Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206847
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206847.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: Y. -

veľkoobchod, a.s., so sídlom P., L. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: D. kancelária A., s.r.o.,
so sídlom P. - T. mesto, R. 2, S.: XX XXX XXX, proti odporkyniam: 1/ R.. F. X., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., X. XXX/X, 2/ I. R., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXX/X, o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol T. katastra V. dňa
XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva v prospech:

a) odporkyne 1/ v podiele 1/1 k pozemku - parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, zapísanom v

katastri nehnuteľností vedenom Q. úradom v O., T. katastra V. na LV č. XXXX pre k.ú. V., obec V., okres
V.,

b) odporkyne 1/ v podiele X/XXX vzťahujúcom sa k pozemkom - parcelám registra "C" evidovaným pod:

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2,

- parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere XXX m2,

- parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XXXX m2,

zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Q. úradom v O., T. katastra V. na LV č. XXXX pre k.ú. V.,
obec V., okres V.,c) odporkyne 1/ v podiele 1/1 k pozemku - parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape pod
parcelným číslom XXX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 301 m2, zapísanom v katastri nehnuteľností
vedenom Q. úradom v O., T. katastra I. na LV č. XXX pre k.ú. B., obec B., okres I.,

d) odporkyne 1/ v podiele 1/10 vzťahujúcom sa k pozemkom - parcelám registra "C" evidovaným pod:

- parc. č. XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

- parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrady o výmere XXX m2,

a k stavbe súp. č. XX, popis stavby: rodinný dom, postavený na pozemku s parc. č. XXX, zapísanom v
katastri nehnuteľností vedenom Q. úradom v O., T. katastra I. na LV č. XX pre k.ú. B., obec B., okres I.,

e) odporkyne 2/ v podiele 1/1 k bytu č. X na 2 p. bytového domu na X. ulici v V., číslo vchodu 6,

postavenom na pozemku A. parc. č. XXX, súpisné číslo domu XXX, s vlastníctvom ktorého je nerozlučne
spojené vlastníctvo na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti
podielu XXXX/XXXXX, zapísanom v katastri nehnuteľností vednom Q. úradom v O., T. katastra V. na
LV č. XXXX pre k.ú. V., obec V., okres V.,

je voči navrhovateľovi právne n e ú č i n n á.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal vysloviť právnu neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXXzavkladovanejT.katastraV.dňaXX.XX.XXXXpodč.Lktorejpredmetombolprevodvyššie

špecifikovaných nehnuteľností v prospech odporkýň 1/ a 2/. Súčasne navrhol určiť, že darovacia zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX zavkladovaná T. katastra V. dňa XX.XX.XXXX pod č. L týkajúca sa prevodu bytu
č. X na 2. poschodí bytového domu na X. ulici v V., číslo vchodu 6, postavenom na pozemku A. parc.
č. XXX, súpisné číslo domu XXX, s prislúchajúcim spoluvlastníckom podielom, v prospech odporkyne
1/ je voči nemu právne neúčinná.

Návrh zdôvodnil tým, že platobným rozkazom tunajšieho súdu č. k. XRob/XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným XX.XX.XXXX, mu bola voči dlžníkovi R. X.
priznaná čiastka 28.006,29 Eur s príslušenstvom, na základe čoho navrhol vykonanie exekúcie u súdnej
exekútorky R.. R. O.. V exekúcii bola od dlžníka vymožená len suma 726,70 Eur pričom exekútorka
nezistila žiaden ďalší majetok dlžníka postačujúci na uspokojenie priznanej pohľadávky.

Navrhovateľ poukázal na to, že darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX dlžník spolu so svojou
manželkou - odporkyňou 1/ darovali predmetný byt z BSM do výlučného vlastníctva odporkyni
2/, ktorá je sestrou dlžníka a súčasne dlžník daroval svojej manželke ako obdarovanej vyššie
popísané nehnuteľnosti. Následne o necelé tri mesiace darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
odporkyňa 2/ darovala byt do výlučného vlastníctva odporkyni 1/ ako manželke dlžníka. Týmito

bezodplatnými prevodmi bez akéhokoľvek protiplnenia dlžník vyvolal stav, ktorý navrhovateľovi ako
veriteľovi znemožňuje resp. podstatne sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky.

