Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie… Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106210809
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4106210809.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej : POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátom : Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému : B. N., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko : naposledy E. XXX,
zastúpený opatrovníkom : Obec Jelenec, pre vymoženie 1.075,50 eura s príslušenstvom (32.400,-
Sk), na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 12. apríla 2012 pod č. k.

7Er/425/2006-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti a v častí náhrady trov
exekúcie p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej o d m i e t a .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom súd prvého stupňa návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň zaviazal
oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi, Exekútorsky úrad so sídlom Sereď,
Cukrovarská 733, trovy exekúcie vo výške 37,65 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že zo súdneho spisu zistil, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za
neprípustnúanáslednejuzastaviť.Účastníciuzatvorili25.07.2005zmluvuoúvereč. 4031739,súčasťou
ktorej bolo splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t. j. , aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
preexekúciunacelýjehomajetokdovýškyvzniknutejpohľadávkyajejpríslušenstva.Notárskazápisnica
bola spísaná, podpísal ju splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu čo do
základu a do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh splatí v lehote do 22.06.2006, v opačnom prípade

vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Návrhom z 27.089.2010 oprávnený
požiadal súd, aby pripustil zmenu súdneho exekútora tak, aby vykonávaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorskeho úradu v Bratislave, Záhradnícka 60. Mal
za to, že dvojstranný právny úkon zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, teda nebola známa ani jeho výška. Preto povinná osoba nemohla
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla ani splnomocniť advokáta Mgr. Kušníra na takéto práva.

Takéto splnomocnenie je v zmysle § 39 OZ potrebné považovať za neplatný právny úkon, na základe
ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu) a k vydaniu a
podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre exekučné konanie. Takéto konanie považuje
súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, preto postupoval v zmysle § 58 ods. 1 EP a rozhodol s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ EP o neprípustnej exekúcii a následne o jej zastavení. Vzhľadom na
tieto skutočnosti žiadosť oprávnenej na zmenu súdneho exekútora ako nedôvodnú zamietol. O trováchexekúcie rozhodol podľa § 203 EP a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej sume 37,65
eura.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená z dôvodu, že súd

prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila,
že súd prvého stupňa svojim postupom odňal oprávnenej možnosť konať pred súdom v zmysle § 205
ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne
zistený skutkový stav, pretože prvostupňový súd nevykonal náležité dokazovanie a namietala aj to, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.

2 písm. f/ OSP. Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože
odvolaniu nemienila vyhovieť v zmysle § 374 ods. 4 OSP.

Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh na prerušenie konania, ktorý podala oprávnená
a žiadala, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe
článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení :

1/ je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice, ako exekučného titulu teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, §204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej v napadnutej zastavujúcej časti a v časti náhrady trov exekúcie nie je dôvodné.
Preto uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil
a návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

V časti týkajúcej sa odvolania o zmene súdneho exekútora odvolanie oprávnenej odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. e/ OSP.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožnoodpustiťzmeškanielehôtaposkončeníexekučnéhokonanianemožnopodaťnávrhnaobnovu
exekučného konania.

Vyššie citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súdprvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberaťsavkaždomštádiuexekučnéhokonaniatým,čituniejenejakáprekážka,prektorúbyexekúcia
ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už

vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp., zastaví v časti.
Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek

štádiu exekučného konania.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávnenej,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako
tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávnenej, že platnosť predmetného plnomocenstva bola

posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.

Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým

exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho
dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý

je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu

je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť
ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcusapredmetnejzmluvyasvojhozáväzku.Niejeznehomožnézistiťkonkrétnyrozsahoprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo

či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá-pisniceakoexekučnéhotituluužmusíprávnyzáväzokexistovať.Notárskazápisnicanespĺňapožiadavky
uvedenév§41ods.2písm.c)EP.Abybolanotárskazápisnicasosúhlasomkvykonateľnostispôsobilým
exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou osobou a oprávnenou, a v žiadnom prípade nemohla byť

spísaná zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul
možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad
špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na
takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované
náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o
jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná
náležitosť,nedásatátopovažovaťzaspôsobilýexekučnýtitulapretojeexekúcianeprípustnáamusíbyť
zastavená. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe,
nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne

rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa i v časti náhrady trov exekúcie, pretože správne
posudzoval účelnosť úkonov súdneho exekútora. Oprávnená vo svojom odvolaní nenamietala výšku
priznaných trov, a preto odvolací súd ani nemal podmienky na preskúmanie uznesenia v tejto časti, keď

mu chýbal tak rozsah, ako aj dôvod odvolania, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP).

Odvolací súd odvolanie oprávnenej v časti uznesenia, ktorou bol zamietnutý návrh na zmenu exekútora
v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. e/ OSP odmietol z dôvodu zastavenia exekúcie.

Nakoľko bol v priebehu odvolacieho konania doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom

rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadku
sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok
upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z
uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné.

Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu
zaurčitýchokolnostíkonanieprerušiť.Exekučnékonaniesaprerušuje,ibaaktovýslovneurčujeosobitný
predpis. Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre
vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V

prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na
Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už konštantnou
judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už
zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie
konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva

natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté
clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.