktorýuviedoldozápisnice,ženevykonávalpodnikateľskúčinnosť.Uvedenéničnemenína
skutočnosti, že doklady, z ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane daňový subjekt FAST TRADE,
spol. s r.o. boli vystavené dodávateľom, ktorý nebol v čase vystavenia daňových dokladov platiteľom

dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol aj, že žalobca mal zákonnú možnosť overiť si
u miestne príslušného správcu dane dodávateľa, či jeho obchodný partner v čase dodania je platiteľom
dane z pridanej hodnoty a to v zmysle § 31 ods. 17 zákona o správe daní platného v roku 2004. Zároveň
žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S 107/04-33.

Žalovaný ďalej uviedol, že v čase vydania predmetného rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho

obdobia daňový subjekt A. S. podľa podaných daňových priznaní k DPH ako aj k dani z príjmov z
fyzických osôb nedosahoval obrat povinný pre registráciu zo zákona o DPH, a preto rozhodnutie o
určení posledného zdaňovacieho obdobia bolo vydané v súlade so zákonom. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobcu, že p. S. bol riadnym platiteľom DPH a z uvedených dôvodov si žalobca správne uplatnil
odpočet DPH, nakoľko p. S. v čase vystavenia faktúr (august 2004) nebol platiteľom dane z pridanej

hodnoty, a preto daňový subjekt FAST TRADE, spol. s r.o. nemal právo odpočítať si daň na vstupe z
faktúr vystavených neplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Platiteľ dane z pridanej hodnoty má právo, nie
povinnosť odpočítať si daň z tovarov a služieb, toto právo však môže uplatniť len po splnení zákonom
stanovených podmienok uvedených v ust. § 49 a § 51 zákona o DPH platného od 01.05.2004. Pokiaľ si
chce platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatniť právo odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov,

musí splniť zákonné podmienky uvedené v § 49 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. platného
od 01.05.2004. Žalovaný poznamenal, že keďže si platiteľ dane uplatňoval nárok na odpočítanie dane z
faktúr vystavených neplatiteľom dane z pridanej hodnoty, čiže nesplnil zákonom stanovené podmienky,
správca dane nemohol z týchto dôvodov uznať nárok na odpočítanie dane v sume XXX XXX,- Sk
uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2004.

Podľa žalovaného žalobca dobrovoľným podaním dodatočného daňového priznania na základe
vykonaného auditu deklaroval, že právo na odpočítanie dane mu nevzniklo, a preto si ho uplatňuje
prostredníctvom daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2004. Preto je
zarážajúce tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu, že toto podanie dodatočných daňových
priznaní, na základe ktorých si daňový subjekt uplatňuje preplatok na dani z príjmov a ktorý mu správca

dane akceptuje, je právne irelevantné. Žalovaný je toho názoru, že žalobca - splnomocnený zástupca
daňového subjektu nemôže na jednej strane tvrdiť, že mu právo na odpočítanie dane nevzniklo, a preto
si tento nárok douplatňuje na dani z príjmov právnických osôb podaním dodatočných daňových priznaní,
na základe ktorých mu vznikne preplatok, ktorý správca dane akceptuje a na strane druhej tvrdiť opak,
že mu nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vznikol a tento si žiadať prostredníctvom daňového

priznania na DPH. Žalovaný uviedol, že týmito tvrdeniami si splnomocnený zástupca žalobcu vlastne
sám odporuje.

Žalovaný ďalej zastáva názor, že daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď
sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať nákup tovaru od platiteľa dane z pridanej

hodnoty deklarovaných na faktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená. Faktúra hoci
obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľná len vtedy,
ak v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v danom prípadne neplatilo.Žalovaný v zmysle § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými
mohol zistiť a objasniť tieto skutočnosti. Jednalo sa predovšetkým o odpovede z dožiadania príslušného

správcu dane dodávateľa tovaru a o zápisnicu z ústneho pojednávania spísaného na Daňovom úrade
BratislavaI.soštatutárnymzástupcomdodávateľap.S..Knámietkesplnomocnenéhozástupcužalobcu,
že správca dane nevypočul ako svedka p. S. a tým nezískal žiaden dôkaz opaku, ktorým by vyvrátil
dôvodnosť a správnosť právne relevantných námietok žalovaný poznamenal, že správca dane sa
dvakrát pokúsil predvolať p. S. ako svedka, tento sa však na výsluch nedostavil a bez ospravedlnenia

sa tohto jednania nezúčastnil ani splnomocnený zástupca žalobcu.