Obe odporkyne vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že s návrhom súhlasia a žiadajú mu vyhovieť.
Odporkyňa 1/ uviedla, že k prevodom medzi účastníkmi došlo výlučne z rodinných dôvodov a ich
úmyslom nebolo ukrátiť navrhovateľa či ohroziť vymoženie jeho pohľadávok keď si neuvedomila aké

následky môže mať ich konanie. To isté uviedla i odporkyňa 2/ zopakujúc, že prevody medzi ňou, jej
bratom R. X. a odporkyňou 1/, ktorá je jej švagrinou, boli výlučne rodinné a podľa jej vedomostí sa
vymáhaný dlh spláca podľa dohody s exekútorom.Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že platobným rozkazom č. k. XRob/XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX tunajší súd zaviazal R. X. zaplatiť navrhovateľovi čiastku 28.006,29 Eur s príslušenstvom.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX pričom na jeho základe

bolavočidlžníkovizačatáexekúciausúdnejexekútorkyR..R.O.podč.EXXXX/XXXX.Podľapotvrdenia
exekútorky bola ku dňu XX.XX.XXXX v exekúcii vymožená čiastka 4971,84 Eur.

Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že R. X. daroval svojej manželke odporkyni 1/ vyššie
špecifikované nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. V. a na LV č. XXX a č. XX k.ú. B.,
a súčasne touto zmluvou R. X. spolu s odporkyňou 1/ darovali odporkyni 2/ vyššie uvedený byt vedený
na LV č. XXXX k.ú. V. spolu so súvisiacim spoluvlastníckym podielom. L. zmluvy bol povolený správou

katastra dňa XX.XX.XXXX pod L

Následne darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odporkyňa 2/ darovala byt nadobudnutý uvedenou
darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odporkyni 1/. Vklad zmluvy bol povolený správou katastra dňa
XX.XX.XXXX pod L

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Predmetné ustanovenie teda umožňuje veriteľovi, ktorý má vymáhateľnú (zročnú) pohľadávku domáhať
sa vyslovenia právnej neúčinnosti takého právneho úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie jeho

pohľadávky. Po vyslovení právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu, sa veriteľ môže domáhať
uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo odporovateľným právnym úkonom.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Z citovaného ustanovenia vyplývajú dve skutkové podstaty, za ktorých možno právnemu úkonu dlžníka
odporovať. Pri prvej musí veriteľ preukázať ukracovací úmysel dlžníka a jeho znalosť druhou stranou,

veriteľ však nemusí preukázať, že k jeho skráteniu skutočne došlo, stačí, že možno uľahčiť uspokojenie
veriteľa a je na žalovanom, aby tvrdil a dokázal opak. Nie je potrebné, aby sa ukracovací úmysel
vzťahoval práve na odporujúceho veriteľa, môže sa vzťahovať na akéhokoľvek veriteľa, určitého alebo
neurčitého, prítomného alebo budúceho, na všetkých alebo len na niektorých, pričom ukracovací úmysel
nemusí byť jediným cieľom konania, stačí, že dlžník mal vedomie, že konaním ukracuje veriteľa.

Naproti prvej skutkovej podstate stanovujúcej konanie dlžníka urobené v úmysle ukrátiť veriteľa, pri
druhej ide o konanie dlžníka, ktorým bol veriteľ ukrátený kedy sa vyžaduje skutočné poškodenie
veriteľa, pričom stačí skrátenie veriteľa samo o sebe a nie je potrebné podávať dôkazy o subjektívnych
podmienkach-oukracovacomúmysledlžníkaajehoznalostialebozavinenejneznalostidruhoustranou.
Veriteľ musí tvrdiť a preukázať, že išlo o konanie, ktorým bol ukrátený a vedomosť blízkej osoby o

dlžníkovom úmysle sa predpokladá pričom túto domnienku môže blízka osoba vyvrátiť tak, že nielenže
nemohla vedieť ale nemohla vedieť o ukracovacom úmysle dlžníka ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré za daných okolností možno požadovať po priemerne rozumnej osobe. Žalujúci veriteľ teda nemusí
v konaní preukázať vedomosť blízkej osoby o ukracovacom úmysle dlžníka, stačí, že preukáže, že
odporovateľnýprávnyúkondlžníkaukracujeuspokojeniejehopohľadávkyvymáhateľnejvčaseurobenia

úkonu. Zákon v tomto ustanovení prenáša dôkazné bremeno na dlžníkovi blízku osobu, ktorá sa ubráni
žalobe len vtedy, ak preukáže, že v dobe urobenia právneho úkonu ani pri náležitej starostlivosti nemohla
ukracovací úmysel dlžníka poznať. Na úspešnú obranu blízkej osoby však samo o sebe nepostačuje
preukázanie,žeoukracovacomúmysledlžníkanevedelaaninemuselavedieťalejepotrebnépreukázať,že o tom nevedela ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Zákon tu totiž ukladá, aby blízka osoba
vzhľadom na okolnosti prípadu a na obsah a dosah právneho úkonu vyvinula takú aktivitu, aby úmysel
dlžníka spoznala, aby sa o ňom dozvedela. Tým zákon nepriamo ukladá blízkej osobe, aby nerobila

právne úkony na ujmu práv veriteľov dlžníka.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá
medzi dlžníkom R. X., ktorou obdarúval svojim nehnuteľným majetkom tak odporkyňu 1/ ako aj
odporkyňu 2/ je voči navrhovateľovi právne neúčinnou. Bolo totiž preukázané, že darovacia zmluva
ukracuje uspokojenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi R. X., keďže úplné uhradenie pohľadávky

navrhovateľ nedosiahol ani cestou exekúcie. Následne tak bolo na odporkyniach ako obdarovaných a
súčasne dlžníkovi blízkych osobách, aby uniesli dôkazné bremeno o tom, že ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti nemohli vedieť o ukracovacom úmysle dlžníka. V tomto smere odporkyne nevyvinuli žiadnu
procesnú aktivitu, a aj keď sa síce bránili, že ich úmyslom nebolo ukrátenie navrhovateľa, samé uznali
dôvodnosť podaného návrhu. Súd tak vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena odporkyňami v
tomto smere, návrhu ohľadne darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyhovel.

SúdvšakmuselzamietnuťnávrhpokiaľideodarovaciuzmluvuzodňaXX.XX.XXXX,ktorejúčastníčkami
boli iba odporkyne a ktorou sa darovaný majetok prevádzal spätne z odporkyne 2/ na odporkyňu
1/. Podľa názoru súdu je v tomto prípade znenie ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka jasné a
jednoznačné do tej miery, že sankciou právnej neúčinnosti umožňuje postihnúť iba právne úkony dlžníka
ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Právna neúčinnosť sa týka iba právnych

úkonov, ktoré urobil dlžník, dlžník sám teda musel konať či nekonať pri právnom úkone, ktorý by bolo
možné považovať za neúčinný. Následné právne úkony, ktorých účastníkom už nie je dlžník (hoci sa aj
týkajú majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku) už nemôžu byť sankcionované právnou neúčinnosťou.
Súd iba dodáva, že ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je ustanovením, ktoré po ust. § 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka rozširuje okruh pasívne legitimovaných subjektov pri odporovacej žalobe, a

nie okruh právnych úkonov, ktorým možno odporovať a ktorým sú iba právne úkony dlžníka. Súd preto
žalobný návrh ohľadne určenia neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zamietol.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom na rovnaký pomerný úspech oboch sporových strán podľa §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčeniasudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.