Žalovaný má za to, že skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane daňové doklady za rok 2004 až
po štyroch mesiacoch od zahájenia kontroly DPH svedčí o tom, že sám žalobca sa snažil v tomto období
poupravovať nezákonné nároky na odpočítanie dane a to podaním dodatočných daňových priznaní DPH
za zdaňovacie obdobie január až december 2004 a IV. štvrťrok 2003 a podaním dodatočného daňového
priznania na dani z príjmov za rok 2004 a to dňa 13.06.2005. K tvrdeniu splnomocneného zástupcu

žalobcu, že podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré je predmetom
tohto konania, je úplne právne irelevantné, žalovaný poznamenal, že sám daňový subjekt si svoju chybu
priznal a to podaním dodatočného daňového priznania k zdaňovaciemu obdobu august 2004. Tieto
skutočnosti vedú žalovaný odvolací orgán k záveru, že daňový subjekt o skutočnosti, že si uplatnil
nárok na odpočítanie dane od neplatiteľa dane z pridanej hodnoty, vedel, čo preukázal práve podaním

dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2004, kde výška dane, ktorú daňový
subjekt chcel vrátiť do štátneho rozpočtu prostredníctvom dodatočného daňového priznania, sa rovná
presne výške dane, ktorú si uplatnil daňový subjekt od neplatiteľa dane z pridanej hodnoty.

V závere žalovaný uviedol, že všetky námietky žalobcu boli podávané len vo forme konštatovania bez
bližšieho preukázania svojich tvrdení. Naopak, sám dodávateľ A. S. nikdy nenamietal u svojho správcu

dane nezákonnosť doručenia rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia - III. štvrťrok
2001, a preto je toto rozhodnutie právoplatné. Pokiaľ vystavoval v roku 2004 tento dodávateľ faktúry, na
ktorých uvádzal daň z pridanej hodnoty, konal protizákonne, ale nič na tejto skutočnosti nemení fakt, že v
tomto období nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty a odberateľ - žalobca nemal právo na odpočítanie
dane, tak ako je to podrobne uvedené v rozhodnutiach daňových orgánov.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP),
preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na

ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi

predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizujeprávomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že u žalobcu Daňový úrad Malacky vykonal kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2004, na základe ktorej bol
vyhotovený protokol č. j. 606/320/131-6897/06 zo dňa 27.02.2006. Protokol bol s daňovým subjektom
prerokovaný a doručený dňa 27.03.2006. Z obsahu protokolu vyplýva, že kontrolou faktúr za zdaňovacie

obdobie august 2004 bolo zistené, že si žalobca uplatňoval právo na odpočítanie dane z faktúr od
neplatiteľa dane z pridanej hodnoty - dodávateľa A. S. Z., F., C. v celkovej výške XXX.XXX,-Sk, čím
porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 zákona o DPH platného od 01.05.2004.
Správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 606/230/131-11575/2006 zo dňa 28.03.2006, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/8681-58890/2006/991031-

r zo dňa 15.08.2006. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave,
ktorý žalobu zamietol rozsudkom č.k. 1S 421/06-40 zo dňa 15.februára 2007.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského
súdu a rozsudkom č. 3 Sžf/39/2007 zo dňa 21. novembra 2007 zrušil rozhodnutie žalovaného č.
I/222/8681-58890/2006/991031-r zo dňa 15.08.2006 a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení

rozsudku najvyšší súd uviedol, že správca dane po vyhotovení protokolu už neakceptoval a
nevysporiadal sa s vyjadreniami žalobcu k protokolu v odôvodnení dodatočného platobného výmeru, z
hľadiska právnej praxe nie je možné tieto nedostatky nechať na odstraňovanie až v štádiu odvolacieho
konania vlastnou činnosťou žalovaného. Následne žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane rozhodnutím č. I/222/6337-32489/2008/-991410-r zo dňa 3.4.2008 a vrátil vec na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného Daňový úrad Malacky vydal nový dodatočný platobný výmer č.
606/230/17011/08/Kja zo dňa 14.05.2008, voči ktorému sa žalobca opätovne odvolal a odvolací orgán
ho potvrdil rozhodnutím č.j. I/222/11011-78582/2008/991031-r zo dňa 14.10.2008. Na základe žaloby
krajský súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil rozsudkom č.k.
3S 244/2008-37 zo dňa 16.2.2010 a vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový rozsudok bol potvrdený

NajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyrozsudkomsp.zn.3Sžf18/2010zodňa08.10.2010.Najvyššísúd
zistil šetrením v živnostenskom registri, že dodávateľ žalobcu aj ku dňu vydania tohto rozsudku naďalej
podniká, živnosť zrušenú nemá. Uvedené skutočnosti je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
došetriť, aby bolo zrejmé a nespochybniteľné, kedy bolo dodávateľovi žalobcu rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava V č. 604/2101/102919/2001 zo dňa 16.07.2001 riadne doručené, keďže z fotokópie

doručenky založenej v pripojenom administratívnom spise, vyplýva, že zásielka mu mala byť doručená
uložením na pošte, avšak nie je možné preveriť, či založená kópia zadnej strany obálky skutočne
prináležíposudzovanejdoručenke.Naviaczpredloženejkópiedoručenkynevyplýva,kedybolauvedená
zásielka vrátená príslušnému správcovi dane a či nastali účinky doručenia s poukazom na znenie
ustanovenia § 17 zákona o správe daní účinného v čase doručovania zásielky. Senát odvolacieho súdu z

prvostupňovéhorozhodnutiasprávcudaneč.606/230//17011/08/Kjzzodňa14.05.2008zistil,žesprávca
dane neakceptoval vyjadrenie žalobcu k protokolom o výsledku daňovej kontroly (str. 4 rozhodnutia) bez
toho, aby sa zaoberal otázkou, či boli splnené zákonné podmienky doručenia rozhodnutia Daňového
úradu Bratislava V č. 604/2101/102919/2001 zo dňa 16.07.2001, čo možno považovať za podstatnú
otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť pred tým, ako prišlo k dorubeniu dane z pridanej hodnoty za

predmetné zdaňovacie obdobie august 2004.

Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že správca dane v intenciách vyššie cit. rozsudkov vykonal
ďalšie dokazovanie, keď najprv adresoval žalobcovi list č. 606/320/61124/Kov zo dňa 15.12.2010, v
ktorom mu oznámil, že začal v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S
244/2008 vyrubovacie konanie. Následne v rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal na

výsluch A. S., F. XXX, C. (list č. 606/320/59482/2010/Kov zo dňa 02.12.2010), zaslal dožiadanie miestnepríslušnémusprávcovidanedodávateľadaňovéhosubjektuA.S.(listč.606/320/60457/2010/Kovzodňa
09.12.2010), vykonal miestne zisťovanie u žalobcu a zaslal aj výzvu žalobcovi na predloženie dôkazov
č. 606/320/2898/2011/Kov zo dňa 31.01.2011. Po ukončení vyrubovacieho konania sa uskutočnilo

ústne pojednávanie dňa 30.03.2011, ktorého sa zúčastnili konatelia žalobcu, ktorí do zápisnice o
ústnom pojednávaní č.j. 606/320/11523/2011/Kov zo dňa 30.03.2011 uviedli, že sa k obsahu predmetnej
zápisnice vyjadria do 10 dní prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Nováka. Po uplynutí dohodnutej
lehoty na vyjadrenie Daňový úrad Malacky vydal dodatočný platobný výmer č. 606/230/15148/11/Zuz
zo dňa 18.04.2011, v ktorom vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur z dôvodu

porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Žalobca podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie voči dodatočnému platobnému výmeru č. 606/230/15148/11/Zuz zo dňa
18.04.2011, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. I/222/15112-115331/2011/991031-r zo dňa
18.11.2011 tak, že uvedený dodatočný platobný výmer potvrdil. V rozhodnutí žalovaný konštatoval, že
námietky splnomocneného zástupcu daňového subjektu uvádzané v odvolaní považuje za nedôvodné
z viacerých dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že účastníkom konania nie je A. S., ani Daňový úrad

Bratislava V. Ak rozhodnutím správcu dane o určení posledného zdaňovacieho obdobia - III. štvrťrok
2001 boli porušené práva daňového subjektu - A. S., mohol tento využiť opravné prostriedky na ochranu
svojich práv, ale bolo preukázané, že doposiaľ tak neurobil. Správca dane - Daňový úrad Malacky
správne vychádzal z právoplatného rozhodnutia Daňového úradu Bratislava V, ktoré správca dane
nemôže žiadnym spôsobom meniť a ani odvolací orgán v tomto konaní preskúmavať. Splnomocnený

zástupca v odvolacom konaní paradoxne viac ochraňuje cudzie práva (práva A. S.), ktoré ale nie sú
predmetom tohto konania.

IV.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení platnom od 01.05.2004 platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení platnom od 01.05.2004 právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 1 zákona č. 222/2004 v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona predmetom dane je:

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou

b) poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu európskych spoločenstiev

d) dovoz tovaru do tuzemska

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v
úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije
len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Vyššie citované ustanovenie § 49 nadväzne na čl. 167 a 169 Smernice rady č. 2006/112/ES upravuje
právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane platiteľovi dane z tovarov a služieb vzniká v deň,
kedy pri tomto tovare (službe) vznikla daňová povinnosť. Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená
automaticky právo na odpočítanie dane. Platiteľ bude môcť odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť
z dodaných tovarov a služieb, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ. Platiteľ dane môže teda odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane (dodávateľ)
daň, ktorú sám uplatnil na služby s miestom plnenia v tuzemsku a tovary dodané s inštaláciou, daň, ktorú
sám uplatnil pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a napokon daň, ktorú zaplatil
v tuzemsku správcovi dane pri dovoze.

V preskúmavanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné posúdenie predbežnej otázky, či A. S.
(dodávateľ žalobcu) bol v rozhodnom zdaňovacom období platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Súd mal z obsahu administratívneho spisu dostatočným spôsobom za preukázané, že správca dane
v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S 244/2008-37 zo dňa 16.2.2010 ako aj
potvrdzujúceho rozsudku NSSR 3Sžf 18/2010 zo dňa 8.10.2010 doplnil dokazovanie predovšetkým
o zistenie, či rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V. zo dňa 16.7.2001 nadobudlo právoplatnosť,
vzhľadom na vznesené námietky daňového subjektu (žalobcu) týkajúce sa jeho doručenia A. S.. Hlavne

bolo potrebné dostatočným spôsobom zistiť, či A. S. v rozhodnom období, t.j. august 2004 bol, resp.
nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Správca dane predvolal A. S. (predvolankou č. 606/320/59482/2010/Kov zo dňa 2.12.2010). Toto
predvolanie bolo zaslané na adresu trvalého bydliska A. S., Z. XXX, C., ktorú má evidovanú u miestne
príslušného správcu dane, ale bolo doručené uložením. Správca dane následne zaslal dožiadanie

miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa A. S., v snahe zistiť miesto jeho pobytu. Odpoveďou
zo dňa 23.12.2010 miestne príslušný správca dane potvrdil, že A. S. neoznámil správcovi dane miesto,
kde sa bude zdržiavať mimo miesta trvalého bydliska a taktiež neoznámil správcovi dane zástupcu na
doručovanie písomnosti. Správca dane sa snažil opätovne predvolať A. S. v súvislosti s vykonávaným
šetrením vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Fast Trade s.r.o., Malacky. V zápisnici o miestnom

zisťovaní č. 606/320/684/2011/Kov zo dňa 10.1.2011 spísanej v sídle tejto spoločnosti prítomní konatelia
spoločnosti správcovi dane nevedeli podať informáciu o kontakte na ich dodávateľa A. S..

Správca dane zistil, že rozhodnutie o určení posledného zdaňovacieho obdobia III. štvrťrok 2001 č.
604/2101/102919/2001 zo dňa 16.7.2001 si daňový subjekt v odbernej lehote na pošte neprevzal, z toho
dôvodu predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v zmysle ust. § 17 ods. 3 zákona o správe

daní. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 600/340/137964/04/Rob zo dňa 6.8.2004 p. A. S. miestne
príslušnémusprávcovidaneuviedol,že„nepodnikávžiadnejoblasti,nakoľkomuDaňovýúradBratislava
5 zrušil platiteľstvo DPH“. Súd má za to, že správca dane vykonal všetky dôkazy a preveril tvrdenia
ohľadom daňového subjektu A. S. a konštatoval, že rozhodnutie o určení posledného zdaňovacieho
obdobia u tohto daňového subjektu bolo vydané miestne príslušným správcom dane - Daňový úrad

Bratislava 5.

V čase vydania rozhodnutia o určení posledného zdaňovacieho obdobia, t.j. rok 2001 ako aj za
predchádzajúci rok 2000, A. S. podal daňové priznanie k dani z príjmu fyzických osôb, kde uviedol príjmy
vo výške 0,- Sk. V daňových priznaniach DPH od zdaňovacieho obdobia II. štvrťrok 1996 nevykazoval
žiadnezdaniteľnéobchody.Keďžepodľapodanýchdaňovýchpriznanítentodaňovýsubjektnevykonával

podnikateľskú činnosť, zrušenie registrácie za platiteľa DPH u A. S. bolo dôvodné.Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) predložil
doklady, z ktorých si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, ktoré boli vystavené neplatiteľom dane
z pridanej hodnoty. Odberateľ (FAST TRADE s.r.o.) si teda uplatňoval nárok na odpočítanie dane od

dodávateľa, ktorý nebol v čase vystavenia daňových dokladov platiteľom dane z pridanej hodnoty.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, v znení
platnom od 1.5.2004, platiteľ dane z pridanej hodnoty má právo odpočítať si daň z tovarov a služieb, toto
právo však môže uplatniť len po splnení zákonom stanovených podmienok uvedených v ustanovení § 49
a 51 zákona o DPH. Keďže v tomto prípade si platiteľ dane uplatňoval nárok na odpočítanie dane z faktúr

vystavených neplatiteľom dane z pridanej hodnoty, nesplnil zákonnom stanovené podmienky. V takomto
prípade bol postup správcu dane podľa názoru súdu správny, ktorý nemohol z týchto dôvodov uznať
nárok na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,- Sk uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
august 2004. Podľa názoru súdu správca dane vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočnosti,
či v rozhodnom období bol dodávateľ A. S. platiteľom, resp. nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty a
zistil, že za zdaňovacie obdobie august 2004 tento subjekt nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. V

tomto období žiadnu daň z tohto dôvodu do rozpočtu neodviedol, a preto žalobcovi ani nevzniklo právo
na jej odpočítanie.

Ďalej mal súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobca 13.6.2005 podal dodatočné
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2004 a k dani z príjmov
právnických osôb za rok 2004. Dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok

2004 bolo správcom dane akceptované, nakoľko správca dane kontrolu na dani z príjmov právnických
osôb nevykonával. Daňový subjekt opravil základ dane v roku 2004 v riadku 290 daňového priznania
práve o sumu X.XXX.XXX,- Sk vo svoj prospech, čo zodpovedá sume dane, ktorú si daňový subjekt
neoprávnene odpočítal z prijatých faktúr na dani z pridanej hodnoty od dodávateľa A. S. Z., C. za
jednotlivé zdaňovacie obdobia celého roku 2004. Na základe žiadosti daňového subjektu zo dňa

9.6.2005 bol preplatok, ktorý mu vznikol podaním DDP k dani z príjmu právnických osôb v sume
X.XXX.XXX,- Sk za rok 2004 použitý na úhradu daňových povinností daňového subjektu.

Súdkonštatoval,ženároknaodpočítaniedanezadotknutézdaňovacieobdobieboloupravenézákonom
č. 222/2004 Z.z. Podľa tohto zákona právo platiteľa odpočítať daň pri prijatom zdaniteľnom plnení je
viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok uvedených v § 49 a 51 citovaného zákona. Tieto

podmienky musia byť pre priznanie nároku na odpočítane dane splnené súčasne a v konaní samostatne
preukázané. V preskúmavanej veci daňový subjekt (žalobca) zákonné podmienky uvedené vo vyššie
citovaných ustanoveniach zákona nepreukázal.

Súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Malacky, ako miestne príslušný správca
dane vykonal u daňového subjektu FAST TRADE, s.r.o. Malacky (žalobcu) kontrolu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2004, na základe ktorej bol vyhotovený protokol č.
606/320/131-6897/06 zo dňa 27.2.2006. Protokol bol prerokovaný s daňovým subjektom a doručený mu
dňa27.3.2006.Kontrolabolazahájenápodľaust.§15ods.3zákonač.511/1992Zb.nazákladepodnetu
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 29.3.2005 a na základe dožiadaní iných
daňových úradov z dôvodu podozrenia o nesprávnom uplatňovaní DPH. Žalobca v deň začatia daňovej

kontrolyodmietolodovzdaťdaňovéaúčtovnédokladystým,žeichpredložídodatočne.Akobolozistené,
žalobca požadované doklady predložil až 17.8.2005, keď umožnil vykonať daňovú kontrolu vo svojich
priestoroch. Vykonanou kontrolou dane z pridanej hodnoty za rozhodné zdaňovacie obdobie správca
dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených daňovým subjektom A. S. T.
XXX, C., nakoľko tento nebol v čase vystavenia daňových dokladov platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Šetrenímbolozistené,ževyššiecitovanémudaňovémusubjektubolopríslušnýmsprávcomdaneurčené
posledné zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2001, čo znamená, že v čase vystavenia daňových dokladov
za obdobie august 2004 už nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedených skutočností
žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených neplatiteľom dane.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že tak žalovaný ako aj správca dane dostatočným spôsobom zistili

skutkový stav, vec správne právne posúdili, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol.Pri preskúmavaní veci vychádzal súd aj z judikatúry NSSR (RS) 3Sžf 53/2010, z ktorého vyplýva právny
záver: „...ak sa daň stala splatnou len z dôvodu uvedenia na faktúre vystavenej neplatiteľom, právo na
odpočet dane nie je možné uplatniť.“

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku
správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v
Banskej Bystrici a teda na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne
uvádzaného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.